Všetko čo potrebujete vedieť o Márií a Ježišovi (zdroj Korán, nie názory kňazov či ateistov)

Marjam (Mária)
Počet znamení (veršov) 98
1.Káf, Há, Já, Ajn, Sád. (1)
(1): Ide o písmená arabskej abecedy, a to: k, h, j resp. i. Posledné dve písmená nemajú ekvivalent v slovenskej abecede. K významu týchto písmen pozri výklad prvého verša druhej kapitoly.

2.Je to (príbeh, ktorý ti zosielame, Muhammad) pripomenutie o milosti Pána tvojho voči Svojmu poddanému Zakarejjovi (Zachrariášovi, ktorý bol Bohu podriadený a nasledoval to, čo Boh uložil) , (V Koráne sa Zachariáš nazýva Zakarijja. K slovu poddaný pozri vysvetlivku k veršu 2:23)
3.Keď zavolal (Zachariáš) na Pána svojho tajným volaním (v tichosti vo svojom srdci sa obrátil na Boha s prosbou) ,
4.Povedal (Zachariáš) : "Pane môj! Kosti už vo mne zoslabli a hlava moja sa trblieta šedinami a z prosby k Tebe, Pane môj, som nebol nikdy nešťastný (kedykoľvek som Ťa o niečo poprosil, nikdy som nebol nešťastný alebo sklamaný a Ty si ma vždy zahrnul Svojou milosťou) ,
5.„Bojím sa (Zachariáš pokračuje) o tých, ktorí ostanú po mne (že po mojej smrti nebudú nasledovať posolstvo, s ktorým som bol k nim poslaný, že zanechajú vieru a povedú ľudí do záhuby) a moja žena je pritom neplodná (nemôže mi porodiť syna, ktorý by po mne v tomto posolstve pokračoval) , daj mi preto (Bože) z Tvojej moci potomka (ktorý by po mne pokračoval) “,
6.„Ktorý by dedil po mne (Zachariáš vo svojej tajnej prosbe pokračuje) a dedil by z príbuzenstva Jakuba (v Koráne sa Jakub nazýva Ja'qúb) a učiň ho, Pane môj, uspokojivým (Tebe oddaným tak, aby si získal Tvoju spokojnosť) “.
7.„Zachariáš! Oznamujeme ti radostnú zvesť o synovi, ktorého meno bude Jahjá (Ján) a ktorému sme predtým neučinili menovca (pred narodením Jána samotné meno Ján neexistovalo a syn Zachariáša bol prvým človekom, ktorý dostal toto meno priamo od Boha najvyššieho) “.
8.Povedal (Zachariáš) : „Pane môj! Ako môžem mať syna, veď moja žena je neplodná a ja som dosiahol vek vysoký (som už priveľmi starý) ?!“
9.Povedal (Boh) : „Tak povedal Pán tvoj (že sa stane) . Je to pre Mňa ľahké, veď som ťa stvoril predtým a pritom si ničím nebol (ako Boh predtým dal život Zachariášovi, tak ho dá aj Jánovi) “.
10.Povedal (Zachariáš) : „Pane môj, učiň mi znamenie (že žena moja porodí) .“. Povedal (Boh) : „Tvojím znamením bude, aby si neprehovoril s ľuďmi tri noci úplné (tri noci a tri dni) “.
11.I vyšiel (Zachariáš) z mihrábu (miesto alebo miestnosť určená na modlenie) k svojim ľuďom a naznačil im (keďže sľúbil, že neprehovorí) : „Ráno i večer (vo dne i v noci) svedčte o jedinečnosti Jeho (Boha) a že sa Mu nemá pripisovať to, čo nezodpovedá pravde“.
12.„Jahjá (Ján) ! Vezmi si Knihu (a drž sa jej) pevne“. A dali sme mu múdrosť už ako chlapcovi (keď bol ešte chlapcom) ,
13.A láskavosť pochádzajúcu od nás (sme mu dali) a očistenie (tú všetku múdrosť a dobré vlastnosti, ktoré sme Jánovi dali, boli láskavosťou od nás pre jeho rodičov, ako aj očistenie a milosť pre neho samého) . A bol bohabojný.
14.A úctivého k svojim rodičom sme ho učinili. A nebol povýšenecký, ani neposlušný.
15.Mier s ním (ho sprevádza) v deň, keď sa narodil a v deň, keď zomrie a v deň, keď bude vzkriesený (znova) k životu. (15)
(15): Tu sa už končí príbeh Zachariáša a jeho syna Jána a začína sa príbeh o Márii a jej synovi Ježišovi.

