Hitler veril v Boha

Leon Degrelle napísal esej nazvanú „Hádanka Hitler", v ktorej komentuje jeho mnohé rozhovory s Adolfom Hitlerom počas druhej svetovej vojny. Leon Degrelle, tento belgický fašista a člen belgickej Rexist strany, ktorý bol oficiálne povýšený do hodnosti Obersturmbannführera a vyznamenaný medailou Ritterkreuz Adolfom Hitlerom píše: „Či Hitler veril v Boha? On veril v Boha hlboko. Veril v Boha Všemohúceho, majstra všetkého, čo je nám známe aj neznáme. Propagandisti vykreslili Hitlera ako ateistu. On ním však nebol. On pohŕdal pokryteckými a materialistickými klerikmi. On veril v nevyhnutnosť noriem a teologických dogiem, bez ktorých ako on opakovane povedal, že by veľké inštitúcie kresťanskej cirkvi sa zrútili. Boh bol pre neho základ všetkého, ordainer všetkých vecí, jeho osudu a všetkého ostatného".


Zdroj: odkaz , názov článku: Vážme si získané slobody a demokraciu.

...mno, ale v karmu asi nie...

Fašizmus je ekonomicko-hospodárska doktrína. To len na margo "toho belgického fašistu", pretože je už smiešne, ako sa židia snažia podsúvať nám do podvedomia predstavu o tom, že "zlí lí nemci-fašisti" pozabíjali šesť miliónov chudiatok.. a od toho sa odvíja akýkoľvek smer dialógu, či monológu jednosmerne..
Moderný názor totiž znie: fašista - zlý čovek.. Lenže židovské šváby zabudli, že počas tejto, nimi financovanej doktríny bola nulová nezamestnanosť, ale o tom sa už nesmie písať, ani vyučovať na školách.. a ani to, že na tzv. "Holokaustone - pálenie náboženskej obeťe" profitovali spoločnosti IBM, Siemens, I.G.Farben Berlin a pod.. tak sa majte pekne vo FicoRežime, heh

ze bola nulova nezamestnanost kvoli rozvoju zbrojneho priemyslu ti asi uslo, ze?
a ze tymi zbranami umieralo kopec nevinnych ludi ti asi tiez uslo ze?

nechapem co tu obhajujes
keby to v rusku neposral tak ty tu do klavesnice urcite netukas
skus hadat preco?

Ak dovolíš, nič mi neušlo.. Je pochopitelné, že v dobe "odlákania pozornosti" od vybudovania pevnosti Izrael krycím manévrom: "Druhá svetová vojna" (okrem nutnosti ekonomického rozvoja - po celosvetovej kríze vo finančníctve sposobenej židmi,oficiálna kríza 30te rok min.stor.) sa vačšia časť obyvateľstva podielala na produkcií zbrojného priemyslu. ako ľudmi, tak aj židmi (ktorí za to ale nedostávali plat podľa svojích úžerných predstáv, a doteraz sa z toho nevedia spamatať..) - namiesto toho ukazujú prstom na "tých zých"..
Dúfam teda, že už chápeš dostatočne to, čo obhajujem.

nie nechapem
Hitler ak si si nevsimol nesiel len po zidoch
pre nho boli aj slovania podradny narod
ale robil to evidentne dobre kedze aj ti, ktorych nenavidel a chcel zlikvidovat, su mu za to vlastne este vdacni a doteraz sa mu klanaju

adolf bol histericky paranoidny debil ktory zobral akukolvek teoriu a ucenie a zohavil ho na svoj obraz.
niet o com diskutovat.

ak chces niekoho zlikvidovat musis ho ponizit, lepsie sa zabija nieco podradne ako sa divat na "svoj obraz".

Na základe čoho tak usudzuješ, dievča, na základe toho, čo ti predostreli židovskí "pisatelia histórie, čo ti pomocou nimi ovládaných médií nahrali do vedomia?" Alebo si bola v koži Adolfa Hitlera, z ktorého nakoniec židovský parazitizmus urobil "symbol zla" pre ateistov, tak ako je Satan symbolom zla pre "veriacich?"

