Propaganda naprieč dejinami: Výmysly a dezinformácie
Dnes sa pozrieme na pár príkladov dezinformácii v histórii. Túto techniku propagandy používali už starí faraóni, či piráti na oklamanie nepriateľa a ľahšie dosiahnutie svojho cieľa – bohatstva či politických bodov.
Chrabrý veliteľ v hieroglyfoch
Začnime zmienkou spred vyše 3000 rokov o slávnom egyptskom faraónovi Ramzesovi II. Ten sa zapísal do dejín ako najväčší a najmocnejší panovník starovekého Egypta. Zatieňuje ho však jeho chvastúnstvo a podvádzanie.
Známym príkladom je bitka pri Kádeši (1274 p.n.l, dnešná Sýria), ktorá sa stala kľúčom faraónovej propagandy a dezinformácií. Prostredníctvom papyrusových zvitkov a nákresov na chrámoch rozšíril medzi Egypťanmi domnienku, že slávne a nepopierateľne v tejto bitke vyhral proti Chetitom. Doslova sa tam písalo, že sám porazil celé vojsko a z nepriateľov nezostal nik na žive.
Pravdou však je, že táto bitka bola skôr porážkou ako nesporným víťazstvom. Hoci aj Chetiti utrpeli straty, ale podstatné je, že si udržali provinciu Kádeš a dokonca sa mohli rozšíriť smerom na juh. O niekoľko rokov neskôr Ramzes uzavrel prvú známu mierovú zmluvu s Chetitmi, podľa ktorej práve Kádeš patrila Chetitom.
Takže Ramzes si budoval doma kult osobnosti na základe vysloveného klamstva.
Keď si nevieš vybrať rodinu
O tisíc rokov neskôr sme stále v Egypte. Pár rokov po smrti Alexandra Veľkého (323 p.n.l) začínajú Vojny Nástupníkov v jednotlivých častiach jeho rozsiahlej ríše. Jedným z nich bol aj blízky Alexandrov generál Ptolemaios. Ten sa uchýlil v oslobodenom Egypte, kde sa vyhlásil rovno za faraóna.
Aby si zabezpečil podporu miestnych, prišiel s historkou, že Alexander bol synom niekdajšieho faraóna, ktorého však Peržania vyhnali do Macedónie. V tom istom čase rozšíril po krajine chýry, že aj on je nevlastným synom kráľa Filipa II., a teda Alexandrovým bratom, čím len posilnil svoju legitimitu vládnuť v Egypte.
Vo svojich snahách bol pomerne úspešný, keďže týmto založil na 300 rokov dynastiu Ptolemaiovcov, ktorí vládli Egyptu až do smrti Kleopatry a do príchodu Rímskej ríše v roku 30 pred naším letopočtom.
Oklamaný milenec
Pri Kleopatre a Egypte ešte chvíľu zostaneme. V polovici prvého storočia pred našim letopočtom mladý Oktávian – adoptovaný syn Júlia Cézara a budúci cisár Augustus – vykresľoval svojho súpera Marka Antónia ako zradcu Rimanov.
Po ríši rozšíril, že Marcus opustil rímskych bohov a rímske zvyky a najmä chce premiestniť hlavné mesto ríše do Alexandrie, prepadol čarom bosorky Kleopatry, a že jeho dedičstvo pripadne ich deťom, teda nie republike. Všetko však boli z dnešného pohľadu hoaxy.
Napríklad, Oktavián si vymyslel, že si Markus v poslednej vôli želá preniesť svoje pozostatky do Alexandrie, a teda tam aj presunúť hlavné mesto ríše. Pravdou však je, že Antónius už počas života začal stavať rodinné Mauzóleum v centre Ríma, kde plánoval byť pochovaný. Budúci cisár Augustus si takýmito výmyslami zabezpečil odpor senátorov voči Markusovi a vytvoril základ pre svoje vlastné neobmedzené vládnutie.
