Zničenie Jeruzalemského chrámu a koniec sveta

Ježišova eschatologická reč z Mt 24, je často krát predmetom nepochopenia. Nemôžeme sa tomu čudovať, keďže aj Jozef Ratzinger tento text pokladá za jeden z najťažších z celého Evanjelia. Pri povrchnom čítaní Ježišovej eschatologickej reči sme v nebezpečenstve chronologicky spojiť koniec Jeruzalema s koncom sveta. Ak nadobudneme takýto dojem, potom sa zdá byť legitímna otázka, prečo neprišiel koniec sveta, po zničení Jeruzalema?

Kľúčom k pochopeniu tohto textu je jeho správna interpretácia a veľmi pozorné rozlišovanie.
Je vhodné si tento text rozdeliť na odseky a prisúdiť im nadpisy, ktoré ešte môžeme nájsť v starších vydaniach Svätého Písma.

Príležitosť zvestovať skazu Jeruzalema a koniec sveta

1 Keď Ježiš vyšiel z chrámu a odchádzal, pristúpili k nemu jeho učeníci a ukazovali mu chrámové stavby.
2 On im však povedal: "Vidíte toto všetko? Veru, hovorím vám: Nezostane tu kameň na kameni; všetko bude zborené."
3 Keď potom sedel na Olivovej hore a boli sami, pristúpili k nemu učeníci a spýtali sa ho: "Povedz nám, kedy to bude a aké bude znamenie tvojho príchodu a konca sveta?"

Znamenia konca sveta

4 Ježiš im odpovedal: "Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol.
5 Lebo prídu mnohí v mojom mene a budú hovoriť: "Ja som Mesiáš." A mnohých zvedú.
6 Budete počuť o vojnách a chýry o bojoch. Dajte si pozor, aby ste sa neplašili. To musí prísť, ale ešte nebude koniec.
7 Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Miestami bude hlad a zemetrasenie.
8 Ale to všetko bude len začiatok útrap.
9 Potom vás vydajú na mučenie, budú vás zabíjať, a všetky národy vás budú nenávidieť pre moje meno.
10 Vtedy mnohí odpadnú a budú sa navzájom udávať a nenávidieť.
11 Vystúpi mnoho falošných prorokov a zvedú mnohých.
12 A pretože sa rozmnoží neprávosť, v mnohých vychladne láska.
13 Ale kto vytrvá do konca, bude spasený.
14 Toto evanjelium o kráľovstve sa bude hlásať po celom svete na svedectvo všetkým národom. A potom príde koniec.

Predznaky skazy Jeruzalema

15 Keď uvidíte ohavnosť spustošenia na svätom mieste, ako predpovedal prorok Daniel - kto číta, nech pochopí:
16 vtedy tí, čo budú v Judei, nech utečú do hôr,
17 kto bude na streche, nech nezostupuje vziať si niečo z domu,
18 a kto bude na poli, nech sa nevracia vziať si plášť.
19 Beda ťarchavým ženám a tým, čo budú v tie dni pridájať!
20 Modlite sa, aby ste nemuseli utekať v zime alebo v sobotu.

Veľké súženie na konci sveta

21 Lebo vtedy bude veľké súženie, aké nebolo od počiatku sveta až doteraz a už ani nebude.
22 A keby sa tie dni neskrátili, nezachránil by sa nik; ale kvôli vyvoleným sa tie dni skrátia.
23 Keby vám vtedy niekto povedal: "Hľa, tu je Mesiáš" alebo: "Tamto je," neverte.
24 Lebo vystúpia falošní mesiáši a falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli, ak je to možné, aj vyvolených.
25 Hľa, hovorím vám to vopred.
26 Keby vám teda povedali: "Hľa, je na púšti," nevychádzajte; "Hľa, skrýva sa v dome," neverte.
27 Lebo ako blesk vzíde na východe a vidno ho až po západ; taký bude aj príchod Syna človeka:
28 Kde bude mŕtvola, tam sa zhromaždia aj orly.

Druhý príchod Kristov na svet

29 Hneď po súžení tých dní slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoje svetlo, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa zachvejú.
30 Vtedy sa na nebi zjaví znamenie Syna človeka. Všetky kmene zeme budú nariekať a uvidia Syna človeka prichádzať na nebeských oblakoch s mocou a veľkou slávou.
31 On pošle svojich anjelov za mohutného zvuku poľnice a zhromaždia jeho vyvolených zo štyroch strán sveta, od jedného kraja neba až po druhý.

