Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  politika  téma
kategórie:  

Zaujímavý a aktuálny názor o odvahe

2
reakcií
942
prečítaní
Tému 16. augusta 2015, 21:55 založil Kasafran.

podobné témy:



1.
označiť príspevok

Kasafran
   16. 8. 2015, 21:55 avatar
Odvaha
Prof. Jaroslav Husár
29.12.2013
www.pansu.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk

Zvolil som si nadpis, ktorý môže evokovať mnohé myšlienky. Mňa v prvom rade napadnú mená ľudí, na ktorých môže byť Slovensko hrdé. Od meštianskej školy mi zostalo v pamäti ako môj slovenčinár povedal: „V Štúrovi dostalo Slovensko proroka aj muža skutkov“. Možno to bolo aj preto, že presne sto rokov pred mojim narodením a to 24. apríla 1836 Štúr počas vychádzky na Devín získal pre službu národu talentovanú družinu študentov. Aj to som si zapamätal zo slovenčiny.
Ba na mojom prednáškovom pobyte v Halle som sa poslucháčom pochválil, že rozhodujúci vplyv na nášho Štúra mal študijný pobyt na univerzite v Halle, kde v tom čase doslova iskrili európske myšlienkové výboje. Bolo to veľmi aktuálne. Ja som tam prednášal v roku 2000. Opäť iskrili myšlienky okolo novej Európy. Ale on predsa bol za kráľovské mesto Zvolen aj poslancom v uhorskom sneme. Zo situáciou Slovákov v Uhorsku oboznámil európsku verejnosť vo dvoch po nemecky písaných brožúrach a jedna sa volala „Devätnáste storočie a maďarizácia“. Veľká odvaha. Napísal aj dielo „Slovanstvo a svet budúcnosti“. Podal v ňom ostrú kritiku politiky Rakúsko-Uhorska.
Nesmiernu odvahu mal aj J. M. Hurban. Ten v roku 1868 napísal článok „Čomu nás učia dejiny“. Hurbana zaň pozvali pred čisto maďarskú porotu do Pešti a nič ho neuchránilo pred šesťmesačným žalárom a aj pred pokutou 238 zlatiek. Bol aj hlavným rečníkom na zhromaždení v Martine v roku 1861, kde sa prijalo Memorandum slovenského národa.
Ale maďarskí gardisti chceli zatnúť aj Sama Chalupku. Skryl sa. Skutkami potvrdil svoju odbojnosť a preto ho aj nazvali kňazom odbojníkom. Hovorí o tom aj jeho Turčin Poničan, či Branko/Mor ho!
Nemôžem nespomenúť buriča a revolucionára Janka Kráľa. A jeho „Krajinskú pieseň“, v ktorej hovorí: „Nad našou krajinou započalo svitať/ bračekovci, poďme slobodu si pýtať“. To tiež sa stalo zámienkou a dostal sa do väzenia v Šahách.
Nik iný, hádam, ako Ján Botto nemohol reagovať na báseň Talpra Magyar. On napísal krásne verše: „Pánubohu prisahám, /že vlasť v putách nenechám…/ že si voľnosť vziať nedám…/ že sa priahať viac nedám…/že rod v robstve nenahám...“
V roku 1939 nabral odvahu J. Jesenský, ktorý zložil takúto veršovačku:
„Prežíva domáci pán pohromu, Zlodeji dostali sa do domu.
A nad ním moc si osvojili, čo bolo cenné, ulúpili,
chceli by vládnuť, vladáreniu sa nikdy neučili, vedia len kradnúť“.

A prišiel ďalší rok s deviatkou na konci, a to rok 1989. Prišla radosť, ale aj sváry. Odvaha odišla. Ľudia sa rozhodovali. Niektorí po bohatstve túžili. A nejeden Nejesenský nevolil nebyť, ale zvolil si nehrdinom byť v Prahe. Nie a nie prísť účinná spoločenská či politická satira.
Prišla privatizačná pohroma. Hoc aj ekonómovia sme mali prof. I. Karvaša, ktorý si odsedel dlhé roky vo väzení. Nemali sme odvahu. A tak ako sme mali Spolok slovenských spisovateľov aj Asociáciu organizácií spisovateľov Slovenska rovnako sme mali (aj máme) rozštiepených ekonómov Slovenska. I napriek tomu, že NEZES diskutoval o kupónovej privatizácii, o známej podobe priamej privatizácii, alebo o záchrane a privatizácii bánk, či reprivatizácii bánk z čias vlády p. Dzurindu a aj privatizácii sieťových odvetví, ekonomické (pseudo)koleso sa krútilo a pošliapalo nutnú optimalizáciu finančných tokov ekonomiky a dalo sa po ceste rovnej dane p. Mikloša (rovný môže byť stôl, nie daň) a spôsobilo to, že stojíme pred debordelizáciou finančných tokov na Slovensku ale aj v EÚ.
Priznám sa, že odvahu k napísaniu týchto riadkov mi dal Literárny týždenník, a hlavne príspevok M. Bielika, predsedu SSS, ktorý pod titulom „Verní v boji za ideály ľudstva“ napísal: “Nie! Spolok nepodľahne ani finančnému škrteniu, ani vydieraniu, má svoje práva i povinnosť mať svoje sídlo v budove, ktorá bola zo štátnych peňazí postavená pre potreby spisovateľov a k službám slovenskej literatúry.“ Opísal v ňom čo sa dialo medzi slovenskými spisovateľmi a aj to, ako zachraňujú svoju budovu. Už aj spisovatelia stratili chrbtovú kosť? Mohlo sa to čakať i medzi inými odbornosťami – medzi politikmi, právnikmi, medzi politilógmi a aj ekonómami. Žiaľ aj medzi ekonómami. Aj praktikmi aj teoretikmi.
Finanční žraloci získali podporovateľov. Inak by sme nestratili SPP, či iné podniky. Nebola odvaha. Odvahu nemali ani teoretici. Radšej prednášali cudzie knihy z makroekonómie ako vzácne diela prof. Brišku, prof. Karvaša, či prof. Sojku. A tak v Bruseli nemal kto povedať, že nie je dôležité zakrivenie banánov, či veľkosť uhoriek. Nekričali, že nefunguje ekonomický motor. Túto vetu nemal odvahu vykríknuť nik, z tých čo išli do Bruselu zastupovať SR. A tak sa stalo, že naši roľníci opäť hrdlačili a aj tak nedostali takú podporu na hektár ako francúzski, či nemeckí. Ale zachraňujeme Grécko, Cyprus, či Španielsko.
Lebo: Nemáme odvahu!


2.
označiť príspevok

YouLove
   16. 8. 2015, 22:35 avatar
Ty prednášaš tieto veci na vysokej škole? Pre koho to je určené?


3.
označiť príspevok

Kasafran
   17. 8. 2015, 18:26 avatar
YouLove,
je to názor ekonóma Prof. Husára, s ktorým súhlasím. Prednášal na Ekonomickej univerzite v Bratislave a jeho názory sú určené všetkým neľahostajným občanom Slovenska...
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Žial, dnes je doba, kedy byť hlúpym prináša väčšiu pravdepodobnosť profesionáleho úspechu, ako byť múdrym.
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(51 067 bytes in 0,450 seconds)