8.

histericky

loooool

jj haydrich mal ohladom slovanov velkolepe plany - do plynu lol ... ale somar sa bude podsuvat nackom, proste ludska blbost je nekonecnááááááá

az to brzdi vzduch
a toto tu s nami zije 🙂
kua chcel by som ho vidiet ako by sa klepal nahy pred sprchami v lagri

by sa tam zosral :DD

dalsi bludar do klubu.

asi by si si mal precitat co pachali tebou milovani nacisti na Urajine a v Rusku potom co ho obsadili. Ako sa spravali k obyvatelom Minska, Kijeva atd divizie Totenkopf.
najviac obeti nacistickeho besnenia mali prave Rusi.

aké ľahké je vás zmanipulovať, dubák je najväčší žid v reáli, myslením a aj so svojim obrezaným oným, len sa na vás dobre baví, že mu žerete opak.

keď si toho obrezného papkala, tak si sa tvárila veľmi spokojne..

kto bol hitler -

Hitlerov štart do života pripomínal prvý let nedorasteného vrabčiaka - pikovanie k zemi. Nástrahy na dne spoločnosti však prežil. A čo človeka nezabije, to ho posilní! Otrasený Hitler sa zaplietol i do okultistických a tajných spolkov, ale tie ho neživili, kvôli tomu musel siahnuť k lopate ako stavebný robotník. On, umelec a mešťan! Taká potupa! So svojimi "spolulopatníkmi" sa preto nezblížil. Obzvlášť keď ho chceli hneď začleniť do ich odborov. Ktoré, ako neskôr zistil, majú pod palcom Židia. Vysmieval sa z ich ľavicových a odborárskych hnutí, za čo mu oni hrozili "nečakaným" pádom z lešenia. Svoje nacionálno-meštiacke presvedčenie utužoval hlavne cez zimu, kedy ako nezamestnaný trávil celé dni v knižniciach. Mal aspoň duševnú stravu...

Oplýval fenomenálnou pamäťou a tak sa takto samovyštudoval. Pravda, vo vlastnom obore. Samoštúdium je síce zaujímavejšie, človek číta, čo ho baví a v tom zvie viac, než tí, ktorých to nebaví, ale zasa mu uniknú niektoré menej zaujímavé, no dôležité veci.

Čo sa týka Židov, tak o tých vo Viedni doslova zakopával, lebo tá bola v tých časoch priam hlavným mestom judaizmu (a sionizmu, čiže židovského buržoázneho nacionalizmu). Nejak priamo mu síce neubližovali, ale ho strašne dožierali. Lebo on chodil hladný a uzimený po "svojom" germánskom meste a oni si v kaftanoch hrdo vykračovali, i keď mnohí z nich boli chudobní a špinaví s nepríjemným odérom. No nehladovali, lebo židovská obec fungovala ako sociálna sieť. Veď videli ste niekedy žobrať Žida?

Iste si kládol otázku, že prečo sa on - domorodec, má horšie ako títo privandrovalci? Ako mamičkinho maznáčika ho nenapadlo hľadať chybu v sebe a hľadal ju preto všade inde. Tak došiel k záveru, že celý svet je zlý a preto ho treba zmeniť. A keďže zistil, že celým svetom hýbu práve Židia či už ako finančníci, šéfovia odborov a ľavicových strán, eventuálne ako umelci a novinári, tak preč s nimi! Logika to jednoduchá a otázne je, že či aj opodstatnená?
Židia nemajúc svoj štát sa pritom považovali za vyvolený národ. Roztrúsení po svete a zbavení možnosti vlastniť pôdu, či vykonávať remeslá, prežívali hlavne ako úžerníci, hoci úžera bola zakázaná. Ale podobne ako prostitúcia mala stále dosť zákazníkov. Nástup kapitalizmu, založenom práve na vlastníctve finančného kapitálu, umožnil tým najschopnejším úžerníkom stať sa najbohatšími a teda časom aj najmocnejšími. Lebo veď peniaze sú moc a moc sú peniaze.

