Dnes je noc čarodejníc

30.4.-1.5, Noc čarodejníc

Valpurgina noc, je noc z 30. apríla na 1. mája a z pohanských tradicií ju poznáme ako Noc čarodejníc alebo Beltane či Beltain, kedy pohanský druidi oslavovali radostný sviatok a zakladali posvätné ohne, do ktorých hádzali obety. Ľudia tieto ohne preskakovali, tancovali okolo nich a vítali ním jasnú polovicu roka, v ktorej sa mohli konať svadby.
Ohnivá energia Beltainu sa premietala aj do dalších nočných aktivít. Na poliach a v lesoch sa milenci oddávali milostným hrátkam a vášni a symbolická svadba vyvolenej, kňažky a kráľa pripomínala, že sa začína obdobie plodnosti, rastu a sily. Nie náhodou bol vládcom tejto noci Belenus, keltský boh vešteckých snov, svetla a liečenia. Tradícia skákania ponad oheň vychádza z viery, že blízkosť plameňov spáli všetko zlé, čo sa človeku stalo v temnej polovici roka.
Noc čarodejníc je magická a mimoriadne plodná. Podľa povier, deti počaté dnes v noci budú celý život šťastné. Starí Kelti tvrdili, že v tento večer sa prebúdzajú sexuálne sily. Ide o vhodný čas na hľadanie novej lásky.

Povery Valpurginej noci
Počas Valpurginej noci sa prvý krát otvárajú podzemné cesty k pokladom a kvitne zlate papriadie. Zároveň nad ľudmi získavajú zvláštnu moc škriatkovia, ktorí sa vraj vyskytujú na miestach, kde vedľa seba rastie hloh, dub a jaseň. Toho, koho si opantajú do svojich osídiel, sa stane ich sluchom na celý rok.
Ak chcete byť do konca roka šťastní, mali by ste ráno na 1. mája vybehnúť na kopec a počkať na východ slnka. Prvé lúče vám vraj požehnajú. Ak ženy chceli byť krásne, tvár by si mali umyť v rannej rose.

V neposlednom rade sa ľudia počas Valpurginej noci obávali čarodejníc a tak pred gazdovstvá pripevnili pichľavé tŕne na dvere, alebo na strop pripevňovavali zväzok pamajornu a rojovníka a obydlie vykropovali svätenou vodou.
Ešte dnes býva zvykom pobozkať ženu pod brezou (niekedy rozkvitnutou čerešňou, jabloňou, atď.), Čím sa spojí láska dvoch základných princípov.
S Valpurginou nocou sa spájajú rôzne byliny – kadidlovnik, zvonček, sedmokráska, a predovšetkým hloh.
S venčekom z hlohu, ako symbolom sexuality, sa ozdobovali háje, aj knažky Valpurginej noci.
Májové oslavy boli tiež časom kúpeľov. Skoro ráno sa vychádzalo von, aby sa mohla vykonať kúpeľ v čerstvej rose a tvár umyť “vlhkosťou, ktorá nepochádza ani z dažďa, ani zo zeme.” Májová kráľovná a jej druh potom vodou polievali ľud – kúzlo dažďa a plodnosti.
Aj dnes môžeme vidieť, ako sa na Slovensku oslavujú pozostatky z pohanskej tradície a to stávaním “Májky”. Takmer každá dedina, obec či mesto stávajú Májku – vysoký, holý smrekový, či brezový kmeň, ktorého zelená koruna prechádza veľký, kvetový venček zo stuhamy. Pôvodne však ide o tradíciu, kedy strom predstavuje mužský princíp (faluz) a venček predstavuje ženske lono. Ide o vyobrazenie posvätného, sexuálneho spojenia muža a ženy, boha a bohyne.. Aj keď stavanie Májky má dnes zmenený význam, teraz už viete odkiaľ táto tradícia pramení.

A prečo si vynechal lampiónové sprievody detí v ČSSR?

Zajtra Prvý máj a stuhy lietajúce vo vzduchu.

👍: ninka

Na to zabudni mojko, máme tu vojnový stav tak pekne seď doma na riti.

Zajtra ideme opekať a basta.

👍: Osvletený

V tom daždi ?

👍: ninka

Pravdaže, vojnovje podmienky, predsa.....

👍: Osvletený

A kde sa vytratila láska, mier, súdržnosť, pokora ?

👍: ninka

Kto sa dotýka, pozná...

👍: Osvletený

Ja som sa minule dotkol 220V.

Panabeka, a to čo si stváral?

Som si pomýlil zásuvku so ženskou pusou a dostal som ranu do jazýčka.

Si mal zrejme gumenné podrážky, odizolovali ťa od bezvedomia...

👍: Osvletený

Bol som v polobezvedomí, ale akonáhle som dostal vedomie, vedome som odišiel na nevedomú domácu paniu.