Keby RKC nekrstila deti .

Keby RKC nekrstila deti, viete si to predstaviť , akoby sa šaleli a besneli sektári ....že čo si to dovoľujeme...že v Starom zákone obrezávali bábätka....že kde v Novom zákone je zakázané krstiť deti....

Pomätených sektárov vlastne len diabol zneužíva na svoje ciele.... škodiť svätej katolíckej cirkvi.....no čo už....2000 rokov sme to vydržali a ešte minimálne ďalších dve tisíc rokov to dáme 🙂

Máš pravdu v tom, že diabol sa snaží zničiť KC a to hneď od jej vzniku až do dnes. Dokonca sa snažil zabrániť aj jej vzniku: Cez Herodesa chcel zabiť Ježiša, potom ho pokúšal na púšti, potom cez apoštola Petra, ktorý ho chcel zachrániť od utrpenia a smrti na kríži atď.
Keď už vznikla cirkev, diabol sa ju snažil zničiť cez prenasledovanie tak zo strany židov ako i zo strany rimanov. Neskôr zo strany moslimov, Luthera a protestantov, nacistov a fašistov, komunistov a dnes cez extrémnych liberálov, LGBTI, či militantných ateistov či militantných kresťanských spoločenstiev.

Spĺňajú sa tak Ježišove slová, že nepriniesol pokoj na zem, ale rozdelenie. Od dňa vzniku cirkvi nebol deň, kedy by proti nej niekto nebojoval. Iná ako prenasledovaná Cirkev neexistuje a každý kresťan s tým musí počítať. Cirkev je predsa Kristovo tajomné telo a to nie iba oslávené, ale aj trpiace.

No napriek tomuto prenasledovaniu, má v cirkvi panovať pokoj, ktorý nám Ježiš zanechal slovami "Svoj pokoj vám zanechávam" a "Blahoslavení prenasledovaní". A tiež: "Ja som s vami po všetky dni, až do skončenia sveta" - Preto kresťania, hoci sú vždy prenasledovaní, vždy sú aj blahoslavení, pokojní a milujúci. Kde je Ježiš, tam je aj pokoj a láska. Ale kde je túžba po pomste, po protiúdere, po zbytočnom ohováraní a osočovaní, kde svojich nepriateľov viac odsudzujeme, než milujeme, kde nedokážeme nastaviť druhé líce.. tam Ježiš prítomný nie je a ani jeho pokoj nezostáva s nami.

Svätá katolícka cirkev vydržala 2000 rokov tieto útoky, ale nie kvôli nám. Nie kvôli tomu, že sme lepší ako útočníci. Jednoducho len preto, že je to Boží projekt. A našou úlohou nie je eliminovať nepriateľa mimo cirkvi, ale toho v nej - nepriateľa v našom srdci, ktorý nás nabáda poukazovať na smietky a hádzať kamene urážok do ľudí, ktorí na nás útočia alebo sa nám vysmievajú. Musíme sa snažiť poraziť nepriateľa v nás, ktorý nás pobáda o druhých viac hovoriť, než sa za nich modliť, ktorý nás pobáda nevidieť v druhom človeku Boží obraz.

Diabol neútočí na Cirkev len zvonka, ale aj (a predovšetkým) zvnútra. Preto si kresťan musí dávať pozor na to, aby jeho srdce bolo vždy pripodobnené Ježišovmu srdcu, ktorý sa modlil aj za tých, čo ho križovali. Nenadával im do pohanov, nevyhrážal sa, nefrflal, len sa za nich modlil a trpel.
Keď budeme mať takéto srdce, potom bude v našom srdci a v cirkvi prekvitať pokoj a jednota. Nepriateľ vonku nás nemusí znepokojovať. Cirkev má byť svetlo vo tme a nie vo svetle. Ak cirkvi niečo naozaj škodí, nikdy to nie je niečo zvonka, ale vždy je to falošnosť a nevernosť samotných kresťanov.

ale ked je v cloveku spravodlivy hnev...tak musi aj trochu pritvrdit

"Diabol neútočí na Cirkev len zvonka, ale aj (a predovšetkým) zvnútra."
Pravda, najväčší nepriateľ je vo vnútri Cirkvi, nie len tak, že sami sebe sme si nepriateľmi, ale tak, že aj v samom strede Cirkvi sa nachádzajú antikristi. Oni tu už boli od počiatku. "Spomedzi nás vyšli, ale neboli z nás. Lebo keby boli z nás boli by zostali s nami. No malo sa ukázať že tí všetci nie sú z nás." 1 Jn 2, 19; "A ako ste počuli, že príde antikrist, tak teraz vystúpilo mnoho antikristov" 2 Jn 2 ,18 A Pavol hovorí: "(...) Lebo nenastane, kým nepríde najprv odpad a nezjaví sa človek neprávosti, syn zatratenia, ktorý sa protiví a povyšuje nad všetko, čo sa nazýva Bohom alebo čo sa uctieva, takže sa posadí v Božom chráme a bude sa vydávať za Boha...A teraz viete, čo ho zadŕža, aby sa zjavil až v pravom čase. Lebo tajomstvo neprávosti už pôsobí; ale len dotiaľ, kým nebude odstránený ten, čo ho teraz zadŕža. Potom sa zjaví ten zločinec, ktorého Pán Ježiš zabije dychom svojich úst a zničí jasom svojho príchodu; toho, ktorý príde pôsobením satana so všetkou mocou, znameniami a klamnými zázrakmi a s každým zvodom do neprávosti pre tých, čo idú do záhuby, lebo neprijali lásku k pravde, aby mohli byť spasení. A preto Boh na nich posiela silu bludu, aby verili lži a boli odsúdení všetci, čo neuverili pravde, ale obľúbili si neprávosť." 2 Sol 2