Takže neprekvapuje, keď v industriálnej dobe možno nájsť Židov až pričasto v politike, lebo sa zmáhala aj stredná trieda Židov, ktorá sa tiež domáhala väčšieho politického vplyvu. Tá paradoxne stále nielen pri zrode liberalizmu (a znovunastolenia demokracie), ale aj pri zrode komunizmu.

Hitlera Židia ako svojho odmietli a jemu, ako Nemcovi, keď chcel patriť tiež k vyvolenému národu s budúcnosťou, neostávalo iné, ako sa snažiť urobiť vyvoleným národom práve Nemcov! (Pričom časom etnológovia jeho samotného nezaradili do ním preferovanej nordickej rasy, ale do akejsi dinarskej skupiny...)

Hitler sa síce časom dostal predsa len k maľovaniu, no nie ako maliar-natierač, za ktorého ho neskôr jeho odporcovia vydávali. Toto kvalifikované remeslo proste neovládal! Za to sa dostal k maľovaniu pohľadníc a k navrhovaniu reklamných plagátov na mydlá, brilantínu, práškov proti poteniu a pod. V tých časoch reklama v TV a rozhlase nebola, ba ani noviny a časopisy neboli prístupné širokej verejnosti. "In" boli plagáty a vyzeralo to teda na dobrý džob, takže aspoň nehladoval.

Džob, ktorý však neuspokojoval umelecké ambície Adolfa. Veď ľudia neobdivovali jeho diela, ale výrobky na nich nakreslené. Tí okolo jeho plagátov chodili nezaujímajúc sa o ich autora, nebol Alfonz Mucha. Potenciálni zákazníci propagovaných výrobkov k tomu vôbec netušili, aký život im už za pár rokov nakreslí tento bezmenný čmáral. (Podobne ako dnes ľudia chodia okolo bilboardov netušiac, čo za lubom majú majitelia reklamných agentúr...)

Neprekvapuje preto, že Hitler po vypuknutí prvej svetovej sám iniciatívne vstupuje do ríšskej armády, hoci sa vojenskej službe v Rakúsku úspešne vyhýbal päť rokov, kým ho v Bavorsku, kde sa neskôr skrýval, nepolapili. Ale budúceho najvyššieho veliteľa nemeckej brannej moci aj tak neuznali schopným!

No konečne sa môže aspoň zúčastniť niečoho veľkého, obdivuhodného, veľkolepého, aj keď len ako bezmenný hrdina, ale predsa ako hrdina! Kvôli čomu prekonal i svoj odpor k uniformám, ktoré údajne len veľmi nerád nosil, hoci sa zdalo, že bol do nich blázon. Jeho obavy, že vojna skončí skôr, ako prejde základný výcvik, sa však nenaplnili. No nenaplnila sa ani jeho túžba zúčastniť sa niečoho veľkolepého, lebo Nemecko po štyroch rokoch kapitulovalo a on bol zasa malá nula.

Síce si vyslúžil vysoké rady - Železný kríž II. aj I. triedy (ktorý mnohí považujú za nacistické a nie staré nemecké vyznamenanie, pletúc si ho dokonca so svastikou, pričom zaujímavé je aj to, že I. trieda bola určená pre vyššie šarže, no plukovný adjutant Hugo Gutman, inak židovského pôvodu, ho naň úspešne navrhol...!), ale vyhladovaným obyvateľstvom nebol velebený ako vojnový hrdina. A k tomu mu hrozilo, že bude zasa bez práce, lebo veď načo by komu boli plagáty, keď nebolo čo predávať?

Z prvej svetovej vojny si preto doniesol akurát túžbu vojnu dotiahnuť do víťazného konca a nenávisť voči tým, ktorí prispeli k porážke Nemecka a tým krachu jeho túžob. V tomto smere je zaujímavé to, že Nemecko kapitulovalo bez toho, že by bolo vojensky obsadené. Proste politici, ktorým boli známe stavy zásob obkľúčeného štátu bolo jasné, že prehrali a tak to skončili skôr, ako by nebolo už vôbec ničoho, okrem rozzúreného hladného ľudu. No frontoví vojaci, hlavne tí dobrovoľní ako Hitler, ktorí do toho nevideli, to chápali ako zradu zvnútra!

