Vyplody bujnej fantazie

Vzdy som si myslel ze na uzemi Slovenska ma najvacsiu moc Slovenska republika. Tak preco sa ide niekto sudit s republikou? Boli aj take kauzy.To ako keby ja mam najvacsiu moc a niekto ma ide zalovat.A ake je na Slovensku sukromne vlastnictvo ked nad celym uzemim Slovenska a nad kazdym clovekom obrazne povedane drži ochrannu ruku štát?

ide o základné ľudské práva
odkaz

tu so našla nejaké staré veci :
odkaz

odkaz

Nechápavá otázka: Vzdy som si myslel ze na uzemi Slovenska ma najvacsiu moc Slovenska republika. Tak preco sa ide niekto sudit s republikou?

Na tom nie je nič zvláštne, ak sa niekto súdi so štátom. Zbytočne sa pozastavuješ nad tým, čo je prirodzené.

Neprirodzeným javom je totiž nejaké konanie štátnych úradníkov, zákonodarcov, politikov, a občania, podnikatelia, či firmy a organizácie majú právo sa súdiť s kýmkoľvek, pretože ak má niekto pocit (názor), že mu bolo ukrivdené, že bol oklamaný, alebo ide o podvod, tak čo je už zlé na tom, ak sa domáha spravodlivosti.

Položil si zlú otázku. Odpoveď je taká, že je to dobré, ak sa môžu súdiť, ak im to je umožnené, domáhať sa spravodlivosti.

škoda VlADO,.. žE VYMOžENIE SI SPRAVODLIVOSTI JE NA DLHé LAKTE ..NA ROKY rokaté...nie každý má na to nervy čas a zdravie.

Ono je to vlastne dobre, lebo väčšina ľudí vôbec netuší, čo je spravodlivé.

13/ ..luky,.. veľa ľudí tuší čo je spravodlivé,..ale majú zviazané ruky, resp .zákon im neumožňuje niekdy skutočnú spravodlivosť dosiahnuť, ....veľké diery v legislatíve a právno-zákonné medzery.

46/ Mýliš sa. Veľa ľudí netuší, že dane sú nespravodlivé.

luky...máš pravdu,..no teraz sa bavíme o právach občana, )

Áno, áno. Presne. Právo občana je nebyť občanom, lebo územie nemá vlastniť štát, a tým pádom nemusí platiť ani dane. Všetko môže byť súkromné. Commonwealth je synonymom pre Leviathana, a máva zlé výsledky.

ach boze. pepa, nechces sa zaoberat radsej niecim inym ako politologiou?
preco niekto sudi stat? lebo SR je kvazi pravnicka osoba. ak stat nevyplati dlhy zo statnej zakazky, je logicke, ze bude zalovany.

to len ako priklad

Este racej ako politiku mam ekonomiku a keby si vedela o kolko energie ma to obera ale ja musim prist k jadru veci.

ale ja sa este nepamatam na to, ab si mal ty svoje prispevky zalozene na spravnom usudku. vlastne tu ani nejde o usudok, ale o vedomosti. fusujes do niecoho, o com nemas ani sajnu. nemam nic proti, ak ta to zaujima, to je lne fajn. som za zaujem, ale aspon si nieco o tom nastuduj, ak chces filozofovat a riesit. rozvijaj vedomosti. ty zacnes nieco tvrdit a nemas pre to ziaden zaklad.

43/Feex som rad ze ma podporujes v mojich zaujmoch a tie vedomosti to si aj ja uvedomujem ze ich je malo ale ani naviem odkial zacat asi zbehnem do kniznice.

to mas fuk, aj na nete je kopec materialov. ked uz nic, tak skus mrknut na vysokoskolske skripta.

44. pepa

kto sa vela pyta sa vela dozvie.. keby si vedel, tak sa nepytas, logicky 🙂

len sa pytaj, su veci, ktore treba vysvetlit ako pyramidu, hromadenim suvislosti, idem na to /nizzsie/

pepo,..lebo štát tvorí zákon, ..osobne mám 2 veľmi vážne dôvody na to, že by som kľudne zažalovala štát, ..
ak niekto zažaluje štát, tak aj preto, že štát značne poškodil občana, pretože dopustil napr. obídením zákona škodu alebo nejakú ujmu, ktorá mala negatívny dopad a bola v neprospech občana ...// je toho viac za čo sa žaluje štát ak sa žaluje ...))

Zakon republiky ktory ide proti a da sa zneuzit proti republike...nieje to protištatne?

nie tak sa na to pozeraj, tiež som v tomto laik, ..ale myslím si , že zákon tvorí zákon, ..ak občan postupuje podľa zákona , napr. prejde všetkými súdnymi procesmi vo veci svojho problému a pod....a napriek tomu jeho kauza je roky nevyriešená a ostáva v jeho neprospech, ..je škodný nespravodlivo, ...je možné zažalovať štát, ktorý tvorí Ústava .

Nemusí byť. Môže byť zlý z tvojho pohľadu, ale bude v súlade s Ústavou SR.

ˇAStát tbvorí Ústava kde je zahrnut=é právo občana, ak je toto právo porušené a nie je možné sa dovolať spravodlivosti, je možné žalovať za to štát.

odkaz

Aké sú moje základné ľudské práva?

*
*

Základným ľudským právom je právo na život a právo mať právo.

Základným ľudským právom je právo na život a právo mať právo.

Slovenská ústava mi zaručuje nasledovné ľudské práva:

* právo mať práva,
* právo na život,
* nedotknuteľnosť mojej osoby a môjho súkromia,
* zákaz mučenia, krutého neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu,
* osobná sloboda,
* zákaz nútených prác alebo služieb,
* právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,
* ochrana pred neoprávneným zhromažďovaním, uverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o mojej osobe,
* právo vlastniť majetok,
* nedotknuteľnosť obydlia,
* listové tajomstvo,
* tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností,
* ochrana osobných údajov,
* sloboda pohybu a pobytu,
* zákaz vyhostenia vlastného občana,
* sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery.


Povinnosti mi možno ukladať iba na základe zákona a v jeho medziach a len pri zachovaní základných práv a slobôd.

Kazdy ma pravo na zivot ALE podla clanku 4 zakladnach ludskych prav nieje porusenim prava ak bol niekto pozbaveny zivota ktore podla zakona nieje trestne!To ako ja ti dam pravo na zivot a potom ta zastrelim ,naco to bolo? Stat vzdy pri zakladnych pravach ma vynimku.

15. pepa

to pravo na zivot mas preto, aby ta na ulici len tak beztrestne nemohol hocikto napr. podrezat

cize ak ta niekto napadne a budete sa pasovat v boji na zivot a na smrt, a ty sa ubranis, ale utocnika pri tom zabijes, budes oslobodeny prave na zaklade prava na zivot / ak si pouzil primerane prostriedky, cize napriklad ak si baba vyhrnie pulover abz ti ukazala nove silikonove kozy a ty na nu vztiahnes bazuku, a zabijes ju a budes tvrdit ze to bolo v sebaobrane, tak to asi neprejde nooo

comprende?

22/Necomprende...este jedna otazka. Kam sa mozem ist stazovat ked jedna cast Ustavy je v rozpore s druhou castou???

