1
|
Stojí tu a vzlyká,
oči pretiera si.
Opustená,smutná,
tichá, zatrpknutá.
Čo hľadáš,čo čakáš,
v čo dúfaš, o čom snívaš,
koho v duchu vzývaš
čože to ukrývaš?
Hľadáš zabudnutie,
na posolstvo čakáš
vzývaš nebo, peklo
žiaľ svoj tu ukrývaš.
Zabudni na bolesť,
zabudni na smútok,
odpusť neverníkom,
zapraj neprajníkom!  |
 |
|
12
|
|
|
1. 07.12.2008, 14:58
Stojí tu a vzlyká,
oči pretiera si.
Opustená,smutná,
tichá, zatrpknutá.
Čo hľadáš,čo čakáš,
v čo dúfaš, o čom snívaš,
koho v duchu vzývaš
čože to ukrývaš?
Hľadáš zabudnutie,
na posolstvo čakáš
vzývaš nebo, peklo
žiaľ svoj tu ukrývaš.
Zabudni na bolesť,
zabudni na smútok,
odpusť neverníkom,
zapraj neprajníkom!
▲
07.12.2008, 17:17
|
Nie je to zlé ale ja skôr uprednostňujem iný žáner.
|
 |
|
16
|
|
|
12. harrybka 07.12.2008, 17:17
Nie je to zlé ale ja skôr uprednostňujem iný žáner.
▲
07.12.2008, 19:35
|
..mne sa páči  |
|
|
18
|
|
|
16. 07.12.2008, 19:35
..mne sa páči
▲
07.12.2008, 19:47
|
ja mam lepccciu od prenosilky
Zas mi rikal ze ma neco pro mne
a to neco to pry laska je
Ja vsak nechci zadnou lasku v dome
prinasi jen zal a vydaje
Mam proti lasce boty
ty chrani pani svou,
ty boty vzdycky jdou a vsechno hezke poslapou
Tyhle boty nosim nekde v dusi
nekde v dusi,ne vsak na nohou
jsou tam dole kde mi srdce busi
od buseni mu vsak pomohou.
Ty boty nosim rada a to se mi pry msti
v tech botach rada po vsem slapu
a tak si slapu po stesti
Pozor boty..pochodem vchod!
 |
|
|
25
|
|
|
18. 07.12.2008, 19:47
ja mam lepccciu od prenosilky
Zas mi rikal ze ma neco pro mne
a to neco to pry laska je
Ja vsak nechci zadnou lasku v dome
prinasi jen zal a vydaje
Mam proti lasce boty
ty chrani pani svou,
ty boty vzdycky jdou a vsechno hezke poslapou
Tyhle boty nosim nekde v dusi
nekde v dusi,ne vsak na nohou
jsou tam dole kde mi srdce busi
od buseni mu vsak pomohou.
Ty boty nosim rada a to se mi pry msti
v tech botach rada po vsem slapu
a...
▲
07.12.2008, 22:46
|
..Naty aj mne sa páči, mám to nahraté na kľuči |
|
|
2
|
pekné  |
 |
|
3
|
|
|
2. ranexil 07.12.2008, 15:08
pekné
▲
07.12.2008, 15:21
|
díky  |
|
|
14
|
|
|
2. ranexil 07.12.2008, 15:08
pekné
▲
07.12.2008, 17:45
|
Neviem, čo týmto chcem ti povedať,
lebo tá láska, čo
dusí dušu moju ako kameň,
ma drie na päte.
Ja snažím sa písať ti riadky ,chcem
no nemám k tomu vzťah.
Zvyk na lásku je bičom mojim
čo pero po papieri ma núti hnať,
lebo strach o seba začínam mať.
Čítať, ba spať som mohla snáď,no ja
nútim riadky pre teba
zo svojho vnútra vyhrabať.  |
|
|
4
|
Prekliatie
Úzkosť v srdi,
na perách slová nevypovedané
v tmavom kúte prísediaci
city, myšlienky hanbou prekárané.
