Prečo má človek konať dobro a nie zlo?

cafte lidicky...som dostala semestrálku s tymto nazvom a uz fakt neviem co tam mam pisat...uz tam kecam bludy....ma to byt na 10 stran,som na 5 tej a dosli mi napady...uz som skritizovala cele ludstvo a neviem ako dalej. nuze ziadam vas o pomoc a vase nazory, postoje, hodnotenia 🙂 budem velmi rada za kazdy post - okrem spamu...

velmi dobre myslienky ma na dobro aj Anton Szandor LaVey,par viet si tam mozes zamixovat

Konanie v dobrom zmysle oslobodzuje nasu mysel a navodzuje nieco ako permanetnu euforiu.
Konanie v zmysle zlom prinasa uspokojenia prevazne fyzickeho charakteru a velku pravdepodobnost, ze sa negativa vratia k povodcovi v podobnej, alebo inej forme.
Otazka ostava co presne dobro a zlo je, pretoze vela ludi si mysli, ze aj ked konaju dobro pre seba sameho, tak je to tiez iba dobro co si ja osobne nemyslim.

Dovolim si polozit ty otazku...co je dobro a co zlo???

kokos to su ale temy?! ako sa moze niekto pytat takuto otazku?

odpoved je jednoducha, pretoze sme sebecki... a sebeckost nam zabezpecuje prezitie.
no a tu sa mozes rozpisat o altruizme

Voci komu konat dobro voci bratovi rodicom blizkym narodu ludom alebo bohu...

A prečo konať zlo?

Ty co su na strane pravdy treba chranit a ostatnych ...

Dost ma tato otazka zaujala.
Tak som sa presiel po dvore v zamysleni a spytal som sa naseho Janka (stara sa nam o poriadok vo firme taky upratovacko, ale velmi mily a dobry clovek)
Preco robit dobro ? preco nie zlo ?
On sa chvilku zamyslel a vravi mi "sefe ja by som vam najradsej jednu vrazil"
samozrejme ma to hned zarazilo a nechapavo som na neho pozeral . Chvilu mlcky sledoval moju reakciu a potom mi vravi "sefe moj syn sa uci za masera a ide mu to fakt dobre, co keby ste sa niekedy u nas zastavil na riadnu masaz ? " Hned mi preslo hlavou ake rozdielne pocity som mal pri prvej a druhej vete.
Absolutne jednoduche a zaroven spravne vysvetlenie preco konat dobro.
Ten, kto ma rad zlo, tomu sa zlo aj dostane, pretoze ho okolo seba siri a naopak.
A potom nemajme Janka radi 🙂

Global opitaj sa toho mileho Janka ze co by pomohlo na svetovu financnu krizu....masaze to asi nebudu.

Presne tak, lepšiu odpoveď by som nedal. Počul som to v trochu inom znení ale v podstate išlo o to isté. A tvoja odpoveď (global) najlepšie vystihuje to prečo konať dobro a nie zlo.

Lebo má srdce, nie guľu z ostnatého drôtu.

... človek má konať dobro povedzme že je "tvor spoločenský" žije v "spoločnosti", alebo i z „úcty k životu“ „Som život, ktorý chce žiť uprostred života, ktorý chce žiť“ /A. Schweitzer/. ...otázkou je - čo je dobro a čo zlo? Oboje patrí k životu; v prírode i v ľudskej spoločnosti, ktorá nie je o nič “humánnejšia“ než „ríša zvierat“ /ba skôr niekedy naopak/. Preto sme si vymysleli mravnosť. Akcia budí reakciu a to, že máme mravnosť znamená, že sme rozpoltení sami v sebe, že sme škodliví, nebezpeční, a to až na smrť, sebe samým. Lebo pre koho máme mravné direktívy, ak nie predovšetkým pre seba, zo seba a proti sebe? Už starý La´-oc hovorí:
„Byla-li velká cesta opuštěna, vzniká mravnost a povinnost.
Rozšiřila-li se chytrost a vědění, objevují se velké lži.
Nejsou-li pokrevní příbuzní v souladu, mluví se o úctě k rodičúm.
Upadla-li říše ve zmatek, slyšíme o věrných služebnících

človek má konať zlo, pretože je to v jeho prirodzenosti. Zlo je slobodnejšie, žiadne obmedzenia.
Náboženská stránka veci je, že človek má konať zlo, keďže ho k tomu vedie osvietený Satan, teda poznanie je zlom samím...
Zlo je kreatívnejšie, ak zlo zbortí dobro tak vzniká choas, chaos je nsekutočne tvorivý proces, teda oslavujme zlo. Zlo prežije vždy, ale ak sa len dotkne dobra, tak dobro okamžite padá, v opačnom prípade zlo bojuje a prežíva...

V tejto dnešnej spoločnosti skazenej a zvrátenej spoločnosti je zlo vlastne dobrom, keďže zlo poškodzuje tento systém a vedie nás k novému a lepšiemu, teda prečo činiť dobro?
Len pre svoj dobrý pocit...
Prečo činiť zlo, pre krajší svet...

Satanizmus ma tiez medzery,ale aspon ze ma v prikazaniach prirodu..tie ritualy mi tam nesedia..nie su na urovni aku by potrebovala Gaia na prezitie,aby sme aj mi prezili

niežeby som bol satanista, ale nie je satanizmus ako satanizmus

M.D.C.nerozumiem

to teda ani ja. co je na kreativite zle ? dla mna sa da vyuzit aj v zlom aj v dobrom zmyslle.
Celkovo som to dost nepochopil 🙂

kreativita prekvitá v chaose, chaos je narušenie poriadku, poriadok je systém založený na tzv dobrých princípoch...a teda choas je narušenie proti dobru, je to zlo...

raz to tu už bolo...dnešný satanizmus je zvrátené agresívne učenie, ktoré vyznáva krvavé jatky a je totálne bez hraníc zdravého rozumu....
pôvodný satanizmus uznáva Satana ako prírodný aspekt, ktorý ľuďom pomáha a prináša im poznanie...rovnako hovorí o démonoch, nie diabloch, ale démonoch, duchoch prírody, ktorí sa o prírodu starajú a občas ľuďom aj pomôžu...

M.D.C..fakt raz to uz existovalo? A preco uz nie je?Nebolo dokonale?

je to tu ešte stále (btw ja som tým myslel tému), ale dnešný satanisti týchto pôvodných už tak zatienili svojím chorým počínaním, že tých prvých už ani nevidno...

to co pises ale znamena, ze zlo nieje zlo ako take a dobro nieje dobro ako take, alebo ze chaos nieje nevyhnutne zlo. inak sa mi to neda napratat do gebule 🙂

nejak tak, hovorím o tom, že to čo mi poznáme pod pojmom dobro je v skutočnosti zlo...

Carabas píše. že dobro je v skutočnosti zlo. V skutočnosti zlo nejestvuje. Tzv. zlo je nepochopené dobro.

kde si nabral, že zlo v skutočnosti neexistuje?

Bez tzv. zla by sme nemohli dospieť k slobode. K nej je nutné sa vyvíjať vo svete, kde sa treba rozhodovať minimálne medzi dvomi alternatívami.