24. pepa

na Ustavny sud SR, ktory je v kosiciach, ale musi ta zastupovat clovek s vs vzdelanim pravnickym 2. stupna

a mozno by som ti to vedela vysvetlit aj ja, ak by si mi predstavil ten rozpor, docelka ma zaujima naburanie Ustavy SR pepom z depa :D

docelka ma zaujima naburanie Ustavy SR pepom z depa

26. vlado

Ustava SR je moja srdcoffka :D

a taketo zakladne suvislosti by mali chapat uz ziaci na ZS, je to velka skoda, ze sa tak nedeje, tak isto ako Slovaci nic nevedia o ludoch ako Stefanik a Dubcek a inych, ktori pre tento narod urobili vela.. niekedy to fakt chapem ako zamer, aby nemali ani minimalne pravne vedomie a teda nevedeli sa domahat svojich prav.. ovce sa lepsie manipuluju..

musim odist, ale ak tu nieco bude k teme, a budem vediet, odpoviem

26/ Vlado..asi by nezaškodilo vedieť správne prehadzovať výhybky ))

25/ jedna cast ustavy hovori ze vsetci sme si rovny pred zakonom ale poslancov sa tie zakony netykaju lebo maju imunitu...ma to logiku?

28. pepa

odpoviem ked sa vratim, uz nestiham

30/ Budem cakat !

Počúvaj, a netúžiš náhodou aj po tom, aby si mohol zatvárať poslancov do väzenia za to, ako hlasujú?

Na Slovensku sa stále nedôstojne vyvlastňuje
Ústava Slovenskej republiky - úplné znenie
(aktualizované úplné znenie - stav k 4. 11. 2011)

Poznámka: Zapracovaná je novela s účinnosťou od 25. 10. 2011, ktorá upravuje právomoci prezidenta po odvolaní vlády. Ide o čl. 102 ods. 1 písm. u) a čl. 115 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako vyplýva zo zákona č. 356/2011 Z. z.

Zmenené časti textu sú označené modrým písmom.

(Ústava Slovenskej republiky)
Autor: Slovenská národná rada
Platnosť od: 1.10.1992
Účinnosť od: 25.10.2011, (s výnimkou)

Uverejnené v Zbierke zákonov č. 92/1992 strana 2657

PREDPIS JE NADRADENÝ:
76/1997 Z.z.

PREDPIS BOL REPUBLIKOVANÝ PREDPISOM:
135/2001 Z.z.;


ZMENY HĽADAJTE V PREDPISOCH:
244/1998 Z.z.
9/1999 Z.z.
90/2001 Z.z.
140/2004 Z.z.
323/2004 Z.z.
463/2005 Z.z.
92/2006 Z.z.
210/2006 Z.z.
100/2010 Z.z.
356/2011 Z.z.

RUŠÍ PREDPIS:
50/1990 Zb.
79/1990 Zb.
7/1992 Zb.


OBLASŤ: Štátne právo

460/1992 Zb.

ÚSTAVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 1. septembra 1992


Zmena:244/1998 Z.z.
Zmena:9/1999 Z.z.
Zmena:90/2001 Z.z.
Zmena:140/2004 Z.z.
Zmena:323/2004 Z.z.
Zmena:463/2005 Z.z.
Zmena:92/2006 Z.z.
Zmena:210/2006 Z.z.
Zmena:100/2010 Z. z. s účinnosťou od 1.januára 2011
Zmena:356/2011 Z. z. s účinnosťou od 25.októbra 2011

PREAMBULA

My, národ slovenský,

pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť,

v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy,

vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie,

spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky,

v záujme trvalej mierovej spolupráce s ostatnými demokratickými štátmi,

usilujúc sa o uplatňovanie demokratickej formy vlády, záruk slobodného života, rozvoja duchovnej kultúry a hospodárskej prosperity,

teda my, občania Slovenskej republiky,

uznášame sa
prostredníctvom svojich zástupcov

na tejto ústave:

PRVÁ HLAVA

Prvý oddiel
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

Čl.1

(1) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

(2) Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.

Čl.2

(1) Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.

(2) Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

(3) Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Čl.3

(1) Územie Slovenskej republiky je jednotné a nedeliteľné.

(2) Hranice Slovenskej republiky sa môžu meniť len ústavným zákonom.

Čl.4

Nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky.

Čl.5

(1) Nadobúdanie a stratu štátneho občianstva Slovenskej republiky ustanoví zákon.

(2) Nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli.

Čl.6

(1) Na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk.

(2) Používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon.

Čl.7

(1) Slovenská republika môže na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi. O vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku sa rozhodne ústavným zákonom, ktorý sa potvrdí referendom.

(2) Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

(3) Slovenská republika sa môže s cieľom zachovať mier, bezpečnosť a demokratický poriadok za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou zaradiť do organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti.

(4) Na platnosť medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodných politických zmlúv, medzinárodných zmlúv vojenskej povahy, medzinárodných zmlúv, z ktorých vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných organizáciách, medzinárodných hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy, medzinárodných zmlúv, na ktorých vykonanie je potrebný zákon, a medzinárodných zmlúv, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.

(5) Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

Čl. 7a

Slovenská republika podporuje národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí, podporuje ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy s materskou krajinou.

Druhý oddiel
ŠTÁTNE SYMBOLY

Čl.8

Štátnymi symbolmi Slovenskej republiky sú štátny znak, štátna vlajka, štátna pečať a štátna hymna.

Čl.9

(1) Štátny znak Slovenskej republiky tvorí na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia.

(2) Štátna vlajka Slovenskej republiky sa skladá z troch pozdĺžnych pruhov - bieleho, modrého a červeného. Na prednej polovici listu štátnej vlajky Slovenskej republiky je štátny znak Slovenskej republiky.

(3) Štátnu pečať Slovenskej republiky tvorí štátny znak Slovenskej republiky, okolo ktorého je do kruhu umiestnený nápis Slovenská republika.

(4) Štátnou hymnou Slovenskej republiky sú prvé dve slohy piesne Nad Tatrou sa blýska.

(5) Podrobnosti o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní ustanoví zákon.

Tretí oddiel
HLAVNÉ MESTO SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Čl.10

(1) Hlavným mestom Slovenskej republiky je Bratislava.

(2) Postavenie Bratislavy ako hlavného mesta Slovenskej republiky ustanoví zákon.

DRUHÁ HLAVA
ZÁKLADNÉ PRÁVA A SLOBODY

Prvý oddiel
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Čl.11

Zrušený

Čl.12

(1) Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

(2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

(3) Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti. Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu.

(4) Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.

Čl.13

(1) Povinnosti možno ukladať
a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach
a pri zachovaní základných práv a slobôd,
b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo
c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

(2) Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom.

(3) Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.

(4) Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

Druhý oddiel
ZÁKLADNÉ ĽUDSKÉ PRÁVA A SLOBODY

Čl.14

Každý má spôsobilosť na práva.

Čl.15

(1) Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.

(2) Nikto nesmie byť pozbavený života.

(3) Trest smrti sa nepripúšťa.

(4) Podľa tohto článku nie je porušením práv, ak bol niekto pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné.

Čl.16

(1) Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

(2) Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

Čl.17

(1) Osobná sloboda sa zaručuje.

(2) Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

(3) Obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno zadržať len v prípadoch ustanovených zákonom. Zadržaná osoba musí byť ihneď oboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a najneskôr do 48 hodín prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu. Sudca musí zadržanú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustení na slobodu.

(4) Obvineného možno zatknúť iba na odôvodnený písomný príkaz sudcu. Zatknutá osoba musí byť do 24 hodín odovzdaná súdu. Sudca musí zatknutú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustení na slobodu.

