Nárast inflácie, nedostatok zdrojov, vody, stámilióny hladujúcich, odlesňovanie, zosuvy pôdy, znečisťovanie ovzdušia, GMO potraviny, postreky, chemizácia, roztápanie ľadovcov, vymieranie mnohých živočíchov, zvyšujúca sa teplota Zeme a oceánov, zhoršujúce sa suchoty, povodne, požiare, zemetrasenia, tornáda, neúroda, vojny, rozširovanie púští, nedostatok pracujúcich na "dôchodcov", 12 hodinové pracovné šichty, ekonomické dlhy štátov. Toto všetko je dôsledkom extrémne veľkej spotreby, plytvaním a neefektivitou využívania prírodných zdrojov. A bez efektívneho riešenia sa tieto problémy budú každým rokom viac a viac zhoršovať.
30 riešení ako obmedziť spotrebu a uhlíkovú stopu lacno, efektívne a bezbolestne.
JEDLO :
1 : Podľa údajov až 33% jedla sa vyhodí do koša. To je spôsobené tým, že reštaurácie a hypermarkety zle odhadnú dopyt po jedle, a kúpia viac než dokážu predať. Riešením by mohlo byť "jedlo na objednávku". Po novom by každý kto sa chce ísť najesť do reštaurácii musel si zarezervovať termín 2 dni dopredu a uviesť čo bude jesť. Reštaurácia potom bude vedieť koľko ľudí v nasledujúci deň príde a čo budú jesť, takže môže kúpiť len to čo sa aj naozaj zje. Rovnako takto by to mohlo fungovať aj s hypermarketmi, len s tým rozdielom že pri hypermarkete by si zákazník musel zarezervovať termín na určitý deň aspoň 5 dní dopredu a uviesť čo bude kupovať a koľko toho bude kupovať. Hypermarket by potom vedel koľko ľudí v ktorý deň príde a čo bude nakupovať takže môže kúpiť len to čo sa aj naozaj zje ! Nielen hypermarkety a reštaurácie vyhadzujú jedlo ale aj domácnosti. Zvyčajne ide o bohatšie domácnosti, ktorým sa nechce prepočítavať a robiť dopredu rozvrhy čo budú jesť a koľko toho budú jesť. Takéto domácnosti hádžu do košíka hlava nehlava a neplánujú si stravovací rozvrh dopredu. Následkom toho sa spravidla stáva že zle odhadnú spotrebu jedla a veľa jedla sa im pokazí a skončí v koši. Myslím, že smetiari by mali kontrolovať jednotlivé smetné koše, a ak sa zistí že dotyčná domácnosť vyhodila viac než je rozumné udeľovali by sa za to určité mastné pokuty. To by malo donútiť domácnosti aby nakupovali rozumne a plánovali si dopredu čo budú jesť a koľko budú jesť. Na druhej strane nie všetok 33% odpadu tvorí stráviteľný odpad, patrí tu aj nestráviteľný odpad ako sú napríklad ohryzky, kosti, šupky. Odhadujem že množstvo stráviteľného nespotrebovaného odpadu sa radí medzi 20%.
odkaz______________________
2 : 2% jedla ktoré farmári vyrobia je deformované. Takéto jedlo môže mať neestetický tvar – príliš malé alebo príliš veľké na svoje pomery, škaredá farba pričom zvnútra je jedlo zdravé. Takéto jedlá následne farmári nepredávajú hypermarketom ale skončia na skládke odpadu. Myslím, že to je škoda a zbytočné plytvanie jedlom, keďže jedlo nekupujeme kvôli jeho estetickosti, ale kvôli živinám.
_____________________
3 : Asi 10% ľudí má morbídnu obezitu, to nie sú tí, čo majú pár kilo navyše, ale takí ktorí majú mnoho kíl navyše. Takýto zjedia za dvoch. Morbídne obézny ľudia mnohonásobné zvyšujú spotrebu jedla oproti tým čo majú normálnu váhu. Mal by sa preto zaviesť zákon, že tí čo majú morbídnu obezitu budú platiť vyššie sumy na zdravotnom, a to podľa veľkosti ich obezity. Je potrebné donútiť obéznych ľudí aby schudli.
_______________________
4 : Prestať podporovať Afriku. Svet už poslal gigatony potravín na podporu Afričanov, no hlad to nevyriešilo, lebo Afričania pomoc zneužívajú a nadalej sa exponencionálne rozmnožujú. Svet by mal dať Afrike ultimátum, buď začnú so znižovaním populácie, alebo nech sa naďalej exponencionálne rozmnožujú, ale nech sa potom živia sami.
________________________
5 : Niektoré potraviny majú extrémne vysokú uhlíkovú stopu. Tu patrí predovšetkým hovädzie a jahnacie mäso, a kakao. Najlepšie by bolo preto zakázať konzumáciu týchto 3 výrobkov, prestať ich predávať. Hovädzie mäso a jahnacie mäso sa dá nahradiť inými druhmi mäsa s oveľa menšou uhlíkovou stopou ako je kuracie mäso, bravčové mäso, ryby (ulovené v rieke, v mori, nie chované). Kakao sa vylúčiť úplne nedá, lebo by tým vymizla čokoláda, ale to čo sa môže prestať vyrábať je horká čokoláda, tá s obsahom 70% kakaa a viac. Takto by sa dala spotreba kakaa významnejšie znížiť.
_________________
6 : Je to na prvý pohľad ťažko uveriteľné ale domáce zvieratá môžu mať vyššie emisie ako človek. Nemecký ovčiak má v dospeli 30 kg. Denne spotrebuje 2% svojej váhy, čiže 0,6 kg jedla. Ročne to je 0,6 x 360 = 216 kg jedla. Z tohto množstva 70% a teda 151 kg tvorí mäso. Predpokladajme že pes je z mäsitej stravy 50% kuracieho a 50% hovädzieho. To je priemerná emisná stopa na 1kg mäsa asi 20kg CO2.
151 x 20 = 3020 kg = 3,02 tony CO2 ! Ak k tomu pridáme aj zvyšnú nízkouhlíkovu bezmäsitú stravu dostaneme celkové číslo okolo 3,2 tony CO2 ročne !!! A to je emisná stopa ako 1,5 Brazílčana ! Iste, menší psy a mačky majú emisnú stopu nižšiu, ale napriek tomu nie zanedbateľnú. Predpokladá sa, že 10% mäsa spotrebujú domáce mačky a psy. Domáce zvieratá majú teda nielen veľkú emisnú stopu ale aj spotrebu mäsa. Je preto vhodné hľadať alternatívy ich stravovania. Jedným z nich by bolo že by sa do konzerv nedávalo hovädzie a hydinové mäso, ale červy. Červy majú tú výhodu že chovať ich je surovinovo a emisne nenáročné. Dá sa chovať veľa červov na malom území, a zjedia všetko. Všetok biologický odpad ako sú šupky, ohryzky, a všetko pokazené jedlo ktoré je po záruke, všetko jedlo na poli ktoré tam zhnije a inak by skončilo na skládke, to všetko dokážu červy zjesť. Ich kŕmenie je teda veľmi nenáročné a s minimálnymi emisiami. Červy stačí krmiť tým čo sa vyhodí, nemusia sa kvoli nim pestovať nové polia plodín. A to je obrovská výhoda, ako finančná, surovinová i emisná. Ak teda namiesto mäsa budú jesť červy, ušetrí sa tým množstvo mäsa a emisií a plodín ktoré sú potrebné na chovanie dobytka pre mačky a psov. Iste, možno nejaké množstvo mäsa budú nadalej psy a mačky podporovať, no ten podieľ sa z 70% výrazne zníži na úkor ich jedenia červov.
_________________
Ak by sa svet začal riadiť všetkými 6 bodmi, spotreba jedla by mohla klesnúť až o 36% a emisie z jedla až o 70% ! Na úkor toho by sme si potom mohli dovoliť zmenšiť polia o 36% a na úkor zmenšených polí sadiť stromy. Asi 18% kontinentálneho povrchu by sa zrazu uvoľnilo na sadenie stromov. To by mohlo veľmi znížiť CO2.
_________________
STAVEBNÍCTVO :
1 : Najefektívnejšia úspora v stavebníctve by sa dosiahla znižovaním populácie. Ak by sa populácia každým rokom začala o niečo zmenšovať stavebníctvo by vymrelo. Stavebníctvo totiž existuje len preto, lebo sa populácia neustále rozrastá a potrebuje nové domy/byty, nové stavby. Ale ak sa populácia nebude zväčšovať, ale ešte k tomu sa bude znižovať, už nebude potrebné stavať nové obydlia a budovy, tie existujúce budú viac než stačiť. Stavebníctvo produkuje 15% CO2 a spotrebuje až 25% zdrojov. Aby mohlo dochádzať k poklesu populácie štát by musel začať umelo regulovať porodnosť.
_________________
ÚSPORA PLYNU :
1 : Veľa obydlí nemá buď zateplenie alebo utesnené okná. Treba investovať peniaze do zateplenia obydlí, utesňovania a výmeny okien. Dobre zateplené obydlie s riadnými oknami, može ušetriť až 50% na vykurovanie.