? takze ziju v tieni? Mohli by vyjst na svetlo,nech slnko rozhodne ci su pripraveni stat sa opat dokonalym..ale vlastne im nezavidim,kvoli inkvizicii..ty kokso tu bude bitka ako za Konstantina,vlastne po

Čo na to povedať? Podľa teba je Satan osvietenec. On je iba obyčajný blb a zvodca, ktorý chcel zo seba spraviť boha. Ľudskou prirodzenosťou od stvorenia je náchylnosť ku zlému. Ale zlo nieje v žiadnom prípade slobodnejšie, iba sa tak javí. Maximálna sloboda nieje v zabíjaní, kradnutí, jedným slovom v anarchii. Keby to tak bolo neexistovali by zákony a vlády. Normálne rozmýšľajúci človek aj keď ho nezaujíma náboženstvo ani nič podobné vie, že vo svete musí byť poriadok a nie chaos, lebo ten by nás nakoniec priviedol do záhuby a to Satan vie. Lebo jemu už niet pomoci. On je to zlo a preto chce aby najviac ľudí na svete to zlo činilo. Ten ťa k slobode neprivedie.

ty si len tak oblbnutý systémom spoločnosti, že chaos je pre teba zlý a nereálny v rovine zriadenia...

mirusko,a ty mas odlkial ze je Satan tak zly..sedeli ste spolu za okruhlym stolom?

mirushko: Satan je tak osvietený, že nechce byť demiurgom ako Boh, vie že by si vymenili úlohy...a čo je lepšie? byť osvietený alebo obmedzený?

Ja nie som oblbnutý systémom, ale rozmýšľam reálne. A keby si oni dvaja vymenili úlohy potom by si videl aký je dobrý. Je protikladom Boha. Ak je Boh dobrý, a Satan je proti nemu, tak je potom zlý.

lenžeak Satan porazí Boha, tak ho zvrhne do Pekla a on si sadne na nebeský trón...ich úlohy sa vymenia...

M.D.C.-neviem presne ich pomenovat z pohladu vedca,ale je to nieco prirodzene a neda sa voci tomu bojovat..nieco ako teraz kona ludstvo..slape naraz na plyn aj pedal..

Jasne Salbea. A Zem je plochá, nie?

mirusko nie je..ja to viem..vdaka Galileovi..a tie hnusne priserky behajuce po zemi ho odsudili..za pravdu..

a predsa boh nie je...

Ak to nie je o tom,že ktosi nachadza zalubu v bolesti pre uchylku,tak dobro je rovnake dobro,alebo ovocie dobre je dobre pre oboch.Lenže ja sa skor priklanam k tej teze,že Satan môže byt cloveku konkurenciou.Je to Jasne?!Clovek na obraz boží -čo je istym sposobom opak,a Satan priamo jeho opak.takže cele je to len o tom ,že diabol nam ludom konkuruje a chce to iste,co aj my.Je možne ,že je to iba nasa ludska demagogia pred bohom o Satanovi,aby sa nam viac uslo z toho co dava.A kedze je akousi neviditelnou entitou,ktora vsak tiež potrebuje to čo Boh dava,tak jeho prítomnost sposobuje deficit v živote ludí,ktorých jeho pôsobenie sprevadza.čiže tí ktorých ma v hrsti su zufalí,alebo sa maju zle na rôzne sposoby prave preto,že ich o to ,čo im patrí Satan obera.Ináč je to cele len nezmyselna diskusia.

Vieš Salbea o tomto som pred chvíľou napísal dačo v teme Bozskeeee... tak si to tam možeš prečítať.

Vieš v podstate máš pravdu ranexil. Až na to že satan nebude nikdy ako Boh. Ani keby veľmi chcela, ani my to nezmenime. To je ako keby mravec chcel byť slonom. To nejde, on sa z vlastnej vole nepremeni na slona. My mame tú možnosť, že sice nebudeme ako Boh ale možme byť jemu podobný a mať napríklad večný život a žiť ho bez trápenia, nie ako tento život. To je zasľúbenie, a je na nás či tomu veríme.

V duálnom svete prebieha neustále boj dobra a zla, bez zla by sme nevedeli odlíšiť dobro.
Chcem len upozorniť, že väčšina dejov sú zlom aj dobrom zároveň - ak nie úplne všetky... ?
Ešte sa zamýšľam, či zlo a dobro nieje len výmyslom človeka - existovalo by aj bez nás?

dobro a zlo sú ľudským výtvorom...
ak si veriaca, tak sú výtvorom dobrotivého Boha...

Ak existuje Boh, musí obsahovať aj dobro aj zlo... lebo Boh je vo všetkom... 🙂))

dobrotivý Boh...

čoho výtvorom je človek?

... muža a ženy...

evolučnej náhody

odkiaľ sa vzala hmota?

janyjany z plamena..

salbea - Carabas neodpovedal. Aspoň Ty si odpovedala, aj keď len zo srandy. Z určitého uhla pohľadu máš pravdu - všetko pochádza z ohňa. Herakleitos hovoril, že všetko pochádza z vody. Aj on mal z určitého uhla pohľadu pravdu.

janyjany a ako o tom hovoril Herakleitos?Je to pribeh?

janyjany; ...Herakleitos za prasubstanciu nepovažoval, na rozdiel od Mileťanov, vodu, alebo vzduch. Hovorí o praohni, z ktorého podľa večného zákona - "podľa miery" - jeho vzplanutím a uhasínaním vystupuje svet zo svojími protikladmi a opäť sa do nej navracia. Herakleitos tu nemyslí oheň doslova, ale vo všeobecnejšom a prenesenom význame, povedali by sme ako pra-energiu.

J.Tull nieco ako vtak Fenix?Donekonecna?

J.Tull - pomýlil som sa. Tháles hovoril, že všetko pochádza z vody. Samozrejme, že nehovoril o tom, čo dnes poznáme ako vodu. A ani Herakleitos nehovoril o bežnom ohni. Hovoril o dávnych dobách, keď nejestvovalo na Zemi nič než teplo. Tháles hovoril o neskoršej dobe, kedy tiež ešte nejestvovala na Zemi pevná, minerálna ríša.

veď som ti odpovedal, že z nulového bodu...

čo si predstavuješ pod nulovým bodom?

nulový bod je bod ku ktorému sa dokážeme dostať s momentálnym poznaním, zatiaľ sa vieme dostať k bodu, ktorý prakticky nie je hmotou ale hmotu obsahuje...

z nulového bodu...tipujem ďalšiu otázku a tak ťa predbehnem skôr než budeš pokračovať...
odkiaľ sa vzal Boh?

niektorí ľudia kladú túto otázku. Pripomínajú 5-ročné dieťa, ktoré sa pýta na vysokoškolské učivo. Nechápu seba, svet a hneď sa pýtajú odkiaľ sa vzal Boh?

janyjany ... odkiaľ sa vzala hmota? niektorí ľudia kladú túto otázku. Pripomínajú 5-ročné dieťa, ktoré sa pýta na vysokoškolské učivo. Nechápu seba, svet a hneď sa pýtajú odkiaľ sa vzala hmota ?

Nevieme vysvetliť, kde sa zobrala hmota, ani kde Boh, tak sa nehádajte...

Pekne J.Tull. Rád parafrázuješ. Len sa skús zamyslieť nad tým, či v tomto prípade to nie je len útekom. A inak som čakal čo na moju otázku odpovie Carabas. A ešte inak. Vedci nehľadajú odpoveď na otázku - odkiaľ sa vzala hmota?

hups,ja som si az teraz uvedomila,ze si tu diskutujem skoro stale s chlapmi..prijemny vecer vsetkym diskutujucim..

