Zaujímavý pohľad ekonóma: Kde by mohlo byť dnes Rusko bez komunizmu

Boľševickou revolúciou v roku 1917 Rusko utrpelo, konštatuje Charles Robertson, hlavný ekonóm Renaissance Capital. V komentári pre Moscow Times si kladie otázku, či aj nejaká iná veľká ekonomika utrpela počas 20. storočia päť masívnych prepadov v priemyselne aj poľnohospodárskej produkcii.

Rusko má za sebou dve dlhé invázie, občianske vojny, dva hladomory a kolaps všetkých obchodných väzieb a ekonomického systému. Charles Robertson je toho názoru, že tieto pohromy sú dôvodom, prečo Rusko stratilo šancu pre rast HDP na hlavu a indexu demokracie na úroveň Talianska alebo Španielska a namiesto toho sa nachádza na úrovni Mexika a čísla pripomínajú situáciu pred rokom 1917.

"Bez boľševickej revolúcie v roku 1917 by Rusko možno postihli len tri pohromy, alebo aj menej, podobne ako Čínu či Nemecko," píše Robertson. Dodáva, že krajina by asi omnoho lepšie prosperovala a mala viac obyvateľov.

Pre Lenina bola vzdelanosť prioritou a jeho politika zvýšila gramotnosť zo zhruba 30 % pred prvou svetovou vojnou, na 70-80 % v 30. rokoch, čo následne umožnilo Stalinovi Sovietsky zväz industrializovať, vysvetľuje Robertson. Konštatuje, že v roku 1900 bol ruský ľudský kapitál na úrovni mexického a mierne zaostával za Brazíliou, avšak už v roku 1940 bola gramotnosť v ZSSR o desaťročie ďalej v porovnaním so Španielskom a o polstoročie pred Indiou, pričom priemyselný výkon za jedinú dekádu narástol štvornásobne. "To je zrejme najväčší úspech komunizmu," pokračuje Robertson. Dopĺňa, že v HDP na hlavu však ZSSR zaostávalo o 50 rokov za vyspelými ekonomikami Spojených štátov, Veľkej Británie či Nemecka. Sovietske priemyselné kapacity ale stačili na to, aby krajina hrala hlavnú úlohu v porážke nacistického Nemecka v druhej svetovej vojne. Z dnešného pohľadu toto podľa ekonóma potvrdzuje, že štátna politika nedokáže industrializovať hospodárstvo, pokiaľ krajina nedosiahne vysokú mieru gramotnosti. Napríklad Etiópia môže vytvárať priemyselné podniky, ale štát s mierou gramotnosti okolo 60 %, podobne ako Nigéria, Bangladéš a Pakistan, je stále najmenej desaťročie vzdialený industrializačnému boomu, ktorý zažívalo ZSSR v 30. rokoch, deklaruje odborník. Zdôrazňuje, že nútená industrializácia bez vysokej miery gramotnosti nie je realistická pre rozvojové krajiny.

Pred rokom 1917 tvorili dve tretiny ruského exportu suroviny, čo je dnes približne toľko čo dnes. Robertson vysvetľuje, že pred rokom 1917 bolo Rusko najväčším vývozcom obilia na svete a na túto pozíciu sa vrátilo po roku 2015. Pred rokom 1917 držali takmer tretinu ruského štátneho dlhu cudzinci, čo platí aj dnes. A rovnako ako dnes, i pred rokom 1917 dostávali 5-8 % dividend z ruských akciových spoločností cudzinci.

Ruský kapitálový účet bol otvorený v roku 1897 a dnes je opäť. Štát stále vlastní železnicu a naďalej hrá dominantnú úlohu v bankovom sektore, pokračuje odborník. Konštatuje, že v tom čase sa Rusko nachádzalo v uvedených ukazovateľoch na úrovni Brazílie a Mexika, rovnako ako dnes, pričom platí, že najlepšie sa v súčasnosti darí tým častiam Ruska, ktoré v roku 1897 vykazovali najvyššiu mieru gramotnosti.


Snaha Sovietskeho zväzu konkurovať kapitalizmu vrcholila v čase, keď krajina vyslal prvého človeka do vesmíru. Niektoré odhady vtedy naznačovali, že v HDP na obyvateľa ZSSR prevyšuje fašistické Španielsko o 30%, uvádza expert. Deklaruje, že poľnohospodársky potenciál krajiny ale v tom čase zdecimovala stalinska politika, ktorá v 30. rokoch viedla k hladomorom. "To, k čomu dochádzalo od 60. rokov, bolo kontinuálne potlačovanie spotreby v prospech investícií, podobne ako je tomu dnes v Číne," pokračuje ekonóm. Ale na rozdiel od dnešnej Číny tieto prostriedky mierili do neproduktívneho vojenského sektoru a Rusko opätovne začalo zaostávať za Západom. Zostal mu len ohromný zbrojársky priemysel, znalosť jadrovej energetiky a prakticky nič s pridanou hodnotou či orientáciou na zákazníka, čo by dokázalo uspieť na globálnom trhu.