________________
2 : Je potrebné zaviesť zákon aby každý kto mohol pracovať z domu, aj pracoval z domu. Dnes už sa dá 90% služieb vykonávať aj z domu. Skoro všetky prístroje a pracovné náradia sa dajú presunúť do domácností. Týmto by sa ušetrili značné peniaze na vykurovanie, už by nebolo potrebné vykurovať "cudzie priestory". Ak ide zamestnanec pracovať do cudzieho priestoru, musí sa vykurovať aj jeho dom, aj cudzí priestor, no ak by pracoval z domu, stačilo by vykurovať len jeho dom, a cudzí priestor by sa pochopiteľne nevykuroval.
_________________
3 : Bolo by potrebné zrušiť kremáciu a zaviesť klasické "pochovávanie do zeme". Iba jedna kremácia spotrebuje až 300 kwh plynu a vylúči až 400 kg CO2. Neekologické je aj výroba truhly, čo spotrebuje zas zbytočne veľa dreva. Ak by sa ľudia pochovávali do vyhĺbenej jamy na "nosítkach", ušetrilo by to nielen veľké množstvo plynu, ale aj dreva.
_________________
4 : V reštauráciach dnes zamestnanci často krát umývajú riad, ale iba teplou vodou. Sú veľmi fajnoví umývať v studenej vode, lebo by to bolo pre nich namáhavejšie a "nepohodlnejšie". Ale to je chyba, lebo len náklady na "teplú vodu" tvoria 10% nákladov na plyn.
_________________
5 : Bioodpad (šupky, ohryzky, kosti, seno, lístie, konáre) končí buď v spaľovni alebo sa zahrabáva do zeme. No to je chyba, keďže z bioodpadu by sa dal vyrábať bioplyn, ktorý je oveľa ekologickejší ako plyn. Je potrebné investovať do výstavby bioplynových staníc.
________________
6 : Ak by sa stavby v zime natierali na čierno ( v lete na bielo), pomohlo by to znížiť závislosť na plyne, keďže čierna farba pohlcuje výrazne viac tepla než ostatné farby.
________________
7 : Veľa obydlí a budov má vysoké stropy – viac než 2,7 metra. Povinným znížením stropu na 2,7 metra by sa značne znížili náklady na vykurovanie.
________________
8 : Bolo by fajn kebyže sa zavedie Zákon, že rodič nemôže vyhodiť svoje dieťa z domu ani po dosiahnutí 18 rokov. Dieťa by sa po dosiahnutí 18 rokov samo mohlo rozhodnúť či zostane doma, alebo sa osamostatní. Dôležité je umožniť dospelým deťom bývať v rodičovskom dome aj v dospelosti. Je to veľmi dôležité lebo sa tým výrazne šetria náklady na vykurovanie. Ak dieťa zostane doma, nebude si musieť hľadať nové obydlie a ušetria sa náklady na vykurovanie nového obydlia.
_________________
9 : Treba zaviesť viac spaľovní dvojakého významu, ktoré nielen spaľujú odpad, ale aj vytvorené teplo využívajú na ohrev domácností. Lebo stále existuje veľa spaľovní, ktoré slúžia len na spaľovanie odpadu ale nemajú vytvorenú infraštruktúru na využívenie tepla zo spalín.
_________________
10 : Neefektívne riadenie podnikov a služieb. Príklad, v meste je 5 benzíniek, ale každá z benzíniek je poloprázdna. Nebolo by lepšie aby boli v meste len 2 benzínky no každá z nich by bola vyfullovaná ? Iný príklad, v meste je 5 kín. Všetky z nich sú poloprázdne. Nebolo by lepšie aby boli len 2 kiná ale všetky z nich boli vyfullované ? Iný príklad, v meste je 5 obchodných centier, no každé z nich je poloprázdne a ledva prežíva. Nebolo by lepšie kebyže sú len 2 obchodné centrá, a boli všetky plné ? A znova, v meste je 30 kaderníctiev, no väčšina z nich je poloprázdna. Nebolo by lepšie aby bolo v meste len 20 kaderníctiev no všetky by boli vyfullované ? Je lepšie menej prevádzok a nech sú všetky vyfullované, ako veľa prevádzok, no každá z nich len len prežíva. Z hľadiska úspornosti je lepšie vykurovať 50 prevádzok, ako 100 prevádzok, menej je v tomto prípade viac.
________________
11 : Mala by sa zakázať dodávka teplej vody. Bolo by na výber len z dvoch možností, voda "mierne studená", alebo voda "studená". Ale niečo ako "teplá voda" by neexistovalo. Ohrievače vody by boli naprogramované tak, že voda by sa dala zohriať maximálne na 15 stupňov "mierne studená". Ohrev teplej vody nielenže ničí imunitu, ale spotrebuje 10% všetkého plynu.
________________
12 : Neefektívne rozmiestnenie obyvateľstva v obydliach :
Na SVK máme 1,2 milióna domov. Bytov je na Slovensku 2,2 milióna, viac ako tretina (35%) sú trojizbové byty, pätina ( 20%) dvojizbové, zvyšok (45%) je 1 izbový. Priemerný dom na Slovensku má 140 m2 (dvojpodlažné aj viac), priemerný 1 izbák 25 m2, 2 izbák 50 m2, 3 izbák 75 m2. Z toho si vieme vypočítať celkové množstvo m2 obytného priestoru na Slovensku :
(1200000 x 140 m2) + (770000 x 75 m2 ) + ( 440000 x 50 m2) + (990000 x 25 m2) = 272500000 m2
Celkový obytný priestor na Slovensku je 272,5 milionov m2. Ak to predelíme počtom obyvatelov Slovenska vychádza to 272500000 : 5400000 = 50 m2 na 1 obyvateľa !
A to je viac než dosť, úplne by stačilo kebyže je 1 obyvateľ na 25m2. Štát by teda znárodnil všetky obydlia, a umiestnoval do nich aby to bolo čo najviac efektívne, štýlom na 25m2 aspon 1 osoba. Do 1 izbáku aspon jedného človeka, do 2 izbáku aspon 2 osoby, do 3 izbáku aspon 3 osoby, do domu ktorý má 100 m2 aspon 4 osoby, do domu ktorý má 125 m2 aspon 5 osob, do domu ktorý má 200m2 aspon 8 osob, atd,atd...
Tým by sa dosiahol počet 1 osoba na 25m2, a počet obývaných obydlí by sa zmenšil o 50%, a teda nie 3,4 miliona obydlí, ale "iba" 1,7 miliona obydlí. Ak sa zníži počet obydlí o 50% a dosiahne ich väčšie naplnenie, spotreba plynu a elektriny sa takisto zníži o 50%. A nielen to, štát by mohol tiež dosiahnúť toho, že by rozdeľoval obydlia ľudom podla toho kde majú prácu, aby ich obydlie bolo čo najbližšie k práci. Tým by sa dosiahlo veľkej úspory benzínu, lebo by sa skrátila vzdialenosť medzi obydlím a prácou.
Príklad, 3 členná rodina - muž, žena, dieťa. Muž aj žena obaja pracujú. Štát im preto zaobstará byt o rozlohe 75m2 (3x25), ktorý je najbližšie k práce obom. Iný príklad, 6 členná rodina - 2 deti, muž, žena, starí rodičia, všetci bývajú spolu. Štát im preto zabezpečí dom o rozlohe (6x25) 150 m2 a ktorý je najbližšie k práci pracujúcim. Iný príklad, dochodkyna vdova žije sama, štát ju preto presídli do 1 izbového bytu o veľkosti 25 m2.
odkaz13: Jedným z ďaľších veci ako ušetriť náklady na plyn je nalepiť polystyrén na sklo. Polystyrén sa v noci pritesní na sklo lepiacou páskou. Ráno sa môže "odlepiť" aby dopadalo svetlo dovnútra. Ale ak človek odíde ráno z domu, polystyrén može nechať nalepený aj ráno, aby zbytočne neunikalo teplo cez deň cez okno. Keďže okno má slabú izoláciu, cez okná uniká až 30-40% celkového tepla z domu, preto lepenie polystyrénu na sklo je efektívnym riešením znižovania nákladov na vykurovanie a teda na plyn. Polystyrén je vhodné vložiť najprv do sáčku, a až potom prilepiť na okno. Páska bude totiž na prilepená na sáčku a nie na polystyréne, tým sa zabráni vytrhávaniu guličiek z polystyrénu pri odlepovaní pásky.
Ak by sa svet začal riadiť bodmi 1-13 mohlo by sa ušetriť až 80% plynu
DOPRAVA :
1 : Myšlienka MHD je dobrá vec, ale nepraktická. Málo ľudí motivuje chodiť MHD pretože :
A : Treba šlapať na zástavku, s viacerými prestupmi môže ísť aj o 1-2 kilometrov šľapania.
B : Je nevhodné počasie, nikomu sa nechce v zime mrznúť na zástavke alebo chodiť peši v zime, alebo v lete počas horúčav.
C : Je to pomalé, uraziť malú vzdialenosť môže trvať hodiny…
D : státie v MHD – nikomu sa nechce stáť,
Tieto problémy by sa dali vyriešiť 18 miestným minibusom. Tento minibus by chodil priamo po zákazníkoch na mieste ktoré si určia, a vysadil ich priamo na mieste ktoré si určia. Je to dačo podobné ako taxi, len s tým rozdielom, že v tomto prípade sa naraz odvezie 18 ľudí a naraz vysadí 18 ľudí na miesto určenia. Objednáva sa deň vopred a ľudia do aplikácie zadajú objednávky a miesta kam pôjdu a kedy tam pôjdu. Minibusy sa následne prispôsobia objednávkam, a prispôsobia tomu cestu tak aby bola čo najefektívnejšia a najrýchlejšia. Týmto by sa dali vyriešiť všetky problémy A,B,C,D a stále by to bolo veľmi lacné (oproti cene auta a za predpokladu že sa toho chytí štát a nie súkromný kapitalista čo si dáva maržu 100%) a výrazne šetrilo spotrebu vyrobených aút a spotrebu benzínu a CO2.