A kto stál za politikmi? Nuž, hlavne bohatí veľkopodnikatelia, čiže aj Židia. A kto ich k tomu tiež nemalou mierou dokopal? Robotnícke hnutia a odbory, vedené židovskými intelektuálmi! Síce internacionálnymi a teda odnárodnenými aj od židovstva. Ktorí sa v tej dobe už ujali moci v Rusku a hotovali sa k tomu aj v Nemecku a na svojich movitejších súkmeňovcov pôsobili desivo.

No Hitler po vojne neskončil na ulici, hoci bola armáda silne zredukovaná. Ako dobrovoľník mal plnú dôveru dôstojníkov a tak na fronte robil dôležitú funkciu spojky, čiže takého zákopového poštára. Časom po opadnutí vlny bojového nadšenia udával spolubojovníkov s pacifistickým a ľavicovým zmýšľaním. Ako agent vojenskej, resp. dôstojníckej tajnej služby stojacej na strane buržoázie, našiel uplatnenie i v civilnom priestore - ako ďalej slúžiaci vojak bol vyslaný na sledovanie malej robotníckej straničky. Veď bol v civile "robotník". V ktorej sa však priam našiel, lebo mohol uplatniť svoj dovtedy skrytý nevídaný rečnícky talent a svoju frfľošskú povahu mohol obrátiť na svoj prospech. A celú robotnícku straničku zmenil na základňu malomeštiackeho šovinizmu a podivného "árijského" okultizmu. Stal sa hovorcom hlboko klesnutej strednej triedy. Lebo boháči vo vojne neschudobneli a chudobní nemali o čo také prísť. Odskákala si to práve stredná trieda!

Bohémsky Hitler, alergický na autority, vo vojne veľkú kariéru neurobil. Jeho nadriadeným sa nezdal byť vhodným na veliteľský post a iste by sa schuti zasmiali na proroctvách, že raz bude veliť nemeckej armáde. No aspoň zistil výhody hierarchického systému. On, pôvodne liberál, dospel k záveru, že odpor proti autoritám je márny a najlepším spôsobom obrany proti hierarchickému systému je zmocniť sa ho, teda byť v ňom najvyššie!

K tomu sa tam pridusil a prioslepil, vďaka čomu vedel, čo sú to chemické zbrane a v druhej svetovej ich radšej nepoužil. Zaujímavé je, že smrť na neho číhala aj v podobe nevybuchnutého granátu, ktorý mu spadol pod nohy. Hitler si ho vzal ako dôkaz toho, že je chránencom Prozreteľnosti, ako hovoril svojej predstave Boha. Po druhej svetovej sa ukázalo, že roznetka tohoto granátu bola blokovaná ľudským vlasom, ktorý tam spadol pri montáži. Tomu sa teda hovorí, že jeho život visel na vlásku! Takže vďaka tejto drobnej výrobnej chybičke pokračoval v žití a neskôr v rečnení, ktoré mu konečne zabezpečilo slávu a moc. Lebo veď ľudia chodili na neho, na Hitlera! Už nebol bezmenný, ale slávny, aj keď zatiaľ len v regióne Bavorska. A ako sa hovorí, s jedlom rastie chuť a tak rástli aj jeho ambície. Stále napojený na dôstojníkov sa prepožičal na ich mocenské chúťky, výsledkom čoho bol pokus o puč v Bavorsku dňa 8. 11. 1923, ktorý mal neskôr po vzore Mussoliniho pochodu na Berlín povaliť aj centrálnu vládu v Berlíne. Nie na obhajobu Hitlera, ale kvôli spravodlivosti treba pripomenúť ten fakt, že začiatkom roka 1923 Francúzi obsadili Porúrie pre neschopnosť Nemecka platiť neprimerané reparácie a že začiatkom novembra toho roku Nemecko dosiahlo vrchol inflácie, takže na puče boli v Nemecku ideálne podmienky...