O storočie neskôr sú ruské čísla opäť na úrovni Mexika. Obe krajiny majú dnes rovnaký inflačný cieľ, zdôrazňuje Robertson. Avšak konštatuje, že súčasný výhľad je pre Rusko lepší, než bol kedysi.

Rusko pred sto rokmi bolo rovnako nevzdelané, podotýka ekonóm. Poukazuje, že jeho dnešné HDP na obyvateľa sa síce blíži len 10 tisícom dolárov, a ruský politický systém je podobný mnohým rozvíjajúcim sa trhom, ale krajina patrí v rámci rozvíjajúcich sa trhov k najvzdelanejším. "Ruský konflikt s vonkajším svetom je dnes predovšetkým rétorický, zatiaľ čo v prvej polovici 20. storočia bol veľmi reálny a maximálne nebezpečný," píše odborník. Tvrdí, že hoci komunizmus vzal Rusku možnosť priblížiť sa k bohatším európskym krajinám v druhej polovici minulého storočia, od 90. rokov krajina vykazuje značnú silu k zotaveniu, v poľnohospodárstve aj v energetike opäť priťahuje záujem zahraničných investorov. Potrebné sú ale štrukturálne reformy, ktoré by Rusku umožnili pokúsiť sa predbehnúť Taliansko a Španielsko, myslí si expert. Dopĺňa, že tomu môže pomôcť skĺbenie trhového hospodárstva s vzdelanostným odkazom starých boľševikov.

odkaz

👍: Scarletwitch

Možno by už všetci ktorí ostali hovorili nemecky. Každý musí prejsť svojou vlastnou cestou a získať nenahraditeľnú skúsenosť ktorá ho zocelí. Platí, čo ťa nezabnie, to ťa posilní. Zamyslí sa ty prvoplánový mysliteľ.

Možno by sme hovorili rusky podľa paktu Ribbentrop - Molotov

Každopádne bez lend - lease by rusky nehovoril už vôbec nikto

Po napadnutí ZSSR sa krajina v lete a na jeseň 1941 dostala do ťažkej vojenskej situácie, ktorú sťažoval fakt, že nacisti okupovali najbohatšie a priemyselne aj poľnohospodársky najvyspelejšie časti krajiny. Situácia sa zhoršila v priebehu roku 1942, kedy bol napadnutý Stalingrad, prerušené vodné spojenie po Volge, pričom bola vyradená ďalšia veľká obilnica a ropné polia v Predkaukazsku. V tomto období sa Sovietsky zväz nachádzal vo veľmi ťažkej situácii. Napriek tomu, že mnohí autori tvrdia, že pomoc západných Spojencov stále vo veľkom množstve neprichádzala, takže krajina zápasila s nacistami vlastnými prostriedkami,[3] bol prínos Lend-Lease nezanedbateľný. Je nesporným faktom, že Sovietsky zväz bol dlhú dobu jedinou krajinou, ktorá viedla proti Nemcom pozemnú vojnu na európskom kontinente. Napriek tomu, že veľká časť pomoci, ktorú západní Spojenci poskytovali nemala priamy vojenský charakter, resp. nebola zbrojného charakteru, no mala pre ZSSR nesmiernu cenu, čo bolo neskôr zo sovietskej strany bagatelizované.

Je nutné poznamenať, že obchodná spolupráca najmä amerických odborníkov na industrializáicii ZSSR prebiehala počas celých 30. rokov.[4] Obdobie druhej svetovej vojny, presnejšie obdobie po napadnutí krajiny nacistickým Nemeckom bolo napokon jej koncentrovaným záverom. Napr. Sovietmi vyrábané osobné a nákladné automobily pred rokom 1941 GAZ-A, GAZ-AA boli licenčne vyrábané vozidlá Ford Model A, Model AA; nákladný automobil ZiS-5 bol licenciou amerického Autocar Dispatch Model SA a pod.

