Komunisti a Nepál

Jedna známa mi poslala denník jej kamošky z ciest po Nepále a Indii. Niečo z jej denníka o Nepále.
Je to neuveriteľné, ako sa môže za 4 mesiace jedna krajina zmeniť. Pri tak rýchlej zmene sa však väčšinou jedná o zmenu negatívnu. Je to tak aj v prípade Nepálu. Maoisti sedia vo vládnych kreslách len pár mesiacov a už je to v uliciach badateľné. Pomaly sa to tu mení na policajný štát. To, čo predtým prebiehalo v náznakoch sa teraz deje celkom bez zábran. Buzerácia zo strany polície je neuveriteľná. O desiatej sa oficiálne musia začať zatvárať všetky podniky okrem hotelov a od jedenástej je zákaz vychádzania. Bohužial polícia sa chopí svojich právomocí omnoho skôr, niekedy už o pol deviatej. Zastavuje autá, taxíky, ľudí a buzeruje. Ešte nezarastení mladíci so zbraňami na pleciach v modrých maskáčoch a s dôležitým výrazom na tvári postávajú po meste. Ľudia si myslia, že sa to zlepší, že vláda im nakoniec dá trochu priestoru. Márne sa im snažím vysvetliť, že vláda a polícia sú tu pre nich, a nie naopak. Táto teória je pre nich nepochopiteľná. Naivne sa odvolávajúc na „úspešný“ čínsky model a dôverujú slovám, že komunizmus sa dá udržať aj demokraticky. Vláda zatiaľ pomaly zahusťuje mreže na klietke. Hlavné je navodiť strach. Potom je to už len hra s bábkami. A keď vás v noci zastaví hliadka ozbrojených detí v uniformách, strach sa dostaví ľahko. Keď sa o desiatej zavrú krčmy, ľudia slopú doma a hučia s tými svojimi bubienkami a píšťalkami susedovcom do záhrady. Do toho všetkého je vrcholná, aj keď tento rok mimoriadne slabá sezóna a všade sa motkajú zmätení turisti, ktorí sa nestačia diviť, kde zmizol typický Kathmandský nočný život s ohníčkami na chodníkoch, pri ktorých sa páliac odpadky zohrievala chudoba. Nepálci ešte stále nepochopili, že ak sa tej bagáže nezbavia, klietka sa bude len zmenšovať. A pomedzi jej oceľové mreže budú pretŕčať len štíty hôr, ktoré našťastie žiaden režim nezlomí.