šak s chlapmi sa oveľa lepšie háda...
aj tebe...

teda - aj tebe príjemný večer...

janyjany; ... chváliš sa svojím poznaním a ostatných vedomosti zhadzuješ a pritom nevieš, navzdory svojej maturite, ani kto bol Herakleitos ... o tom čo je "hmota" som písal viackrát takže musíš dobre vedieť, že "to nie je len útekom"; jednoducho patríš k tým, ktorí si pre svoj arogantný postoj "parafrázu" zasluhujú /hoci silne pochybujem, že Ty sa z nej i poučíš/

J.Tull - už som si na to zvykol, že mi rád niečo podsúvaš. Teraz Ti môžem oponovať, že sa chváliš svojimi vedomosťami. Pomýlil som sa. Som rád, že som Ti dal aspoň trošku radosti. Ak ateista povie, že niekto, kto má duchovné zážitky je blázon, nie je arogantný, tak ako ju vo vzťahu ku mne chápeš? Ak si to nejaký ateista myslí, osobne to nepovažujem za aroganciu. Z hľadiska jeho poznania nemôže hovoriť inak. Tak sa mu to javí. Tak ako z hľadiska môjho poznania nie je normálne odmietať duchovný obsah sveta. Ak je to pre Teba arogancia, mal by si rovnaký postoj vztiahnuť aj k materialistickej psychiatrii i k niektorým ateistickým súkmeňovcom.

jany, lenže J.Tull mal pravdu

Carabas - podľa Teba má pravdu. A ja Tvoj postoj akceptujem.

akceptujes? fakt?
J.Tull ma pravdu...

dorotka - aj Tvoj názor akceptujem

...som počul, že nemôžeš urobiť niekomu niečo zle, aby si tym neuškodil sám sebe . Každý čin , každá myšlienka ostáva v pamäti sveta navždy zapísaná....

myslim,ze na to staci aj tvoja pamat...

a Šmolinka išla k rieke...

Nadja:
Dobro a zlo je relatívny pojem.
Pre niekoho konať zlo je zábava,
pre iného božím poslaním.
Príklad: Križiaci ,Sadám ,Bush

Ano, relatívny...
Čo myslíš, dokázala by si zabiť človeka? 🙂

Nie

Len keby ma o to požiadal boh.

Milijanka, skús o tom porozmýšľať... každý dokáže zabiť človeka, a každý dokonca aj dokáže mučiť človeka, čo je ešte horšie... záleží len na okolnostiach a podmienkach, v ktorých sa ocitneš... tým nechcem zbavovať nikoho zodpovednosti za také činy, ale jednoducho je to tak... 🙂

Len keby ma o to požiadal Boh???!!!
Uf, viera je až tak vážna choroba?
Ak ťa Boh požiada, tak sa zabiješ?...tak budeš prostitútkou?...tak zabiješ svoje dieťa?...tak zničíš svet?...tak zabiješ Boha?...tak zješ človeka?...tak rozkopeš hrob svojich rodičov?...tak....???!!!

Carabas - kresťanský Boh od Teba nebude chcieť, aby si zabil svoje dieťa, aby si zjedol človeka atď.

janyjany to nikdy nemôžeš vedieť, každopádne narážam na milijanku, do nej sa opri, veď ona vyhlásila, že ak ju požiada Boh, tak zabije...ja si tiež neviem vysvetliť, že by niekoho o niečo také tento Boh žiadal...

teraz som si to vyššie prečítal. Podľa mňa je to nesprávny postoj.Nikdy netreba vykonať niečo len preto, lebo to mal povedal Boh. Takýto postoj narobil v histórii dosť škody.

o tom hovorím, je to chorý postoj...

Máš pravdu Nadja ale bolo by to len pri ochrane mojich blízkych .
Ak by išlo o mňa nedokázala by som to. Krásne sny.

dobrú noc... 🙂
... je ťažké vedieť, čoho sme schopní, a nezblázniť sa z toho... 🙂))))

Ľutujem ale na dnes stačilo Marquis.De.Carabas.Pá pá

tak strasne ste mi pomohli ze nechapem...samy spam...jediny clovek,ktory mi ako tak poradil bol J.Tull...

neva co uz s vami rodina spamerov...poslem vam teda hotovu pracu...Prečo má človek činiť dobro a nie zlo?

Morálne súdy sú jednou z najzávažnejších tém ľudstva. Stena, ktorá oddeľuje dobro od zla je veľmi jemná a krehká. Musíme ju chrániť, každá myšlienka a úvaha o jej zachovaní jej pomáha k naplneniu. Vybrali sme si túto tému za účelom pochopenia jemného tetiva ľudskej etiky, ktorá by mala byť zachovaná v každom z nás. A mala by pretrvávať neodhliadnuc od toku čias.

Kategórie dobra a zla predstavujú v morálke najvšeobecnejšie kladné a záporné hodnotenie. Morálka bez nich nie je ani možná. Avšak neznamenajú len prázdne označenia, ktoré sú plytké bez štipky zamyslenia. Mnohokrát sú na ich miskách váh morálne ohodnotenia, ako i morálne súdy privilegovanej spoločnosti.

Prečo používame také silné pojmy ako je privilegovanosť? Má to omnoho hlbšie korene ako len slabé a bezduché silné slová hraničiace s klišé. Jedine privilegovaný sú totižto schopný, a ochotný nenechať chybu nepotrestanou a každý prešľap opovrhovania hodne súdiť. Súdia nie len svoje okolie, ale musia aj seba samých. Predsa morálny sudcovia sú len vtedy čestnými, ak rozoznajú aj svoj chorý koreň a usilujú sa náprave.

Práve pri týchto morálnych súdoch sa stretávame s pojmami dobro a zlo. Avšak nie je dobro ako dobro akiste ako v opačnom prípade. Pojem dobrý môže z jedného hľadiska označovať za správnu, fungujúcu, alebo schopnú určitú vec. Napríklad pojem dobrý sa môže sťahovať na určitý dobre fungujúci stroj vyhovujúci všetkým požiadavkám a kritériám. Avšak určovanie kritérií pri vysokej, vznešenej ľudskej rasy môže byť často krát omnoho zložitejšie a zdĺhavejšie. Ľudia predsa mnohokrát zabúdajú na mravné, všeobecne záväzné ľudské vzťahy, či správanie sa zhodujúc s nepísaným etickým kódexom.


Podľa nich rozlišujeme dve kategórie určujúcich dôvodov respektívne motívov chcenia: (Anzerbachera s. 278)

? Rozumové motívy: Majú povahu kategorických imperatívov. Nazývame ich tiež povinnosti.
? Motívy libosti a nelibosti: sú zásadne empirické. Nazývame ich sklony.


Zmyselovosť motívy empirické:
sklony zlo
v prípade vzájomného rozporu
dobro
Rozum motívy čisté:
povinnosti


“Dobro môže znamenať aj ako dokonalosť, ale často sa nepoužíva v zmyse morálneho hodnotenia. Vysvetlime si to na jednoduchom príklade. Ked sa ideme kúpať a zničoho nič nás napadnú komáre. V tom momente si nepomyslýme, že komáre sú niečím dobrým, ale z ontogenetického hladiska sú dokonalejšie ako kôrovce. Ale odhladiac od všetkého sú dobré aj dokonalé pokial sú.”
(Anzenbacher, s. 78, 79)

“Podľa Platóna prv než človek môže urobiť, čo je správne, alebo žiť dobrý život, musí explicitne vysvetliť, čo je dobré a čo je správne. V opačnom prípade človek nevie, že žije dobre alebo že koná správne.” (Thomson G., Misser G., s. 101)

Pojem blaho vznikol v dejinách etického myslenia. Niekedy bola totožná s kategóriou dobro, ale v dnešnej dobe by ho mnohý odsúdili skorej k negatívnej stránke.
Je to totižto súbor duchovných, materiálnych statkov, ktorých získanie utvorí pocit šťastia, bezpečia, radosti a vyrovnanosti. Človek ako tvor uvedomelí sa stal ničiteľom, skúpim na pomoc iným, ktorý bezohľadne spraví čokoľvek, aby dosiahol stupeň blaženosti. Tento tvor bez chrbtovej kosti je schopný hoci aj vziať ľudský život, ak mu stojí v ceste pred získaním statku podporujúcom jeho egoistické chúťky. Je ako dravec, nehumánny, krvilačný a schopný zasadiť úder vo chvíli keď to obeť najmenej očakáva.