Dodávky zo Spojených štátov a ďalších Spojencov Sovietskemu zväzu uľahčili zásobovaciu situáciu a odľahčili ťažko skúšanej vojnovej ekonomike. Jednalo sa o napr. o dodávky potravín. Do ZSSR boli dodávané hlavne vysokokalorické potraviny (za kritické roky 1941 - 1942 to bolo napr. 50% spotreby cukru, zeleniny, 40% spotreby tukov, 100% spotreby sušených a koncentrovaných potravín, čokolády a pod.)[5]

Do krajiny bolo dodaných 34 miliónov vojenských uniforiem, 15 miliónov párov topánok, 350 000 ton výbušnín, 3 milióny ton nafty, 4,5 miliónov ton potravín (asi 25% potravinových zásob potrebných počas vojny), 12 000 železničných vagónov, 1860 lokomotív, 375 000 nákladných automobilov a 50 000 džípov.[1] Nesmierne dôležité boli dodávky 18 000 stíhacích a bombardovacích lietadiel a 15 000 leteckých motorov.[6] Významné boli dodávky kovov, najmä ocele, ktoré umožnili opäť rozbehnúť produkciu tankov a delostreleckých zbraní.

Veľký význam Spojeneckej pomoci krajine hodnotili kladne Stalin, Žukov[7] aj Mikojan, ktorý bol počas vojny zodpovedný za zásobovanie Červenej armády. V neskoršom povojnovom období sa však sovietska histografia stavala k tejto pomoci viac kriticky. Sovietsky zväz nakoniec zaplatil len okolo 722 miliónov dolárov a väčšia avšak nie celá časť dlhu bola krajine podobne ako ostatným odpustená.

Len si zabudol poznamenať, že táto pomoc nebola zadarmo a Amíkom Rusi všetko museli splatiť, aj keď vlastne ruská krv sa vylievala aj za nich. Mnoho sa splatilo pri deľbe vojnovej koristi. Kým Rusi bojovali do posledného dňa vojny, Amíci už vyvážali cennosti a materiál z Nemecka.

súdruh 2 svetovú rozpútali sovieti a nemecko za účasti slovenského fašistického štátu . Ohavný pakt Ribbentrop - Molotov neuzavreli USA ale spomenuté krajiny .
Samozrejme pomoc nebola zadarmo ako napríklad UNRRA v povojnovom čase či marshallov plán .
ZSSR zaplatili asi 10 % tovaru zostatok im bol odpustený . 722 miliónov dolárov však zaplatili to je fakt
keby nebolo lend - lease Hitler zničí ZSSR ľavou zadnou . Nemuseli nič platiť ani tých 10 % .

USA vždy vedelo ako pučiť hadov cudzou rukou po tom, keď si kolonizátori Ameriky poradili s Indiánmi. Dokedy bola faktická rasová diskriáminácia aj v USA?

Pučiť hadov . Indiani ? ozaj a bijú černochov
vlastne lend lease bolo pučenie hadov v sovietskom zväze
Bez západneho frontu a gigantickej materialnej pomoci by bolo v ZSSR nepučenie

Havran najväčší kolonizátor vymenuj mi nejake kolonie USA ??? Vopred ďakujem , lebo ja žiadne nepoznám , ktoré by patrili tomuto podla teba najväčšiemu kolonizatorovi

Boje s Indianmi viedli europania . Samozrejme v tom čase sa ťažko bojovalo i v europe . V rusku totálne

odkaz

Osvietený- si predsa len prihamovaný trpko. Asi čakáš niečo na spôsob britských, francúzskych, belgických kolónii. A neokolonializmus ti nehovorí nič? Najlepšie kolonizovalo pomocou dolára a vojenskej čižmy. Chceš sa baviť o tom? TY čo nechceš nevieš a nevidíš.

Vedel som že žiadne kolonie USA nenájdeš . Troška si znervóznel náš komunistický nomenklatúrny káder . S hrôzou si zistil , že žiadne kolonie najväčšieho kolonizátora neexistujú .

Skús ich pohladať u tvojich mierotvorcov v Rusku . Nájdeš ich habadej

👍: Scarletwitch

najviac ich maju v rusku

presne tak a bude ich čoraz viac

slovanska vzajomnosť v katyňskom lese

👍: petrík67

Trt!!
Džugašvili bol Gruzínec!!!

👍: petrík67

zabudol som a lenašvili s čekou boli švajčiari.

👍: petrík67

Čeka? To myslíš Felixa Dzeržinského?

👍: petrík67

jasan . to meni situaciu. . 2 svetovu nerozputali sovieti ale gruzinci .

👍: petrík67

2. Svetovú rozpútali Slováci!!!!

👍: petrík67 , -era-

43. Ale myslím, že aj Poliaci sa o to uchádzali, keď natočili film "Ako som rozpútal druhú svetovú vojnu" 🙂