Pri svojej úvahe sa odvolám na Sv.Augustína, ktorý vidí v "tajomstve neprávosti" antikrista, človeka neprávosti, ktorý pôsobí v Cirkvi. Nie je to jeden človek, ale všetci, ktorí pracujú proti diele spásy. Oni boli v Cirkvi už od počiatku, tak ako hovorí Ján, ale bolo skryté kto k nim patrí. Tým, že pôsobia v samom strede Cirkvi, posadili sa do Božieho chrámu, a svojím heretickým učením sa vydávajú za Boha. Ich učenie sa "posadilo" aj do Božieho chrámu ľudských sŕdc.
V minulosti toto tajomstvo neprávosti niečo, alebo niekto zadržoval, aby sa zjavilo v správnom čase. Tým niekým bol Ježiš Kristus alebo inak povedané, pravá viera v neho. No príde čas, čo sa nazdávam, že je už tu, keď príde odpad od pravej viery, čo dá možnosť vystúpiť antikristom v Cirkvi, aby sa toto tajomstvo stalo zrejmým pre tých, čo nehľadia telesne, ale duchovne. Tí, čo si nezakrývajú oči, nad duchovným úpadkom Cirkvi. Viera je fenomén, ktorý nie je z tohto sveta, a preto my nedokážeme rozoznať, kto je skutočne veriaci, a kto nie. Spolu s Benediktom XVI, ktorý sa často krát vyjadroval o úpadku Cirkvi, už od 50-tych rokoch minulého storočia, musíme kriticky uznať, že Cirkev je Cirkvou pohanov, viac ako kedykoľvek predtým. No my často krát nemáme tendenciu si to uvedomovať, pretože komunizmus tu v určitom zmysle zakonzervoval vieru. Ale už aj tu badáme, ako sa pravá viera vytráca zo sŕdc ľudí. Horší stav je azda v západných krajinách, kedy bludy prenikli aj do najvyšších sfér teologického myslenia. Už v čase svojho pôsobenia musel Jozef Ratzinger nanovo raziť cestu teologického uvažovania, ktoré sa nevymyká z hraníc tradície Cirkvi. Vo vzduchu visí ďalšia veľká schizma, ktorá ovplyvní Nemeckú katolícku Cirkvi, a ktorá môže mať dosah aj na celú Cirkev. Samotní pastieri Nemeckej Katolíckej Cirkvi ju vedú preč od pravej viery. Ak ale ich zmýšľanie sa protiví Katolíckemu zmýšľaniu, môžeme povedať, že sú ešte katolíkmi? Je mnoho a mnoho ďalších iných príkladov, na ktorých by sme mohli demonštrovať tajomstvo neprávosti, ktoré sa už stáva zjavným. No tieto skutočnosti nás nemôžu nijako vyrušovať a znepokojovať, preto každý kto pochopil Zjaveniu Jána a iným prorokom, predovšetkým Danielovi, vie, že toto všetko sa musí stať. Hovorí nám o tom aj katechizmus, že Cirkev vojde do nebeskej slávy len cez poslednú skúšku, ktorá otrasie vierou mnohých. Ježiš Kristus, zakladateľ Cirkvi, svojím životom anticipoval aj jej život, tak ako išla Hlava, musí ísť aj telo, a tak ako zomrel Kristus, musí zomrieť aj Cirkev. No nie telesným spôsobom ale duchovným, tak že toto všetko je skryté ľudom tela.

Mnohými inými obrazmi zo Svätého Písma, by sme mohli opísať túto realitu Cirkvi. No predovšetkým aj pastieri Cirkvi často krát ostávajú v nevedomosti ohľadom týchto vecí, a uspokojujú sa s tvrdením Svätého Písma: "(...) o tej hodine nevie nik, iba Otec". Oni by už mali vedieť, že Svätého Písmo je napísané v hlbokých analógiách, a tam kde je niečo na jednom mieste ukryté, na druhom mieste sa stáva zjavným. Uvedomujem si ale zmysel Kristovej otázky: "Či nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?" Táto otázka spadá do kontextu podobenstva o vdove a sudcovi a má pre nás hodnotu informačnú, pretože vo svojom jadre je skôr výčitkou. Ale na to, aby sme tomu porozumeli, musíme vychádzať z celkového kontextu a pomôcť si exegetickým výkladom. Myslím si, že touto otázkou nám Kristus chcel povedať, že hoci Cirkev bude v obkľúčení nepriateľom, a jej nepriateľ bude nad ňou víťaziť, ona nebude volať Pána o oslobodenie, čím sa rovnako dáva najavo, že nebude očakávať jeho slávny príchod. A či je tento čas blízko alebo ďaleko? Pod váhou znamení časov, ktoré sa nedajú identifikovať očami, ale len duchom, mám za to, že žijeme v čase konca, hoci sa musíme zrieknuť akéhokoľvek snahy datovať parúziu. Nevieme, či toto všetko bude trvať ešte 20,30 alebo 50 rokov, ale už si toto všetko môžeme uvedomovať.