Nenávisť tlie v žilách
vzdor a snaha k revolte
odporné, hnusné klamstvá
volám Jehovah
na Teba buď prekliate
ty stvorenie nevinné
Bohom stvorené...Človek
|
|
|
5
|
rexana,kto je autor?Takuto basen dokaze napísat len E..3
|
|
|
7
|
|
|
5. ranexil 07.12.2008, 15:37
rexana,kto je autor?Takuto basen dokaze napísat len E..3
▲
07.12.2008, 16:31
|
Pripadáš mi ako hviezda vzdialená, ktorú môžem pozorovať, ale ktorá je ďaleko odo mňa. Ako hviezda, ktorá žiari v mojom srdci, ale je studená, i keď spaľuje, pretože jas, ktorý ju obklopuje, je len odrazom niekoho iného. Ako hviezda, okolo ktorej sa otočím, ale ktorú nemôžem odtrhnúť z nebeských výšin. Je to hviezda studená, ktorú milovať znamená žiť sam  |
|
|
9
|
|
|
7. 07.12.2008, 16:31
Pripadáš mi ako hviezda vzdialená, ktorú môžem pozorovať, ale ktorá je ďaleko odo mňa. Ako hviezda, ktorá žiari v mojom srdci, ale je studená, i keď spaľuje, pretože jas, ktorý ju obklopuje, je len odrazom niekoho iného. Ako hviezda, okolo ktorej sa otočím, ale ktorú nemôžem odtrhnúť z nebeských výšin. Je to hviezda studená, ktorú milovať znamená žiť sam
▲
07.12.2008, 16:47
|
|
10
|
|
|
9. ranexil 07.12.2008, 16:47
Nevola sa to spev luny?
▲
07.12.2008, 17:02
|
No tak zažni tú hviezdu na nebi,
ktorá nádej mi smie dať
a nebude mi už viac môj sen brať.
Veď každý z nás chce snívať,
touto ťažkou realitou sa prerývať.
Možno som blázon a možno som len iná,
možno sním o niečom, čo sa nedá.
Možno by som sa mala na nohy postaviť
a krutý svet pochopiť...
No tak,zažni!
a neprestávaj,potrebujem ten pocit |
|
|
6
|
Senzana, to neni nahodou Berenikn avatar? odkial si ho vzala? mne sa docela paci 🙂
|
 |
|
17
|
|
|
6. Mortiisia 07.12.2008, 15:48
Senzana, to neni nahodou Berenikn avatar? odkial si ho vzala? mne sa docela paci 🙂
▲
07.12.2008, 19:42
|
..Mortiisia aj keď sa na prvý pohľad tak zdá, moje oko vidí ROZDIEL. Berenikin pohľad prezrádza múdrosť, ale aj skromnosť.
V Rexane moje oko vidí opustenosť, smútok a zatrpknutosť  |
|
|
31
|
|
|
17. 07.12.2008, 19:42
..Mortiisia aj keď sa na prvý pohľad tak zdá, moje oko vidí ROZDIEL. Berenikin pohľad prezrádza múdrosť, ale aj skromnosť.
V Rexane moje oko vidí opustenosť, smútok a zatrpknutosť
▲
09.12.2008, 15:56
|
tak to dosť zle vidíš , moja  |
|
|
8
|
O sebe niečo povedať,
a zatnúť nechty do duše,
z tej duše kúsok vytrhnúť,
dať svorke vlkov z noše.
Nechám ich napiť spovede,
a odovzdám im telo,
a z kríža potom uvidím,
čo stádo vlastne chcelo.
O zmŕtvychvstanie neprosím,
to nevráti ma k bohu,
nech dielo márne zomrie s tým,
čo písal na oblohu.
|
|
|
11
|
Vďaka
anjelom čo, ma strážia
keď mi plamene dýchajú na nebo
vďaka
tým, čo mi klamú
a za chrbtom ostria nože
vďaka
slzám,ktoré zo mňa aspoň na chvíľu
urobia človeka
vďaka
všetkým dňom a nociam -
až teraz viem, že boli
vďaka
intrigám,podvodom
a všetkým špinavostiam
som teraz tam, kde som -
na začiatku.  |
|
|
13
|
Kto verí, že svetlo má farbu dúhy,
dúhou sa mu stáva obloha,
s tou dúhou nikdy nezablúdi.
