Bolo to v rade Božej od počiatku sveta ustanovené a skrze prorokov predpovedané, že Vykupiteľ sveta narodiť sa mal z panny. Lebo, jako sv. Bernard hovorí: «má-li sa Boh človekom stať a narodiť, mohol len z panny narodený byť, a mala-li panna porodiť, mohla len Boha, človekom učineného porodiť.» — Jednorodený Syn Boží mal totiž na zemi z matky bez otca narodený byť, ktorý na nebesiach od Otca bez matky od večnosti splodený je; aby takto niemenej jeho časným narodením, jako večným splodením sa vyplnilo, čo pravil Izaiáš prorok : «Rod jeho kto vypovie?»
Keby však Rodička Božia bola mimo manželstva porodila., nadarmo by tvrdila, že divom Božím počala z Ducha svätého; poneváč, jako súdi o tom sv. Ambróz, zdalo by sa, že klame, a že vinu svoju lžou zakrýva; ani by jej Židia neverili, bárs by o sebe tvrdila, že je pannou. Oni by, hovorí sv. Hieronym, odsúdili ju jako cudzoložnicu: alebo by aspoň stratila dobré meno svoje, čo by ovšem neslušalo sa na Matku Božiu; poneváč Pán tak veľkú starosti mal o česť Matky Syna svojho, že, jako hovorí sv. Ambróz, radšej dopustil, aby sa pochybovalo o rade jeho, než o počestnosti Matky jeho.
Blahoslavená Panna Maria, zasnúbená s mužom, nemala zapotreby vymýšľať div, aby počatie svoje zakryla; poneváč matkou byť pokladalo sa zasnúbeným ku cti, mohlo sa jej teda veriť, keď tvrdila, že má syna v manželstve. K tomu tiež aj to sa druží, že dietky, mimo manželstva splodené, zákonom k potupe odsúdené bývali. Nebolo teda nič príhodnejšieho, než aby panenská Matka Vykupiteľova bola zasnúbená, aby takto, hovorí sv. Ambróz, nezdalo sa, že Ježiš Kristus život svoj v potupe počal, čo by ovšem jeho samého bolo zľahčovalo a úrad jeho v podozrenie uvrhlo.
Napokon bolo treba aj mužského ramena, ktoré Rodičku Božiu ochraňovať, opatrovať a vo vychovávaní Syna Božieho podporovať malo. Aby teda počestnosť Márie bez podozrenia, rod Pána bez škvrny bol, aby Matka jeho jako súložnica trestaná nebola a Syn jej jako nemanželský pohŕdaný a tupený nebol, a aby Márii potrebnej ochrany a podpory sa dostávalo: bolo treba, aby, jako hovorí sv. Hieronym, Kristus Pán zo zasnúbenej matky panenskej narodený bol.
Musela teda Matka Vykupiteľova mať ženícha, ale takého, ktorý privolil síce s Máriou vstúpiť v sväté a platné manželstvo, s tým pevným však predsavzatím, že vždy ostane panickým. Kde ale nájsť takéhoto ženícha? Ačkoľvek sa nepraví, že ho nebolo možno nájsť v celom tehdajšom pohanskom svete a u Židov, ktorí pravého Boha ctili, predsa ťažko bolo dúfať, že by kto pod takouto podmienkou manželom stať sa chcel, poneváč toho času bezdetstvo za najväčšiu hanbu sa pokladalo. No súdy Božie zmarené byť nemôžu. — Dnešný deň nám v pamäť uvádza, jako Maria stojí pred oltárom a podávajúc ruku ženíchovi svojmu, sv. Jozefovi, od kňaza židovského požehnanie sňatku svojho prijíma.
Poučenie.
Sv. Pavel praví o manželstve kresťanov, že ono je veľké tajomstvo, t. j. niečo, čo má v sebe význam veľký, skrytý, ohľadom na Krista a jeho sv. Cirkev. Manželstvo totiž je obrazom spojenia Krista Pána s jeho Cirkvou. Jako Kristus Cirkev svoju miluje, chráni a zachováva k životu večnému, tak i manžel manželku svoju. Jako Cirkev je Kristovi, jakožto hlave svojej, poddaná, jeho ctí a miluje, tak má sa i manželka chovať k manželovi svojmu. A jako Kristus večne verný ostane svojej Cirkvi a ona Pánu: tak majú aj manželia vernosť, ktorú si obapolne prisľúbili, až do smrti zachovávať.
Pred príchodom Ježiša Krista stav manželský nebol tak usporiadaný. Stav manželský ustanovil síce Pán Boh vtedy, keď prvých ľudí do raja uviedol. Keď však potomci prvých ľudí odvrátili sa od pravého Boha, stav tento zvliekli s jeho pôvodnej čistoty. Medzi mužom a ženou nebolo vrúcnej lásky, obapolnej vážnosti: žena bola otrokyňa muža svojho. Nežili v nerozlučnom doživotnom spojení, ba muž, kedykoľvek mu napadlo, prepustil manželku svoju. Nežili spolu preto, aby sa obapolne posväcovali k životu večnému, lež aby si uľahčili a príjemným učinili život vezdajší; a keď dostali dietky, nakladali s nimi, jako sa im ľúbilo; nepovažovali ich za nesmrteľné, k vychovaniu zverené, duše. Pohania, jako aj dnes Turci, majú viacej žien; a aj Židia smeli pre každú maličkosť ženu prepustiť a inú si vziať. Preto pred Kristom nebol stav manželský to, čo je dnes, obrazom totiž večného spojenia Krista s Cirkvou.
Manželstvo toto však, jaké bolo pred príchodom Ježiša Krista, nebolo po vôli Božej, ani dľa ustanovenia Božieho. Spasiteľ, prijdúc na svet, dôstojnosť manželstva obnovil, áno na sviatosť nového Zákona ho povýšil, pripojil mu milosť, aby mohlo byť obrazom spojenia jeho s Cirkvou a síce tak,
a) že mládencov a panny posväcuje a ku vkročeniu do tohoto stavu pripravuje,
b) že manželom pomocnej milosti udeľuje, skrze ktorú stávajú sa schopnými, žeby spojenie Krista s jeho cirkvou zobrazovali.
Tejto ale milosti účastní stávajú sa manželia, keď jako zasnúbenci stoja pred oltárom, a tam pred svojím vlastným farárom, alebo iným, skrze neho splnomocneným kňazom a pred svedkami vyznávajú, že sa jeden druhému vospolok oddávajú a večne vernosť jeden druhému zachovávať sľubujú, a kňaz sňatku jejich uzavretému žehná.
Modlitba.
Ó Bože! ktorý si stav manželský hneď v raji ustanovil a skrze Syna Svojho, Pána našeho, Ježiša Krista na sviatosť nového zákona povýšil, popraj tej milosti všetkým manželom, aby poznajúc ctihodnosť stavu svojho, v ňom sväté a poctivé žili, dietky svoje v bázni Božej vychovávali a tak hodnými stali sa koruny slávy nebeskej, skrze Pána našeho, Ježiša Krista. Amen.
odkaz