Podobenstvo o figovníku

32 Od figovníka sa naučte podobenstvo. Keď jeho ratolesť mladne a vyháňa lístie viete, že je blízko leto.
33 Tak aj vy; až uvidíte toto všetko, vedzte, že je blízko, predo dvermi.
34 Veru, hovorím vám: Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane.
35 Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú.

Výzva bedliť

36 Ale o tom dni a o tej hodine nevie nik, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba sám Otec.
37 Ako bolo za dní Noema, tak bude aj pri príchode Syna človeka.
38 Ako v dňoch pred potopou ľudia jedli a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, keď Noe vošiel do korába,
39 a nič nezbadali, až prišla potopa a zmietla všetkých, tak bude aj pri príchode Syna človeka.
40 Vtedy budú na poli dvaja: jeden bude vzatý, druhý sa ponechá.
41 Dve budú mlieť na mlyne: jedna bude vzatá, druhá sa ponechá.
42 Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán.
43 Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú nočnú hodinu príde zlodej, veruže by bdel a nedovolil by mu vniknúť do svojho domu.
44 Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej neviete.

Ježišovej eschatologickej reči predchádza otázka apoštolov „Povedz nám, kedy sa to stane a čo bude znamením tvojho príchodu a konca sveta?“ Môžeme si všimnúť, že apoštoli sa pýtajú na: a) kedy nastane skaza Jeruzalema a b) aké znaky sa ukážu pred jeho druhým príchodom. Konštrukcia tejto otázky v sebe nesie presvedčenie apoštolov, že skaza Jeruzalema nastane bezprostredne pred parúziou.

Ježiš sa vo svojej odpovedi neodkláňa od otázky, ktorá je v skutočnosti dvojakého významu, ale svoju odpoveď spája do jedného celku. Je dôležité si všimnúť verše 4-14, ktoré opisujú znaky pred parúziou, hlavne verš 14: „Toto evanjelium o kráľovstve sa bude hlásať po celom svete na svedectvo všetkým národom. A potom príde koniec.“ Týmto veršom sa „predlžuje“ čas existencie tohto sveta do času, kedy bude toto splnené. Ešte jasnejšie to môžeme vidieť u Lukáša, ktorý v 21. kapitole píše: „Budú padať ostrím meča, odvedú ich do zajatia medzi všetky národy a po Jeruzaleme budú šliapať pohania, kým sa nenaplní čas pohanov.“ (Lk 21,24) Lukáš vsúva medzi udalosti zničenia Jeruzalema a konca sveta prostredný čas, ktorý nazývame aj časom Cirkvi. O tomto prostrednom čase sa inými slovami zmieňuje aj Marek: „Ale najprv (t.j. predtým, ako príde koniec) sa musí hlásať evanjelium všetkým národom.“ (Mk 13, 10). Apoštoli si boli istotne vedomí tejto skutočnosti, pretože o čase pohanov vedel aj Pavol „Na časť Izraela zaľahla slepota dovtedy, kým nevojde plný počet pohanov, a tak bude spasený celý Izrael ...“ (Rim 11, 25-26) Môžeme sa domnievať, že pri prvotnom entuziazme hlásania Evanjelia zohrávala úlohu aj táto nádej kresťanov, na skorú parúziu, t.j. ak sa evanjelium bude hlásať po celom svete, potom príde koniec. Preto sa apoštoli tak ponáhľali splniť toto poslanie (porov. 1 Kor 9, 16), aby sa čím skôr opäť zjednotili s Kristom.

Ukázalo sa, že prví kresťania správne neodhadli dĺžku „prostredného“ času a istotne ho pokladali za kratší, keďže aj apoštol Pavol najprv vyznával myšlienku, že sa dožije parúzie.
Pre nás ale nie je dôležitý fakt, že prví kresťania boli takpovediac vo svojej nádeji skorej parúzie sklamaní, ako skôr to, že poznali dobu „prostredného času“ t.j. času pohanov.