V srdci mu bije pestrofarebná odvaha.
Kto verí, že dúha je zmluvou pre zajtra,
svet zbaví strachu z daždivého neba
a nikdy viac v sebe nepátra,
kde v duši skrýva archu pre záchranu seba..
Len obyčajná viera v závoj ničoho má takú moc,
že osuší brehy zaliateho sveta.  |
|
|
15
|
Opitá chvíľa s hlavou na ramene,
na ruke korálky inému sľúbené.
Podobáš sa na toho, čo ma mal rád.
Ty môj vymyslený kamarát.
Aj jemu som videla pod stolom,
kus smútku pod priesvitným popolom
zasypaný na hárku papiera.
Kým pravá píše, ľavá slzy utiera.
Šla som v starej Vectre schúlená vzadu
a v tej chvíli opantal moju dušu mladú
ten ružový súmrak, pole a zvuk naivnej gitary
a ja som videla, že zas a znova uverím,
že ľudia ako ty ľúbia tisíc krát.
Ty môj vymyslený kamarát.
Držím ti palce, ľúb a stále dokola
a keď ťa konečne láska k sebe zavolá
a ľahnete si spolu na zelenú trávu,
pošlem ti po lienkach a po mravcoch správu,
že aj kúsok šťastia stojí za kopec strát.
Ty môj vymyslený kamarát.
A ja budem rada, že nádej tu ostáva,
že v tomto divadle som aj ja postava,
ďalej budem životu nahrávať do karát.
Tak ako dnes tebe, ty môj vymyslený kamarát...
|
|
|
19
|
|
|
15. 07.12.2008, 17:55
Opitá chvíľa s hlavou na ramene,
na ruke korálky inému sľúbené.
Podobáš sa na toho, čo ma mal rád.
Ty môj vymyslený kamarát.
Aj jemu som videla pod stolom,
kus smútku pod priesvitným popolom
zasypaný na hárku papiera.
Kým pravá píše, ľavá slzy utiera.
Šla som v starej Vectre schúlená vzadu
a v tej chvíli opantal moju dušu mladú
ten ružový súmrak, pole a zvuk naivnej gitary
a ja som videla, že zas a znova uverím,
že ľudia ako ty ľúbia tisíc krá...
▲
07.12.2008, 19:50
|
..Rexana pekná chviľka poézie. Ďakujem |
|
|
20
|
|
|
19. 07.12.2008, 19:50
..Rexana pekná chviľka poézie. Ďakujem
▲
07.12.2008, 22:02
|
nemáš za čo Mojka, som rada, že sa to aj tebe páči - asi máme rovnaký vkus |
|
|
21
|
Si pre mňa niekto veľmi vzácny,
pre Teba napíšem aj tisíc básní.
Si pre mňa rosa na lupienkoch ruží,
iba po Tebe moje srdce túži.
Si pre mňa slnko či jasná hviezda,
ver,že sa mi to všetko len nezdá.
Si pre mňa vzduch bez ktorého nemôžem žiť,
Tvojích krásnych očí sa neviem nabažiť.
Si niekto,koho moje srdce potrebuje,
si Ten,ktorý moje očí láskou zaslepuje.
Si ako kométa letiaca dráhou,
si vo mne ukrytou energiou vzácnou.
Si nekonečná túžba vo mne skrytá,
si moja láska do srdca vrytá. |
|
|
26
|
|
|
21. 07.12.2008, 22:29
Si pre mňa niekto veľmi vzácny,
pre Teba napíšem aj tisíc básní.
Si pre mňa rosa na lupienkoch ruží,
iba po Tebe moje srdce túži.
Si pre mňa slnko či jasná hviezda,
ver,že sa mi to všetko len nezdá.