(5) Do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

(6) Zákon ustanoví, v ktorých prípadoch možno prevziať osobu do ústavnej zdravotníckej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu. Takéto opatrenie sa musí do 24 hodín oznámiť súdu, ktorý o tomto umiestnení rozhodne do piatich dní.

(7) Skúmanie duševného stavu osoby obvinenej z trestného činu je možné iba na písomný príkaz súdu.

Čl.18

(1) Nikoho nemožno poslať na nútené práce alebo nútené služby.

(2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na

a) práce ukladané podľa zákona osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo osobám vykonávajúcim iný trest, nahrádzajúci trest odňatia slobody,
b) vojenskú službu alebo inú službu ustanovenú zákonom namiesto povinnej vojenskej služby,
c) službu vyžadovanú na základe zákona v prípade živelných pohrôm, nehôd alebo iného nebezpečenstva, ktoré ohrozuje životy, zdravie alebo značné majetkové hodnoty,
d) konanie uložené zákonom na ochranu života, zdravia alebo práv iných.
e) menšie obecné služby na základe zákona.

Čl.19

(1) Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

(2) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

(3) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Čl.20

(1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

(2) Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike.

(3) Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.

(4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

(5) Iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon.

Čl.21

(1) Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.

(2) Domová prehliadka je prípustná len v súvislosti s trestným konaním, a to na písomný a odôvodnený príkaz sudcu. Spôsob vykonania domovej prehliadky ustanoví zákon.

(3) Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy.

Čl.22

(1) Listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú.

(2) Nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou, alebo iným spôsobom; výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením.

Čl.23

(1) Sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje.

(2) Každý, kto sa oprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky, má právo toto územie slobodne opustiť.

(3) Slobody podľa odsekov 1 a 2 môžu byť obmedzené zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody.

(4) Každý občan má právo na slobodný vstup na územie Slovenskej republiky . Občana nemožno nútiť, aby opustil vlasť, a nemožno ho vyhostiť.

(5) Cudzinca možno vyhostiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.

Čl.24

(1) Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú. Toto právo zahŕňa aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru. Každý má právo byť bez náboženského vyznania. Každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie.

(2) Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, buď spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní.

(3) Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy, najmä zriaďujú svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných, zabezpečujú vyučovanie náboženstva a zakladajú rehoľné a iné cirkevné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov.

(4) Podmienky výkonu práv podľa odsekov 1 až 3 možno obmedziť iba zákonom, ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a slobôd iných.

Čl.25

(1) Obrana Slovenskej republiky je povinnosťou a vecou cti občanov. Zákon ustanoví rozsah brannej povinnosti.

(2) Nikoho nemožno nútiť, aby vykonával vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním. Podrobnosti ustanoví zákon.

Tretí oddiel
POLITICKÉ PRÁVA

Čl.26

(1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

(2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.

(3) Cenzúra sa zakazuje.

(4) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

(5) Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.

Čl.27

(1) Petičné právo sa zaručuje. Každý má právo sám alebo s inými obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami.

(2) Petíciou nemožno vyzývať na porušovanie základných práv a slobôd.

(3) Petíciou nemožno zasahovať do nezávislosti súdu.

Čl.28

(1) Právo pokojne sa zhromažďovať sa zaručuje.

(2) Podmienky výkonu tohto práva ustanoví zákon v prípadoch zhromažďovania na verejných miestach, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu. Zhromaždenie sa nesmie podmieňovať povolením orgánu verejnej správy.

Čl.29

(1) Právo slobodne sa združovať sa zaručuje. Každý má právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach.

(2) Občania majú právo zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich.

(3) Výkon práv podľa odsekov 1 a 2 možno obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných.

(4) Politické strany a politické hnutia, ako aj spolky, spoločnosti alebo iné združenia sú oddelené od štátu.

Čl.30

(1) Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.

(2) Voľby sa musia konať v lehotách nepresahujúcich pravidelné volebné obdobie ustanovené zákonom.

(3) Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.

(4) Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

Čl.31

Zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Čl.32

Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené.

Štvrtý oddiel
PRÁVA NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN A ETNICKÝCH SKUPÍN

Čl.33

Príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť nikomu na ujmu.

Čl.34

(1) Občanom tvoriacim v Slovenskej republike národnostné menšiny alebo etnické skupiny sa zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie. Podrobnosti ustanoví zákon.

(2) Občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanoveným zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj

a) právo na vzdelanie v ich jazyku,
b) právo používať ich jazyk v úradnom styku,
c) právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín.

(3) Výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených v tejto ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva.

Piaty oddiel
HOSPODÁRSKE, SOCIÁLNE A KULTÚRNE PRÁVA

Čl.35

(1) Každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

(2) Zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností.

(3) Občania majú právo na prácu. Štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje občanov, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu toto právo vykonávať. Podmienky ustanoví zákon.

(4) Zákon môže ustanoviť odchylnú úpravu práv uvedených v odsekoch 1 až 3 pre cudzincov.

Čl.36

Zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä

a) právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň,
b) ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnaniaa diskriminácii v zamestnaní,
c) ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci,
d) najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času,
e) primeraný odpočinok po práci,
f) najkratšiu prípustnú dĺžku platenej dovolenky na zotavenie,
g) právo na kolektívne vyjednávanie.

Čl.37

(1) Každý má právo sa slobodne združovať s inými na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov.

(2) Odborové organizácie vznikajú nezávisle od štátu. Obmedzovať počet odborových organizácií, ako aj zvýhodňovať niektoré z nich v podniku alebo v odvetví, je neprípustné.

(3) Činnosť odborových organizácií a vznik a činnosť iných združení na ochranu hospodárskych a sociálnych záujmov možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo práv a slobôd druhých.

(4) Právo na štrajk sa zaručuje. Podmienky ustanoví zákon. Toto právo nemajú sudcovia, prokurátori, príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov a príslušníci a zamestnanci hasičských a záchranných zborov.

Čl.38

(1) Ženy, mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky.

(2) Mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo na osobitnú ochranu v pracovných vzťahoch a na pomoc pri príprave na povolanie.

(3) Podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.

Čl.39

(1) Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

(2) Každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok.

(3) Podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.

Čl.40

Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.

Čl.41

(1) Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.

(2) Žene v tehotenstve sa zaručuje osobitná starostlivosť, ochrana v pracovných vzťahoch a zodpovedajúce pracovné podmienky.

(3) Deti narodené v manželstve i mimo neho majú rovnaké práva.

(4) Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

(5) Rodičia, ktorí sa starajú o deti, majú právo na pomoc štátu.

(6) Podrobnosti o právach podľa odsekov 1 až 5 ustanoví zákon.

Čl.42

(1) Každý má právo na vzdelanie. Školská dochádzka je povinná. Jej dĺžku po vekovú hranicu ustanoví zákon.

(2) Občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a stredných školách, podľa schopností občana a možnosti spoločnosti aj na vysokých školách.

(3) Zriaďovať iné školy ako štátne a vyučovať v nich možno len za podmienok ustanovených zákonom; v takýchto školách sa môže vzdelávanie poskytovať za úhradu.

(4) Zákon ustanoví, za akých podmienok majú občania pri štúdiu právo na pomoc štátu.

Čl.43

(1) Sloboda vedeckého bádania a umenia sa zaručuje. Práva na výsledky tvorivej duševnej činnosti chráni zákon.

(2) Právo prístupu ku kultúrnemu bohatstvu sa zaručuje za podmienok ustanovených zákonom.