16.Spomeň (im, Muhammad) , čo je v Knihe (Koráne) o Márii, ako sa vzdialila od rodiny svojej na miesto východné (ležiace východne od nich) .
17.Závojom sa od nich (od svojich ľudí) oddelila. A tak sme k nej poslali nášho Ducha (anjela Gabriela) , ktorý sa jej zjavil v podobe dokonalého človeka.
18.Povedala (Mária) : „Nech ma (Boh) Ten, v moci ktorého je milosť, chráni pred tebou. Nepribližuj sa, ak si bohabojný.“
19.Povedal (anjel Gabriel) : „Som len poslom Pána tvojho, aby som ti daroval syna očisteného“.
20.Povedala (Mária) : „Ako by som mohla mať syna a pritom sa ma nedotkol človek (žiadny) a nebola som nepočestná?!“
21.Povedal (anjel) : „Tak povedal Pán tvoj: "Je to pre Mňa (Boha) ľahké (dať ti syna aj keď sa ťa žiaden muž nedotkol) “. A bude tak stvorený, aby sme ho učinili znamením pre ľudí a milosťou od nás (pre ľudí, ktorý im ukáže cestu správnu) . A je to už vec rozhodnutá". (21)
(21): Tu sa už končí dialóg medzi anjelom Gabrielom a Máriou. Islamskí učenci zaoberajúci sa výkladom Koránu s odvolaním sa na verš (21:91) napísali, že anjel Gabriel vdýchol do Márie (p.), a tak otehotnela.

22.Počala ho (Ježiša) a vzdialila sa s ním na odľahlé miesto (aby ju jej ľudia za ťarchavosť neodcudzovali) .
23.Pôrodné bolesti ju (Máriu) priviedli ku kmeňu palmy. Povedala: „Bodaj by som bola zomrela pred týmto (dňom) a bola bezvýznamnou a zabudnutou (osobou) .“. (23)
(23): Ibn Kesír poslednú vetu komentoval, že keď Máriu postihli pôrodné bolesti, bola sama a bála sa, že po narodení syna ju budú jej ľudia odsudzovať a haniť, keďže bola medzi nimi známa svojou počestnosťou a dobrou povesťou. Preto si želala, aby bola mŕtva, neznáma a zabudnutá.

24.Zavolal na ňu (anjel Gabriel) spod nej (palmy) : „Nežiaľ. Pán tvoj učinil pod tebou potôčik (tečúci) “,
25.„Zatras kmeň palmy smerom k sebe, spadnú na teba čerstvé (a zrelé) plody.“, "Jedz a pi a buď spokojná a ak by si uvidela nejakého človeka, tak povedz** (ak by sa ťa na dieťa pýtal) :
26.„Ja som zasľúbila pôst (Bohu) Tomu, v moci ktorého je milosť, preto neprehovorím dnes so žiadnym človekom.“.
27.Prišla s ním k svojim ľuďom, nesúc ho (Ježiša) . Povedali (jej ľudia, keď ich oboch uvideli) : „Mária! Ty si pri-šla s niečím neslýchaným“,
28.„Ty, sestra Árona! (Mária, ty, ktorá si sa zbožnosťou a cnosťou podobala Áronovi) . Tvoj otec nebol človekom zlým (zlým človekom sa na tomto mieste v prvom rade myslí cudzoložník a smilník) a tvoja matka nebola nepočestná (ako si mohla niečo také urobiť) .“.
29.Ukázala na neho (Mária ukázala na Ježiša, aby sa spýtali jeho na vysvetlenie) . Povedali (jej ľudia) : „Ako máme hovoriť s niekým, kto je dieťaťom v detskom lôžku (v kolíske) ?!“
30.Povedal (im Ježiš) : „Ja som Bohu poddaný (k slovu poddaný pozri vysvetlivku k veršu 2:23) , dal mi Knihu a prorokom ma učinil“,
31.„A učinil ma požehnaným, kdekoľvek by som bol a odkázal mi konať modlitbu a dávať zakát (v tomto verši zakat znamená milodar) , pokiaľ budem živým“,
32.„A úctivým k svojej matke ma učinil a neučinil ma povyšujúcim sa a nešťastným“,
33.„Mier so mnou (ma sprevádzal) v deň, keď som sa narodil a (bude ma sprevádzať) v deň, keď zomriem a v deň, keď budem vzkriesený (znova) k životu.“. (33)
(33): Ježiš pokračuje: „A mier od Boha ma sprevádzal v deň, keď som sa narodil a bude ma sprevádzať v deň, keď zomriem a v deň, keď budem znova medzi živými.“ Výraz „a v deň, keď zomriem“ na tomto mieste môže poukazovať na skutočnosť, že všetci ľudia pred príchodom súdneho dňa zomrú a až potom budú vzkriesení. Islamské náboženstvo považuje za jeden z príznakov blízkeho príchodu súdneho dňa návrat Ježiša medzi ľudí. V tejto spojitosti sa význam celého verša javí tak, že Ježiš sa narodil v mieri a v mieri, tesne pred príchodom súdneho dňa, keď sa znova vráti na zem, aj umrie a v mieri bude znova vzkriesený. Slová „a v deň, keď zomriem“ nemôžu znamenať dobu, v ktorej Ježiš žil, približne pred dvoma tisícami rokov, pretože na inom mieste v Koráne je jasne napísané, že Ježiš nebol ukrižovaný, že nezomrel, ale že ho Boh k Sebe zdvihol. Slová, ktoré Ježiš (p.) povedal, poukazujú aj na to, že nevedel to, čo príde v budúcnosti, preto sa domnieval, že zomrie podobnou smrťou, akou umierajú ostatní ľudia.