________________
2 : Veľké výrobné závody a fabriky by mali postaviť "ubytovanie blízko seba". Blízko fabriky by sa nachádzali malé jednopodlažné domčeky s jednoduchou stavbou, ktoré by postavila fabrika a bývali by v nich zamestnanci. Po novom by teda fabriky prijímali len tých zamestnancov, ktorí budú súhlasiť, že budú bývať v domoch postavených fabrikou. Keďže sú domy blízko fabriky, vymiznú náklady na dopravu zamestnancov – spotreba benzínu.
__________________
3 : Ako som už spomínal v minulom článku, je nevyhnutné vydať zákon v ktorom treba ľudí dotlačiť aby viac pracovali z domu. Každá práca ktorá sa môže vykonávať z domu by sa MUSELA vykonávať z domu. 80% služieb by sa dnes dalo vykonávať aj z domu. Tým vymizne spotreba benzínu zamestnancov na "cestu do práce a späť".
________________
4 : Zrušiť povinnosť aút svietiť aj cez deň, má to minimálny efekt a spotrebuje to veľa benzínu.
__________________
5 : Prepečený olej by sa nemal vyhadzovať, dá sa z neho vyrobiť biopalivo. Mali by sa rozšíriť polia repky olejnej z ktorej sa dajú vyrobiť biopalivá. Verejného miesta veľa síce nie je, jedine, že by sa repka pestovala v parkoch, v stromoradí pri bytovkách, a na záhradach domov. Voľných trávnatých ploch kde sa nič nepestuje je vo svete veľa.
___________________
6 : Dnes sa predávajú elektroautá, ale je ich stále asi len okolo 2%. Nevyrába sa ich veľa, nie sú na to kapacity. Problém vidím v tom, že dnes sa elektroauto môže predať hocikomu. A to nie je správne, myslím, že z hľadiska šetrenia CO2 by bolo najefektívnejšie kebyže sa elektroautá predávajú len niektorým ľuďom, len tým, ktorí veľa jazdia (kuriér, taxikár, prepravca tovaru,). Je zbytočné predať elektroauto niekomu kto málo jazdí, keďže aj elektroautá začínajú byť ekologické až po najazdení 150 tisíc kilometrov. Najprv by sa teda elektroautá mali predávať tým, ktorí vedia preukázať, že jazdia čo najviac, a až po nich by mali nasledovať ľudia čo jazdia menej. Na elektromobily by teda mal existovať poradovník, na prvom mieste budú tí čo jazdia najviac, a úplne dole tí čo jazdia najmenej.
___________________
7 : Mal by sa vybrať jeden druh auta ktorý je 4 miestny a má najnižšiu spotrebu l/100 km a ten by dostal monopol, a jediný by sa na svete vyrábal. Dnes sa vyrábajú rôzne druhy 4 miestných automobilov, kým niektoré z nich sú naozaj úsporné len s 5l/100 km iné majú aj 10l/100 km.
__________________
8 : Treba podporiť rozvoj vidieka, aby viac dedinčanov si dokázalo nájsť prácu, produkty aj služby ktorú potrebujú na vidieku. Tým sa zníži ich potreba cestovať do mesta. Najväčšiu spotrebu benzínu majú totiž práve tí čo cestujú z dediny do mesta.
__________________
9 : Treba zvýšiť množstvo minicrossov na cestách, lebo tie majú ultranízku spotrebu benzínu, elektriny a menej ničia cesty a sú úzke. Najlepším riešením by bolo rozdeliť chodníky na hlavných dvojprúdovkach na 2 časti. 1 časť by patrila chodcom a druhá časť minicrossom (motorkám nie tie by išli v prúde zarovno s autami). Aj tak tie chodníky na 2 prúdovke zvyknú mať šírku 1,6 – 2 metre, takže ak sa pre chodcov nechá 0,8-1 metra myslím že to je viac než dosť, keďže šírka človeka je 0,5 metra..
__________________
10 : Igelitové tašky by sa mali prestať vyrábať, respektíve znížiť ich výroba o 95%. Je strašným plytvaním keď si niekto pri každom nákupe zoberie novú igelitku. Ja používam jednu igelitku roky až dokiaľ sa mi nerozpadne. Rovnako tak by sa mali prestať vyrábať polystyrénové krabice na jedlo. Ak si chce niekto dať zabaliť jedlo, nech si zoberie umelohmotnú misku z domu, tam nech mu dajú jedlo. Dalo by sa ušetriť aj na umelohmotných fľašiach. Pitie by vývozcovia prevážali v plastových sudoch a preliali do jednotlivých plastových sudov hypermarketu. Zákazníci hypermarketu by si zobrali z domu plastovú fľašku, a načapovali zo sudu v hypermarkete. Čiže nie je potrebné kúpiť si 360 jednotlivých plastových fliaš ročne, ale stačí mať doma jednu umelohmotnú fľašu a s ňou neustále si neustále chodiť čapovať. Takto by sa dalo ušetriť strašne veľa plastov. Znížením igelitiek, polystyrénových krabíc a plastu by sa znížila spotreba ropy keďže všetky tieto sa vyrábajú z ropy.
_________________
11 : Zrušiť medzinárodné letecké cestovanie. Výnimku by mali len tí, ktorí medzinárodnú cestu potrebujú nevyhnutne kvôli práci. Takže by boli povolené len medzinárodné pracovné cesty, ale nie medzinárodné dovolenkové cesty.
__________________
12 : Treba viac využívať rieky
Je potrebné odviesť tovar z bodu A do bodu B (Zvýraznené na mape). Dnes to funguje tak, že tento tovar odvezie nákladiak po ceste (čierna čiara), takže cestuje stovky kilometrov tam a naspäť. To však sposobuje veľkú spotrebu benzínu, veľkú uhlíkovú stopu, veľké opotrebovanie vozidla (z toho vzniká dalšia uhlíková stopa) a dopyt po pracovnej sile. V budúcnosti by to ale mohlo fungovať inak. Nákladiak by naložil tovar a odviezol ho k najbližšej časti rieky, ktorej tok prúdi jeho smerom. Tovar by vyložil z nákladiaku a naložil na veľký nafukovací čln/člny. Následne by tento čln samovoľne putoval po prúde rieky (bez posádky a bez motoru a akejkolvek spotreby benzínu) až na miesto vyzdvihnutia, ktoré je najbližšie k bodu B. Na tom mieste by už čakal iný nákladiak, ktorý by prevzal tovar z odychyteného člna a previezol ho na krátku vzdialenosť do bodu B. Dobre, ale naskytáva sa niekoľko problémov :
1 : Ak sa čln umiestni na rieku ako docieliť toho, aby čln nestroskotal na pevnine ?
Riešenie : Vnútri rieky sa postaví akési "zábradlie", vnútri tohto zábradlia sa bude pohybovať čln, takže sa od neho neodchýli na pevninu.
________________
2 : Aké tovary sa budú na člne prevážať, niektoré tovary vyžadujú špeciálnu starostlivosť (chladenie), iné zas majú nízku dobu spotreby v rade niekoľko dní, a musia byť preto z miesta A do bodu B premiestnené v radoch hodín, a nie v radoch dní ako by tomu bolo v prípade samovolnej preprave po prúde rieky !
Riešenie : Clnom sa budú prepravovať výlučne také tovary ktoré majú dobu spotreby dlhšiu než 10 dní. V takom prípade málo záleží na tom či sa tovar prepraví z bodu A do bodu B behom 3 hodín, alebo 2 dní po rieke. A tovary ktoré nevyžadujú špeciálne skladovanie. Tovary s dlhšou spotrebou bez potreby špeciálneho skladovania, takých je 95%.
___________________
3 : Ako prejde čln cez priehradu ?
Riešenie : Pri priehrade budú čakať zachytávacie člny a nákladiaky. Zachytávací čln odchytí čln, a nákladiak ho prevezie na druhú stranu priehrady kde ho další čln umiestni do vnútra zábradlia, v ktorom može putovať dalej.
_________________
4 : Ako sa odchytávajú člny ktoré sú vnútri "zábradlia" ?
Riešenie : Na niektorých miestach vnútri zábradlia sú otváracie dvere ktoré dokáže zachytávaci čln otvoriť a stiahnuť z neho čln s nákladom
________________
5 : Co sa stane s nafukovacím člnom potom čo bude zachytený záchytným člnom ?
Riešenie : Zachytný čln ho zachytí, privezie na pevninu a tovar z neho zoberie nákladiak. Následne zachytny čln už vyprázdnený čln znovu odvezie do "zábradlia" a pustí ho plávať až k úpatiu rieky pri hranici. To bude konečný bod v ktorom skončia všetky prepravné nafukovacie člny ktoré sa plavia po danej rieke. V tomto konečnom bode sú člny zachytené, odčerpá sa z nich vzduch, vyfučia sa, a dajú sa do kamionu, ktorý ich následne rozváža k jednotlivým dodávatelom ktorí ich budú aj v budúcnosti využívať na prepravu. Jeden kamion dokáže preniesť objemovo aj kapacitne až stovky vyfučaných člnov.
