Kto nechce už viac vidieť biblické predobrazy a protiobrazy?

V minulosti sa v našich publikáciách často hovorilo o predobrazoch a protiobrazoch, ale v posledných rokoch sa to stáva len zriedkavo. Prečo asi?

Zaujímavý odsek z horecitovaného článku hovorí: “Aký je teda múdry postoj? Keď Písmo učí, že osoba, situácia alebo vec predstavuje niečo významnejšie, prijímame to. No v iných prípadoch by sme mali byť opatrní a nemali by sme sa snažiť pripisovať symbolický význam každej osobe či udalosti, ak na to nemáme biblický podklad.” Inými slovami: Ak povieme (SV ako hovorca), že je to predobraz-protiobraz, tak to tak máte brať!

4, ...... vieš, ale tu nejde v prvom rade o nejaký predobraz. Teda, či to je, alebo nie je predobraz?
Tebe to podstatné uniká!
A je zaujímavé, že nehovoríš viac o tom, prečo napríklad JS niečo už dnes neberú ako presný predobraz?!
Možno keby si sa na to viac zameral, tak nebudeš stále za všetkým len hľadať predobrazy, .... zvláštne kódy, ....znamenia a podobne.
A my JS aj to čo povedia zodpovední bratia akceptujeme a stále aj budeme akceptovať! Lebo poslušnosť a rozumnosť s vyrovnanosťou je omnoho dôležitejšia!

2, .... a prečo píšeš "v našich publikáciách"?
To nie sú už vaše publikácie!
Ty nie si Jehovov svedok!
Stojíš presne oproti nim, ... proti nim!

OTÁZKY ČITATEĽOV
V minulosti sa v našich publikáciách často hovorilo o predobrazoch a protiobrazoch, ale v posledných rokoch sa to stáva len zriedkavo. Prečo?

V Strážnej veži z 15. septembra 1950 bola uvedená definícia, čo je „predobraz“ a čo „protiobraz“. Podľa nej predobraz je osoba, situácia alebo vec, ktorá predstavuje niečo dôležitejšie v budúcnosti. Protiobraz je osoba, situácia alebo vec, ktorú symbolizuje predobraz. Predobraz teda možno nazvať aj symbolom a protiobraz realitou.

Naše publikácie pred mnohými rokmi uvádzali, že verní muži a ženy ako Debora, Elíhu, Jefta, Jób, Rachab a Rebeka, ako aj mnohí ďalší, symbolizovali buď pomazaných, alebo „veľký zástup“. (Zjav. 7:9) Mysleli sme si, že Jefta, Jób a Rebeka symbolizujú pomazaných, kým Debora a Rachab predstavujú veľký zástup. Avšak v posledných rokoch sme takéto prirovnania prestali používať. Prečo?

Ľudia sú zhromaždení okolo stola, na ktorom leží baránok Pesach
PREDOBRAZ

Baránok obetovaný v starovekom Izraeli vo sviatok Pesach bol predobraz (4. Mojž. 9:2)

Ježiš na mučeníckom kole
PROTIOBRAZ

Pavol napísal, že Kristus je „náš pesach“ ?(1. Kor. 5:7)

Z Biblie sa dozvedáme, že niektorí jednotlivci, o ktorých sa v nej hovorí, slúžili ako predobrazy niečoho väčšieho, významnejšieho. Napríklad apoštol Pavol v Galaťanom 4:21–31 opisuje „symbolickú drámu“, v ktorej vystupujú dve ženy. Abrahámova otrokyňa Hagar symbolizovala izraelský národ, ktorý spájal s Jehovom mojžišovský Zákon. Sára, ktorú Pavol nazýva „slobodná“, predstavovala Božiu manželku, nebeskú časť Jehovovej organizácie. V liste Hebrejom Pavol spája kráľa a kňaza Melchisedeka s Ježišom a vysvetľuje, v čom sú si tieto dve postavy podobné. (Hebr. 6:20; 7:1–3) Ďalej prirovnáva Izaiáša a jeho synov k Ježišovi a k jeho pomazaným nasledovníkom. (Hebr. 2:13, 14) Pavlove myšlienky pri písaní viedol Boh, a preto si môžeme byť istí, že tieto predobrazy a protiobrazy sú presné.