Šiesty oddiel
PRÁVO NA OCHRANU ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA A KULTÚRNEHO DEDIČSTVA

Čl.44

(1) Každý má právo na priaznivé životné prostredie.

(2) Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo.

(3) Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky.

(4) Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov.

(5) Podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odsekov 1 až 4 ustanoví zákon.

Čl.45

Každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu.

Siedmy oddiel
PRÁVO NA SÚDNU A INÚ PRÁVNU OCHRANU

Čl.46

(1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

(2) Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

(3) Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

(4) Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.

Čl.47

(1) Každý má právo odoprieť výpoveď, ak by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe.

(2) Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

(3) Všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

(4) Kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie podľa odseku 2, má právo na tlmočníka.

Čl.48

(1) Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

(2) Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Čl.49

Len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie.

Čl.50

(1) Len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.

(2) Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

(3) Obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

(4) Obvinený má právo odoprieť výpoveď; tohto práva ho nemožno pozbaviť nijakým spôsobom.

(5) Nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom.

(6) Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

Ôsmy oddiel
SPOLOČNÉ USTANOVENIA K PRVEJ A DRUHEJ HLAVE

Čl.51

(1) Domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

(2) Podmienky a rozsah obmedzenia základných práv a slobôd a rozsah povinností v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu ustanoví ústavný zákon.

Čl.52

(1) Kde sa v prvej a druhej hlave tejto ústavy používa pojem "občan", rozumie sa tým štátny občan Slovenskej republiky.

(2) Cudzinci požívajú v Slovenskej republike základné ľudské práva a slobody zaručené touto ústavou, ak nie sú výslovne priznané iba občanom.

(3) Kde sa v doterajších právnych predpisoch používa pojem"občan", rozumie sa ním každý človek, ak ide o práva a slobody, ktoré táto ústava priznáva bez ohľadu na štátne občianstvo.

Čl.53

Slovenská republika poskytuje azyl cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd. Azyl možno odoprieť tomu, kto konal v rozpore so základnými ľudskými právami a slobodami. Podrobnosti ustanoví zákon.

Čl.54

Zákon môže sudcom a prokurátorom obmedziť právo na podnikanie a inú hospodársku činnosť a právo uvedené v čl. 29 ods. 2, zamestnancom štátnej správy a územnej samosprávy vo funkciách, ktoré určí aj právo uvedené v čl. 37 ods. 4, príslušníkom ozbrojených síl a ozbrojených zborov aj práva uvedené v čl. 27 a 28, pokiaľ súvisia s výkonom služby. Osobám v povolaniach, ktoré sú bezprostredne nevyhnutné na ochranu života a zdravia, môže zákon obmedziť právo na štrajk.

TRETIA HLAVA

Prvý oddiel
HOSPODÁRSTVO SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Čl.55

(1) Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.

(2) Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž. Podrobnosti ustanoví zákon.

Čl.56

(1) Národná banka Slovenska je nezávislá centrálna banka Slovenskej republiky. Národná banka Slovenska môže v rámci svojej pôsobnosti vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak je na to splnomocnená zákonom.

(2) Najvyšším riadiacim orgánom Národnej banky Slovenska je Banková rada Národnej banky Slovenska.

(3) Podrobnosti podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.

Čl.57

Slovenská republika je colným územím.

Čl.58

(1) Finančné hospodárenie Slovenskej republiky sa spravuje jej štátnym rozpočtom. Štátny rozpočet sa prijíma zákonom.

(2) Príjmy štátneho rozpočtu, pravidlá rozpočtového hospodárenia, vzťahy medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami územných celkov ustanoví zákon.

(3) Štátne účelové fondy zapojené na štátny rozpočet Slovenskej republiky sa zriaďujú zákonom.

Čl.59

(1) Dane a poplatky sú štátne a miestne.

(2) Dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona.

Druhý oddiel
NAJVYŠŠÍ KONTROLNÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Čl.60

(1) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky je nezávislý orgán kontroly hospodárenia s

a) prostriedkami rozpočtov, ktoré podľa zákona schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky alebo vláda,
b) majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, záväzkami a pohľadávkami štátu, verejnoprávnych inštitúcií, Fondu národného majetku Slovenskej republiky, obcí, vyšších územných celkov, právnických osôb s majetkovou účasťou štátu, právnických osôb s majetkovou účasťou verejnoprávnych inštitúcií, právnických osôb s majetkovou účasťou Fondu národného majetku Slovenskej republiky, právnických osôb s majetkovou účasťou obcí, právnických osôb s majetkovou účasťou vyšších územných celkov, právnických osôb založených obcami alebo právnických osôb založených vyššími územnými celkami,
c) majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami a pohľadávkami, ktoré sa poskytli Slovenskej republike, právnickým osobám alebo fyzickým osobám v rámci rozvojových programov alebo z iných obdobných dôvodov zo zahraničia,
d) majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, pohľadávkami a záväzkami, za ktoré Slovenská republika prevzala záruku,
e) majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, pohľadávkami a záväzkami právnických osôb vykonávajúcich činnosti vo verejnom záujme.

(2) Kontrolná pôsobnosť najvyššieho kontrolného úradu sa vzťahuje v rozsahu uvedenom v odseku 1 na
a) vládu Slovenskej republiky, ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy Slovenskej republiky a na orgány im podriadené,
b) štátne orgány, ako aj právnické osoby, u ktorých vykonávajú funkciu zakladateľa alebo zriaďovateľa ústredné orgány štátnej správy alebo iné štátne orgány,
c) obce a vyššie územné celky, právnické osoby zriadené obcami, právnické osoby zriadené vyššími územnými celkami, na právnické osoby s majetkovou účasťou obcí a právnické osoby s majetkovou účasťou vyšších územných celkov,
d) štátne účelové fondy, verejnoprávne inštitúcie zriadené zákonom, právnické osoby, v ktorých majú majetkovú účasť verejnoprávne inštitúcie, na právnické osoby s majetkovou účasťou štátu,
e) Fond národného majetku Slovenskej republiky, právnické osoby s určenou majetkovou účasťou Fondu národného majetku Slovenskej republiky,
f) fyzické osoby a právnické osoby.

Čl.61

(1) Na čele najvyššieho kontrolného úradu je predseda. Predsedu a podpredsedov najvyššieho kontrolného úradu volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky.

(2) Za predsedu a podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu môže byť zvolený každý občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky.

(3) Tá istá osoba môže byť zvolená za predsedu a podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu najviac v dvoch po sebe nasledujúcich sedemročných obdobiach.

(4) Funkcia predsedu a podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu sú nezlučiteľné s výkonom funkcie v inom orgáne verejnej moci, s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku, vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti.

Čl.62

Najvyšší kontrolný úrad predkladá najmenej raz do roka správy o výsledkoch kontrolnej činnosti Národnej rade Slovenskej republiky a vždy, keď o to požiada Národná rada Slovenskej republiky.

Čl.63

Postavenie, pôsobnosť, vnútorné organizačné členenie a základné pravidlá kontrolnej činnosti najvyššieho kontrolného úradu ustanoví zákon.

ŠTVRTÁ HLAVA
ÚZEMNÁ SAMOSPRÁVA

Čl.64

Základom územnej samosprávy je obec. Územnú samosprávu tvorí obec a vyšší územný celok.

Čl. 64a

Obec a vyšší územný celok sú samostatné územné samosprávne a správne celky Slovenskej republiky združujúce osoby, ktoré majú na ich území trvalý pobyt. Podrobnosti ustanoví zákon.