______________
6 : Co v prípade že existuje trasa počas ktorej sa nedá využiť sila rieky ?
Riešenie : Ak rieka nedokáže poskytnúť žiadne zníženie cestných nákladov, v takom prípade sa pochopiteľne cestovanie riekou nevyužíva (lebo by išlo o cestovanie tovaru proti prúdu rieky). V takom prípade zostáva cestovanie po starom - nákladiakmi celú trasu.
______________
7 : Prečo namiesto nafukovacích člnov nevyužiť radšej riadenú dopravu veľkých lodí po prúde rieky ?
Riešenie : Predstavme si veľkú nákladnú lod ktorá sa naloží tovarom a ide po prúde rieky. Predpokladajme že lod bude využívať iba silu rieky, takže neminie žiadne palivo na pohyb. Lod sa dostane do konečného cielu. Ale čo potom ? Potom sa bude musieť tak či onak vrátiť, nemože využívať spád rieky donekonečna. A ked sa bude vracať, pojde proti spádu rieky, a všetok benzín ktorý ušetrila, teraz stratí. Okrem toho takáto ľod sa aj opotrebováva a jej oprava je drahá, a treba aj platiť posádku.
Je oveľa výhodnejšie použiť 500 nafukovacích člnov ktoré sa na poslednom mieste stlačia a naložia naspeť do jedného jediného kamiona ktorý ich po ceste odvezie k spotrebitelom, ako keby bolo malo ísť 5 veľkých nákladných ľodí stovky kilometrov proti prúdu rieky.
____________
8 : Možno využiť aj menšie rieky ? Možno prepravovať tovar aj medzištátne ?
Riešenie : Využiť sa dá každá rieka, či už malá alebo veľká ktorá sa ukáže že dokáže zredukovať cestné náklady pri premiestnovaní. Cestovanie je na niektorých typoch riek možné aj medzištátne, naprieč kontinentom.
____________
9 : Ako sa sleduje pozícia člnu kde sa nachádza ?
Riešenie : Každý čln má na sebe mikročip, ktorý monituruje jeho pohyb, takže na základe toho vieme zistiť kde sa čln nachádza a aká je doba dokiaľ príde k finálnemu bodu.
______________
13 : Zefektívnenie umiestnenia obyvateľstva v obydliach, ľudia budú bývať blízko svojej práce, takže minú menej benzínu - pozri úspora plynu bod číslo 12
Ak by sa začali praktizovať všetky body od 1-13 výroba aút by mohla klesnúť o 90%, a rovnako tak spotreba ropy o 90%.
ELEKTRINA :
1 : Myslím, že pouličné osvetlenie v celom meste/dedine v čase od 24:00-5:00 je obrovským plytvaním elektriny. Kto sa v týchto časoch prechádza po ulici ? Všetci spia, alebo pracujú v nočnej. Pre koho sa teda svieti celé mesto ? Pre tých pár ľudí, ktorí sa rozhodnú nadránom potuľovať po meste ? Nech si takí zoberú baterku, alebo nech svietia svetlami auta. Vysväcovať kvôli pár ľuďom celé mesto je brutálne neefektívne.
_________________
2 : Najväčšiu spotreba elektriny je v lete a to kvôli klimatizáciam. V predminulom článku som písal o tom, že čierna farba pohlcuje najviac tepla, preto by z hľadiska šetrenia vykurovania bolo vhodné maľovať budovy na čierno. Platí to však aj naopak, kým čierna farba pohlcuje najviac tepla, biela farba najviac tepla odráža. Z hľadiska šetrenia klimatizácie a ochľadzovania priestorov v lete by preto bolo najideálnejším riešením premaľovať budovy v lete na bielo. Tým by sa dosiahlo výrazneho šetrenia klimatizácie a teda aj elektriny.
________________
3 : V zime posúvame zimný čas o hodinu dozadu, ale k čomu je to dobré ? Prečo si radšej neponecháme letný čas ? Tým že sa v zime posúva o hodinu dozadu, docielime len to, že je o hodinu skorej tma, čo znamená, že musíme o hodinu skorej svietiť – zbytočná spotreba elektriny.
_______________
4 : Je zvykom, že mesto a domy vešajú svetelné vianočné ozdoby. Ale k čomu je to dobré ? Vianoce sú o oslave Krista, a nie o vianočných ozdobách. Ide o zbytočné mrhanie elektriny.
_____________
5 : Chladnička je spotrebič, ktorý musí byť neustále v elektrine, a žerie až 20% elektriny. To koľko elektriny spotrebuje závisí od toho v akom je prostredí, čím teplejšie prostredie tým viac elektriny spotrebuje. Naskytáva sa myšlienka, že ak by sme chladničky v zimných mesiacoch umiestnili vonku do chladného prostredia, ušetrili by sme veľmi veľa elektriny. Muselo by však ísť o malé prenosné minichladničky. V okne by sa spravil malý otvor, cez ktorý by prechádzal kábel, takže v prípade že sa vonku v zimných mesiacoch trochu oteplí (a nebude požadovaná teplota pod 4 stupne celzia) chladnička môže byť stále elektrinou ochladzovaná. Jedno je však isté, aj pri vyšších zimných teplotách spotrebuje chladničke, respektíve mini chladnička stále oveľa menej elektriny ako keby bola umiestnená vo vnútornom priestore s teplotou 20-23 stupnov celzia.
_____________
6 : Led svetlá sú na trhu už dlho, a majú preukázateľne nižšiu spotrebu elektriny o 90% oproti klasickým žiarovkám. Napriek tomu, že sú úspornejšie, stále veľa domácností či podnikov ich nepoužíva. Buď sú leniví ich meniť, alebo veria rôzným fámam že Led svetlá sú zdraviu škodlivé. Malo by sa zaviesť povinné používanie Led svetiel, ako v domácnostiach tak i podnikoch. Tým by sa znížila spotreba elektriny.
_______________
7 : Niektoré elektrospotrebiče sú nenahraditeľné, nedajú sa nahradiť a sú nevyhnutné k životu ako napríklad chladnička,žiarovky, TV,PC, mobil, rúra, klimatizácia, atd.. Iné elektrospotrebiče však nie sú nevyhnutné k životu a dajú sa aj nahradiť. Tu patrí umývačka riadu/fén/sušička prádla/odvlhčovač/šľahač/vysávač/práčka/rýchlovarná kanvica/domáci kávovar/. Potrebujeme umývačku riadu ? Nepotrebujeme, umyť vieme aj ručne. Potrebujeme fén ? Nepotrebujeme, vlasy sa sami vysušia aj bez fénu, len to trvá o pár minút dlhšie. Potrebujeme susičku prádla ? Nepotrebujeme, prádlo sa vysuší aj samo, len to trvá o pár minút dlhšie. Potrebujeme odvlhčovať ? Nepotrebujeme, stačí riadne vyvetrať. Potrebujeme šľahač ? Nepotrebujeme, dá sa vyšľahať aj ručne. Potrebujeme vysávač ? Ak vyhodíme koberce nebudeme ho potrebovať, podľaha sa dá vyčistiť aj metlou a handrou. Potrebujeme práčku ? Nepotrebujeme, prádlo sa dá očistiť aj v umývadle. Potrebujeme kanvicu na rýchle oteplenie vody ? Nepotrebujeme, voda sa dá ohriať aj na šporáku, a vyjde to lacnejšie. Potrebujeme domáci kávovar ? Nepotrebujeme, vodu si vieme zohriať aj na plyne. Naozaj vlastníme množstvo nepotrebných elektrospotrebičov, ktoré nám zbytočne míňajú elektrinu a ktoré sa dajú ľahko nahradiť.
______________
8 : V minulosti boli oveľa menšie televízie a všetci boli spokojní. Dnes sú televízie 2 a viac násobne väčšie oproti tým z minulosti. Ale čím väčšie televízie tým vyššia spotreba elektriny. Mali by sme sa znovu vrátiť k výrobe výlučne menších televízií tak ako v minulosti. V tomto prípade je menej viac. Radšej si prisadneme bližšie k televízoru, ako pozerať televízor z diaľky a ničiť zdroje elektriny.
_______________
9 : Už v minulom článku som ukazoval o tom, že veľa prevádzok je riadených neefektívne. Napríklad v meste je 10 kaderníctiev, no na čo ich je 10 keď aj tak väčšina z nich je poloprázdna alebo krachuje. Lepšie by boli 3 prevádzky, ale nech sú všetky vyfullované a nech pracujú na 100%. Menej prevádzok sa totiž rovná menej elektriny. Osvetlenie 3 prevádzok spotrebuje menej elektriny ako osvetlenie 10 prevádzok. Takto je to dnes so všetkými typmi prevádzok, či už ide o kaderníctva, obchody s oblečením, reštaurácie, pumpy, kaviarne, atd…. Aj tu platí staré známe "menej je viac". Ale to sa už bavíme o štátom riadenej ekonomike, ktorá by mala monopol na riadenie všetkých služieb a produktov.