Dôkazom, že nielen zdravotnícke hoaxy a dezinformácie môžu byť smrteľné, je aj samotný Markus Antónius. Toho zabil Augustov hoax. Popri obliehaní Alexandrie Augustovými vojskami sa k Markovi Antóniovi dostala falošná správa o Kleopatrinej samovražde (ktorú inak sama nafingovala). Zdrvený zo smrti svojej milenky, s ktorou mal tri deti, tak obrátil meč proti sebe.
Dezinfovojna náboženstiev
Rimania to s dezinformáciami vedeli. O niekoľko storočí neskôr sa objavila pre nich ďalšia hrozba – kresťania. O nich v druhom a treťom storočí nášho letopočtu rozširovali legendy, že praktizujú kruté a smilné rituály.
Tieto prekrútené pravdy sa týkali praktizovania eucharistie – teda pripomínania si Večere Pánovej, kedy veriaci prijímajú telo a krv Kristovu. Spomínaná smilnosť zas súvisí s oslovovaním „brat“ a „sestra“ vnútri tejto spoločnosti.
Židia zabíjajú kresťanské deti
Protižidovská propaganda nie je produktom nacistického Nemecka, ale nadviazala na oveľa staršie „tradície“ výmyslov. V roku 1475 sa v talianskom Trente (vtedy súčasťou nemeckej Svätej rímskej ríše) rozšírilo, že židovská komunita zámerne vraždí kresťanské deti a ich krv využíva vo svojich okultistických rituáloch.
Tento konšpiračný blud sa pritom až veľmi nápadne podobá na súčasnú hoaxovú superstar – teóriu Qanon, podľa ktorej americkí demokrati unášajú deti a používajú ich k svojim satanistickým rituálom.
V roku 1475 sa všetko začalo, keď u jedného židovského mešťana našli mŕtve telo dva a pol ročného chlapca Šimona. Tamojším katolíckym duchovným ale potrestanie vinníka (ak bol vôbec vinný) nestačilo a okamžite rozšírili chýry o spomínaných rituáloch. Následne začali pogromy na Židov. Boli zatváraní, týraní a upaľovaní za živa.
Mýty o krvilačných Židoch sa postupne dostali do celej Európy a zasiali semeno antisemitizmu. O vyše 400 rokov neskôr sa táto vymyslená fáma dokonca objavila aj v prejavoch nacistov.
Povesť kapitána Edwarda Teacha
Najslávnejší pirát svojej doby – kapitán Čierna brada – nemal v britských novinách veľmi dobré meno. Vládna propaganda o ňom šírila, že má diabolský výzor a záľubu v mučení a zabíjaní zajatcov. Zaujímavosťou je, že žiadna z jeho vrážd (až na tie v jeho poslednej bitke, kedy bojoval o život) nie je dokázaná.
Napríklad, aj pri blokáde a vydieraní mesta Charlestown (Južná Karolína, USA) – paradoxne požadoval lieky a nie zlato – svojich rukojemníkov prepustil. Síce nahých, ale bez ujmy.
Je inak dosť pravdepodobné, že chýry o svojej krutosti roznášal sám. Samozrejme si dopomohol aj svojím strašidelným výzorom. Bolo predsa jednoduchšie vydesiť posádky obchodných lodí na smrť a kradnúť bez boja, ako riskovať bitku, svoju posádku a v neposlednom rade aj poškodenie svojho lupu.
Keď karikatúra porazí cisára
Najväčším úspechom „marketingu“ je, keď slovné spojenie zľudovie. Tento majstrovský kúsok sa podaril britskej propagande v prípade francúzskeho cisára. Napoleonov komplex sa dostal dokonca aj do vedeckej literatúry ako kompenzácia napríklad nízkeho vzrastu prejavmi dominancie a agresivity. Bol však Napoleon Bonaparte naozaj taký nízky?
No nebol. Išlo iba o britskú propagandu. Pravdou je, že cisár meral okolo 169 centimetrov. Avšak v tom čase to bola dokonca nadpriemerná výška (!!!) dospelého muža vo Francúzsku.