Čl.65

(1) Obec a vyšší územný celok sú právnické osoby, ktoré za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami.

(2) Obec a vyšší územný celok financujú svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, ako aj zo štátnych dotácií. Zákon ustanoví, ktoré dane a poplatky sú príjmom obce a ktoré dane a poplatky sú príjmom vyššieho územného celku. Štátnych dotácií sa možno domáhať len v medziach zákona.

Čl.66

(1) Obec má právo združovať sa s inými obcami na zabezpečenie vecí spoločného záujmu; rovnaké právo združovať sa s inými vyššími územnými celkami má aj vyšší územný celok. Podmienky ustanoví zákon.

(2) Zlúčenie, rozdelenie alebo zrušenie obce upraví zákon.

Čl.67

(1) Územná samospráva sa uskutočňuje na zhromaždeniach obyvateľov obce, miestnym referendom, referendom na území vyššieho územného celku, orgánmi obce alebo orgánmi vyššieho územného celku. Spôsob vykonania miestneho referenda a referenda na území vyššieho územného celku ustanoví zákon.

(2) Povinnosti a obmedzenia pri výkone územnej samosprávy možno obci a vyššiemu územnému celku ukladať zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy podľa čl. 7 ods. 5.

(3) Štát môže zasahovať do činnosti obce a vyššieho územného celku len spôsobom ustanoveným zákonom.

Čl.68

Vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona môže obec a vyšší územný celok vydávať všeobecne záväzné nariadenia.

Čl.69

(1) Orgánmi obce sú

a) obecné zastupiteľstvo,
b) starosta obce.

(2) Obecné zastupiteľstvo tvoria poslanci obecného zastupiteľstva. Poslancov volia na štvorročné obdobie obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Voľby poslancov sa uskutočňujú na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním.

(3) Starostu obce volia obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt, na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním na štvorročné obdobie. Starosta obce je výkonným orgánom obce; vykonáva správu obce a zastupuje obec navonok. Dôvody a spôsob odvolania starostu pred uplynutím volebného obdobia ustanoví zákon.

(4) Orgány vyššieho územného celku sú
a) zastupiteľstvo vyššieho územného celku,
b) predseda vyššieho územného celku.

(5) Zastupiteľstvo vyššieho územného celku tvoria poslanci zastupiteľstva vyššieho územného celku. Poslancov volia obyvatelia, ktorí majú trvalý pobyt v územnom obvode vyššieho územného celku, na štvorročné obdobie. Voľby poslancov sa uskutočňujú na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním.

(6) Predsedu vyššieho územného celku volia obyvatelia, ktorí majú trvalý pobyt v územnom obvode vyššieho územného celku, na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním na štvorročné obdobie. Dôvody a spôsob odvolania predsedu vyššieho územného celku pred uplynutím volebného obdobia ustanoví zákon. Predseda vyššieho územného celku je výkonným orgánom vyššieho územného celku, vykonáva správu vyššieho územného celku a zastupuje vyšší územný celok navonok.

Čl.70

Zákon ustanoví predpoklady a spôsob vyhlásenia obce za mesto; upraví aj názvy orgánov mesta.

Čl.71

(1) Na obec a vyšší územný celok možno zákonom preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej správy. Náklady takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát.

(2) Pri výkone štátnej správy môže obec a vyšší územný celok vydávať v rámci svojej územnej pôsobnosti na základe splnomocnenia v zákone a v jeho medziach všeobecne záväzné nariadenia. Výkon štátnej správy prenesený na obec alebo na vyšší územný celok zákonom riadi a kontroluje vláda. Podrobnosti ustanoví zákon.

PIATA HLAVA
ZÁKONODARNÁ MOC

Prvý oddiel
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Čl.72

Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky.

Čl.73

(1) Národná rada Slovenskej republiky má 150 poslancov, ktorí sú volení na štyri roky.

(2) Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi.

Čl.74

(1) Poslanci sú volení vo všeobecných, rovných, priamych voľbách s tajným hlasovaním.

(2) Za poslanca možno zvoliť občana, ktorý má volebné právo, dosiahol vek 21 rokov a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

(3) Podrobnosti o voľbách poslancov ustanoví zákon.

Čl.75

(1) Na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa poslanec zúčastňuje po prvý raz, skladá sľub, ktorý znie:

"Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života."

(2) Odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou má za následok stratu mandátu.

Čl.76

Platnosť voľby poslancov overuje Národná rada Slovenskej republiky.

Čl.77

(1) Funkcia poslanca je nezlučiteľná s výkonom funkcie sudcu, prokurátora, verejného ochrancu práv, príslušníka ozbrojených síl, príslušníka ozbrojeného zboru a poslanca Európskeho parlamentu.

(2) Ak bol poslanec vymenovaný za člena vlády Slovenskej republiky, jeho mandát poslanca počas výkonu tejto funkcie nezaniká, iba sa neuplatňuje.

Čl.78

(1) Za hlasovanie v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej výboroch nemožno poslanca stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu.

To sem nechcel, že skopírovalo skoro celú ústavu. Len toto som chcel pridať:

Čl.78

(1) Za hlasovanie v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej výboroch nemožno poslanca stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu.

Ja som skromny ako nositel rovnakeho podielu štatnej moci ako kazdy obcan budem ziadat odstupenie parlamentu zmenou ustavy. 🙂))

Sám však veľa nespravíš.

Jeden Košičan sa tiež podobne rozčuľoval, a mal ťažkosti s prijatím Ústavy, aj ju demonštratívne roztrhal pred Ústavným súdom v Košiciach, a nič sa mu za to nestalo, lekári ho uznali za duševne chorého.

Chcem tým povedať, že sa musíš snažiť, ak chceš čosi dokázať.

ej vladko, ty si sikulka.. akurat sa mi to hodi..

28. a 31. pepa

pokusim sa to vysvetlit velmi volne, ak budes mat akekolvek nejasnosti, pytaj sa dalej:

kontinentalne pravo /kam patri aj pravo sr/ vychadza z rimskeho prava.. uz tam bol znamy statut imunity..

v principe sme si rovni, vsetci ludia su si rovni v ludskych pravach, to su tie, ktore maju na uzemi nasho statu vsetci ludia bez ohladu na statnu prislusnost, aj ludia bez statnej prislusnosti, dalsie tzv.politicke prava maju uz len obcania /kedze piseme o sr, tak obcania sr/, uz tu by si mohol namietat porusenie rovnosti.. a aj tie niektore politicke prava su priznane len urcitym ludom, splnajucim podmienky, napr. prezidenta mozu volit len obcania sr, ktori splnaju podmienky volit do nr sr + maju trvaly pobyt na uzemi sr /do nr sr mozu volit aj obcania bez trvaleho pobytu na uzemi sr/, takze opat by si mohol namietat ..

cisto teoreticky asi len mozme uvazovat, ze do parlamentu by sa mali dostat len ludia eticky a moralne na urovni, pre ktorych je ctou dodrziavat pravidla moralky a zakony.. takze by sa nemali stavat take veci, ako predviedol matovic, ked ostentativne zablokoval premavku v bratislave, lebo chcel poukazat na svoju imunitu..