Uvedomenie si tejto skutočnosti vrhá nové svetlo na Ježišovu eschatologickú reč a núti nás pozorne rozlišovať, čo Ježiš predpovedal o konci Jeruzalema, a čo o konci sveta.
„Hneď po súžení tých dní slnko sa zatmie ... Vtedy sa na nebi zjaví znamenie Syna človeka“ tento opis, ktorý je skôr obrazom, sa nevzťahuje na zničenie Jeruzalema, ale na koniec sveta a naopak „Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane“ sa vzťahuje na čas zničenia Jeruzalema. Toto pokolenie znamená Ježišovi súčasníci, ktorí boli svedkami týchto udalostí, keďže podľa Jozefa Flavia Titus prišiel s vojskom pred Jeruzalem takmer presne na sviatok židovského sviatku Paschy, štrnásteho dňa mesiaca nisan, čo bolo štyridsiate výročie Ježišovho ukrižovania.

Ostáva nám položiť si otázku, prečo Ježiš spojil zničenie Jeruzalema a koniec sveta? Jednou z možných odpovedí je, že sledoval konštrukciu otázky apoštolov, alebo, čo sa mi zdá viac pravdepodobné, že chcel tieto tajomstvá zahaliť závojom tajomstva.

Osobne som toho názoru, že zničenie Svätého mesta a Chrámu Kristus spojil s koncom sveta vo svojej eschatologickej reči preto, pretože zničenie Chrámu je takpovediac anticipáciou duchovnej reality, ktorá bude predchádzať Kristov druhý príchod. Ježiš siahol pri opise zničenia Chrámu po slovách proroka Daniela „Keď uvidíte ohavnosť spustošenia na svätom mieste“, tieto slová sa ale vzťahujú na koniec časov, pretože hneď potom má nastať zmŕtvychvstanie. (porov. Dan 12, 7-13) Hoci takéto ohavné spustošenie nastalo už v čase zničenia Chrámu, a kresťania si museli takúto udalosť vyložiť správne, pretože odišli z Jeruzalema a neboli súčasťou Židovskej vojny, predsa to bolo skôr obrazom budúceho spustošenia.

Čo môžeme považovať v súčasnosti za Boží chrám?
Je isté, že slová proroka Daniela sa vzťahujú na Nový Zákon, pretože ustavičná obeta patrí do času Nového Zákona, keďže čas obiet židovského národa a Chrámu sa skončil. Božím chrámom preto môže byť len srdce človeka, kde má prebývať Boh, alebo Svätá Katolícka Cirkev. Obe spolu súvisia. Azda „odstránenie ustavičnej obety a postavenie ohavnosti spustošenia“ je tým istým obrazom, o ktorom hovorí Pavol (2 Sol 2,4), a ktorý môžeme nájsť aj v knihe Zjavenia. Ak pozorne skúmame všetky eschatologické texty, nachádzame v nich síce rôzne obrazy, ktoré ale nikdy nevybočujú zo spoločnej schémy udalostí. Pri uvažovaní nad poslednými udalosťami musíme mať vždy na pamäti, že ony spadajú do duchovnej roviny. Mnohí v tomto smere skĺzavajú do omylov a prehnanej fantázie, kde majú tendenciu eschatologické obrazy transformovať do telesnej roviny, ako napríklad znak na čele a na ruke, príchod Antikrista atď... Znak na čele a na ruke je obrazom ľudí, ktorí svoju inteligenciu a aj prácu svojich rúk, teda celého človeka, prepožičiavajú Zlu a Antikrist je skôr Cirkevno-dejinným princípom, ako konkrétnym indivíduom, ktoré máme očakávať.

A či žijeme čas „spustošenia“ nechám na posúdení každého jednotlivca, lebo je napísané „rozumní pochopia“.

👍: meaculpa

pre židov nastal koniec sveta....a ich národa ....teraz im Boh dal druhú šancu....uvidíme, či ju nepremrhajú....

2. Či im dal Boh druhú šancu, to je ťažké povedať. Kto sa neutieka k Bohu, ten ťažko môže od neho obdržať milosti. Skôr je to v ľudskej rovine, kde veci majú prirodzený priebeh, ktorý ale diabol často krát narúša.

vratili sa naspat d svojej krajiny...celkom sa aj postavili na nohy.....a mozno to suvisi z druhym prichom Krista....kto vie...

4. Ale za akú cenu sa tam dostali a kto im pomohol za oponou svetových dejín? Izraeliti už nie sú výnimoční v úlohe ekonómie spásy, v skutočnosti by sme mohli povedať, že tak ako v ostatných krajinách, aj v ich krajine je prevládajúci sekularizmus.

👍: llliiitttiii

Aj Nietzsche hlásal pravdu ale ľudstvo radšej sa prenecháva napospas sile popretia...

Jednotlivci tvoria ľudstvo. ..