Si pre mňa vzduch bez ktorého nemôžem žiť,
Tvojích krásnych očí sa neviem nabažiť.
Si niekto,koho moje srdce potrebuje,
si Ten,ktorý moje očí láskou zaslepuje.
Si ako kométa letiaca dráhou,
si vo mne ukrytou energiou vzácnou.
Si nekonečná túžb...
▲
07.12.2008, 22:48
|
..Rexana moje oko vidí, že vieš byť aj šťastná  |
|
|
23
|
Rexana aj ja to myslím uprimne su to nadherne basne-nadherne |
|
|
24
|
|
|
23. ranexil 07.12.2008, 22:34
Rexana aj ja to myslím uprimne su to nadherne basne-nadherne
▲
07.12.2008, 22:37
|
dobrú noc a ďakujem |
|
|
27
|
Ja som tu a ty tam
no obom nám prší
ťažko je byť sám
keď maš smútok v duši
Počuť blesk a vidno
uširvúce hrmenie
básnik hľadá rým, no...
našiel iba smutné "nie"
Hezké vraví mu milá
pekne slovensky topí sa
v pocitoch ako múmia
cíti že na teraz dopísal
|
|
|
28
|
Ja som tu a ty tam
no obom nám prší,
ťažko je byť sám,
keď maš smútok v duši.
Počuť blesk a vidno
uširvúce hrmenie,
básnik hľadá rým, no...
našiel iba smutné "nie".
Hezké, vraví mu milá
pekne slovensky, topí sa
v pocitoch ako múmia,
cíti ,že na teraz dopísal.
|
|
|
29
|
Straší ma bezmocnosť
Čo bude, ak nebude...
Toľko toho chcem
Príde chvíľa prekvapenia,
oznámenia,
utrpenia.
Zmení cieľ, cestu, radosť
Straší ma bezmocnosť
Toľko toho chcem,
no už nevládzem
Smútok berie energiu,
pochybnosti silu
Viem, nevzdávať sa
Slnko dodá mi ju,
vybieli čiernu myseľ
No nesvieti každý deň
Niekedy dlhé čakanie
zatemní dušu ,príde tieň
Všemožné slnko, zmaž slzy,
vyhlaď vrásky v duši,
dodaj srdcu energiu,
pozlať lúčmi krajinu
Až vtedy srdce zaplesá,
myseľ rozžiari
Bojím sa tmavých dní
|
|
|
30
|
Niekedy ťa zoberiem v noci von.
Ukážem ti hviezdy,ktoré sa na nás podobajú.
V lete je na oblohe krásne vidieť súhvezdie bojovníka s mečom-to som ja.
V zime na jeho mieste je škorpión-to si ty.
Hovori sa,že v dávnych časov bojovník zaspal a zobudil sa na uštipnutie.
Hneď ho bodol s mečom a potom umrel aj on.
Dnes koluje legenda,že preto ich nikdy nie je
vidieť spolu,lebo v lete bojovník hľadá škorpióna a v zime ho škorpión provokuje...
....tak ako ty mňa. |
|
|
32
|
Ako ranná rosa na púšti.
Je bytie dočasné.
Ako oheň lacnej sviece
dohorí a ľahko vyhasne.
Sama krehkosť v svojej sile
zdoláva žitia víry.
A večnosť je len niečo snivé
a ďaleké ako rozprávkové víly.
Život ako záblesk myšlienky.
Ako sekunda trvá v skutku.
Od kolísky opäť po plienky
a hlava stále v smútku.
Ako hviezdny prach
je život v momente odviaty.
A verný spoločník strach
verí na život po živote ustatý.
Pán tvorstva prikrytý je zemou.
Jeho vznešenosť a sláva
v jednej chvíli stáva sa nemou.
A márna je jeho snaha.
Do zeme sa vracia.