_______________
10 : Odhaduje sa že 4% emisií pochádza z internetu a 10% elektriny sa minie na internet. Prečo je tomu tak ? Preto, lebo internet má obrovskú databázu. Databáza internetu sa od svojho vzniku nemaže, ale neustále sa každým rokom viac a viac zväčšuje. Svetová databáza internetu je uložená vo viacerých zariadeniach, a tie sa vplyvom veľkej uskladnenej databázy prehrievajú a musia byť neustále ochladzované. To spotrebuje nemalé množstvo elektriny. Táto databáza sa nielen uskladnuje, ale aj každú sekundu prenáša podmorskými káblami z kontinentu na kontinent, a prenášať tak veľkú databázu do všetkých počítačov sveta tiež spotrebuje nemalé množstvo elektriny. Internet minie veľa elektriny, a tá sa vyrába často krát z fosílnych palív, preto sú emisie internetu tak veľké.
Databázu tvoria texty, obrázky, videá, na jej veľkosti sa však podieľaju predovšetkým obrázky a videá. Riešenie je teda jednoduché, ak sa zmenší databáza zmenší sa aj spotreba elektriny a tým pádom aj emisie. Ale ako zmenšiť databázu a zachovať pritom rovnakú efektivitu internetu ?
Najväčší problém veľkej databázy je neefektivita a duplicita. Uvediem príklad. Predstavte si že chcete zistiť ako zasadiť strom. Do google si teda dáte "ako zasadiť strom". Vyhodí vám to 100 tisíc vyhladaných článkov, a to iba v slovenskom jazyku. Celosvetovo vo všetkých jazykoch to može byť aj 100 milionov článkov. Každý článok má nejaký text, a zvyčajne aj obrázky a videá, nech v priemere 1 video a 1 obrázok. Iba 1 téma sadenia stromov má teda na internete 100 milionov jednotlivých článkov, 100 milionov videí a 100 milionov obrátkov !!! Ale je takéto množstvo potrebné ? Na čo mať 100 milionov jednotlivých článkov na 1 tému, ktoré sú aj tak na jedno kopyto to samé s rovnakými opakujúcimi sa informáciami ? Nestačil by radšej jeden rozsiahly článok o sadení stromu na 1 stránke ? V takom prípade v databáze by na tému "ako vysadiť strom" nebolo 100 milionov videí so 100 milionmi obrazkami, ale iba 1 článok so zopár obrázkami a so zopár videami. Konať takto v každej jednej téme, databáza internetu by sa mohla znížiť o 99,99% a jeho efektivita nadalej zostať nezmenená. Preto je nevyhnutné existencia riadeného internetu, kde by existovala len jedna jediná globálna stránka, v jednom jedinom jazyku (ktorý sa dá preložiť do roznych jazykov sveta) na ktorej by boli všetky články sveta na všetky rozne témy, ale iba v jednotnej kopii, bez duplicít.
Iný príklad, chcem zistiť ako pestovať mango. Naťukám to do google a vyhľadá mi to tisícky stránok. Zvyčajne to tak býva, že každá jedna stránka o tom ako pestovať mango, obsahuje len čiastočné neúplné informácie. Neraz sa stáva že pozriem 5 stránok ako pestovať mango, a nakoniec zistím že som sa nič podstatné nedozvedel. Nakoniec musím pozrieť 10 stránok, strávim pritom hodinu, aby som získal plnohodnotné informácie o jeho pestovaní. Ciže nielenže mi takéto vyhladávanie zaberie osobný čas, ale aj popritom kliknem na 10 roznych stránok čím zbytočne zvýšim emisie, lebo každé kliknutie na novú stránku nesie emisie, a kebyže kliknem len na 1 stránku namiesto 10 roznych stránok, emisie by boli 10 násobne menšie. Zaberie to čas, emisie, aj dlhší čas strávený na počítači čo so sebou nesie dalšie emisie lebo aj osobný počítač dáku elektrinu spotrebuje ked je zapnutý, a teraz nemám na mysli internetové dáta, ale elektrinu na osvietenie zobrazovacej plochy, čiže to sú dodatočné emisie ešte vyššie ako dáta. A može sa stať že ten článok, články obsahujú dezinfo, takže mi to može ešte aj uškodiť. Ved je kopu prípadov ľudí ktorí sa riadili radami z internetu, a uškodilo im to, lebo sa zariadili dezinformáciami.Preto je nevyhnutné jeden jediný rozsiahly článok o pestovaní manga na jednej jedinej celosvetovej stránke, ktorí napíše skupina odborníkov.
Iný príklad, diskusné fora. Založím tému a rozošlem ju na 10 roznych diskusných for, lebo ľudia sú roztrieštení na viacerých forach a ja chcem aby tú moju tému videli všetci diskutéri na Slovensku. Aj pre toto je nutná jednotná globalizácia internetu, 1 svetové forum na jednej svetovej stránke kde budú zgrupení všetci diskutéri sveta. Potom nebude treba rozosielať 1 tému do 10 jednotlivých for. Databáza sa tak zníži 10 násobne.
Iný príklad - spravodajské denníky, na čo o jednej udalosti píše stovka denníkov to isté ako cez kopírak, keď stačí jeden spravodajský denník ? V takom prípade nebude potrebné 100 správ od 100 rôzných denníkov o jednej a tej istej udalosti, ale bude stačiť 1 správa od jedného denníka. Databáza internetu sa tak zníži 100 násobne.
Iný príklad, film s názvom "prelet nad kukučím hniezdom" má v databáze tisícka rôznych filmoték. A teda máme tu na internete 1000 videí preletu nad kukučím hniezdom. Ale ak by bola len jedna svetová filmotéka umiestnená na jednej celosvetovej stránke, stačila by jedna jediná databáza tohto filmu, a teda len jedno jediné video na jednej jedinej stránke ktoré si može pozerať celý svet. Veľkosť databázy by sa takto zmenšila 1000 násobne !
A mohol by som pokračovať, je nespočetne veľa súborov, videí, filmov, obrázkov, článkov, diskusných for a mnoho iného ktoré by sa dali nastaviť v jednotnej forme bez toho aby vznikali duplicity. A ak dokážeme takto zmenšiť databázu, ušetríme aj veľké množstvo elektriny a znížime emisie.
___________________
11 : Veľa elektriny zbytočne spotrebujú aj elektrospotrebiče v spiacom režime. Počítač v spiacom režime spotrebuje 4 Waty za hodinu, televízor 3 waty. Na prvý pohľad sa to zdá ako malé čísla, ale keď spočítame že denne dokopy využívame počítač/televízor cca 6 hodín, znamená to že 18 hodín tieto spotrebiče nepoužívame a sú v spiacom režime a spotrebuú 4+3 (x 18) = 126 Watov = 0,126 Kwh denne. To je asi 1% celkovej dennej spotreby elektriny na obyvateľa.
Ľudia buď zabudnú vypnúť TV/PC z kábla, alebo sú na to leniví. Len máloktorí ľudia vypínajú TV/PC z kábla keď ich nepoužívajú. Moje riešenie by bolo také, že by bolo treba začať vyrábať také PC/TV ktoré by v sebe mali naprogramovaní autovypínáci program. Napríklad po 2 hodinách neaktivity, sa TV/PC samo od seba na kompletku vypne.
____________________
12 : 85-90% elektriny sa minie na vykurovanie. Myslím, že to je neuveriteľné plytvanie elektrinou, keďže vykurovať sa dá aj zemným plynom. Zemný plyn sa "vyrába" oveľa ľahšie ako elektrina, jeho distribúcia je lacnejšia a hlavne jeho "výroba" zanecháva oveľa menšiu uhlíkovú stopu ako výroba elektriny. Pravda, pokiaľ by sa elektrina vyrábala výlučne obnoviteľnými zdrojmi a atómovými elektrárňami, vykurovanie elektrinou by bolo ekologickejšie, kedže zanecháva len 0,02kg CO2/Kwh v porovnaní s 0,2 kgCO2/Kwh pri plyne. Ibaže mnohé krajiny ako Čína, Rusko, USA, Africké krajiny, Nemecko, Poľsko a ostatní, vyrábajú veľké % elektriny neekologicky, na "nečisto" spaľovaním uhlia, rašeliny, ropy, plynu. Množstvo CO2 pri výrobe elektriny spaľovaním uhlia sa pohybuje od 0,8-1 kgCO2/Kwh, pri rašeline 0.75 kgCO2/Kwh, pri rope 0,65 kgCP2/Kwh a pri spaľovani plynu na výrobu elektriny to je 0,4 kgCO2/Kwh. Pokiaľ by sa však elektrinou nekúrilo, ale kúrilo by sa výlučne plynom, tak by uhlíkova stopa bola len 0,2 kgCO2/Kwh a to je oveľa menej.
Pokiaľ teda ide krajinám o znižovanie CO2, prečo ešte nezakázali kúrenie elektrinou ? Nemôže to byť kvôli nedostatku plynu, keďže zásoby plynu tu máme ešte na 60 rokov, a to aj bez nalezenia nových nálezisk plynu. Je tiež pravda, že niektoré domácnosti nemajú plynovú prípojku, ale to nie je dôvod na výhovorku. Je povinnosťou štátov zadotovať výstavbu plynových prípojok aby boli dostupné každej jednej domácnosti.
Pokiaľ chýbajú na to peniaze, tak bolo by tu veľmi jednoduché riešenie odkiaľ peniaze zohnať. Stačí prestať dávať dotácie na deti na ktoré každý štát dáva miliardy eur (prídavky na detí, materská, detská zdravotná starostlivosť, danové bonusy na dieťa, školstvo) a jednoducho ponechať nech si každé dieťa živý jeho vlastný rodič. Kto chce mať dieťa (maximálne jedno) nech si ho aj má, ale nech ráta s tým, že všetky jeho potreby bude hradiť on sám, a nie štát. Ak by jednotlivé štáty namiesto penazí ktoré dávajú do "detskej politiky" dávali na budovanie plynovej infraštruktúry, nebol by viac problém s globálnym otepľovaním, nedostatkom zdrojov a premnoženou populáciou. Jednotlivé štáty to ale robia presne naopak, peniaze dávajú na rodenie čo najviac detí (čím len zhoršujú globálne otepľovanie a nedostatok zdrojov) namiesto toho aby ich dávali na budovanie plynovej infraštruktúry a znižovania emisií.