imunita je ochrana tych, ktorym bola pridelena, hlavny dovod je, aby sa zabranilo napr. manipulovat s jeho osobou pri vykone mandatu, priklad: v parlamente sa ma hlasovat o zakone a vie sa, ze prejde o 2 hlasy, niekto zariadi, aby 2-3 och poslancov, o ktorych sa vie, ze budu hlasovat za, zastavila policia a zamerne ich zdrzovala taky cas, aby sa nemohli zucastnit hlasovania.. a plno inych prikladov.. v podstate by bola zbytocna koalicia, ak by mal niekto moznost takto manipulovat s osobami z parlamentu, vzdy by zariadil, aby prisli len ti, ktori su "vhodni" resp. "zelani" z titulu vysledku hlasovania..

clenovia vlady, ktori boli zvoleni z poslancov nrsr - ich poslanecka imunita "spociva", takze nemaju poslanecku imunitu, ale maju zasa vysady a imunity ustavnych cinitelov, tak isto napr. prezident, sudcovia, pozri si Ustavu SR, tam mas krasne po hlavach vymenovane jednotlive moci ..

ale to, ze poslanec uziva vyhody poslaneckej imunity neznamena, ze je beztrestny.. po skonceni poslaneckeho obdobia ho mozes zazalovat za trestny cin (to, ze premlcacia doba na trestne ciny neplynie pocas poslaneckeho "vykonu", "zaviedli" az za cias fica, predtym to tak nebolo a bolo to potrebne zaviest prave preto, lebo napr. na miklosa bolo podane trestne oznamenie, avsak pocas vykonu funkcie/resp.funkcii, kde ho chranila imunita, presla zakonna doba a teda nebolo mozne ho sudit - uplatnenie namietky premlcania doby),
alebo je mozne vydat poslanca parlamentu na trestne stihanie hlasovanim v parlamente /priklad: lexa/, lenze aj tuto by som dala do pozornosti zneuzite v cr, kde takto vydali poslanca Sladka, o ktorom sa vedelo, ako bude hlasovat v parlamente /volba prezidenta, v cr ho voli ich "parlament" a jeho hlas bol rozhodujuci, tym, ze ho zadrzali na par hodin, neumoznili mu hlasovat a presiel ten prezident, koho parlament chcel, myslim havel, inac by bol zvoleny myslim sam Sladek/

su aj ine paky.. takze nie je to tak, ze ten, kto uziva vyhody poslaneckej imunity je nepostihnutelny.. a tiez to nie je porusenie rovnosti pred zakonom, je to len ochrana vykonu jeho poslaneckeho mandatu /ale za vyroky v parlamente nemoze byt sudeny ani po skonceni mandatu, napriklad/

comprende?

Keď budeš podávať sťažnosť, nezabudni priložiť aj zmienku o čl. 22: Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením.

Ktorý je v rozpore s galkofónom.

Musim ti dat za pravdu az na jeden bod.Ustava netvori štat lebo su aj absolutisticke štaty kde nieje Ustava a vladne v nich clovek ktoremu sa podriaduju vsetci.Ak sa nemylim...

Počúvaj, otvoril si tému, kde spomínaš SR. Tak teraz neodbehuj od vlastnej témy tým, že sa budeš odvolávať na iné štáty. Argumentuješ irelevantne.

pepazdepa

aj by som ti to vysvetlila, ale zasa by si ma obvinil, ze pisem o niecom, coho sa mi nedostava, tak radsej teda nic.. hehe

Si s ním vybabrala.

ľudské práva na Slovensku:

odkaz

aj tu je niečo staršieho data ,..ohľadom žalovania štátu, kedy je nedodržaná legislatígva
odkaz

cit:
Desať profesijných združení zastupujúcich vyše 600 výrobcov, dovozcov a niekoľko tisíc obchodných jednotiek pripravuje žalobu na štát v zastúpení ministra životného prostredia Lázslóa Miklósa.
Dôvodom sú údajné miliónové škody, ktoré spôsobil svojim nezodpovedným prístupom k príprave odpadovej legislatívy a jej vykonávacích predpisov.

aaaale no dobre>

cisto zjednodusene a teoreticky - tym, ze sa stavas obcanom sr uzatvaras akusi spolocensku zmluvu medzi sebou a statom, kde stat bude svojou hrozbou moznosti pouzitia brachialnej moci chranit poriadok a spolocenske vztahy medzi ludmi, aby mali istotu, ze to nebude vlcia spolocnost a za to sa obcan zavazuje napr. platit dane a dodrziavat spolocenske pravidla, a teda aj prijat pouzitie brachialnej moci proti sebe, ak ich porusi

takze ak ma obcan pocit, ze zo strany statu doslo k poruseniu tejto zmluvy {reprezentovanej Ustavou SR}, moze sa obratit na sud ako rovnocenny partner

A ešte sa môže aj súdiť kvôli čomusi v samotnej Ústave.

20. vlado

kebz sa niekomu chcelo nechat prejst sudnym systemom napriklad socialny zakon a hnat to napr. az na sud eu, ver mi, ze by vyhral.. pretoze su tam 1. rozdielne percentualne sadzby jednotlivych dochodkov, diskriminujuce zasadu rovnosti a 2. niektore percentualne sadzby su nizsie, ako sa VLADA SR zaviazala dodrziavat medzinarodnymi zmluvami, ratifikovanymi a schvalenymi parlamentom sr a bla bla.. otazka znie: preco to nikto neurobi{|}?

Nevedia, alebo aj nechce sa im s tým namáhať.

Však ľudí môže niečo trápiť, ale nevedia, ako… a nikto im v tom nepomôže.

a budú voliť Smer, ktorý je viac pravicový..ako samotná pravica ( myslím politické strany )

"ze sa stavas obcanom sr uzatvaras akusi spolocensku zmluvu medzi sebou a statom" - az ma zamrazilo brr

51. rains

nadobudnutie obcianstva narodenim 🙂

Ľudské práva na Slovensku a spôsob ich ochrany:

Ľudské práva a slobody sú pevne spojené so životom každého človeka. Každý človek sa mení rodí a s nimi aj umiera. Patrí k nim napríklad právo na život, osobnú slobodu a bezpečnosť, slobodu pohybu, slobodu prejavu, slobodu vlastného svedomia. Ich rozsah je vymedzený stupňom vývoja v spoločnosti, a to v jej základnej právnej norme – ústave. Čo je Univerzálna deklarácia ľudských práv:
Univerzálnu deklaráciu ľudských práv vydala organizácia spojených národov. Pravidlá, ktoré sa snaží zaviesť:
- ľudia sú slobodní a sú si rovní, bez rozdielov (najmä rasy, pohlavia, národnosti, farby vlasov, čísla topánok, atď …)
- každý má právo na život
- nikto nesmie byť otrok
- nesmie sa mučiť, alebo inak kruto zaobchádzať
- každý má právo aby bola uznávaná jeho právna osobnosť
- každý má právo na ochranu proti diskriminácii, ktorá porušuje tieto pravidlá
- každý má právo na súdnu ochranu proti činom porušujúcim ľ. p.
- nikto nesmie byť svojvoľne zatknutý, držaný vo väzbe, alebo vyhnaný do vyhnanstva
- každý ma právo, aby bol spravodlivé a verejne vypočutý nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhoduje o jeho právach a povinnostiach a o každom trestnom obvinení, vznesenom proti nemu.
- obvinený sa pokladá za nevinného kým sa mu nepreukáže vina
- zákaz retroaktivity
- nezasahovať ľudom do súkromného života
- voľnosť pohybu, aj medzi štátmi
- právo na azyl, okrem prípadov ak je človek stíhaný z nejakého brutálneho činu
- právo na štátnu príslušnosť
- právo uzavreť manželstvo, a založiť si rodinu
- právo na ochranu rodiny
- právo vlastniť majetok
- sloboda myslenia, náboženstva
- sloboda prejavu, názoru
- sloboda združenia a nezdruženia (nemôžu nikoho nútiť aby sa združil)
- každý má právo podieľať sa na rozhodovaní o svojej krajine
- právo na soc. zabezpečenie, právo na prácu a mzdu za to, právo na dovolenku
- právo na vzdelanie, kultúrny život
- právo aby vládol taký poriadok, aký by mu zaručoval tieto práva
- každý má povinnosť voči spoločnosti a výkonom svojich práv nesmie obmedzovať práva druhých.
V akej právnej norme sú vymedzené ľudské práva na Slovensku?
Základné práva a slobody občanov Slovenskej republiky sú vymedzené v Ústave Slovenskej republiky, ktorá je od 1. septembra jej základným zákonom. V rozpore s Ústavou nemôže byť prijatý žiadny zákon, ani iný právny predpis.
Ďalšie okruhy ľudských práv a slobôd, ktoré má človek k dispozícii vymedzujú medzinárodné dokumenty.

