Pred 46 rokmi, v roku 1974, začala sovietska tajná služba rozsiahlu operáciu, zameranú na diskreditáciu spisovateľa Alexandra Solženicyna.
Ten vo svojich románoch zobrazil pravdivý obraz sibírskych gulagov, v ktorých existenciu neverili ani mnohí západní intelektuáli, a opísal pravdivý obraz krajiny v období stalinizmu.
Pamätníčka Mária Ličková, manželka novinára Pavla Lička, nám porozprávala fascinujúci príbeh o tom, ako sa Solženicynove rukopisy dostali k nám a ďalej do Británie. Pavel Ličko sa v roku 1967 so Solženicynom v ZSSR osobne stretol Solženicyn Ličkovi zveril strojopisy Sovietmi už zakázaného románu Rakovina a divadelnej hry „Oleň i Šalašovka“ (Jeleň a táborová prostitútka). Ústne ho splnomocnil k ich publikovaniu. V Bratislave manželia Ličkovci obe diela preložili. Román Rakovina sa odohráva v provinčnom sovietskom meste dva roky po Stalinovej smrti. Na onkologickom oddelení sa stretáva skupina ľudí z rozmanitých spoločenských pomerov. Predstavujú pestrú zbierku charakterov a politických názorov, od členov strany až po vyhnancov, od pôvodných obyvateľov až po príslušníkov národov, ktoré Stalin presídlil.
V roku 1967 Ličkovcov kontaktoval anglický lord, Nicholas Bethell, prekladateľ z ruštiny a poľštiny, ktorý sa dopočul o ich kontaktoch so Solženicynom. Bethell navštívil Ličkovcov v Bratislave a už o rok neskôr vyšiel jeho anglický preklad Rakoviny v Británii. Solženicyn dostal Nobelovu cenu za literatúru v roku 1970. Roky predtým na Západe nikto jeho tvorbu nepoznal, známym v anglofónnom prostredí sa stal práve po publikovaní prekladu Rakoviny. Solženicyn paradoxne Pavla Lička neskôr obvinil, že román Rakovina vyšiel v angličtine bez jeho výslovného súhlasu.
Prečítajte si celý príbeh, stojí za to
odkaz