_________________
13 : Zefektívnenie umiestnenia obyvateľstva v obydliach, viac ľudí bude bývať pokope čím sa znížia náklady na osvetlenie a elektrospotrebiče - pozri úspora plynu bod číslo 12
_______________
14 : Jedným z ďaľších vecí ako ušetriť náklady na elektrinu je nalepiť polystyrén na sklo. Polystyrén sa v noci pritesní na sklo lepiacou páskou. Ráno sa môže "odlepiť" aby dopadalo svetlo dovnútra. Ale ak človek odíde ráno z domu, polystyrén možeš nechať nalepený aj ráno, aby zbytočne neunikalo teplo cez deň cez okno. Keďže okno má slabú izoláciu, cez okná uniká až 30-40% chladu z klimatizácie, preto lepenie polystyrénu na sklo je efektívnym riešením znižovania nákladov na chladenie a teda na elektrinu. Polystyrén je vhodné vložiť najprv do sáčku, a až potom prilepiť na okno. Páska bude totiž prilepená na sáčku a nie na polystyréne, tým sa zabráni vytrhávaniu guličiek z polystyrénu pri odlepovaní pásky.
VODA :
1 : Malo by sa vykopať viacero veľkých jám o rozmeroch 300x300x1 meter. Tieto by slúžili ako odchytávače vody. Stekala by do nich dážďová voda, a boli do nich presmerované toky niektorých potokov. Jamy by sa tým pádom neustále napĺňali a mohli neustále odčerpávať. Takto by sa zachránila väčšia časť "spadnutej vody". Lebo keď potom "X" vyleje všetkú svoju vodu do rieky, len časť z tejto jeho vody sa nám podarí odchytiť. Ale akonáhle by sa voda potoku "X" vylievala do uzavretej nádrže (jamy) vedeli by sme využiť 100% jeho vody.
2 : Dnes sa vyrába strašne veľa oblečenia, viac než je treba. Človek dnes nevyužíva oblečenie na "prežitie" ale na "ukazovanie sa". Preto dnes bežný človek nemá v šatníku 5 kusov tričiek, ale má ich 30. Lenže výroba len jedného trička spotrebuje 2700 litrov vody ! Preto je nevyhnutné znížiť výrobu oblečenia o 85%, a docieliť toho, že oblečenie sa stane IBA nástrojom na prežitie, ale nie na "módu a ukazovanie sa"
3 : Veľa vody sa minie aj na zavlažovanie trávnikov. Toto by dokázali vyriešiť "umelé trávniky", tie totiž vodu nepotrebujú.
4 : Veľa vody sa minie aj na hasenie lesných požiarov v lete. Preto je nevyhnutné v lete zvýšiť počet lesných hliadok, aby sa zrýchlili lesné zásahy. Čím skorej sa požiar podarí identifikovať a pristúpiť k nemu, tým menej sa rozšíri a bude potrebné menej vody na jeho uhasenie.
5 : Veľa vody taktiež minú automyčky, ďaleko viac, než keď si niekto umyje auto vlastnoručne hadicou. Zrušenie automyčiek by teda bolo účinným riešením ako znížiť spotrebu vody. Veľa vody minie ale aj čistenie kobercov, o ich zrušení, o tom že sú v dome zbytočné som už písal v minulom článku.
6 : Veľa vody minú aj súkromné bazény na záhrade. Nainštalovaná sprcha na záhrade schladí rovnako dobre, a ušetrí oveľa viac vody. Zákaz súkromných bazénov by pomohol ušetriť veľmi veľa vody.
7 : Globálne otepľovanie je ďaľším činiteľom, ktorý spôsobuje nedostatok vody, lebo keď sú suchoty, treba umelo zavlažovať polia. Preto je riešením znižovať CO2 skrze šetrenie spotreby zdrojov, o ktorom som už písal.
8 : V priemere chodí človek močiť asi 6 krát za deň. Jedno splachovanie spláchne v priemere 5 litrov vody. Iba na splachovaní jeden človek za 1 den minie 30 litrov vody. Existuje trochu "netypické" riešenie tohto problému. Ak by človek celý deň močil do fľaše a tú potom večer vylial, stačilo by mu spláchnuť "iba raz", čiže by minul denne iba 5 litrov vody na splachovanie namiesto bežných 30 litrov.
_______________________
SKLO :
1 : Ak by sa prestali vyrábať tie veľké dekoračné zrkadlá (s výnimkou kde sú nevyhnutné, ako napríklad kaderníctvo) a namiesto nich sa vyrábali len menšie zrkadielka, ušetrilo by sa tým množstvo skla.
2 : Veľa skla sa minie aj na výrobu sklenených fliaš, pohárov, misiek, tanierov,šperkov, dekoračných doplnkov, stolíkov, atd. Myslím že to je úplne neefektívne. Sklenené fľaše a riad by sa mali nahradiť riadom z umelej hmoty. Takéto výrobky sú nielen nerozbitné (takže sa ušetrí na škodách), ale sú aj ľahšie, takže ich preprava spotrebuje menej benzínu, a okrem iného sú aj ľahšie vyrobiteľné než sklo, majú menšiu uhlíkovú stopu. Stolíky by sa taktiež mali začať vyrábať výlučne z umelej hmoty. A čo sa šperkov a dekoračných výrobkov týka, o tých som už písal minule že ich ďaľšia výroba je zbytočná, už ich bolo vyrobených viac než dosť, uspokojme sa s tým množstvom, ktoré už existuje.
DREVO :
1 : Zákaz kúrenia drevom (nahradiť plynom či elektrinou)
2 : Veľa dreva sa minie pri požiaroch v lete. Preto je nevyhnutné v lete zvýšiť počet lesných hliadok, aby sa zrýchlili lesné zásahy. Čím skorej sa požiar podarí identifikovať a pristúpiť k nemu, tým menej sa rozšíri a zhorí menej dreva.
3 : Veľa dreva sa minie na výrobu truhle. Truhla však mŕtvemu v zemi nepomôže, je to zbytočný dekoračný doplnok, keby bol mŕtvy pochovaný na nosítkach, znížila by sa tým spotreba dreva a eko stopa.
4 : Papierové diáre, kalendáre, mapy, pohľadnice spotrebujú značné množstvo dreva, ale dnes už nie sú potrebné. Diáre a kalendáre sa dajú nahradiť mobilnýn diárom a kalendárom. Papierová mapa sa dá nahradiť GPS. Pohľadnica sa dá nahradiť SMS.
5 : Knihy, časopisy. Dnes si bežný človek kúpi knihu/časopis, za týždeň ju prečíta a hodí kúta. Preto by bolo efektívnejšie znížiť ich výrobu o 90%, a ten malý zvyšok dať do požičiavacích zariadení, tak bude kníh a časopisov dostatok pre každého.
6 : Stoly,stolíky, stoličky a iný nábytok prestať vyrábať z dreva, ale začať ho výrabať z umelej hmoty.
7 : Stop výroby šuflíkov, skrín, poličiek. (namiesto nich dať veci na posteľ, na stôl, na stoličku, alebo na zem). Tým sa ušetrí značná časť dreva, lebo všetky tieto výrobky okrem toho, že sú pre život nepotrebné, sú ešte aj vyrábané z dreva.
8 : Stop výroby dekoračných predmetov, ponechať už len existujúce dekoračné predmety. Tým sa ušetrí výroba mnohých drevených dekoračných predmetov.
9 : V prvom zo svojich článkov o úspore zdrojov, som písal o šetrení v jedle skrze 5 bodov. Pokiaľ by sa ich podarilo všetky dodržať mohli by sme zmenšiť polia o 36% a na úkor nich zasadiť nové stromy.
10 : Oznamovacie papierové zásielky nahradiť správou na mobil, na email.
11 : Drevené obaly na pitie nahradiť plastovými, alebo ešte lepšie, čapovacími automatmi - ("písal som o tom v prvom článku v kategórii "úspora jedla")
12 : Zákaz bilboardov (nech si inzeranty robia reklam cez masmédia - internet, TV, rádio,). Zákaz hádzania letákov do schránok (namiesto toho nech inzerant robí reklamu cez masmédia). Zákaz lepenia plagátov na stlpoch, smetných košoch, múroch zástavkach.
13 : 95% spotreby dreva je kvôli zvyšujúcej sa populácii. Populácia rastie a preto sa musia vytvárať nové polia na úkor odlesňovania. A nielen to, ešte sa pri zvyšujúcej populácii aj musia stavať nove obydlia ktoré sú často krát z dreva a vyrábať nový drevený nábytok. Preto je nevyhnutné aby vlády regulovali pôrodnosť a zabránili zvyšovaniu populácie, a nielen to, ale ešte aby aj zariadili aby sa populácie skrze nízku pôrodnosť zmenšovala. Ak sa bude každý rok zmenšovať populácia, nebude treba nové polia, už existujúce budú viac než stačiť, ba čo viac, môžeme niektoré polia aj zmenšiť, a na úkor toho tam zasadiť nové stromy. Pri klesajúcej populácii nebude treba vyrábať nový nábytok a stavať nové obydlia, tie existujúce budú pre zmenšujúcu sa populáciu viac než stačiť.
