SRDCE NA DLANI
Postoj Andrej už len chvíľku maličkú,
poviem ti ešte na rozlúčku básničku.
Báseň o živote, o tom, čo v srdci nosím
a ako aj za Teba Pána Boha prosím.
Keď som to zistila aj pre mňa sok to bolo,
a tak ti rozpoviem, čo sa vlastne stalo.
Nevyslovená myšlienka,
ktorú som dlho ignorovala a zavrhovala
sa stala pravdou a teraz ma stále prenasleduje
a stala sa mi mojou nočnou morou.
A preto, modlila som sa k Bohu, za seba.
Za uzdravenie srdca..........a vnútorný pokoj duše.
Zaznel mi hlas: Otvor Bibliu. A čo sa v nej píše?
JN 8,32
POZNATE PRAVDU A PRAVDA VAS VYSLOBODI
Pane ja už pravdu poznám, ale on netuší,
aký veľký zmätok nastal v mojej duši.
Boh v našich srdciach robí divne veci.
To vieš aj ty sám a to vedia všetci.
Vieš, stále premýšľam, kto vkladá do ľudského srdca lásku?
Je to Boh? Ak áno, tak prečo vlastne?
A aký to ma zmysel? Zmysel života?
Čo ja viem? Možno. Či zmysel smrti?
A čo všetko sa pre ňu oplatí?
Či je to vari pomsta od Boha?
Alebo je to iba hra osudu?
Pokiaľ viem nik z ľudí tomu neujdú.
Prečo to Boh robí? Alebo je si človek sám na vine?
A dá sa to vôbec niekedy pochopiť rozumom?
Tak čo to vlastne je?
A prečo sa to v mojom srdci
i v mojej duši deje?
Bojovala som proti tomu
a bol to veľký boj
bránila som sa voči tomu stoj čo stoj.
Dlho, deň čo deň, bojujem s touto myšlienkou
a bránim sa jej každý deň.
Bojovala som s touto myšlienkou
a ver mi, bolo to prekliatie,
no keď som prijala tento kríž,
zmenilo sa to zrazu na požehnanie
a teraz z môjho srdca
modlitba k Bohu planie.
Moje srdce i moja duša, Bože,
nikdy nemôže vyhrať tento boj.
A preto Ta Pane prosím,
Ty sám pri ňom stoj.
Priznávam Pane, i keď nechcem.
Ľúbim to, čo ľúbiť nemôžem a nesmiem.
Milujem muža Pane, Tvojho kňaza,
a on ani netuší ako dlho ho mam rada.
Milujem muža, Andrej sa vola,
keď to teraz píšem,
srdce i duša sa stále chvejú od toho boja.
Pane on je KNAZ.
A ja? Ho mam rada?
Mysle poblúznenie?
A či srdca zrada?
Cez deň každú chvíľu myslím na teba,
a v noci kľačím pred Bohom na kolenách
a modlím sa ..........................za seba.
Vkradla sa do srdca,
sama, nepozvaná,
ako keby bola
dlhoročná známa.
Je to len sen?
Či mohlo sa to stať?
Tak si to poďme spolu
krok za krokom rozobrať.
Nikdy si nevravel
ľúbim ta,
nikdy si nevravel
so mnou buď
nikdy si nesepkal
milujem ta
a predsa, na teba nemôžem zabudnúť
a nemôžem, nemôžem ta prestať ľúbiť.
Tak toto je jasne ale poďme ďalej.
Pri našich rozhovoroch v každej jednej chvíli
sme sa my dvaja za ruky chytili.
Hľadeli do očí a sa rozprávali
v blízkosti druhého radi sme bývali.
Pri jednom stretnutí oprel si sa o dvere
a vravel si: Pod ku mne.
Vtedy zvláštny a záhadný pocit
nastal vo mne.
Podišla som k Tebe
a Ty si ma objal,
a vtedy horúci pot ma oblial.
Vravel si mi vtedy:
Adrika ,Boh ta ma rad,
On je Tvoj Priateľ, Tvoj Kamarát.
A neskôr potom? Keď sme takto stali,
rumenec mi preletel po tvári.
Polozila som si svoju hlavu na Tvoju hruď
a Ty si si ju pritisol ešte bližšie na svoje srdce.
Stali sme tam mlčky, no moje srdce Tvojmu vravelo:
Čo máš rad? Čo nenávidíš? A čoho sa bojíš?
To, že sme tu spolu nie je to len sen?
A Ty si zašepkal jednu vetu len:
Vzrušuješ ma.
Tej vety som sa veľmi zľakla.
Oddialila som sa a ruky späť vztiahla.
Si predsa kňaz. Kamarát. Dôverný priateľ,
A zrazu už....stoji tu predo mnou....
obyčajný muž....
A potom? Neskôr?
Ako keby toho ešte nebolo dosť....
Prišiel od Teba ten nečakaný bozk.
Neverím tomu, mohlo sa to stať?
Ty kňaz, mohol si dievča pobozkať?
A čo si mi tým bozkom chcel povedať?
Ma ma rad? Alebo sa moje srdce myli?
To sa ale nedozviem ani v tejto chvíli.
A potom opäť v iný deň,
prišla som za tebou, na chvíľu len.
Bol si smutný, zronený, bezbranný.
Vtedy si mi povedal:
Aj ja som už bez mamy.
Polozil si si hlavu na moju hruď
a mohol si na mojom srdci spočinúť.
A srdce opäť vravelo:
I keď už niet tvojej mamy,
no stále si milovaný......
A naše rozlúčky? Pamätáš si ešte?
Boli také zvláštne milé.
Až raz si sa ma spýtal:
Čo ti pripomína lúčenie?
Vravela som: Smrť.
Je to zánik, Andrej,
zánik vzácnej chvíle
a to, že opäť budeme
od seba na míle.
Možno si myslíš,
že minulosť už pominula,
ale vedz, že to,
čo si robil v minulosti
ma ďalekosiahle následky
aj v budúcnosti.
Život nám obom uštedril riadnu lekciu
a ja teraz viem,
že život je postupným strácaním toho,
čo milujem.
Ďakujem Bohu za Teba,
i keď nedokážem žiť bez Teba.
Ďakujem Bohu za ten kríž,
preto prosím od Boha
pre Teba všetko
a pre seba nič.
Prijímam s láskou a pre lásku tento kríž,
s vedomím a odhodlaním,
lebo teraz viem, že sa mi stal požehnaním.
A i to viem, Pane,
že sa môj kríž skončí,
až keď naposledy
zavriem svoje oči.
Teraz, drahý Andrej,
máš moje srdce
vo svojej dlani,
tak preži ten pocit,
že si v tejto chvíli
aj ty milovaný.
Nemusíme byt spolu
a vedľa seba blízko stáť,
chcem len,
aby si vedel,
že niekto v diaľke na Teba mysli
a že ktosi Ta ma rad.
Bože, vložil si mi do srdca lásku.
Lásku ku kňazovi.
A ja Ti teraz Pane za to ďakujem.
A chválim ta i za to, že ho milujem.
Touto básňou, Andrej,
povedať ti chcem
slovko na rozlúčku:
že Ta milujem.
A teraz ,Pane, pred Tebou,
na kolena padám
a jeho, Pane,
Ti do Tvojich rúk vkladám.
Teraz sa už nebránim
a ani nie je treba.
Lebo už viem,
že ta láska v mojom srdci,
ta pochádza z neba,
milujem všetkých
a milujem Teba.
O Bože môj Pane,
iba Tvoja vola
vždy, všade a vo všetkom
nech sa stane.