No ani v prípade, keď Biblia o istom človeku hovorí, že je predobrazom niekoho iného, by sme nemali usudzovať, že každá podrobnosť alebo udalosť v živote toho človeka znázorňuje niečo dôležitejšie. Napríklad Pavol nám hovorí, že Melchisedek je predobrazom Ježiša. Vôbec sa však nezmieňuje o tom, že pri jednej príležitosti, keď Abrahám porazil štyroch kráľov, mu Melchisedek vyšiel v ústrety s chlebom a vínom. Preto nemáme žiadny biblický podklad na to, aby sme v tejto udalosti hľadali nejaký skrytý význam. (1. Mojž. 14:1, 18)

Do tejto pasce padli niektorí učenci v storočiach po Kristovej smrti. Videli predobrazy vo všetkom. Jedna encyklopédia pri opise učenia Origena, Ambróza a Hieronyma hovorí: „Hľadali predobrazy v každej, hoci aj triviálnej udalosti zapísanej v Písme a, samozrejme, ich nachádzali. Mysleli si, že aj tá najbežnejšia situácia v sebe skrýva nejakú hlbokú pravdu... dokonca aj počet rýb, ktoré učeníci chytili tej noci, keď sa im zjavil vzkriesený Spasiteľ. Aký rôzny význam sa niektorí pokúšali pripísať tomuto počtu, 153!“ ?(The International Standard Bible Encyclopaedia)

Augustín z Hippa obšírne komentoval správu, v ktorej čítame, že Ježiš nasýtil asi 5 000 mužov piatimi jačmennými chlebmi a dvoma rybami. Pretože jačmeň bol považovaný za podradnejšie obilie ako pšenica, Augustín dospel k záveru, že päť chlebov musí predstavovať päť kníh Mojžišových (podradnejší „jačmeň“ mal predstavovať nižšiu hodnotu „Starého zákona“). A tie dve ryby? Z nejakého neznámeho dôvodu ich prirovnal ku kráľovi a kňazovi. Ďalší učenec, ktorý rád vyhľadával predobrazy a protiobrazy, vyhlasoval, že aj červená šošovica, za ktorú si Jakob kúpil od Ezaua právo prvorodeného, má svoj význam. Podľa neho predstavovala Ježišovu krv, za ktorú Ježiš kúpil pre ľudí možnosť žiť v nebi!

Ak sa nám takýto výklad zdá pritiahnutý za vlasy, potom chápeme, aký problém to predstavuje. Ľudia predsa nemôžu vedieť, ktoré biblické správy sú symbolom niečoho väčšieho, významnejšieho, a ktoré nie. Aký je teda múdry postoj? Keď Písmo učí, že osoba, situácia alebo vec predstavuje niečo významnejšie, prijímame to. No v iných prípadoch by sme mali byť opatrní a nemali by sme sa snažiť pripisovať symbolický význam každej osobe či udalosti, ak na to nemáme biblický podklad.

Ako potom môžeme načerpať úžitok z udalostí a príkladov, ktoré nachádzame v Biblii? Apoštol Pavol uviedol: „Všetko, čo bolo napísané predtým, bolo napísané na naše poučenie, aby sme svojou vytrvalosťou a útechou z Písiem mali nádej.“ ?(Rim. 15:4) Tieto slová Pavol adresoval pomazaným kresťanom žijúcim v prvom storočí a pripomenul im, aký úžitok môžu mať z biblických správ. Odvtedy však majú úžitok z poučenia z Písma všetci kresťania vrátane „iných oviec“. (Ján 10:16; 2. Tim. 3:1)

Väčšina biblických správ nie je určená len jednej skupine kresťanov, ktorá žije v istom časovom období, či už ju tvoria pomazaní, alebo „iné ovce“. Mali z nich úžitok všetci Boží služobníci v minulosti a majú z nich úžitok i Boží služobníci v súčasnosti. Napríklad utrpenie, ktoré prežíval Jób, nesymbolizuje len skúšky pomazaných počas prvej svetovej vojny. Mnohí ďalší Boží služobníci, muži i ženy, pomazaní aj „iné ovce“, znášali ťažkosti podobne ako Jób a nachádzali útechu, keď si študovali jeho príbeh. Videli, „aký výsledok spôsobil Jehova, že Jehova je veľmi nežný v náklonnosti a milosrdný“. (Jak. 5:11)

Zamysli sa: Nie sú medzi nami staršie sestry verné ako Debora alebo vynikajúci zboroví starší, síce vekovo mladí, ale múdri ako Elíhu? Či nemáme v našich zboroch priekopníkov horlivých a odvážnych ako Jefta a verných bratov a sestry trpezlivých ako Jób? Sme Jehovovi veľmi vďační za to, že „všetko, čo bolo napísané predtým“, zachoval až do našich čias, aby sme „útechou z Písiem mali nádej“!

Z týchto dôvodov teda nehľadáme v každej biblickej správe nejaký predobraz a protiobraz. V našich publikáciách teraz kladieme väčší dôraz na poučenie, ktoré v Písme nachádzame.