14 : Veľa obalov je dnes z papieru. Tovar sa balí do papierových krabíc, a to nie je dobré. Obal sa roztrhne a už je nepoužiteľný, pošle sa do spaľovne alebo sa zahrabe do zeme. Iste, nejaká časť papieru ide do recyklácia, ale hodnota recyklácie je v Europe stále nedostatočná, navyše aj pri recyklácii sa minie veľa elektriny a plynu, lebo papier sa roztaví a potom sa znovu vymodeluje. Preto je lepšie vyrábať obaly z plastu, plastové obaly. Tie sú dlhotrvajúce a pri otváraní tovaru sa nepoškodia, takže ich netreba opravovať.
15 : Žiaci v škole si dnes píšu poznámky do zošitov. Ideálne by bolo kebyže existuje jeden zošit so všetkými poznámkami, ktorí by si žiaci medzi sebou neustále vymienali. Príklad, Janko chodí do 9 triedy na matematiku, nový zošit na matematiku si nekúpil, škola mu dala zošit na matematiku v ktorom sú všetky poznámky aj s vyriešenými príkladmi v priebehu celého roku. Janko si teda na hodine matematiky poznámky nepíše, lebo už vlastní zošit v ktorom sú všetky poznámky z daného predmetu za daný rok. Keď Janko skončí ročník, tento zošiť odovzdá naspäť škole a tá ho dá ďalší rok inému žiakovi na hodinu matematiky ktorý nastúpi do 9 ročníka. Takto by to fungovalo vo všetkých predmetoch a vo všetkých ročníkoch. Takto by sa ušetrilo veľké množstvo zošitov, a teda i dreva keďže zošity sú vyrábané z dreva.
RECYKLACIA :
Recyklovať sa dnes dajú jednotlivé produkty vyrobené z plastu, dreva, ocele, železa, hliníka, skla, kože, gumy a iných kovov a materiálov. Zlá správa je ale, že sa recykluje málo, preto drtivé % recyklovateľných výrobkov skončí buď v spaľovni alebo sa zahrabáva do zeme. Dnes sa vo svete recykluje v priemere len 30%. Svet recykluje veľmi málo, a tým pádom musí viac vyrábať nových produktov z nových materiálov, čo so sebou obnáša nielen zvýšenu spotrebu zdrojov ale aj emisií. Je nevyhnutné investovať peniaze aby sa rozšírili svetové recyklačné jednotky, aby dosiahli mieru recyklovanosti aspoň 90% a viac.
Niekto by však mohol namietnúť, že recyklovateľný odpad ktorý sa spáli, že sa z neho spaľovne vyrábajú elektrinu, takže to nie až také zlé. Toto tvrdenie má ale 4 problémy :
1 : Nie všetky spaľovne sú dnes dvojakého využitia, že spaľujú aj odpad a súčasne z neho aj vyrábajú elektrinu.
2 : Aj keby sa z odpadu vyrábala elektrina, ide o výrobu elektriny na nečisto. Má to rovnako vysokú emisnú stopu ako výroba elektriny spaľovaním fosílnych palív.
3 : Recykláciou sa ušetrí mnohonásobne viac emisií, než spaľovaním odpadu na výrobu elektriny
4 : Pri spaľovaní recyklovaného odpadu dochádza k potrebe vyrábať nové produkty, čo vedie k zvyšovaniu tlaku na zdroje, a prehlbuje tak nedostatok zdrojov.
CO2 :
Znižovaniu CO2 by pomohlo zachovávanie všetkých bodov v "jedle", "stavebníctve", "vykurovaní", "doprave", "elektrine", "recyklovaní" o ktorých som už písal. Extrémne by sa znížila spotreba týchto zdrojov a tým pádom aj CO2. Znižovať CO2 by však dokázalo aj :
1 : Zbieranie listov. Samozrejme, nie tých čo napadnú v lese. Tie potrebujú stromy ako hnojivo. Ale čo také listy ktoré spadnú v záhrade, alebo v parkoch, či v mestských stromoradiach ? Tie čo padnú pri koreňovú sústavu stromu tie treba ponechať, lebo slúžia ako hnojivo pre stromy, ale tie čo dopadnú mimo je potrebné zhrabať. Každý list ktorý zhnije vylučuje do ovzdušia CO2. Tie ktoré zhnijú na zemine, polku CO2 odovzdajú pôde čo je v poriadku, lenže zvyšnú polovičku odovzdajú ovzdušiu. Listy čo zhnijú na chodníku, odovzdajú 100% CO2 ovzdušia. Preto zbieranie listov v mestských oblastiach a na záhradach domov nemá len okrasný význam, ale znižuje to aj CO2 + zo zozbieraného lístia možno vyrábať bioplyn. Rozhodne by teda štáty sveta mali vynaložiť viac úsilia na zbieranie popadaného lístia.
PS : Nie všetky riešenia by boli reálne v kapitalistickej ekonomike, preto by jednotlivé štáty museli prejsť do takého typu, že celú ekonomiku bude riadiť výlučne štát, vrátane všetkých podnikov, tovaru a služieb.
____________________
2 : Znížiť emisie CO2 by mohlo aj zakázanie chovu koní. 1 koň má uhlíkovú stopu podobne ako 1 auto, približne 2 tony CO2 ročne. Kým z iných bylinožravcov ako sú svine, kravy, kozy, je úžitok, je z nich jedlo a živočísne produkty, z koní stravný úžitok nie je, slúžia len na rekreačné jazdenie. Kone preto predstavujú len módny doplnok niektorých boháčov, a dosť uhlíkovo náročný módny doplnok. Preto ich efektivita je mizivá, a nie sú viac potrebné.
_____________________
3 : CO2 a metán nie sú jedinými otepľujúcimi prvkami. Teplotu určuje aj povrch krajiny. Kde je betón/dlažba tam je oveľa teplejšie, než niekde kde je zemina/tráva. Najlepším riešením by bolo odstrániť všetok betón a dlažbu v mestách a na dedinách. Beton by zostal len na hlavných cestách, ale v bočných uličkách a všade inde kde bol kedysi betón/dlažba by bola teraz zemina. Tam kde bol kedysi betón nech je teraz zemina, a nech tam radšej rastie tráva a stromy. Okrem iného trávnaté plochy by sa dali dať aj na strechu panelákov, či domov.
Výhod je hneď niekoľko : 1 : Chladnejšie mestá = menšia spotreba elektriny na klimatizáciu = menej CO2 / 2 : Menšia spotreba betónu, menej cestných opráv = menšia spotreba CO2 + štát minie menej peňazí / 3 : Tam kde bol kedysi betón bude teraz tráva a stromy ktoré zachytávajú a znižujú CO2, spomaľujú rýchlosť vetra a čistia vzduch od prachu. Na všetkých budovách sa zasadí živý plot ktorý bude pohlcovať CO2 a súčasne aj dobre izoluje čím sa zmenšuje spotreba klimatizácie v lete a spotreba plynu v zime. Výhoda živého plotu je, že je rýchlorastúci. / 4 : Rozšírenie trávnatých ploch, živých plotov a stromov = viac organického materiálu z ktorého možno vyprodukovať bioplyn, ktorý možno použiť v doprave (má 2,5 násobné menšie emisie než benzín/nafta) / 5 : Menej zranení, keďže padnúť na tráve je menej bolestivejšie než padnúť na betóne/dlažbe. / 6 : Menej kolapsov z tepla / 7 : Menej potôp, pretože zemina lepšie absorbuje vodu ako betón.
Sú tu aj ďaľšie spôsoby ako zmeniť povrch krajiny, aby pohlcolval menej tepla tu patrí :
1 : Ľudia môžu nosiť iba biele oblečenie - biela odráža teplo
2 : Všetky automobily a dopravné prostriedky musia byť natreté nabielo - biela odráža teplo
3 : Všetky kovové, kamenné a plechové predmety ako sú semafory, lavičky, brány, lampy, stožiare, atd... premaľovať na bielo - biela odráža teplo.
4 : Všetky vysoké múry, vrátame domových a panelákových múrov a stien do ktorých výšok nedosiahne živý plot, premaľovať na bielo (okrem striech, na ktorých dať živý trávnik), biela farba totiž odráža teplo.
___________________
4 : Treba zakázať domáce kompostovanie
Príklad, ak máte v domácom komposte 100kg trávy, vyprodukujete tým 40000 litrov metánu, a teda 40m3 metánu, to je 26kg metánu, a kedže metán je 30 násobne horší skleníkový plyn ako CO2, je to ekvivalent 780 kg CO2. Takže len hnojenie záhradky, o ktorom si ľudia myslia že je neviem ako ekologické má uhlíkovu stopu 780 kg CO2. K tomu treba pripočítať ešte aj emisie síry a oxidu dusného, čo sú ďaľšie emisné plyny zhoršujúce globálne otepľovanie. Vážne, keby domáci záhradkári amatérsky nekompostovali, spravili by lepšie. Keď chcú záhradkári mať hnojivo, tak nech si kúpie tie chemicky vyrobené. Síce je chemické, ale za to ten závod dokáže to hnojivo vyrobiť oveľa ekologickejšie, dokáže pri výrobe zachytiť únik metánu, oxidu dusného, síry a iných skleníkových plynov, čo amatérsky kompostár v domácich podmienkach nedokáže. Len špeciálne kompostárne ako bioplynové stanice, len oni dokážu zabrániť tomu aby z toho kompostu unikal plyn do atmosféry. Bežný amatér toto nedokáže.
odkazFungovalo by to teda nasledovne, bol by určený jeden deň v mesiaci, napríklad 15 deň v mesiaci, a iba vtedy by sa mohlo kosiť a zbierať bioodpad (haluze, konáre, zelina) a dávať ho do kompostového koša. V ten istý deň večer by chodilo auto na zber kompostu a kompost odovzdalo bioplynovým staniciam, ktoré by z neho vyrábali bioplyn. Je veľmi dôležité aby kompost bol zozbieraný ešte v ten deň, čím skorej sa kompost zoberie do bioplynárne, tým menej emisných plynov z neho unikne.