Samotný Hitler, ako verný služobník reakčných dôstojníkov, svojou akciou iba mienil dať impulz zmenám, na ktoré sa chystali, ale ku ktorým sa akosi nemohli odhodlať. Jemu, ktorý nemal čo stratiť, však odvaha nechýbala. No puč sa nezdaril, pre nejednotnosť aktérov, ktorých dokopával dokopy a ktorým sa takéto jednanie nepáčilo, hlavne šéfovi bavorskej polície, ktorá pučistov rozprášila skôr, ako sa zmohli na vypochodovanie. Hitler, sám dobre vyškolený unikať guľkám, včas zdrhol, pričom jeho druha, istého Hermanna Göringa, vtedy síce vážne ranili, ale aj ten včas ubzikol do Innsbrucku, kde ho dali dokopy predchodcovia prof. Bodnera, aj keď sa tam stal závislým na morfiu...

Ale nespokojnosť s vládou, ktorá nebola schopná rozhýbať hyperinflačné hospodárstvo, bola veľká a tak Hitler v očiach verejnosti skončil ako národný hrdina. Ba priam ako Mesiáš, ktorého im zasa ukrižovali tí židovskí! Síce ho zlapali, ale neodvisol. Na súde exceloval, cítiac podporu nielen verejnosti, ale aj samotného sudcu, ktorý mu už kedysi predtým raz udelil mierny trest (že by boli z rovnakého tajného spolku?). Takže sa trestu hrdinsky nebál (vyfasoval iba päť rokov!) a prevzal na seba zodpovednosť aj za skutočných osnovateľov puču v pozadí, teda zobral aj slávu patriacu im! Nie je problémom byť statočným, keď človek vie, že má od popoťahovačov nitiek v zákulisí zaručenú imunitu...

a atd etc

odkaz

Samoštúdium je síce zaujímavejšie, človek číta, čo ho baví a v tom zvie viac, než tí, ktorých to nebaví, ale zasa mu uniknú niektoré menej zaujímavé, no dôležité veci."

( a v podstate aj tymto sposobom vznikaju fanatici ;-)

Prečo taký krátky text si tu skopírovala? Vôbec sa netýka témy !Tá je Hitler a jeho viera v boha, tak neodbočuj od témy.

Neviem do akej rite zaliezli tí fanatickí veriaci z DF, že sa nevyjadrujú k božej ovečke Hitlerovi.

Takých božích ovečiek v politike je dosť aj v súčasnosti. Jeden deň sú v kostole so zopätými rukami a na druhý už posielajú vojakov do celého sveta budovať demokraciu.Len neviem,prečo majú namiesto lopaty samopal.

Uvítal by som vyjadrenia ku vzťahu Hitler - boh. Pretože "najfundovanejší" z DF sa akosi nemajú k činu, preto prispejem ja.
V náboženskej učebnici pre nemecký národ „Nemci s Bohom“ prepracovali Hitlerovi teológovia desať tradičných cirkevných prikázaní, ktoré boh vyjavil Mojžišovi na hore Sinaj a pridali k nim dve ďalšie: Zachovaj čistú krv! a Cti fűhrera svojho a majstra!

Legenda, že Hitler bol ateista, sa pestovala tak starostlivo, že množstvo ľudí jej ešte dnes verí na slovo, obrancovia náboženstva ju vyzývavo spomenú pri každej príležitosti. No pravda v tejto veci vôbec nie je jasná. Hitler sa narodil v katolíckej rodine a ako dieťa chodil do katolíckej školy a do katolíckych kostolov. Samozrejme to nie je rozhodujúce. Mohol to zanechať. Ale Hitler sa formálne nikdy nevzdal katolicizmu a niektoré udalosti,(ako aj mnou spomínané v samom úvode, či pod č. 29) nasvedčujú, že ostal nábožným.

Adolf Hitler: "Moje cítenie ma ako kresťana smeruje k môjmu Pánovi a Spasiteľovi ako bojovníka." (12 apríla 1922)