Prečo sa človek v dobe technického obrodenia posunul na rebríček pudového myslenia zvierat? Odpoveď je primitívna ako otázka sama. Každý na ňu vie odpoveď aj keď si to sám nechce priznať. Je to predsa v nás. Je to rodený egoizmus, ktorý nás neodčleňuje od nižších foriem života. Stali sme sa súčasťou prírody, práve vo chvíli keď sme sa svojou inteligenciou a schopnosťami od nej odčlenili. Príroda funguje na krutom princípe kde schopnejší prežije. Dnes na tomto princípe lipne skoro všetka ľudská populácia. Avšak na rozdiel od zvierat, my nepotrebujeme statky na prežitie, ale len pre osobné blaho. Plienime, ničíme, vraždíme pre každú životu nepotrebnú maličkosť. Raz sme hore a raz na úplnom dne, predsa rýchlejší berie.

Osobné blaho preto radíme do kategórie zla, predsa egoizmus nie je cnosť. Avšak snaha o blaho iných je vysoká cnosť, ktorá je dnes vzácna. Nie veľa ľudí obetovalo niečo vo svojom živote pre blaho iných. Väčšinou táto obeta ostáva v kruhu najbližšej rodiny. Nik iný nás nezaujíma, lebo dobre vieme, že v dnešnom svete sa na nikoho iného nemôžeme obrátiť ( v niektorých poľutovania hodných príkladoch ani na rodinu ).

Prečo by sme predsa mali dávať ak nedostaneme nič naspäť? Predsa nie sme samaritáni, ktorých hreje dobročinnosť pri srdiečku. Načo konať dobro, keď nám to nič nedá?

A teraz sa zamyslime nad touto našou zdanlivo jednoduchou otázkou. Ak si ju položí každí a bude na ňu odpovedať tak ako sme vyššie uviedli, tak sa nič nepohne. Akurát sa tak otvoria brány pekiel a my sa môžeme tešiť na štyroch jazdcov, ktorý nám dychtivo predvedú čoho je schopná Apokalypsa na Zemi. Možno to už nastalo, predsa terajšia situácia na svete nie je závideniahodná. A možno to len nastane, ktovie kedy nám desať biblických rán strpčí život a zmije úsmev z tvárí. Potrebujeme aby sa história, možno iba v transcendentnom slova zmysle opakovala? Potrebujeme znova zažiť to čo nás skľučovalo? Vojny, hladomor, zničená príroda, to všetko dosiahol geniálny tvor s poznávacím názvom - človek.

Všetko, čo je z hľadiska uspokojeného života potrebné, je hodnotou, blahom a tým pádom blaho je hodnotou. Avšak keď sa nad tým zamyslíme nie je to trošku egocentrická myšlienka upriamená priamo na nás ako entitu? Nemalo by byť blaho úsilie nás všetkých ako kolektívu, a nie len jednotlivca, ktorý baží po vlastnom uznaní? Človek ako to krásne slovo human, z ktorého sa ďalej odvodzuje ďalšie, v dnešnej dobe často krát používaný pojem- humánny, čiže ak to tak môžeme chápať ľudský? Kedy sa slovo humánny začne využívať v pravom zmysle slova a nie len ako módny doplnok amerizácie? Kedy bude v trende asertivita a obeta? Otázky sme položili veľmi ľahko, sú jednoduché, ale zložité na ne odpovedať.

Dávať, je vlastnosť svätých, dostávať vlastnosť človeka. Keď dávame, sme dobrí, ale prečo nie sú rovnako dobrí aj ľudia, ktorý berú? Prečo nám nemôžu oplatiť našu pomoc skutkom? Každý očakáva, že za pomoc dostane niečo na revanš. Nejakú sladkú odmenu, jak iste vieme, náš dobrosrdečný čin si vyžiadal námahu, úsilie a čas. Čas sú peniaze je to veľmi jednoduchá rovnica, ktorá sa stala heslom, alebo ak smieme byť tvrdé, modlou moderného človeka. Nemôžeme strácať niečo také drahocenné a nenavrátiteľné ako je čas, ak na nás nečaká za náš veľkorysí čin odmena. Odmena bola v minulosti vzácna forma uspokojenia človeka. Dnes sa berie ako drzá samozrejmosť a vytratilo sa z nej to čaro, ktoré nám podmieňovalo prekvapenie a potešenie. V dnešnej dobe sa všetko berie ako samozrejmosť, človek chce zo všetkého niečo vyťažiť.

Konať dobro znamená, že budem konať v súlade morálnych zásad, aby sme uspokojili seba, ale i svoje okolie. Avšak v dnešnej dobe by sme mohli zmeniť citát v pôvodnom znení: „ Prečo má človek činiť dobro a nie zlo?“ na: „ Prečo má človek konať?“ V dnešnej dobe nik nebude očakávať, že budete konať dobro bez nároku na odmenu. Teraz sme vôbec radi, ak nám niekto pomôže hoci aj za peňažné vykompenzovanie. Keby mal človek konať dobro, konal by za cieľom niekoho potešiť, spraviť mu radosť a jeho odmenou by bol úsmev, ktorý by ho potešil a zohrial.

Naopak konať zlo je v ľudskej reči - konať zábavne. Je to poľutovania hodné, že niekto sa teší ak spôsobuje bolesť iným. Je to nový módny trend. Už nevieme čo od dobroty robiť, predsa všetko máme až do úst o nič sa nesnažíme ( pravdaže len v prípade ak nejde o ukojenie našich egoistických chúťok ).

Televízne správy sú preplnené od videí, ktoré naše ratolesti natočili na mobil a verejne propagovali. Či už ide o ponižovanie iného, týranie až zabíjanie zvierat, ale nanešťastie aj amatérske videá mladých žabiek, ktoré sú ešte mladé na plnohodnotný sexuálny život. Chceli byť slávne hviezdy v očiach svojich kamarátov. Teraz však prázdno pozerajú cez slnečné okná polepšovne. Média však majú čo chceli - senzáciu.

Kvôli sólo kaprovi by obetovali pohodlný život iných, dokonca sa neboja nabúrať medziľudské vzťahy a narúšať súkromie. Vyhlasujú, že sú spasiteľmi, že ukazujú morálny status dneška. Po pravde sú šťastní, za každú potupu účinkujúceho. Peniaze idú na ich vily a autá, načo sa starať o pokazený život niekoho iného? Nebudeme sa snažiť o nápravu mladého devianta, môže si za to sám, mala ho vychovať rodina. Odvraciame od nich tvár bez toho aby sme im podali ruku. Predsa sú to ľudia milión, možno ich už v živote nestretneme. Možno by sme im pomohli. Naoko. Nech sme pekní. Nech všetci vidia, ako posielame peniaze na charitu, nech vidia ako si adoptujeme na niekoľko týždňov dieťa z detského domova. Len nech to vidia cez falošné sklo médií. Nám to krásne zvýši reputáciu, budeme na stránkach bulvárnych časopisov. Hľa!m Pozrite aký som veľkodušný! Avšak nemôžeme zabudnúť na jedno - všetko čo dobré spravíme musí byť reportovaní priamo do uší a očí stáda bažiaceho po médiách.

Keď ideme na charitatívnu akciu, musíme sa od hlavy po päty obliecť do značkových šiat, nahodiť falošný, nacvičený úsmev a deň vopred oznámiť do najsledovanejšej televízie, že sa chystáme spraviť šou.