Vo svojej veľkosti a kráse
i jeho duša večná sniaca.
|
|
|
33
|
Univerzum
Embryo myšlienky zahynulo
Všetko svetlo sa rozplynulo
Je tu iba energia, čiže ja
Toto je pravda – a nie ilúzia
Ilúzia je bolesť, ilúzia je hmota
Ilúziou je dnešná realita krutá
Toto nie je život, ale prežívanie
Čo vidíš je len faloš – a nie vnímanie
Ja vidím bielu – ty viď čiernu
Nevidíš? ...potrebuješ hygienu duševnú
Len duša počuje a vidí
Len duša vonia a cíti
Energia v tebe – čo to je?
Len nejaké teplo – tak to nie
To je to, čo sa duša volá
Tá aj Goliáša zdolá
V myšlienke je viac energie ako v hmote
Vo vôli je viac sily ako vo vojenskej rote
Aj keď samotné telo bolesťou stoná
Duša ťa udrží, bohužiaľ, len ona...
Telo sa vylieči – tabletami alebo liečbou
Duša sa lieči ťažšie, ale prečo?
Lebo ľudia na ňu zabudli
Preto, lebo hmotu nadobudli
|
|
|
34
|
Spoločnosť
Sláva bláznom, česť priemerným
Vraj ten iniciatívny je hlúpy
No priemerný je ten bezmenný
Bezvýznamný taktiež, na slovo skúpy
Čo je lepšie, zaniknúť v davoch, či byť na výslní?
Byť sám sebou, či seba zaprieť?
No kto túto tvoju prázdnotu vyplní?
Prázdny priemerom - nemožné ho zazrieť...
Prázdny priemerom – ako si ty
Len preškrtnutá nula
Preto si radšej otvor oči
Smrť si na teba priemernosť kula
Pretože len priemernému človeku prejde život rýchlo
Stereotyp a spoločnosť ho pohltí
Pred okom sa mu zdá, že sa všetko len pomaly mihlo
A smrtka mu dušu rozdrtí
Spoločnosť ti káže správať sa, ako jej sa páči
Zapri seba, buď ako ona, strať sa v nej
Správať sa ako len jej hrdlo ráči
Si obeťou mysle chorobou opantanej
Pretože len uvedomelého človeka duša je nekonečná
No tých dnešných ľudí – ani zďaleka
Pretože len uvedomelého človeka duša je do raja zrelá
Čaká nás ešte cesta ďaleká...
|
|
|
35
|
Zabudnutý
Zabudnutý vami všetkými
Zabudnutý mojimi blízkymi
Zabudnutý tými, čo som tak veľmi miloval
Zabudnutý aj keď vstúpim do hviezdnych kinosál
Zabudnutý v pekle, zabudnutý na nebi
Vami zabudnutý, preto som zranený
Zranený z bolesti, zranený z bolestnej lásky
Budem radšej ticho, nevydám ani hlásky
Možno to tak bude lepšie, možno nie
Možno ani zajtrajší deň nenastane
Možno ma odsúdite, a možno ma k sebe príjmete
Ak poviem, že niet lásky na tomto skazenom svete
|
|
|
36
|
Odvrhnutý
Poznáte ten pocit, keď na vás priatelia zabudnú?
Aké si požičiaš, také to aj vráť
Dodržuj to, ak chceš dôveru mať
Nesnaž sa byť niekým iným, ako si
Ten kto ťa prezradí budeš sám ty
Nekáž vodu ak víno piješ
Pridaj sily ak sa za mňa biješ
Ak sa budem ja za teba, nepriateľ skončí zle
No len aby sme aj my boli priateľmi stále
Nesnaž sa nasilu ak to nejde
Vyčkaj kým to nutkanie prejde
Ono to príde samo od seba
Príde aj tvoja premena
Každý a všetko podlieha zmene
Niekto viac, a niekto menej
Možno sa zmením v zlého
Či na toho dobrého?
