Mt 19, 11-12:
"On (Ježiš) im povedal: "Nie všetci pochopia toto slovo, iba tí, ktorým je to dané. Lebo sú ľudia neschopní manželstva, pretože sa takí narodili zo života matky, iných takými urobili ľudia a iní sa takými urobili sami pre nebeské kráľovstvo. Kto to môže pochopiť, nech pochopí."
Cirkevný výklad: "Dobrovoľne sa zrieknuť manželstva z lásky k Bohu je záslužný skutok. Stáva sa to pod vplyvom zvláštnej milosti. Nie všetci sú teda na to povolaní. Ide o jednu z evanjeliových rád, pomocou ktorých možno dosiahnuť kresťanskú dokonalosť."
odkaz
1Tim 4, 3:
"...zabraňujú ženiť sa..."
Výklad: "U falošných učiteľov sa už začínalo prejavovať gnostické dualistické učenie, podľa ktorého duch je dobrý a hmota zlá. Preto zakazovali manželstvo a niektoré pokrmy."
odkaz
A naozaj boli také sekty... Ale Katolícka cirkev taká nie je. Veď jedna jej dôležitá a známa súčasť je aj cirkevný sobáš ("svadba v kostole" )...
Inak ženatý nebol ani Ježiš, ani apoštol Pavol, ani mnohí ďalší z Cirkvi "kvôli Božiemu kráľovstvu".
K 1Tim 3,2: Nie, biskup nemusí mať nutne ženu, nemusí byť povinne ženatý; ale môže mať podľa toho textu iba jednu ženu. Takže hovorí sa tam o tom, že biskup môže mať jednu ženu, nie viac. Môže "pre nebeské kráľovstvo" (Mt 19,12) žiť bez manželstva. Je možné, že Pavol žiada, aby biskupom bol muž, ktorý bol iba raz ženatý, čiže po smrti manželky má zostať vdovcom.
KKC "1579 Všetci vysvätení služobníci Latinskej cirkvi, okrem trvalých diakonov, sa normálne vyberajú spomedzi veriacich mužov, ktorí sú slobodní a chcú zachovávať celibát „pre nebeské kráľovstvo“ (Mt 19,12). Sú povolaní, aby sa s nerozdeleným srdcom zasvätili Pánovi a jeho veciam, a teda sa celí oddávajú Bohu a ľuďom. Celibát je znakom tohto nového života. Na službu tomuto životu je služobník Cirkvi vysvätený. Keď je celibát prijatý s radostným srdcom, pôsobivo ohlasuje Božie kráľovstvo."
"1618 Kristus je stredobodom celého kresťanského života. Spojenie s ním má prednosť pred všetkými ostatnými zväzkami, či už rodinnými, alebo spoločenskými. Už od začiatku boli v Cirkvi muži a ženy, ktorí sa zriekli veľkého dobra manželstva, aby nasledovali „Baránka, kamkoľvek ide“ (Zjv 14,4), aby sa starali o veci Pánove a usilovali sa mu páčiť a aby išli v ústrety Ženíchovi, ktorý prichádza. Sám Kristus pozval niektorých, aby ho nasledovali v tomto spôsobe života, ktorého je on vzorom:
„Lebo sú ľudia neschopní manželstva, pretože sa takí narodili zo života matky, iných takými urobili ľudia a iní sa takými urobili sami pre nebeské kráľovstvo. Kto to môže pochopiť, nech pochopí“ (Mt 19,12)."
Je možné, že v budúcnosti sa toto upraví, urobia sa výnimky; veď tie sa už aj čiastočne urobili, tí kňazi, čo prešli do rkc z anglikánskej cirkvi, boli svätení ako ženatí a mohli takí v rkc zostať. Taktiež kňazi v Gréckokatolíckej cirkvi môžu byť ženatí. (Gréckokatolícka cirkev má to isté učenie ako Rímskokatolícka, toho istého pápeža a ten istý katechizmus, akurát má trochu rozdielne obrady a pod.) Tí, ktorí sa v rkc rozhodujú, že budú jej kňazmi, robia to dobrovoľne, nie sú k tomu nútení. Zrejme ani ten celibát im nevadí (aspoň väčšine z nich).
Kristus dal Cirkvi, ktorú založil, určité poverenie a autoritu rozhodovať a určovať niektoré veci (Mt 16, 19; Mt 18, 18). Niektoré menej závažné veci Cirkev zrejme upravovať môže. Iné však nie. Písmo je hlavné a určujúce pre všetkých.