Jedna moja známa viedla charitatívnu akciu. Dokonca dostala grant od štátu, aby mohla spraviť veľkú akciu na počesť veľkodušných darcov. Za obdržané peniaze im mala prichystať hostinu. Tak sa i stalo. V dohodnutý deň sa stoly prehýbali pod ťarchou najvyberanejších zahraničných špecialít. Krásna výzdoba lahodiaca očiam. Všetok tento luxus presiahol účet v hodnote 1200 000. Bolo však všetko v poriadku, grand bol jeden a pol milióna. Nadišlo veľké podujatie. Známi slovenskí prominenti, ich utajovaní milenci a milenky, pár neslávne známych celebrít, ktoré preslávil škandál a aj pár moderátorov. Moja známa ich všetkých milo privítala a usadila za stoly. Všetci s napätím čakali na príchod miestnych médií. Tí sa však neukázali. Zazvonil mobil a oni museli smutno oznámiť, že mali haváriu a dnešný večer natáčania vynechajú. Keď sa to dostalo do uší našich hviezd, známa obdržala pár vulgárnych poznámok a sťažností nie na úrovni ľudí, ktorých by sme mali obdivovať. Jedlo zjedli, predsa nemohli žalúdky nechať prázdne. Jediné čo ostalo spustnuté bola veľká sklenená nádoba určená na finančné dary pre zariadenia detských domovov. Nič nevyzbierali! Ani korunu! Jediné čo mohla známa priniesť bolo zvyšných 300 000, ktoré ušetrila z grantu.

Jediná škoda je, že nemohla medializovať veľkodušnosť našej smotánky, ktorá sa chce len zalíškať očiam verejnosti, aj keď za ich umelým úsmevom sa skrýva ľad. Ako náhle vedeli, že ich čin nebude zaznamenaný, nepohli ani prstom na pomoc ľuďom v katastrofálnych podmienkach. Ukázali svoju pravú tvár, škoda, že nie všetkým. Ľudia predsa konajú dobro, aby z toho mali niečo aj oni, nie preto aby videli radosť tých čo ich pomoc potrebovali.

“Ako hovorí aj Aristoteles, všeobecné dobro je vtedy, ked ľudsky spravodlivý rád spoločnosti umožní občanom dobrý život. Boli by to ciele dosiahnuté v moderných podmienkach diferenciácie. Je nutné aby priestory slobody, ktoré otvára štát a právo ako súradnicový systém slobody, boli pôsobením interakčných oblastí spolčnosti. Naplnili zmysel a aby systémy vo svojej diferenciácii, plnili funkciu pri realizácii všeobecného dobra. Respektívne z ľudsko právneho základu sociálnej interakcie vyplýva požiadavka, že cielom systémov môže byť balho osôb v spoločnosti.” (Anzenbacher, s.258)

Je veľmi smutné, že viac vieme písať o tom zlom ako o tom dobrom. Už len táto práca ukazuje morálny krach spoločnosti. Možno to vidíme moc kriticky, ale nevieme si nasadiť ružové okuliare ako iní. Asi sa nám polámali keď sme sa dopočuli a vnímali čo - to z nášho okolia. Faloš sa skrýva na každom kroku. Dobro existuje už len v prestrojení. Už je len fiktívne. Poznáme ho len zo strán rozprávkovej knižky. Tá je aspoň nevinná nie ako my, čertovo plemeno. Nikdy neochutnáme sladkú ambróziu kultúry, ktorá by nám pomohla načúvať to, čo je správne. Prečo v tejto práci nepíšeme o tom, aký sú ľudia láskavý, milý a obetavý? Existovalo toto vôbec, alebo je to len fikcia? Existovalo dobro na svete, keď naše dejiny tvoria rôzne vojny, ktoré nás prenasledujú od nepamäti? V dnešnom svete zbrane udržujú mier ako sa hovorí. Ten je váženejší, kto má viac nástrojov utrpenia ako druhý. Vedci nevymýšľajú nové lieky, nie to nie je dôležité. Ten dostane uznanie, kto vymyslí nový ničivý nástroj hrôzy, ktorý z iných vysáva život.

Človek je tvor omylný, je tá šanca, že mu niekedy odpustí jeho vlastný druh? Môže sa usilovať o nápravu bez toho, aby ho súdili za činy minulosti? Poviete si nie? Ste na omyle. Vtedy by ste sa prevrhli do rovnakej priepasti ako všetci. Všetko je postavené na odpúšťaní a druhej šance. Nech ten hodí prvý kameňom, kto sám nie je vinný! Ale uvedomme sa. Ako náhle chytíme do ruky kameň a chceme potrestať vinného, staneme sa sami vinnými. Potrestali sme niekoho aj keď právom, ale môžeme si to my ľudia dovoliť trestať niekoho? Čo sme my ? Vyššie bytosti, že sme si samy dali Božský status ? Vyrovnávame sa všemohúcemu? Alebo len chceme byť niečo viac ako iný?

Diferenciácia je vina ako každá iná. Myslíme si, my konáme dobro, sme lepší ako iný. Nás nik súdiť nemôže sme nezraniteľný. V tom práve tkvie to zlo. Nemôžeme sa odčleniť, všetci sme rovnaký. Žijeme v hriechu. V hriechu sme sa narodili, žijeme a aj skonáme v ňom. Až je to patetické, že narodené dieťa nesie v sebe vinu rodičov. Ľudia nesúdia jednotlivcov, ale aj ich rodiny, dokonca aj úplne nevinných účastníkov. Vina sa prenáša životom generácií. Jeden spravil chybu, ale trpieť musia všetci.
Znova pokladáme našu obligátnu otázku: „ Môžeme vinníkom odpustiť ich nespočetné hriechy?” Rovnako sme vinní všetci. Podaktorí už len z toho dôvodu, že si myslia, ich sa to netýka.

Dobro, zlo, osobné blaho a vina. Tieto pojmy spolu kráčajú ruka v ruke. Existovali od nepamäti spoločne, ak to môžem nazvať v harmónii. Tam kde bolo dobro, bolo i blaho ale v tom istom momente aj zlo ( na úkor iných, predsa nemôžeme byť všetci rovnako blažený a šťastný ) a vina. Blaho je výsledok dobrého činu, ale nesie v sebe egoizmus ukojenie svojich osobných potrieb. Egoizmus je zlo, a pocit viny pramení zo zlého činu uvedomelého tvora sa srdcom a rozumom. Mnoho ľudí by si tieto pojmy nespájalo. Ale ej to len preto lebo ich zaradenie funguje už stáročia. Je zaškatuľkované a nemenné. Avšak doba sa mení. Menia sa hodnoty, činy a kritériá. Ľudia však do nekonečna budú brať dobro ako opozitum zla. Časy sa menia. Možno v minulosti ľudia konali dobré činy z lásky k blížnemu, alebo pre dobrý pocit. Dnes je to inak. Kto si už len v dnešnej dobe dôveruje? Už aj v takom posvätnom zväzku ako je manželstvo funguje nedôvera a faloš. Prečo asi vznikli zákony a rozdelení nadobudnutého majetku? Pomaly ani rodičia nedôverujú svojím ratolestiam. Znie to nepravdepodobne ale je to reflexia dnešnej doby plnej krutosti a zla.

Ja sa pokúšam žiť pre dnešok. Chcem si ukrojiť čo najväčší kus koláča ako každý iný. Chcem to prežiť naplno. Som egoista. Priznávam si to. Ale aspoň som tak strašne zahľadená do seba, že robiť iným zle ma ani nenapadne. Pozitívny egoizmus? Nebodaj som vymyslela nový módny pojem, ktorý bude to stádo používať ako „ životný štýl „ ? Keď nad tým takto uvažujem, ja som typ egoistu, ktorý nekoná dobro, ale ani zlo. Prečo by som strácala čas tým, že sa budem činiť v zmysle zla? Predsa mi za to tí ľudia nestoja. Nebudem konať radšej nič, budem pasívna. Myslím si, že je to tak lepšie. Pomôcť len v naozaj nevyhnutných prípadoch.