34.Taký bol Ísa (Ísa je jedno z pomenovaní Ježiša v Koráne) , syn Márie. Je to pravdivá správa, o ktorej pochybujú. (34)
(34): Taký bol Ježiš, syn Márie a to, čo bolo uvedené, je pravdivá správa o ňom a o jeho živote, o ktorej sa židia a kresťania medzi sebou sporia a o ktorej sa aj kresťania navzájom sporia. Sporia sa o tom, či sa Ježiš narodil ako dôsledok nepočestnosti Márie, čo tvrdili židia, alebo či je Ježiš Bohom, synom Božím, alebo súčasťou Svätej trojice. Boh najvyšší ďalej pokračuje a hovorí Sám o Sebe:

35.Boh (ktorý je ojedinelý vo všetkom) by si nikdy neučinil akéhokoľvek syna. Jedinečný je (Boh) , nemá sa Mu pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (Bohu je vzdialené všetko to, čo mu je nepravdivo pripisované) . Keď rozhodne akúkoľvek vec, len jej povie: „Buď“ a ona bude (stane sa) .
36.„Boh je veru (verš nadväzuje na to, čo Ježiš svojim ľuďom z kolísky povedal) Pánom mojím i Pánom vaším, tak ho uctievajte. To je cesta rovná (správna, ktorá nemá žiadne odchýlky ani vybočenia) .“. (36)
(36): Týmto veršom sa končí príhovor Ježiša z kolísky k ľuďom, ktorý nadväzuje na verš č. 33.

37.Avšak skupiny (židov a kresťanov) sa medzi sebou začali sporiť (ohľadom Ježiša, jeho pôvodu a smrti) . Beda tým, ktorí vieru odmietali (tým, že Bohu pripisujú syna, ktorým mal byť Ježiš) , keď uzrú Deň preveľký (keď budú svedkami dňa zmŕtvychvstania a súdneho dňa) **. **
38.Aký jasný bude ich sluch a zrak v deň, keď k nám prídu. Dnes sú však krivdiaci v blude zjavnom. (38)
(38): Sluch, zrak i myseľ tých ľudí, tých skupín, ktoré o Bohu tvrdili rôzne veci a ktorých myseľ bola v živote pozemskom zatemnená, bude veľmi jasná v súdny deň, v deň, keď budú stáť pred Bohom. V ten deň títo ľudia, ktorí krivdili Bohu, zistia, že všetky ich tvrdenia a oni sami sa nachádzali v blude zjavnom a hrôza, ktorá sa ich zmocní v momente, keď to zistia, bude obrovská.

39.Varuj ich (všetkých, Muhammad) pred Dňom zármutku (pred súdnym dňom) , kedy bude všetko už rozhodnuté (a údel každého bude v tento deň určený podľa toho, čo vo svojom pozemskom živote konal) . Oni pritom v neznalosti svojej tápajú (a neuvedomujú si, čo príde) a oni neveria. (39)
(39): Varuj, Muhammad, všetkých, ktorí sa o pôvode proroka Ježiša sporia, pred súdnym dňom, aby si dali pozor, pretože neustále vo svojej neznalosti a domnienkach tápajú a neuvedomujú si, že súdny deň môže kedykoľvek nastať a že zomrú v stave neviery a pridružovania k Bohu.

40.My (vzťahuje sa to na Boha) zdedíme (nakoniec) zem a každého, kto je na nej a k nám bude ich (všetkých, ktorí na nej žili) návrat (v deň zmŕtvychvstania) . (40)
(40): Boh Najvyšší tu porovnal príchod súdneho dňa s dedením. Keď človek na tomto svete zomrie, neberie si so sebou do hrobu nič z toho, čo vo svojom živote vlastnil a všetko, čo mal, niekto po ňom zdedí. Majetok v podstate vždy len mení svojho majiteľa. Takto to bude pokračovať, až kým pred súdnym dňom nezomrú všetci ľudia a všetok majetok ostane bez dediča, a tak sa znova vráti Bohu Najvyššiemu, ktorý ho stvoril. So svojim majetkom sa vracajú aj ľudia k svojmu Stvoriteľovi, nie však už s majetkom, ktorý mali na zemi, pretože ten im už nepatrí, ale s majetkom odlišného druhu. Majetkom, ktorým sa ľudia budú môcť vykúpiť v tento deň, bude hodnota ich viery a dobrých skutkov, ktoré vo svojom živote vykonali.

