Existuje niekoľko slávnych a známych psychologických experimentov a jeden z nich je tzv. Aschov experiment konformity. Jeho princíp bol v tom, že pri akoby testovaní zraku, keď otázky sú v podstate triviálne a správna odpoveď doslovne evidentná, zo šiestich testovaných piati dávajú zámerne nepravdivú odpoveď a iba jeden nič netušiaci skutočný objekt testu rieši v následku toho dilemu: odpovedať podľa pravdy, ako ju on vidí, alebo naopak, podľa väčšiny?
Ak to niekto nepozná, odporúčam naozaj si poštudovať aj detaily, ale teraz pre pripomenutie atmosféry stačí toto video.
odkaz
odkaz
Téma je to veľmi zaujímavá, pretože konformita a zadubenosť ľudí nepozná mieru. No, lepšie povedané, pozná ju - podľa výsledkov podľahla tlaku konformity vo väčšine testov asi polovica testovaných, a aspoň raz pri nejakej otázke súhlasilo s jasnou nepravdou vraj až 75% testovaných. Málokto dokázal vystúpiť z radu, väčšina z rôznych dôvodov buď doslovne uverila tvrdeniu iných, alebo vedome klamala. A to sa nejednalo o žiaden skutočný tlak s prípadnými negatívnymi dôsledkami, daná skupina nebola ustanovená na dlhodobé existovanie, za nesúhlas nehrozil žiaden trest, atď atď, toto je problematika tisíckrat preberaná.
I keď by nezaškodilo, aby úroveň stádovitého reflexu bola pripomenutá ďalších tisíckrát, mňa nedávno zaujal jeden detail toho experimentu. Keď teda všetci tí zúčastnení falošní hráči unisono dávali nesprávne odpoveďe, testovaný sa prispôsobil lži tak v 50%. Ak však nie všetci klamali, ak čo len jeden zo zúčastnených hercov nedal falošnú, ale správnu odpoveď, testovaná osoba mala očividne menej problémov sa rozhodnúť a s väčšinou súhlasila už len asi v 5%. Stále ešte musela hlasovať proti väčšine, ale - už to nebola doslovne absolútná väčšina, teda už nebola proti všetkým, už v tom nebola sama. V takom momente skoro všetci testovaní povedali pravdu.
A v tom je princíp. V tom je princíp výroby nesúhlasu - ukázať, že sa pravda povedať dá, aby všetci váhaví, neistí ľudia videli, že existuje a že môže existovať nezávisle od tony lží. Nezávislé od miliárd jednotiek a núl napísaných na takzvaných kontách v takzvaných bankách, nezávisle od miliárd ton stavieb priemyselných komplexov, miliárd ton železa v nich spôsobujúcich takzvanú výrobu, nezávislé od miliárd ton ocelových a hliníkových monštier určených na zabíjanie. Pravda existuje a stačí ju povedať raz - a mnohým to otvorí oči, odstráni podvedomý strach, že sú jediní, že sa mýlia. Nie, vážení, nemýlite sa, je to naozaj tak, ako to vidíte.
Nie je ani tak podstatné podať na tácke nejaké tie "nové" informácie, ale ukázať možnosť. Zodpovední a inteligentní ľudia si beztak pravdu zistia a overia sami, tak to má byť, neveriť nikomu - ale potrebujú vidieť, že v tom nie sú sami.
Potom sa neboja.
Toto treba robiť, treba s nadhľadom povedať, ako to je. Netreba ani presviedčať, ani vysvetlovať, ani dokazovať. Nie že by to zásadne vadilo, ale nie je to treba, nie je nutné míňať energiu, a niekedy to môže byť aj kontraproduktívne. Povedzte pravdu a nečakajte, že bude akceptovaná - ale ona zostane zaznamenaná tam, kde zaznamenaná dokáže byť a má byť. Nestarajte sa o oponentov, o ich hnev či výsmech - vysmejte sa vy im, oprávnene nimi pohrdajte, nešpinte sa s nimi, nebojte sa ich prípadnej väčšiny. Dajte si pozor len na ich prípadne útoky v reálnom živote, ale v slovnom boji NEMOŽETE PREHRAŤ. Pretože principiálne vy nebojujete s tými falošnými hráčmi, s dirigovanými asistentami hlavných klamárov - vy poskytujete priestor skutočným ľuďom, aby sa nebáli, že sú osamotení, aby sa nebáli, že sú v menšine.
Je to také jednoduché.
