Zákaz a príkaz zobrazovania v Biblií

V Biblií sa nachádzajú dve prikázania:
1 Neurobíš si modlu, ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou!
2 Aj dvoch cherubov, kovaných zo zlata, spravíš hore na oboch koncoch zľutovnice.

Mnohí ľudia si to vykladajú nasledovne:
A) Boh mi prikazuje aby som porušil jeho predošlé prikázanie.
B) Boh je schizofrenik a nestojí si za svojim slovom.
C) Musím zničiť všetky fotky, obrazy a sochy lebo Boh zakázal vytvoriť akúkoľvek podobu.
D) Môžem zobraziť čokoľvek ale nesmie to byť predmetom mojej úcty.
E) Môžem zobraziť čokoľvek okrem Boha, lebo jeho nikto nikdy nevidel.
F) Boh zakázal zobrazovať, lebo v čase vyslobodenia z Egypta len hebrejský národ veril v neviditeľného Boha a bol pokúšaný k uctievaniu falošných bohov, keďže bol obklopený pohanskými národmi.
G) Môžem zobraziť Krista, lebo sa nám zjavil v tele, telo zobraziť možno, Boha ako Ducha sa zobraziť nedá, kto sa o to pokúsi, pokúša sa o nemožné.
H) Môžem zobraziť Krista, ale ten obraz nemôže byť predmetom mojej úcty.
I) Môžem mať v úcte obraz, nie preň samotný, keďže on je len papier a farba, je to dielo ľudských rúk, ale pre to, koho ten obraz zobrazuje. Keď vidím obraz muža na kríži nad ktorým je nápis Ježiš Nazaretský, kráľ Izraela spomeniem si s láskou na Krista a na všetko čo pre mňa vykonal.
J)Môžem mať v úcte obraz tak ako mám v úcte fotku svojich blížnych.
K) Cez obraz moje telo prejaví úctu k tomu, koho obraz predstavuje aby moja duša, prejavila úctu k tomu, ktorý sedí po pravici Otca.
L) Možno zobraziť Krista ale nie svätých lebo to odvádza od viery v Krista.
M) Možno zobraziť svätých ale len ako spomienku na nich.
N) Môžem mať v úcte obraz, ktorý predstavuje svätého lebo ten obraz predstavuje toho, ktorý nasledoval Krista výnimočným spôsobom a je pre mňa vzorom a hrdinom, príklad hodný nasledovania.

Zhodnotenie:
Jeden kresťan si toto prikázanie môže vyložiť tak, iný inak.
Kto dáva záruku jednému kresťanovi, ak druhému jeho výklad začne vyčítať, že práve ten jeho výklad je Božia vôla.
Na základe čoho má vyčítajúci istotu, že práve jemu Duch Svätý ukázal, že on je v pravde a ten druhý sa mýli, ak presne toto isté si myslí aj opačná strana.

Na základe tohto uvažovania možno dospieť k týmto výsledkom:
1) Boh nedal každému ducha pravdy, inak by všetci hlásali to isté, teda čítať bibliu, študovať ju a hľadať v nej pravdu hoci aj celý život ťa k pravde nedovedie. Každý si ju vyloži inak.
2) Keďže ju nedal každému možno ju nemá nikto a celé kresťanstvo je jedno fiasko.
3) Možno ju niektorým kedysi dal, tí zomreli a už tu nie je nikto kto by mu zaručil pravdu.
4) Alebo ju niektorým dal, iným nie a nikto nevie, kto tú pravdu vlastne má.
5) Alebo tu je niekto, komu Boh dal ducha pravdy, a ten niekto tu bude vždy aby sa cez neho mohol každý jeden človek ku pravde dostať a mať istotu, že to čomu verí je pravda a nie subjektívne presvedčenie.

Na svete je len jeden človek, ktorý hlása, že on vie, aké učenie pochádza od Boha a tento človek je nástupca apoštola Petra, ktorému Ježiš prikázal ako jedinému z apoštolov aby pásol jeho ovce a sľúbil mu, že jeho cirkev pekelné brány nepremôžu.
Buď je pápež zárukou, že kresťanské učenie je na tomto svete ohlasované pravdivo, alebo nikto nevie či jeho kresťanská viera nie je dielom otca lží, môže si to iba myslieť, môže tomu iba veriť, ale nemôže iným vravieť, aby mu uverili lebo tento človek nemá žiadnu záruku, žiadnu absolútnu istotu, že on ako neodvolateľná autorita je hlasom Boha, pokiaľ ide o pravdy viery.

Takže zisťujeme, že svatí katolíci robia z Boha schizofrenika, aj tak še dá..,...