Mnohokrát sa nám stalo, že sme človeku pomohli a nedostalo sa nám do uší ani praobyčajné poďakovanie. Človek je moc hrdý tvor aby sa k tomu ponížil.

Poviem vám jednu moju skúsenosť, ktorá ma poznačila do konca života. Už dlhší čas som sa nerozprávala s jedným známym, ktorý sa ma veľmi dotkol a dokonca aj ponížil. Keď som ho stretla mlčky sme popri sebe prešli bez toho, aby sme sa jeden druhému ospravedlnili. Viem často krát som ho hnevala aj ja, ale to čo mi spravil on bolo neporovnateľné. Moja chyba bola to, že som bola moc hrdá na to, aby som sa s ním porozprávala a raz a navždy vyriešila spor. V tých časoch to bol môj nepriateľ. Viem je to detinské, nenávisť človeka voči svojmu druhu. Najväčší problém bol v tom, že sme mali spoločných priateľov, takže každý týždeň sme boli vo styku.

Jedného dňa sme strávili krásne poludnie v parku. On si na chvíľu odbehol pričom v rukách zvieral nôž a hral sa s ním ako by to bola nevinná hračka pre deti. Pohadzoval si ho, krútil sním až dovtedy kým sa mu čepeľ nevrazila do hlavnej tepny na ľavej ruke. Vybehol spoza rohu a ratoval všetkých naokolo. Bolo nás tam vtedy vskutku dosť, ale len dvaja schopný ľudia, ktorí mu vedeli pomôcť. Jeden z nich zavolal záchranku, a ten druhý som bola ja. Ako jediná som nespanikárila, na strednej škole som absolvovala zdravotnícky kurz s najlepšími výsledkami. Teraz bolo na čase vedomosti zúročiť v praxi. Po pokuse zastaviť krvácanie mojím vlastným palcom som si vyzliekla pulóver s ktorým som vytvorila gázu aby som uškrtila miesto rany aby nestratil veľa krvi. Vedela som, že keď ruka nebude dostatočne prekrvená, a keď sa rana zapáli môže o svoju končatinu prísť. Musela som riskovať. Aby nestratil vedomie ( pri strate veľkého množstva krvi ) dala som mu napiť a utešovala som ho milo ako som vedela. V tej chvíli som nemyslela na to, že mi v minulosti ublížil. Svojimi očami som hľadela na človeka, ktorý bol odkázaní na moju pomoc. Ja som mu pomohla.

Ako každý správny egoista aj ja som čakala nejakú odmenu. Jedno jediné ďakujem, ktoré sa mi však od neho nedostalo. Lekári mu povedali nebyť mojej rýchlej reakcie o ruku by určite prišiel. Vôbec mi nepoďakoval, ale pre zmenu vyzeral byť naozaj šťastný. Pochopila som, že je moc hrdý na to poďakovať sa osobne, ale z jeho činov cítiť, že mi je svojským spôsobom vďačný. Odvtedy ma berie ako rovnocenného partnera.


“Aristoteles zastáva názor, že vôla môže sklony vychovávať podľa rozumu a že je k tomu morálne zaviazaná. Naše zmyslové činnosti sú na rozdiel od našich činností vegetatívne podriadené našj vôly. Tím pádom môžeme naniečo zamerať našu pozornosť a tiež môžme vôly určiť naše túžby, lásku a nenávisť. Ale proces rastu, alebo tehotenstvo vôlu priamo ovplyvňovať nemôže. V morálnosti neide len o to, aby sme v prípade rozporu povinnosti a sklonu jednali podľa povinnosti. Ale tiež aby sme svoje sklony vychovávali a ovplyvňovali tak, aby k žiadneme rozporu medzi nimi nedochádzalo. “ (Anzenbacher,s. 280)

Ešte stále sme sa nedostali ku koreni veci o čom máme písať. Je to veľmi jednoduchá otázka. Píšeme tu samé klišé, uvedomujeme si to. V takejto vážnej téme sa ani nič iné ako klišé nedá použiť. Je to najjednoduchšia vyjadrovacia schopnosť ako dodať pompéznosť takejto váženej téme. Slová dokážu prikrášliť, niečo také zdrvujúce ako je otázka súperenia dobra a zla. Prečo konať dobro? Konajme dobro, aby sa nám nevracalo zlo. Zasa egoistický postoj ale inak sa to nedá v dnešnom svete plnom poloprávd a nenávisti. Keď budeme konať zlo tak budeme nad vecou, budeme vo výhode a to je to najdôležitejšie. Keď budeme konať dobro učiníme tak blaženého iného človeka ako vlastnú entitu. Avšak pozastavme sa nad touto myšlienkou. Nečinilo by nám dobre vidieť niekoho šťastného? Zabili by sme dve muchy jednou ranou. Viac výhod znamená niečo lepšie nielen pre jednotlivca ale i pre spoločnosť. Taktiež z ľudského plemena vyplýva - kto do teba kameňom ty mu to oplať. Keď budeme konať zlo, zlo sa nám vráti. Nebolo by výhodnejšie konať dobro aby sa nám nevrátilo nič, tým pádom ani nič negatívne? Musíme voliť alternatívu, ktorá je výhodná pre väčšinu.

dalsia cast...módny doplnok amerizácie? Kedy bude v trende asertivita a obeta? Otázky sme položili veľmi ľahko, sú jednoduché, ale zložité na ne odpovedať.

Dávať, je vlastnosť svätých, dostávať vlastnosť človeka. Keď dávame, sme dobrí, ale prečo nie sú rovnako dobrí aj ľudia, ktorý berú? Prečo nám nemôžu oplatiť našu pomoc skutkom? Každý očakáva, že za pomoc dostane niečo na revanš. Nejakú sladkú odmenu, jak iste vieme, náš dobrosrdečný čin si vyžiadal námahu, úsilie a čas. Čas sú peniaze je to veľmi jednoduchá rovnica, ktorá sa stala heslom, alebo ak smieme byť tvrdé, modlou moderného človeka. Nemôžeme strácať niečo také drahocenné a nenavrátiteľné ako je čas, ak na nás nečaká za náš veľkorysí čin odmena. Odmena bola v minulosti vzácna forma uspokojenia človeka. Dnes sa berie ako drzá samozrejmosť a vytratilo sa z nej to čaro, ktoré nám podmieňovalo prekvapenie a potešenie. V dnešnej dobe sa všetko berie ako samozrejmosť, človek chce zo všetkého niečo vyťažiť.

Konať dobro znamená, že budem konať v súlade morálnych zásad, aby sme uspokojili seba, ale i svoje okolie. Avšak v dnešnej dobe by sme mohli zmeniť citát v pôvodnom znení: „ Prečo má človek činiť dobro a nie zlo?“ na: „ Prečo má človek konať?“ V dnešnej dobe nik nebude očakávať, že budete konať dobro bez nároku na odmenu. Teraz sme vôbec radi, ak nám niekto pomôže hoci aj za peňažné vykompenzovanie. Keby mal človek konať dobro, konal by za cieľom niekoho potešiť, spraviť mu radosť a jeho odmenou by bol úsmev, ktorý by ho potešil a zohrial.

Naopak konať zlo je v ľudskej reči - konať zábavne. Je to poľutovania hodné, že niekto sa teší ak spôsobuje bolesť iným. Je to nový módny trend. Už nevieme čo od dobroty robiť, predsa všetko máme až do úst o nič sa nesnažíme ( pravdaže len v prípade ak nejde o ukojenie našich egoistických chúťok ).