Pravda, nejde o všetky medzinárodné dokumenty, ale len o tie, ktoré súčasne spĺňajú isté podmienky a to tieto:
- Sú zmluvami
- Obsahujú ľudské práva a základné slobody.
- Rozsah týchto ľudských práv a základných slobôd je väčší, ako je v Ústave Slovenskej republiky.
- Boli ratifikované
- Boli vyhlásené spôsobom ustanoveným v zákone.
Ľudské práva sú zhrnuté do ôsmych oddielov v druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky. A to sú tieto základné skupiny:
1. Oddiel Všeobecné ustanovenia
- vo všeobecných ustanoveniach sú určené podmienky platnosti ľudských práv na Slovensku ich použitie.
2. Oddiel Základné ľudské práva a slobody
- v tomto oddiely sú uvedené najzákladnejšie ľudské práva a slobody ako sú právo na život, právo na súkromie, právo na slobodný život bez nútenia na nútené práce, a ďalšie práva.
3. Oddiel Politické práva
- v tomto oddiely sú uvedené politické práva a slobody
4. Oddiel Práva národnostných menšín a etnických skupín
- v tomto oddiely sú uvedené práva občanov žijúcich v slovenskej republike iných národností a etnických skupín, práva na slobodný rozvoj ich kultúry, prijímať informácie v ich materinskom jazyku a podobne.
5. Oddiel Hospodárske, sociálne a kultúrne práva
- tieto práva zaručujú práva na slobodný rozvoj osobností a hospodársku istotu
6. Oddiel právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva
- tieto práva zaručujú právo na priaznivé životné prostredie a kultúrne dedičstvo
7. Oddiel Právo na súdnu a inú právnu ochranu
- tento oddiel zaručuje každému občanovi nášho štátu právo na právnu ochranu, právnika, právnu obranu a podobne
8. Oddiel Spoločné ustanovenia k prvej a druhej hlave
- tento oddiel opisuje ustanovenia k prvej a druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky.

Kto môže porušiť základné ľudské práva?
V zásade ich môže porušiť vo vzťahu k občanovi iný občan alebo štátny orgán, pričom, ku skutočnému porušeniu ľudských práv dôjde len v prípade ,ak tieto práva poruší štátny orgán, pretože ľudské práva sú predovšetkým určené na ochranu človeka pred štátnou mocou. Naše ľudské práva môže porušiť aj štát pri tvorbe zákonov a iných predpisov, alebo o porušenie týchto práv pri vydávaní konkrétnych rozhodnutí, ktoré sa nazýva aplikáciou práva.

Čo môže urobiť občan, ak parlament prijme napríklad zákon obmedzujúci nad rámec ústavy jeho ľudské práva a slobody?

Tu je rozhodujúce, kto má v našom štáte možnosť napraviť takýto zákon. Môže to urobiť iba Národná rada Slovenskej republiky prijatím nového zákona, alebo Ústavný súd Slovenskej republiky v rámci kontroly ústavnosti. V oboch prípadoch však občan sám nemá možnosť obrátiť sa na túto inštitúciu so žiadosťou o nápravu. Občan nemá ani zákonodarnú iniciatívu a nemôže ani podať návrh na preskúmanie ústavnosti zákonov na Ústavný súd Slovenskej republiky.

Toto právo má iba prezident, vláda, súd, generálny prokurátor alebo najmenej jedna pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Občan má jedinú možnosť, a to, obrátiť sa na tieto orgány, pričom najprirodzenejšie je, že sa obráti na poslancov. Poslanec síce ústavne nezodpovedá svojim voličom, ale jeho politická ambícia byť opätovne zvolený, ho núti hľadať východiska.

Ako má vyzerať návrh na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky?

Tento návrh sa nazýva ústavná sťažnosť a musí obsahovať všeobecné i špeciálne náležitostí. K všeobecným patrí to, že návrh musí byť podaný písomne na adresu: Ústavný súd Slovenskej republiky. Hlavná č. 72, Košice a musí obsahovať
- akej veci sa týka,
- kto ho podáva,
- akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,
- odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho zástupca. Osobitosťou je, že návrh musí ešte obsahovať základné práva a slobody, ktoré boli podľa tvrdenia sťažovateľa porušené a akým konaním k tomuto porušeniu došlo.
K sťaženosti je potrebné pripojiť aj kópiu právoplatného rozhodnutia.


Čo musí obsahovať návrh na začatie konania (žaloba) pred správnym súdom?

Návrh, ktorý sa nazýva žaloba musí okrem všeobecných náležitostí (písomná forma, označenie účastníkov a pod.) obsahovať:
- označenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré sa napadá.
- Vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá,
- Uvedenie dôvodov, v čom žalobca (občan) vidí nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu,
- Konečný návrh rozhodnutia súdu.

Dôležitou podmienkou je povinné zastupovanie občana bez právnického vzdelania advokátom alebo komerčným právnikom. Táto podmienka neplatí na preskúmavanie rozhodnutí v priestupkovom konaní a vo veciach nemocenských poistenia alebo dôchodkového zabezpečenia.

Prokurátor v občianskom súdnom konaní

Pri zabezpečovaní základných práv a slobôd tak fyzických ako aj právnických osôb, okrem orgánov moci zákonodarnej, výkonnej a súdnej, dôležité miesto zohráva okrem ombudsmana aj prokurátor. Pri posudzovaní účasti prokurátora v občianskom súdnom konaní musíme vychádzať hlavane z čl. 149 Ústavy, v zmysle ktorého prokurátor chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. Najdôležitejšou garanciou zabezpečenia ochrany základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb je súdna moc. Konanie pred súdom je tým garantom, ktorý v konečnom dôsledku zabezpečí potrebnú ochranu základných práv a slobôd zmysle ústavnosti a zákonnosti.

Prokurátor sa v zmysle Občianskeho súdneho poriadku môže zúčastniť Občianskeho súdneho konania v troch formách:



a) podaním návrhu na začatie občianskeho súdneho konania
b) vstupom do už začatého občianskeho súdneho konania
c) podaním sťažnosti pre porušenie zákona.