To musíš posúdiť už len ty sám
Či ti stojím za viac ako ten krám
Krám, ktorý si môžeš kúpiť hocikde
No priateľ sa z hocikadiaľ nenahrabe
Priateľ je mi vždy viac, aj bude, ako náboženstvo
Do uvrhnutia upadá aj krások päťdesiat a i päťsto
Priateľ je mi vždy viac ako idea
Zamysli sa, je to tak aj u teba?
|
|
|
37
|
Polnočná báseň
Potešený z toho, že nie som sám
Sklamaný z toho, že klamem vám
Sám budem vždy, pretože to som ja
Hlúpy je ten, kto mi to odopiera
Ľudí je tak veľa, sú tak rovnaký
No predsa je každý jeden originálny
Originálny možno len rodným číslom
Originálny možno len šiestim zmyslom
Doba je strašne rýchla, nemáme čas
Čas na seba, a všetkých okolo nás
Hlavou nám plynú len a len problémy
Skúsme sa zastaviť, zísť trochu od témy
Témy nášho života, ktorý pokladáme za skvelý
No je naozaj tak skvelý? Veď nie je až tak veselý
Veselý ako by mal z ľudskej prostosti byť
Nechať ho plynúť, ako v očku ihly niť
Fakt potrebujeme to všetko, čo máme?
Ľudia, preboha, na čo sa tu hráme?
Všetka tá matéria nás len obmedzuje a ničí
Kvôli nej človek zabíja a od bolesti kričí
Ja kričím do neba, že nemám tento svet rád
Najradšej by som to vykríkol milión krát
Všetkým ľuďom tohto skazeného sveta
Berte to na ľahkú váhu – je to len veta...
|
|
|
38
|
Ako zbitý pes
Cítiac sa šťastný, no bez nádeje zároveň
Prečo toto spojenie? Ani sám neviem...
To asi ani sám Boh netuší
Prečo práve taký zmätok v duši
Na pohľad šťastný a vyrovnaný človek
Môže sa zdať, že je to veľký borec
No to nie je pravda, to sa len zdá
To sú najcitlivejší takýto ľudia
Strach ani neviem z čoho
Možno sa mi už stal drogou
Adrenalín v tele rapídne stúpa
Keď ma napadne takáto myšlienka hlúpa
Myšlienka na to, že som ten najnešťastnejší človek na svete
Veď toľko zloby a krivdy tu je, tak čo ešte chcete?
Možno sa ľutujem veľa a možno až príliš málo
Možno sa so mnou len svedomie hralo
|
|
|
39
|
Nanebovzatie Panny Márie
Anjel smrti v tichu stojí,
váha vkročiť spoza dverí
v izbu presýtenú úctou
modliacich sa tuctov.
A tam, na lôžku, telo krásne,
tvár, oči i vlasy jasné.
Napriek tomu, že je mŕtva,
pozornosť ľudí stále púta.
Žena stará, takmer nepoznaná,
leží mŕtva, odovzdaná.
Tá, čo svoje FIAT dávno riekla,
dnes v nebo svojim ÁNO vzlietla.
V Sláve Syna, uchránená od temna hrobu,
Ona jasná, Matka nebeského domu.
Stúpa hore celá, duša i telo
Matky Boha i jej srdce, čo láskou vrelo.
Anjel v náručí ju nežne unáša
priamo k trónu nebeského Primáša.
Tam korunovaná bude Synom
na Kráľovnú anjelom i ľuďom.
Dvanásť hviezd jej ožaruje tvár
i zvýrazňuje úsmev, ten vzácny dar.
A vo farbe belasého neba
stáva sa Matkou celého sveta.
Ó, Panna vzatá na nebo,
urob, by každé srdce láskou zmäklo.
I to najtvrdšie kamenné,
nech je láskou zmenené.
Ty oroduješ za nás u Boha,
by sa nevyliala hnevu nádoba.
Len vďaka tebe, Jasná Hviezda,
je v očistci veľa miesta.
Ty milosrdne snímaš putá
Dušiam, čo mučí očistcová bolesť krutá.
Ty miluješ nás nadovšetko,
Tys? dala ľuďom Spásne Svetlo.
Plníš krajinu živých
a rovnáš duše ľudí krivých.