Televízne správy sú preplnené od videí, ktoré naše ratolesti natočili na mobil a verejne propagovali. Či už ide o ponižovanie iného, týranie až zabíjanie zvierat, ale nanešťastie aj amatérske videá mladých žabiek, ktoré sú ešte mladé na plnohodnotný sexuálny život. Chceli byť slávne hviezdy v očiach svojich kamarátov. Teraz však prázdno pozerajú cez slnečné okná polepšovne. Média však majú čo chceli - senzáciu.

Kvôli sólo kaprovi by obetovali pohodlný život iných, dokonca sa neboja nabúrať medziľudské vzťahy a narúšať súkromie. Vyhlasujú, že sú spasiteľmi, že ukazujú morálny status dneška. Po pravde sú šťastní, za každú potupu účinkujúceho. Peniaze idú na ich vily a autá, načo sa starať o pokazený život niekoho iného? Nebudeme sa snažiť o nápravu mladého devianta, môže si za to sám, mala ho vychovať rodina. Odvraciame od nich tvár bez toho aby sme im podali ruku. Predsa sú to ľudia milión, možno ich už v živote nestretneme. Možno by sme im pomohli. Naoko. Nech sme pekní. Nech všetci vidia, ako posielame peniaze na charitu, nech vidia ako si adoptujeme na niekoľko týždňov dieťa z detského domova. Len nech to vidia cez falošné sklo médií. Nám to krásne zvýši reputáciu, budeme na stránkach bulvárnych časopisov. Hľa!m Pozrite aký som veľkodušný! Avšak nemôžeme zabudnúť na jedno - všetko čo dobré spravíme musí byť reportovaní priamo do uší a očí stáda bažiaceho po médiách.

Keď ideme na charitatívnu akciu, musíme sa od hlavy po päty obliecť do značkových šiat, nahodiť falošný, nacvičený úsmev a deň vopred oznámiť do najsledovanejšej televízie, že sa chystáme spraviť šou.

Jedna moja známa viedla charitatívnu akciu. Dokonca dostala grant od štátu, aby mohla spraviť veľkú akciu na počesť veľkodušných darcov. Za obdržané peniaze im mala prichystať hostinu. Tak sa i stalo. V dohodnutý deň sa stoly prehýbali pod ťarchou najvyberanejších zahraničných špecialít. Krásna výzdoba lahodiaca očiam. Všetok tento luxus presiahol účet v hodnote 1200 000. Bolo však všetko v poriadku, grand bol jeden a pol milióna. Nadišlo veľké podujatie. Známi slovenskí prominenti, ich utajovaní milenci a milenky, pár neslávne známych celebrít, ktoré preslávil škandál a aj pár moderátorov. Moja známa ich všetkých milo privítala a usadila za stoly. Všetci s napätím čakali na príchod miestnych médií. Tí sa však neukázali. Zazvonil mobil a oni museli smutno oznámiť, že mali haváriu a dnešný večer natáčania vynechajú. Keď sa to dostalo do uší našich hviezd, známa obdržala pár vulgárnych poznámok a sťažností nie na úrovni ľudí, ktorých by sme mali obdivovať. Jedlo zjedli, predsa nemohli žalúdky nechať prázdne. Jediné čo ostalo spustnuté bola veľká sklenená nádoba určená na finančné dary pre zariadenia detských domovov. Nič nevyzbierali! Ani korunu! Jediné čo mohla známa priniesť bolo zvyšných 300 000, ktoré ušetrila z grantu.

Jediná škoda je, že nemohla medializovať veľkodušnosť našej smotánky, ktorá sa chce len zalíškať očiam verejnosti, aj keď za ich umelým úsmevom sa skrýva ľad. Ako náhle vedeli, že ich čin nebude zaznamenaný, nepohli ani prstom na pomoc ľuďom v katastrofálnych podmienkach. Ukázali svoju pravú tvár, škoda, že nie všetkým. Ľudia predsa konajú dobro, aby z toho mali niečo aj oni, nie preto aby videli radosť tých čo ich pomoc potrebovali.

“Ako hovorí aj Aristoteles, všeobecné dobro je vtedy, ked ľudsky spravodlivý rád spoločnosti umožní občanom dobrý život. Boli by to ciele dosiahnuté v moderných podmienkach diferenciácie. Je nutné aby priestory slobody, ktoré otvára štát a právo ako súradnicový systém slobody, boli pôsobením interakčných oblastí spolčnosti. Naplnili zmysel a aby systémy vo svojej diferenciácii, plnili funkciu pri realizácii všeobecného dobra. Respektívne z ľudsko právneho základu sociálnej interakcie vyplýva požiadavka, že cielom systémov môže byť balho osôb v spoločnosti.” (Anzenbacher, s.258)

Je veľmi smutné, že viac vieme písať o tom zlom ako o tom dobrom. Už len táto práca ukazuje morálny krach spoločnosti. Možno to vidíme moc kriticky, ale nevieme si nasadiť ružové okuliare ako iní. Asi sa nám polámali keď sme sa dopočuli a vnímali čo - to z nášho okolia. Faloš sa skrýva na každom kroku. Dobro existuje už len v prestrojení. Už je len fiktívne. Poznáme ho len zo strán rozprávkovej knižky.

a este jednaTá je aspoň nevinná nie ako my, čertovo plemeno. Nikdy neochutnáme sladkú ambróziu kultúry, ktorá by nám pomohla načúvať to, čo je správne. Prečo v tejto práci nepíšeme o tom, aký sú ľudia láskavý, milý a obetavý? Existovalo toto vôbec, alebo je to len fikcia? Existovalo dobro na svete, keď naše dejiny tvoria rôzne vojny, ktoré nás prenasledujú od nepamäti? V dnešnom svete zbrane udržujú mier ako sa hovorí. Ten je váženejší, kto má viac nástrojov utrpenia ako druhý. Vedci nevymýšľajú nové lieky, nie to nie je dôležité. Ten dostane uznanie, kto vymyslí nový ničivý nástroj hrôzy, ktorý z iných vysáva život.

Človek je tvor omylný, je tá šanca, že mu niekedy odpustí jeho vlastný druh? Môže sa usilovať o nápravu bez toho, aby ho súdili za činy minulosti? Poviete si nie? Ste na omyle. Vtedy by ste sa prevrhli do rovnakej priepasti ako všetci. Všetko je postavené na odpúšťaní a druhej šance. Nech ten hodí prvý kameňom, kto sám nie je vinný! Ale uvedomme sa. Ako náhle chytíme do ruky kameň a chceme potrestať vinného, staneme sa sami vinnými. Potrestali sme niekoho aj keď právom, ale môžeme si to my ľudia dovoliť trestať niekoho? Čo sme my ? Vyššie bytosti, že sme si samy dali Božský status ? Vyrovnávame sa všemohúcemu? Alebo len chceme byť niečo viac ako iný?

Diferenciácia je vina ako každá iná. Myslíme si, my konáme dobro, sme lepší ako iný. Nás nik súdiť nemôže sme nezraniteľný. V tom práve tkvie to zlo. Nemôžeme sa odčleniť, všetci sme rovnaký. Žijeme v hriechu. V hriechu sme sa narodili, žijeme a aj skonáme v ňom. Až je to patetické, že narodené dieťa nesie v sebe vinu rodičov. Ľudia nesúdia jednotlivcov, ale aj ich rodiny, dokonca aj úplne nevinných účastníkov. Vina sa prenáša životom generácií. Jeden spravil chybu, ale trpieť musia všetci.
Znova pokladáme našu obligátnu otázku: „ Môžeme vinníkom odpustiť ich nespočetné hriechy?” Rovnako sme vinní všetci. Podaktorí už len z toho dôvodu, že si myslia, ich sa to netýka.

