hoď ma hore
Milí diskutujúci. Pri diskutovaní prosím: 1. nepridávaj témy pozostávajúce len z odkazov alebo jednoslovné témy / 2. nepridávaj uražlivé alebo vulgárne komentáre. Ak tieto pravidlá nedodržíš, tvoja téma pravdepodobne skončí v koši. Príjemné diskutovanie :)
none
ak chceš diskutovať, musíš sa registrovať. registrácia

tu sa nachádzaš : 

hlavná stránka  /  rôzne  /  téma

Zlý smer cesty 1.kapitola

príspevkov
5
zobrazení
0
tému vytvoril(a) 24.4.2012 17:28
posledná zmena 26.4.2012 20:44
1
24.04.2012, 17:28
Bol som práve na trhoch v nádeji že stretnem nejakú skvelú babu a rozhliadal som sa okolo. Cítil som sa ako postava nejakého napínavého seriálu ktorého časť sa vždy opakuje, dej nieje domyslený a nemá ho kto domyslieť. Sliedil som okolo akoby ma niekto sledoval alebo na mna mieril snajprom. Ale čoskoro som zistil že sa našiel scénarista a dotvoril ho tak že mi zničil život. Keď teraz na to spomínam vlastne by som ten jednotvárny život vrátil späť. Nekonečný život len z poznaním všetkého ma nenaplnil tak ako som chcel. Som jeden z prvých ktorý to dakázali, lenže za cenu straty lásky a šťastia spolu s ňou. Len preto že nemôžem komunikovať s "nižšími" bytosťami, nemôžem prežívať to čo kedysi. Šiel som po meste a ako som už vravel, pozoroval som okolie trhov v istej nádeji. Zmena môjho života sa začala podivnými "dospelákmi". Dvaja ktorý sa tvárili že si zo záujmom prezerajú stánok medoviny spustili na zem po jednej loptičke pripomínajúcu granát. Obidve na pohľad neškodné loptičky sa odkotúľali ku gaštanom na okraji námestia. Vedel som že sa niečo deje ale namiesto úteku som zavrel oči a spoľahol som sa na silu mysle, v nádeji že moje predpoklady sú správne. Stále si živo pamätám na krik ženy z námestia ktorá si ma od môjho príchodu do centra mesta obzerala. Stalo sa vtedy niečo zvláštne. Pocíril som energiu v celom tele a následne som počul výbuch ale nič som necítil. Otvoril som oči a všetci ľudia ležali na zemi ako po elektrickom šoku. Dvaja "podivíni" pozerali či všetci sú v stave ktorý očividne očakávali. Očami som prebehol cez miesto kde sa odkotúľali granáty. Jeden tam stále bol ale teraz z neho odletela poistka a nastal druhý výbuch. Bol slabý ale stačilo to nato aby vytvoril dieru v zemi hlbokú asi 3 metre. Odkryl rúru vysokú asi tak že by som ňou prešiel zhrbený. Tý dvaja stále kontrolovali okolie otočený odo mňa a tak som sa odhodlal vojsť do rúry ktorá nebola kanálom ale skôr vchodom. 5 metrov od začiatku bola v rúre tma. Mal som práve pri sebe tašku ktorú som mal na školský výlet do parku v ktorej som mal veľkú desiatu, liter vody a baterku ktorú som tam hodil z neznámeho dôvodu. Zasvietil som ju a odhadol som 30 metrov dlhú trasu k východu. Rúra mohla mať sklon 25 stupňoy do dola a bola zo zliatiny ktorú som nespoznal. Keď som prešiel vyšiel som v chodbe narýchlo vykopanej v íle. Tam bola ďalšia rúra a vodotesné dvere aké som videl vo filme. Vošiel som do druhej rúry o niečo väčšej ktorá mala na konci tiež dvere z kolesom namiesto kľučky. Pritisol som sa k ich zaprášenému povrchu a započúval sa. Voda. Veľa vody. Môj otec mi raz vravel že tu v Tatrách su vodné sopky no nevedel som čo to znamená. Predstavil som si obrovské priestory naplnené vodou z čoho som mal obrovský strach. Prešiel som teda k druhým dverám a započúval sa. Nič. Na prvý pokus som ich neotvoril ale na druhý povolili. Trochu som ich pootvoril a zasvietil dnu. Inokedy by som sa bál ale teraz som bol plný napätia. Uvidel som nejaké zbrane. Tri automaty a niekoľko pištolí. Vedľa boli krabice ktoré sa pri dotyku rozpadli na prach. Dnu boli náboje ktoré som označil za moderné. Bolo zvláštne že krabica mohla mať tak 150 rokov. Zistil som to podľa nápisu na nich: "1875-1892". Zobral som najľahší automat a jednu pištoľ. Ani som necítil jeho záťaž. Zobral som náboje ktoré sa mi zdali vhodné. Nevedel som načo to budem potrebovať ale istota je istota. Nechystal som sa vrátiť pretože táto zmena sa mi páčila. Opustiť všetkých a niečo nájsť. Prešiel som späť do chodby a všimol som si múr ktorý na so percent niečo skrýval. Intuitívne som zatlačil tehlu vstrede . Múr sa začal za opadávania špiny odsúvať. V mieste kde zapadal do steny sa začala valiť voda ktorá pritekala z ľava od dverí za ktorími bolo čosi ako jazero. Pocítil som strach . Všimol som si dvere ktoré sa zjavili po odsunutí múru. Odkrútil som uzáver a vošiel do väčšej miestnosti. Zavrel som dvere a utesnil ich najviac ako sa dalo. Obzrel som sa a uvidel som ďalšie dvere. Boli normálne ale z nejakého kovu. Bol som unavený a zaspal som. Malo to jednu výhodu: strach odišiel .
Počas spánku sa mi zdalo že počujem škrabot o kov. Sníval sa mi sen ktorý som nepochopil . Videl som seba ako stojím na zvláštnom mieste kde bolo všetko iné. Povrch bol z ľadu a všade okolo boli krátery, niektoré malé ale niektoré mohli mať priemer niekoľko kilometrov. Ľad mi pripadal ako povrch jazera. Lenže teraz som sa videl ako sa otáčam k svietiacej bráne ktorá bola jediným predmetom široko-ďaleko. Portál. Potom sa sen skončil a ja som vyskočil na nohy a hľadal baterku lebo v tme som spanikáril. Zasvietil som a poobzeral sa. Na jednej zo stien bol vyritý obraz. Dvere, možno okno. Spomenul som si na sen. Teraz som nechcel ísť ďalej ale vrátiť sa späť som nemohol. Musím nájsť ten portál. Podišiel som k dverám a nemienil som zostať na tomto mieste. Vytiahol som pištoľ a skontroloval som ju. Vôbec nebola porušená a dokonca bola nabitá. Doma som strieľal len zo vzduchovky a napadlo ma len že musím odistiť. Bál som sa toho čo mohlo byť za dverami. Stisol som kľučku a dvere zavŕzgali. Spoza dverí sa ukázali obrovské tykadlá. Zobral som kameň a hodil ho do tmy. Dopadol o niekoľko sekúnd do veľkej hĺbky ale na zem nie do vody. Veľký hmyz sa vrhol na to miesto. Niečo začalo svetielkovať a rýchlo sa to pohybovalo k odhodenému kameňu akoby to skákalo. Vyšiel som z dverí a posvietil si na okolie. Asi meter široká rímsa a pod ňou strmý svah na ktorého koniec som nedovidel. Strach sa vo mne držal a nemienil odísť. Zobral som tentoraz obrovský balvan a pustil ho po svahu . Rozbehol som sa po rímse v nádeji že tie tvory sa budú zaujímať o balvan. Ale to bola chyba.
none
2
25.04.2012, 10:00
jáj dlho predlho píšeš...skracuj príspevky ,docieliš viac..
none
3