Ach, milostivá, aká si sladká,
ty orodovnica, Božia Matka.
Buď zvelebená pre lásku,
ktorá je odpoveďou na každú otázku.
Buď navždy zvelebená, naša záchrana,
nepriateľ noci a dcéra večného svitania.
|
|
|
40
|
Nechcem
... žiť v tom hyenizme,
Dohodneme sa?
Nechcete mi konkurovať...
Nie, nemám nič proti spolupráci.
Spolupráca
taká práca
... už nebude komunizmus
... už iba krutý hyenizmus
Ja som sa dohodla,
on nie...
Zhltol ma naivku ako malinu.
Komu pripísať
neschopnosť prispôsobiť sa
(novej dobe?)
za vinu?
|
|
|
41
|
Moja sestra milionárka a ja bezdomovec
Začalo to tým, že ma vyhodili z práce, znižovali stav a jednoducho ma prepustili, už som sa nezamestnal. Dlho som niečo hľadal, stále som si hovoril, nie je možné, aby sa nenašlo jedno voľné miesto, len jedno voľné miesto. No, nenašlo sa. Žil som z podpory a nasporených peňazí, ktoré som si odkladal, keď som pracoval. Nebolo ich veľa, časom sa minuli.
|
|
|
42
|
|
|
41. 09.12.2008, 19:05
Moja sestra milionárka a ja bezdomovec
Začalo to tým, že ma vyhodili z práce, znižovali stav a jednoducho ma prepustili, už som sa nezamestnal. Dlho som niečo hľadal, stále som si hovoril, nie je možné, aby sa nenašlo jedno voľné miesto, len jedno voľné miesto. No, nenašlo sa. Žil som z podpory a nasporených peňazí, ktoré som si odkladal, keď som pracoval. Nebolo ich veľa, časom sa minuli.
▲
09.12.2008, 19:06
|
Ako sa vyriešili tvoje neúnosné problémy?
|
 |
|
43
|
|
|
41. 09.12.2008, 19:05
Moja sestra milionárka a ja bezdomovec
Začalo to tým, že ma vyhodili z práce, znižovali stav a jednoducho ma prepustili, už som sa nezamestnal. Dlho som niečo hľadal, stále som si hovoril, nie je možné, aby sa nenašlo jedno voľné miesto, len jedno voľné miesto. No, nenašlo sa. Žil som z podpory a nasporených peňazí, ktoré som si odkladal, keď som pracoval. Nebolo ich veľa, časom sa minuli.
▲
09.12.2008, 19:07
|
tak môže skončiť každý a nie z vlastnej viny - reality dnešných dní !  |
|
|
44
|
Zblúdilé duše
Zblúdilé duše ticho hrajú,
hrajú,keď iní zaspávajú.
Prevedú všetých svojim spevom,
krajinou ticha,lásky s hnevom.
Zblúdilé duše ticho hľadia,
na miesta,ktoré nenahradia.
Na miesta prázdne,plné smútku,
v ktorých je priepasť do zármutku.
Zblúdilé duše nariekajú,
vždy,keď ich iní zariekajú.
Vdy keď ich iní nenávidia,
za to,že berú zmysel žitia.
Zblúdilé duše ticho hrajú,
hrajú,keď iní umierajú.
A ak máš zomrieť počas spánku,
zaspievajú ti uspávanku.
|
|
|
45
|
Najradšej mám presné hranice vecí a dejov.
Žiadne motanie a splietanie slovných väzieb,
ktoré si na druhý deň aj tak nikto nepamätá.
Žijem pohreby bez karov,
vernisáže bez hostín,
hudbu bez slov,
poéziu bez dodatkov.
Chcem prijať krásu v samote.
Byť potichu medzi vyvolenými,
aby nedaj Bože nespadlo
slovo do blata.
Iba tak mám v hlave jasno,
v srdci oheň,
mrazenie v kostiach.
Lebo necitlivosť berie všetko.
Iba krása v pravde nás mení na večnosť.
|
|
|
|
