Sovietsky zväz, vylúčený za agresiu zo Spoločnosti národov, nasadil proti Fínsku štyri armády s 22 divíziami a niekoľkými tankovými brigádami, čiže väčšiu silu, než Fíni očakávali. Na začiatku bojov mali Sovieti prevahu až 3:1 v počte vojakov, 30:1 v počte lietadiel a 50:1 v počte tankov.
Ranu sovietskej prestíži liečila propaganda: zákerného protivníka podporuje tisíc elitných amerických pilotov, Mannerheimova línia je najsilnejšia na svete, navyše to počasie... Nálety na fínske mestá označil Molotov za zhadzovanie košov s chlebom. Fíni po klamárskom ministrovi pomenovali zápalné fľaše, ktorými (so značnými stratami pechoty) ničili sovietske tanky.
Fínsko svetu ukázalo, že počet diel a tankov nie zďaleka jediné kritérium, ktoré rozhoduje vojny.
Je to jeden z príbehov odvahy a symbolov boja proti presile. Vo Fínsku vôbec prvýkrát narazilo ťaženie dvoch agresívnych veľmocí - nacistického Nemecka a ZSSR - ktoré za rok a pol premohli Československo, Poľsko, Rakúsko i pobaltské krajiny. Fíni v „zimnej vojne“ proti Sovietom stratili územie, ale udržali vlastný štát.
Výkladov, čím všetkým bola Talvisota, ako Fíni hovoria zimnej vojne so ZSSR z rokov 1939 až 1940, sa dá nájsť veľa. Do akej miery viedla nacistické Nemecko k podceneniu Červenej armády a naopak do akej miery pomohli sovietskym vojakom drahé skúsenosti z Fínska v neskorších bojoch s wehrmachtom, je dodnes témou publicistov a historikov.
Rozhodne to ale bolo nerovné stretnutie slabej demokratickej krajiny s komunistickým agresorom, ktorého vojenská prevaha bola na papieri úplne zdrvujúca. Napriek tomu nestačila. Fínsko svetu ukázalo, že počet diel a tankov nie zďaleka jediné kritérium, ktoré rozhoduje vojny.
odkaz
