Znesie človek všetko?

Vraví sa,že osud nám naloží len toľko koľko vládzeme uniesť. Máme v sebe pomyselné náplaste ,ktorými si stále zalepíme ranu ,ktorú nám osud uštedril ,ale domnievať sa,že ich máme nevyčerpateľnú zásobu je omyl.Presvedčila som sa o tom. Môj život nebol prechádzka ružovou záhradou,život mi uštedroval jednu ranu za druhou - no mala som náplaste a tak som to zvládavala bez nejakej vačšej ujmy a myslela som si, že to bude aj tak ďalej. Ďalší môj omyl. Pri mužovi, ktorého som milovala, som musela veľmi často lepiť ranky, ktoré mi spôsoboval - boli to len také malé ranky, ktoré sa mi nezdali nebezpečné. To bol môj ďalší omyl - boli síce malé, ale bolo ich veľa.Napriek tomu som ho milovala,keď sme sa stretli pokladala som to za obrovské šťastie a ďakovala som osudu,že mi ho priviedol do cesty. Už asi viete,že to bol ďalší omyl,ale vtedy som nevedela, že to nie je šťastie ,ale že ma v jeho podobe stretlo nešťastie.Vtedy som nevedela,že bude vrahom mojej duše.Ako som už napísala tých raniek bolo veľa a nakoniec prišla jedná veľká v podobe rozchodu - bolo to v období keď som začala rozmýšľať o našom spoločnom živote. Vedela som,že náš vzťah sa blíži ku koncu,pretože do nášho života zasiahla závisť,jeho závisť a túžba mať to čo má xy a túžba to dosiahnuť rovnakým spôsobom. Čo zmôže láska a porozumenie proti závisti - nič a keď sa k nej pridá aj láska k peniazom ,tak šanca je nulová a aj bola. Uvedomovala som si ,že nemôžem niekoho nútiť aby som mnou ostal keď nechce a ani som to od neho nežiadala, ale čo som očakávala,bola slušnosť s akou sa so mnou rozíde - prežili sme spolu pekné chvíle.strávili sme spolu veľa času,radili sme si navzájom,prežili spoločné Vianoce,obedy u jeho mamy,návštevy mojej rodiny,priateľov,atď. Už asi viete ,že som sa nedočkala. Vystačil si s sms a vinu hodil na mňa, aby on ostal bez viny. Jeho ďalšie kroky len potvrdili všetko čo som tušila a cítila - jeho vypočítavosť,odhalili klamstvá,zavádzanie,dôvody pre ktoré bol so mnou,vypovedali o jeho nečestnosti,podlosti a predajnosti v zmysle účel svatí prostriedky. Bolo to kruté precitnutie. Samozrejme, keď niekoho milujeme tak mu dôverujeme a nepodozrievame ho z nečistých úmyslov a aj keď sú náznaky ,ktoré to vyvracajú predsa sú to len naše pocity a nemusia byť objektívne.To je odpoveď na otázku prečo som to neukončila skôr keď sa objavili prvé pochybnosti. Pokračovanie môjho príbehu nabudúce...

Editka, co ti na to povedat? Taketo veci sa v zivote skratka stavaju, ze sa sklameme, aj ked si myslime, ze prave nam sa to nikdy nemoze stat. A vidis - stalo sa. Neostava ti nic ine, len sa z toho pozbierat a poucit. Neboj sa, si dostatocne silna na to, aby si vedela ist dalej. Bude to chciet cas, nervy a zopar noci preplakanych s tvarou vo vankusi, ale pojde to. Teraz sa ti to zda tazke, ja viem. Dufam, ze mas aspon dobrych priatelov, ktori ta teraz vedia rozveselit a dodat ti aspon trosku optimizmu. Potrebujes to...

.......To precitnutie to bola ďalšia rana a viac som už nepotrebovala,opať som ju zalepila a myslela som si ,že týmto to skončí.No môj priateľ mal pocit ,že tých rán ešte nebolo dosť a zasadil mi ešte jednu,krutú a na povrch vyplávala jeho bezcitnosť a neľudskosť,rýchlo som si chcela zalepiť aj túto ranu ,ale už som nemala čím,už mi neostala ani jedna náplasť a to čo nasledovalo potom .....o tom písať už nechcem. Prečo to všetko píšem - nenechajte si ubližovať od partnerov,nenahovárajte si,že tie ranky nič neznamenajú,nezáleží aké sú veľké, ale koľko ich je.Keď ich je priveľa prežite bolesť z rozchodu ,ale vždy to bude menej bolestivé, ako keď jedného dňa zistíte,že už nemáte čím ranu zalepiť. Žiadny človek si nezaslúži, aby zaplatil za svoju lásku takú vysokú daň a to len preto,že miloval.

človek si časom zvykne aj na živý bič