Za socializmus ako ty morča voláš reálny komunistický systém keby si niečo takéto písal na romov sedíš na druhý deň v kriminále .
Komunizmus odnaučil romov pracovať .
Drtivá väčšina poberala invalidne dôchodky alevo vekslovali a predávali kadečo po uliciach ako digitálky , volkmenov , radia a iný pašovaný tovar dievčata zarábali tak ako dnes prostitúciou . Taktiež hrali škrupiny atd. Práce všehodruhu .
Preto sa napríklad v piešťanoch za pracovneho dňa doobedu pohybovalo mrte romov ponukajucich kadečo na predaj .
Cigánov prevychováme, povedali si komunisti
Ibaže to už tu raz bolo – trestať „vyhýbanie sa práci“ ako príživníctvo. A hoci socialistický štát nemusel v porovnaní s dnešným brať až také ohľady na ľudské práva a mal na neprispôsobivých občanov oveľa dlhší bič, veľkú zmenu nedosiahol.
Počas výstavby socializmu sa podstatne zlepšila životná úroveň cigánskeho obyvateľstva,“ konštatovalo vládne uznesenie, „jeho časť však zostáva vážnym spoločenským problémom.“
Za fasádou týchto nič nehovoriacich fráz sa skrývalo priznanie neúspechu dovtedajšej politiky nútenej či riadenej asimilácie Rómov. Napriek vynaloženým finančným prostriedkom značnú časť rómskej populácie totiž naďalej charakterizovala negramotnosť, zlý zdravotný stav, vysoký podiel kriminality.
Podľa dobových štatistík patrilo koncom 60. rokov minulého storočia na Slovensku ešte 37,4 percenta Rómov do takzvanej III. kategórie, čiže medzi najzaostalejších. V absolútnych číslach tohto utajovaného súpisu išlo o 61 602 osôb.
Preč s rómskymi osadami
V duchu marxisticko-leninskej ideológie sa predpokladalo, že stačí zmeniť materiálne podmienky života a Rómovia sa začnú podobať obrazu „gadžov“. A to aj myslením, mentalitou, spôsobom života.
V priebehu troch rokov malo zaniknúť vyše 600 rómskych osád, ich obyvatelia sa mali sťahovať do novopostavených bytov v mestách. Plán však bol utópiou a navyše vyvolával pobúrenie medzi tými, čo roky čakali na pridelenie bytu v poradovníkoch. „Povereníctvo financií dôrazne varovalo pred neodôvodneným a nezvyklým preferovaním Rómov s ohľadom na rozpočet i verejnú mienku ostatných občanov,“
Pre tieto i ďalšie problémy nezanikla v okrese Spišská Nová Ves do roku 1970 ani jedna väčšia osada.
Podľa štatistiky z roku 1971 bolo na Slovensku stále 930 osád (prevažne na východe republiky) s 92-tisíc obyvateľmi.
Pamätníkom tých čias je aj Luník IX v Košiciach. Projektovať ho začali v roku 1974, prví ľudia sa do nových bytov sťahovali o štyri roky neskôr. Dnes už málokto vie, že pôvodne to malo byť sídlisko ABC, pričom skratka znamenala Armáda – Bezpečnosť – Cigáni. Mali tam teda bývať aj vojaci a policajti, ktorí mali tak trocha dohliadať na susedov Rómov.
Ale vráťme sa do Košíc na začiatku 70. rokov. V tom čase mala metropola východu a jej okolie najväčšiu koncentráciu Rómov v celom bývalom Československu. V samotnom meste žilo takmer 13-tisíc Rómov, z nich okolo 4 600 v produktívnom veku. Čo je zaujímavé, trvalé zamestnanie z nich malo viac ako 2 500. Čiže takmer polovica, čo je z vtedajšieho pohľadu málo.
Motor integrácie nefungoval
Napriek týmto úspechom správa predsedníctva ÚV KSČ v roku 1989 konštatovala, že „úroveň vzdelávania cigánskeho obyvateľstva naďalej zaostáva za úrovňou ostatného obyvateľstva“.
odkaz