Dobro, zlo, osobné blaho a vina. Tieto pojmy spolu kráčajú ruka v ruke. Existovali od nepamäti spoločne, ak to môžem nazvať v harmónii. Tam kde bolo dobro, bolo i blaho ale v tom istom momente aj zlo ( na úkor iných, predsa nemôžeme byť všetci rovnako blažený a šťastný ) a vina. Blaho je výsledok dobrého činu, ale nesie v sebe egoizmus ukojenie svojich osobných potrieb. Egoizmus je zlo, a pocit viny pramení zo zlého činu uvedomelého tvora sa srdcom a rozumom. Mnoho ľudí by si tieto pojmy nespájalo. Ale ej to len preto lebo ich zaradenie funguje už stáročia. Je zaškatuľkované a nemenné. Avšak doba sa mení. Menia sa hodnoty, činy a kritériá. Ľudia však do nekonečna budú brať dobro ako opozitum zla. Časy sa menia. Možno v minulosti ľudia konali dobré činy z lásky k blížnemu, alebo pre dobrý pocit. Dnes je to inak. Kto si už len v dnešnej dobe dôveruje? Už aj v takom posvätnom zväzku ako je manželstvo funguje nedôvera a faloš. Prečo asi vznikli zákony a rozdelení nadobudnutého majetku? Pomaly ani rodičia nedôverujú svojím ratolestiam. Znie to nepravdepodobne ale je to reflexia dnešnej doby plnej krutosti a zla.

Ja sa pokúšam žiť pre dnešok. Chcem si ukrojiť čo najväčší kus koláča ako každý iný. Chcem to prežiť naplno. Som egoista. Priznávam si to. Ale aspoň som tak strašne zahľadená do seba, že robiť iným zle ma ani nenapadne. Pozitívny egoizmus? Nebodaj som vymyslela nový módny pojem, ktorý bude to stádo používať ako „ životný štýl „ ? Keď nad tým takto uvažujem, ja som typ egoistu, ktorý nekoná dobro, ale ani zlo. Prečo by som strácala čas tým, že sa budem činiť v zmysle zla? Predsa mi za to tí ľudia nestoja. Nebudem konať radšej nič, budem pasívna. Myslím si, že je to tak lepšie. Pomôcť len v naozaj nevyhnutných prípadoch.

Mnohokrát sa nám stalo, že sme človeku pomohli a nedostalo sa nám do uší ani praobyčajné poďakovanie. Človek je moc hrdý tvor aby sa k tomu ponížil.

Poviem vám jednu moju skúsenosť, ktorá ma poznačila do konca života. Už dlhší čas som sa nerozprávala s jedným známym, ktorý sa ma veľmi dotkol a dokonca aj ponížil. Keď som ho stretla mlčky sme popri sebe prešli bez toho, aby sme sa jeden druhému ospravedlnili. Viem často krát som ho hnevala aj ja, ale to čo mi spravil on bolo neporovnateľné. Moja chyba bola to, že som bola moc hrdá na to, aby som sa s ním porozprávala a raz a navždy vyriešila spor. V tých časoch to bol môj nepriateľ. Viem je to detinské, nenávisť človeka voči svojmu druhu. Najväčší problém bol v tom, že sme mali spoločných priateľov, takže každý týždeň sme boli vo styku.

Jedného dňa sme strávili krásne poludnie v parku. On si na chvíľu odbehol pričom v rukách zvieral nôž a hral sa s ním ako by to bola nevinná hračka pre deti. Pohadzoval si ho, krútil sním až dovtedy kým sa mu čepeľ nevrazila do hlavnej tepny na ľavej ruke. Vybehol spoza rohu a ratoval všetkých naokolo. Bolo nás tam vtedy vskutku dosť, ale len dvaja schopný ľudia, ktorí mu vedeli pomôcť. Jeden z nich zavolal záchranku, a ten druhý som bola ja. Ako jediná som nespanikárila, na strednej škole som absolvovala zdravotnícky kurz s najlepšími výsledkami. Teraz bolo na čase vedomosti zúročiť v praxi. Po pokuse zastaviť krvácanie mojím vlastným palcom som si vyzliekla pulóver s ktorým som vytvorila gázu aby som uškrtila miesto rany aby nestratil veľa krvi. Vedela som, že keď ruka nebude dostatočne prekrvená, a keď sa rana zapáli môže o svoju končatinu prísť. Musela som riskovať. Aby nestratil vedomie ( pri strate veľkého množstva krvi ) dala som mu napiť a utešovala som ho milo ako som vedela. V tej chvíli som nemyslela na to, že mi v minulosti ublížil. Svojimi očami som hľadela na človeka, ktorý bol odkázaní na moju pomoc. Ja som mu pomohla.

a este jedna T___T
Ako každý správny egoista aj ja som čakala nejakú odmenu. Jedno jediné ďakujem, ktoré sa mi však od neho nedostalo. Lekári mu povedali nebyť mojej rýchlej reakcie o ruku by určite prišiel. Vôbec mi nepoďakoval, ale pre zmenu vyzeral byť naozaj šťastný. Pochopila som, že je moc hrdý na to poďakovať sa osobne, ale z jeho činov cítiť, že mi je svojským spôsobom vďačný. Odvtedy ma berie ako rovnocenného partnera.


“Aristoteles zastáva názor, že vôla môže sklony vychovávať podľa rozumu a že je k tomu morálne zaviazaná. Naše zmyslové činnosti sú na rozdiel od našich činností vegetatívne podriadené našj vôly. Tím pádom môžeme naniečo zamerať našu pozornosť a tiež môžme vôly určiť naše túžby, lásku a nenávisť. Ale proces rastu, alebo tehotenstvo vôlu priamo ovplyvňovať nemôže. V morálnosti neide len o to, aby sme v prípade rozporu povinnosti a sklonu jednali podľa povinnosti. Ale tiež aby sme svoje sklony vychovávali a ovplyvňovali tak, aby k žiadneme rozporu medzi nimi nedochádzalo. “ (Anzenbacher,s. 280)

Ešte stále sme sa nedostali ku koreni veci o čom máme písať. Je to veľmi jednoduchá otázka. Píšeme tu samé klišé, uvedomujeme si to. V takejto vážnej téme sa ani nič iné ako klišé nedá použiť. Je to najjednoduchšia vyjadrovacia schopnosť ako dodať pompéznosť takejto váženej téme. Slová dokážu prikrášliť, niečo také zdrvujúce ako je otázka súperenia dobra a zla. Prečo konať dobro? Konajme dobro, aby sa nám nevracalo zlo. Zasa egoistický postoj ale inak sa to nedá v dnešnom svete plnom poloprávd a nenávisti. Keď budeme konať zlo tak budeme nad vecou, budeme vo výhode a to je to najdôležitejšie. Keď budeme konať dobro učiníme tak blaženého iného človeka ako vlastnú entitu. Avšak pozastavme sa nad touto myšlienkou. Nečinilo by nám dobre vidieť niekoho šťastného? Zabili by sme dve muchy jednou ranou. Viac výhod znamená niečo lepšie nielen pre jednotlivca ale i pre spoločnosť. Taktiež z ľudského plemena vyplýva - kto do teba kameňom ty mu to oplať. Keď budeme konať zlo, zlo sa nám vráti. Nebolo by výhodnejšie konať dobro aby sa nám nevrátilo nič, tým pádom ani nič negatívne? Musíme voliť alternatívu, ktorá je výhodná pre väčšinu.

ps: tie hlasky ( citacie ) tam hodila moja kamoska,lebo je cenkovo decko..absolutne to stratilo naveznost a nema to hlavu ani patu...ak dostanem take C-cko budem rada...

BOH EXISTUJE

👍: veriaci