Celá predstava o malom cisárovi bola práca britského karikaturistu Jamesa Gillraya, ktorý ho vo svojich obrázkoch vykresľoval ako zúrivé a urevané dieťa.
Karikatúry sa svojou popularitou stali také vplyvné, až sám Napoleon žiadal britskú vládu, aby ich prestali uverejňovať – samozrejme neúspešne. Známy je aj výrok Napoleona, v ktorom hovorí (parafrázujem): „(Gillray) dokázal viac než všetky armády Európy, prinútil ma padnúť na kolená.“
Nacisti vyhrávajú vo filmoch
Nacistická propaganda bola taká prepracovaná, že má dokonca vplyv na vnímanie dejín doteraz. Mnohé aj súčasné dokumenty totiž vychádzajú z pohľadu nacistického Nemecka. Aj Američania počas vojny priznávali, že na poli propagandy výrazne prehrávajú.
Nemci boli totiž po prvej svetovej vojne presvedčení, že ich porazila britská a americká propaganda. Po prvej vojne sa teda začali zaujímať o reklamu a marketing. S nástupom tej ďalšej založili dokonca Ministerstvo propagandy a ľudovej osvety.
Z propagandy urobili pre Nemcov veľkolepú šou. Nepropagovali svoju ideológiu len ako inú politiku, ale ako značku. Svojmu hrôzostrašnému produktu dali aj svoj obal – farby, uniformy, vlajky, znaky a iné symboly. Sám Adolf Hitler vo svojej knihe Mein Kampf spomína propagandu v celej jednej kapitole.
Aj pri ťažení na Sovietsky zväz nacisti využili efekt dezinformácii. Spolu s vojakmi totiž na front posielali tzv. Propagandakompanie, ktoré všetky bojové strety natáčali a fotografovali. Samozrejme pre Nemcov, ktorí zostali doma z nich vybrali len tie úspešné zábery – stovky postupujúcich moderných panzerov či hrdinských „Árijcov“ bojujúcich za svoju vlasť.
Zdroj: wikimedia.org
Väčšina vojska sa však musela presúvať vlakom, koňmi a vozmi alebo peši, zatiaľ čo ich nepriateľ vyrábal omnoho viac techniky. To, že prehrávali vojnu na oboch frontoch, vraždili postihnuté deti, Židov, komunistov a ďalších, sa tam akosi nevošlo. Prečo by aj obyvateľom predvádzali pravdu, keď sa malo konať mnohokrát spomínané „konečné víťazstvo“.
Aj preto kvôli nacistickej propagande ostalo mnoho nemeckých vojakov prekvapených, resp. zdesených, keď im krátko po vojne ukázali skutočné zábery z koncentračných táborov.
A prečo sa používajú vojnové scény od nacistov aj dnes? Jednoducho sú najkvalitnejšie, je ich najväčšie množstvo a sú ľahko dostupné.
HIV vymysleli Američania
Počas studenej vojny sa po celom svete a najmä v komunistickom bloku rozniesla správa, že vírus HIV pochádza z amerických laboratórií. Vírus mal vraj slúžiť na vojenské účely a predovšetkým na vyhladenie gejov a Afroameričanov. Išlo však o operáciu KGB s názvom Infektion, ktorú viac rozoberáme v tomto článku.
Niektoré zahraničné vlády dokonca výmyslu uverili, čo poškodilo dôveryhodnosť Spojených štátov.
Dezinformáciu nakoniec vyvrátil sovietsky prezident Michail Gorbačov. Následne sa ospravedlnil americkému prezidentovi Ronaldovi Reaganovi a sľúbil, že falošná správa sa nebude šíriť ďalej.
Jedna z najväčších a najefektívnejších dezinformačných operácií tak bola uzavretá. Kauza však poukazuje na premyslenosť sovietskych stratégií, z ktorých niečo zdedili aj súčasné ruské tajné služby.
odkaz