________________
5 : Využívanie nevyužitej poľnohospodárskej pôdy
Veľa pôdy je pustej, nie je na nej vôbec nič, ani žiadne plodiny, ani žiaden les, ani žiadna stavba, skrátka nič, len holá zemina. Len na Slovensku máme okolo 464 830 hektárov a teda 4648 km2 takejto pôdy, čiže takmer 10% územia Slovenska. Vo svete sú tie čísla podobne veľké. Je to škoda, lebo keby sa na tejto pôde zasadili stromy, tak z hladiska znižovania emisií by to veľmi prospelo.
________________
PS : V programe šetrenia NIE JE žiadné drastické riešenie typu : "Nemaj žiadne dieťa, nejedz mäso, cestuj peši/na bicykli, čerpaj vodu zo studne, kúp sa a per v potoku, chod si narúbať do lesa kúr drevom, zahod mobil, PC,TV, nepoužívaj internet, bývaj v stane, v jaskyni, v chatrči, nos 1 tričko a neumývaj sa, atdd... Nie !!!, Program efektívneho šetrenia je len o zavedení normálnej pôrodnosti vedúcej k 1 dieťatu na ženu vedúcemu ku každoročnému poklesu populácie, a k efektívnemu využívaniu nevyhnutných zdrojov a výrobkov. Ide o najľahšiu a najefektívnejšiu cestu ako vyriešiť všetky problémy, ktoré aktuálne trápia Zem a ľudstvo.
Ideálny štát
1 : Výška populácie v ideálnom štáte závisí podľa veľkosti jeho zdrojov. Štát s dobrými zdrojmi (štáty Europy, Južnej Ameriky, USA, Kanada, Rusko, Cina,India,atd..) má populáciu 10 ľudí/km2. Štát so zlými zdrojmi má populáciu 1 človek/km2. Štát umelo reguluje porodnosť dokiaľ sa nedostane k požadovanej číslovke.
________________
2 : Vplyvom nízkej hustoty zaľudnenia a nízkej spotreby zdrojov ( o tom neskor) má štát minimálnu uhlíkovu stopu a dostatok životu nevyhnutných zdrojov pre každého obyvateľa zeme.
________________
3 : Celú ekonomiku, výrobu produktov a služieb riadi štát. Ide o komplet štátom riadenú ekonomiku.
________________
4 : V ideálnom štáte nie je povolené konzumovať cigarety a alkohol, dodávky teplej vody neexistujú, obyvateľstvo sa preto sprchuje v studenej vode a buduje tak svoju imunitu (výnimku tvoria obyvatelia 1 kategorie). Vplyvom týchto faktorov obyvateľstvo žije dlhšie a zdravšie.
_________________
5 : Neustále vládne jedna jediná strana so 100 členmi ktorá nie je volená obyvateľstvom. Nové zákony sa schvália ak zákon podporí nadpolovičná väčšina členov strany. Členovia strany môžu byť len ľudia z vedeckej komunity. Ide teda o vládu géniov. Toto má svoje výhody. Kedže existuje len 1 strana, ľahšie sa prijímajú nové nariadenia, lebo svoje kroky nemusí odsuhlasovať s dalšou stranou/stranami. Kedže je vláda strany neobmedzená, strana može prijať aj pre obyvatelstvo nepopulárne riešenia (ktoré z dlhodobého hladiska obyvatelstvu pomožu) bez toho aby sa obávala že ju obyvatelstvo v dalších volbách zosadí.
___________________
6 : Je náboženská sloboda
__________________
7 : Vplyvom každoročnej klesajúcej populácie niektoré práce ktoré vyrábajú produkty dlhodobej spotreby prakticky zanikli (stavby, dekoračné doplnky, nábytok a všetky produkty dlhodobej spotreby a že ich je viac než dosť - pozri hore uvedený zoznam 430 výrobkov ktoré sa prestanú vyrábať), už existujúci počet viac než stačí, a nie je preto potrebné vyrábať nové produkty. Niektoré práce by boli nahradené robotizáciou. V iných prácach by sa rapídne znížila spotreba, takže aj počet pracantov v danej práci by rapídne poklesol. To by viedlo k tomu, že celková spotreba štátu by sa znížila aj o 75%. To by viedlo k tomu, že ľudia by mohli pracovať oveľa menej, lebo ak menej vyrobia, menej spotrebujú, menej budú aj pracovať.
___________________
8 : Pracovný trh je nasledovný
1 : Pracovať by mal každý práceschopný občan v práceschopnom veku, pracujú aj tínedžeri od 12-18 roku života. Výnimku majú jedine ťažko chorí ľudia. Tínedžeri od 12-18 pracujú jeden deň v týždni 8 hodín, ľahšie práce.
2 : Niektoré práce sú nahradené umelou inteligenciou, robotizáciou
3 : Niektoré práce sú zefektívnené. Tak napríklad pokladníci v obchodoch nie sú. Po novom si zákazník nablokuje tovar sám a zaplatí cez aplikáciu. V reštauráciach nie sú čašníci, v každej reštaurácii je počítačový panel cez ktorý si naťukáš jedlo ktoré si chceš objednať. Cez tento panel sa potom aj zaplatí, vloží do neho peniaze. Kuchár dostane cez aplikáciu záznam toho čo si zákazník objednal a uvarí mu to. Zákazník si to jedlo potom sám vyzdvihne a po zjedení odnesie kuchárovi.
4 : Niektoré nepotrebné práce ktoré si vedia zákazníci spraviť aj sami zaniknú. Napríklad práca upratovačky zanikne, každý človek v práci ako aj doma je schopný si upratať po sebe svoj svinčík sám. Zaniknúť može aj autoumývačka, tak azda každý človek je schopný umyť si svoje auto hadicou aj sám. Zaniknúť možu aj všetci šarlatáni, alternatívny liečitelia, homeopati, bylinkári, veštci, numerologovia, astrologovia, ezoterici. Nech sa živia inou prácou, a nie predajom niečoho čo nefunguje a nepomáha. Zaniknúť možu aj učitelia cudzích jazykov, človek ktorý žije vo svojej rodnej krajine nepotrebuje vedieť cudzí jazyk, a tobož nie ked už dnes máme umelú inteligenciu ktorá dokáže preložiť každý jeden cudzojazyčný text. A pokiaľ sa občan rozhodne odísť z krajiny, nech sa učí jazyk sám ako samouk, štát by nemal podporovať ľudí v tom, aby sa učili cudzie jazyky, aby tak mohli čím skor odísť zo svojej rodnej krajiny a pracovať inde. Rovnako tak by sa mali zrušiť žobráci a predajcovia notabene. Nie sú to pre občanov osožné práce, a nijako neprospievajú ekonomike. Nech si nájdu normálnu osožnú prácu,
5 : Efektívne riadenie podnikov a služieb. Príklad, v meste je 5 benzíniek, ale každá z benzíniek je poloprázdna. Nebolo by lepšie aby boli v meste len 2 benzínky no každá z nich by bola vyfullovaná ? Iný príklad, v meste je 5 kín. Všetky z nich sú poloprázdne. Nebolo by lepšie aby boli len 2 kiná ale všetky z nich boli vyfullované ? Iný príklad, v meste je 5 obchodných centier, no každé z nich je poloprázdne a ledva prežíva. Nebolo by lepšie kebyže sú len 2 obchodné centrá, a boli všetky plné ? A znova, v meste je 30 kaderníctiev, no väčšina z nich je poloprázdna. Nebolo by lepšie aby bolo v meste len 15 kaderníctiev no všetky by boli vyfullované ? Iný príklad, v meste je 50 reštaurácii a 50 kaviarní, ale väčšina z nich je poloprázdna. Nebolo by lepšie aby bolo v meste 20 reštaurácii a 20 kaviarní, a boli všetky vyfullované ? A zase iný príklad, v meste je 15 údržbárov, 15 kozmetičiek, 15 čalunníkov, ale každý je poloprázdny, alebo krachuje. Nebolo by lepšie aby bolo len 7 údržbárov, 7 kozmetičiek, 7 čalunníkov a boli vyfullovaný ? Dovolím si povedať že neefektívne riadenie podnikov a služieb je dnes v každom jednom odvetví a v každej jednej službe. Takto by sa dala nielen znižovať pracovná sila, ale aj spotreba zdrojov a emisie.
6 : Ak dôjde ku každoročnému znižovaniu populácie, automaticky sa prestanú vyrábať produkty dlhodobej spotreby ktoré sú vyrobené z materiálov ktoré majú životnosť