2. 25.04.2012, 10:00

jáj dlho predlho píšeš...skracuj príspevky ,docieliš viac..

25.04.2012, 21:36
rose,.,.tak ja ho minule nahovorím aby sólo zakladal na každú kapitolu tému ..aby ot bolo prehľadnejšie, ty teraz toto..chudák chlapec si pomyslí " nepotešil jste mne Marečku "
none
4
25.04.2012, 21:46
rambo..ja som si prečítala obe kapitoly..kedy bude tretia ? .. obdivujem ťa, raz bude z teba Veľký spisovateľ .../ volaj ma Robinsonka ...
none
5
26.04.2012, 20:44
Robinsonka nemam cas lebo trenujem astralne cestovanie ale kôli tebe to uz dorobim a zverejnim 10-15 kapitol.
none

najnovšie príspevky :

prevádzkuje diskusneforum.sk kontaktuj správcu diskusného fóra vytvoril dzI/O 2023 - 2024 veľkosť : 91 846 B vygenerované za : 0.191 s unikátne zobrazenia tém : 36 173 unikátne zobrazenia blogov : 538 táto stránka musí používať koláčiky, aby mohla fungovať...

možnosti

hlavná stránka nastavenia blogy todo

online účastníci :

hľadanie :

blog dňa :

odkaz JA žijem v skvelom svete 😉 Svet je taký, aký si spravíš 😉 Ak vyhodíš zo svojho sveta všetkých negativistov, vypneš tv, prestaneš sa venovať "koncom sveta" a ďalším takýmto aktivitám...

citát dňa :

Krása nie je vždy pravá tak, ako pravda nie je vždy krásna.