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že účasť prokurátora v občianskom súdnom konaní v rámci jednotlivých foriem je zákonne obmedzená. Znamená to, že návrh na začatie občianskeho súdneho konania môže podať iba vo veciach, ktoré výslovne stanoví osobitný zákon alebo v rámci správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo jeho protestu, ak to vyžaduje verejný záujem. Vstúpiť do začatého občianskeho súdneho konania môže iba vo veciach.

a) spôsobilosti na právne úkony
b) vyhlásenie za mŕtveho
c) zápisu do obchodného registra
d) výchovy maloletých a opatrovníckych

Ombudsman

Na ochranu ľudských práv v právnych krajinách slúži úrad ombudsmana a prokuratúra. Úrad ombudsmana svojou pozitívnou úlohou zohráva hlavne pri zabezpečovaní ochrany základných ľudských práva a slobôd. Inštitút ombudsmana vznikol v roku 1809 vo Švédsku a postupne sa rozšíril do Európy, ale aj do Ameriky, Afriky, Ázie a Austrálie. Ombudsman v poslednom období začína nadobúdať aj charakter nadnárodný, ako to vyplýva z návrh štatútu Európskeho ombudsmana z dňa zo dňa 17. 12. 1992 v rámci Európskej únie. Všeobecne možno ombudsmana charakterizovať ako nezávislý parlamentný orgán, ktorého úlohou je pomáhať, tak fyzickým, ako aj právnickým osobám pri zabezpečovaní ochrany ich práv a oprávnených záujmov vo vzťahu k štátnej moci.
Znamená to že úrad ombudsmana je orgánom kontroly verejnej správy a preskúmania sťažností tak fyzických osôb, ako aj právnických osôb. V niektorých štátoch ombudsman môže vykonávať v rámci svojej činnosti aj kontrolu súdnictva (napr. vo Švédsku a Fínsku). Pre lepšie pochopenie charakteru tohto inštitútu je potrebné sa zastaviť pri funkciách, ktoré plní. Ombudsman plní tieto funkcie:
1. Kontrolnú funkciu
- Ombudsman pri výkone svojej činnosti plní funkciu vonkajšej kontroly orgánov verejnej správy, prípadne súdom. Predmetom tejto kontrolnej činnosti je činnosť správnych (súdnych) orgánov vo vzťahu k sťažnosti, ktorú ombudsman rieši. Samozrejme tu treba zdôrazniť, že táto kontrola je obmedzovaná zákonným spôsobom o určité odvetvia verejnej správy. Toto obmedzovanie kontroly ombudsmana je v rôznych štátoch a závisí od povahy inštitútu ombudsmana.
2. Zmierovaciu funkciu
- Podstatou zmierovacej funkcie ombudsmana je to, aby v rámci riešenia sťažností nabádal jednotlivých účastníkov k tomu, aby v rámci zákona svoj spor, podľa možností, vyriešili zmiernom a nie súdnou cestou, prípadne konaním pred iným orgánom štátnej moci. Podstatou tohoto zmieru má byť zachovanie ústavnosti, či zákonnosti v danom právnom vzťahu.
3.

Reformačnú funkciu
- Vychádzajúc z plnenia predchádzajúcich funkcií, ombudsman pri svojej činnosti zároveň spoznáva aj zastaranosť, či nepružnosť jednotlivých zákonov, ako aj to, kde je potrebné určitý druh spoločenských vzťahov právne upraviť. Preto má ombudsman, vychádzajúc z jeho činnosti, iniciatívnu právomoc voči parlamentu vo vzťahu k jeho celkovej legislatívnej sčítanosti. Znamená to, že ombudsman môže iniciovať zrušenie, či zmenu právnej normy, ktorá je zastaralá alebo už nevyhovujúca, alebo iniciovať prijatie zákona na spoločenské vzťahy, ktoré nie sú právne dostatočne upravené.
4. Demokraticko-politickú
- poslednou, ale veľmi dôležitou funkciou ombudsmana je dbať o to, aby si fyzické, či právnické osoby ctili zákon a zachovali autoritu orgánov štátnej moci. Narastajúca popularita ombudsmana, hlavne v európskych štátoch, je aj dôsledkom postupného úpadku demokratických inštitúcií v súčasnej postindustiálnej spoločnosti. Na druhej strane pôsobenie inštitútu ombudsmana je spojené aj s novými prvkami v demokratických právnych systémoch s tzv. „soft-law“. Znamená to, že ombudsman pri výkone svojej činnosti využíva spoločnosti pôsobiace mechanizmy, tak povahy právnej , ako aj mimoprávnej a morálnej. Vzťah fyzickej, či právnickej osoby, ktorej právo bolo ohrozené alebo porušené k ombudsmanovi môže byť - buď priamy alebo prostredníctvom parlamentu. Znamená to, že občan sa môže na ombudsmana obrátiť so svojou sťažnosťou buď priamo, alebo prostredníctvom poslanca, či senátora parlamentu. V tejto súvislosti treba ešte poznamenať, že ombudsman nemá rozhodovaciu právomoc. Môže sa teda s podanou sťažnosťou buď obrátiť na príslušný orgán štátnej moci alebo doporučiť sťažovateľovi, ako má v danej veci sám postupovať, prípadne vôbec nekonať. Z hľadiska vývoja, ako aj z hľadiska povahy jednotlivých právnych poriadkov.
Môžeme ombudsmana rozdeliť na jednotlivé typy:
a) typ nordického ombudsmana
b) typ kontinentálneho ombudsmana
c) typ anglo-amerického ombudsmana

Z uvedeného teda môžeme vyvodiť skutočnosť, že vzhľadom na doterajší stav právneho poriadku u nás, ako aj na preťaženosti súdnictva a určitú nedokonalosť právnych predpisov, je existencia inštitútu ombudsmana v našom právnom poriadku opodstatnená. Na vytvorenie tohto inštitútu, hlavne vzhľadom na zabezpečenie ochrany základných ľudských práv a slobôd v činnosti výkonnej moci. Pni formovaní toho inštitútu treba poznamenať, že ombudsman má fungovať ako inštitút nezávislý od akejkoľvek moci. Zároveň vo vzťahu k správnym súdom, či prokuratúre to má byť inštitút konkurenčný alternatívny.


Záver:
Zachovanie základných ľudských práv a slobôd je dôležitým atribútom právneho štátu.

Slovenská republika sa v medzinárodnom hodnotení považuje za právny štát. Najvyšším zákon je ústava. Bohužiaľ ešte z čias komunizmu ostali praktiky, ktoré nie sú celkom v súlade s ľudskými právami. Politikov veľmi netrápi porušovanie alebo aspoň drobné porušovanie ľudských práv. Často príjmu zákon, ktorý je v rozpore s ústavou, alebo s ľudskými právami. No v posledných rokoch sa to čím ďalej tým viac zlepšuje, pretože Slovensko s snaží dostať do medzinárodných štruktúr, akými sú napr.: Európska únia alebo NATO. Tým pádom sú Slovenky politici pod dohľadom medzinárodných právnych inštitúcií a kvôli zachovaniu ich ambícii sa snažia robiť čo najmenej chýb. Dokonca zvolili prvého ombudsmana na Slovensku. Za niekoľko rokov by sme mali dosiahnuť úroveň ostatných štátov EÚ. Dúfame a veríme. :-).
Právo bez přijímaček
Právo v podnikání a právo ve
správě na prestižní vysoké škole.



odkaz

teraz idem na obed.

Je smutné,ako veľa z ústavy sa nedodržiava a práva sú len ťažko vymožiteľné.Ak je štát nie schopný zabezpečiť plnenie ústavy represívnymi zložkami má zmysel ju tvoriť?