41.Spomeň (ľuďom, Muhammad) čo je v Knihe (Koráne) o Abrahámovi. (Abrahám je v Koráne nazvaný Ibráhim.) On bol pravdovravný a bol prorokom. (41)
(41): V nasledujúcich veršoch nám Korán približuje príbeh o prorokovi Abrahámovi:

42.Keď povedal (prorok Abrahám) svojmu otcovi: „Otče môj! Prečo uctievaš to, čo nepočuje a nevidí a neprospeje ti v ničom?“,
43.„Otče môj! Dostalo sa mi poznanie, ktoré sa tebe nedostalo (a poznám to, čo ty nie) . Nasleduj ma, uvediem ťa na cestu rovnú (správnu, bez vybočení) “,
44.„Otče môj! Neuctievaj satana, veď satan bol (Bohu) Tomu, v moci ktorého je milosť, neposlušný (a zaprisahal sa, že sa bude snažiť ľudí zviesť zo správnej cesty na cestu, ktorá ich dovedie k neposlušnosti) “,
45.„Otče môj! Bojím sa, že sa ťa dotkne (postihne) trápenie pochádzajúce od Toho (od Boha) , v moci ktorého je milosť a staneš sa tak satanovým spoločníkom (v pekle) “.
46.Povedal (Abrahámovi jeho otec) : „Odvraciaš sa ty od mojich bohov Abrahám? Ak neprestaneš, ukameňujem ťa a opusti ma nadlho (na dlhý čas) “.
47.Povedal (Abrahám otcovi) : „Mier s tebou. Budem pre teba prosiť o odpustenie môjho Pána, On ma milosťou svojou zahŕňa“,
48.„A budem sa vás strániť i toho, čo vzývate mimo Boha a budem prosiť Pána svojho (o milosť) , azda nebudem vzývaním svojho Pána nešťastný (patriť medzi tých nešťastných, ktorým sa spokojnosť Božia nedostala) “.
49.Keď sa ich stránil i toho, čo uctievali mimo Boha, darovali sme mu Izáka (Izák je v Koráne nazvaný Isháq) a Jakuba (Jakub je v Koráne nazvaný Jaqúb) a oboch sme učinili prorokmi.
50.Dali sme im z milosti našej (dobro života terajšieho i budúceho) a učinili sme ich s vysokou (váženou) povesťou (medzi ľuďmi) .
51.Spomeň (ľuďom, Muhammad) čo je v Knihe (Koráne) o Mojžišovi (Mojžiš sa v Koráne nazýva Músa) . On bol vyvoleným (v tom, že k nemu Boh prehovoril) a bol poslom i prorokom.
52.Zavolali sme naňho (na Mojžiša) z pravej strany hory a priblížili sme si ho na dôvernú reč. (52)
(52): Ibn Abbás (jeden z prorokových spoločníkov) výraz „na dôvernú reč“ vysvetlil tým, že Boh najvyšší k Mojžišovi prehovoril priamo, nie prostredníctvom anjela Gabriela.

53.A dali sme mu (Mojžišovi) z milosti našej jeho brata Háruna (Árona) ako proroka (ktorého sme proroctvom obdarili) . (53)
(53): Splnili sme Mojžišovi jeho prosbu, keď požiadal, aby mu Boh dal niekoho, kto by ho podporil a pomáhal mu v jeho posolstve. Túto prosbu sme mu splnili tým, že sme mu dali brata Árona (Áron sa v Koráne nazýva Hárun), ktorého sme učinili prorokom.

54.Spomeň (ľuďom, Muhammad) čo je v Knihe (Koráne) o Ismáilovi (prvorodený syn proroka Abraháma) . On sľuby dodržiaval a bol poslom i prorokom,
55.Prikazoval rodine svojej modlitbu a zakat (poskytovanie milodarov) a bol u Pána svojho uspokojivý (Boh bol s ním spokojný) .
56.Spomeň (ľuďom, Muhammad) , čo je v Knihe (Koráne) o Idrísovi. On bol pravdovravný a bol i prorokom,
57.A pozdvihli sme ho na vysoké (a čestné) miesto.
58.To boli tí, ktorým Boh dar svoj dal, ktorí pochádzali z radov prorokov z potomstva Adama a z radov tých, ktorých sme odniesli s Noemom (v Arche) a z potomstva (proroka) Abraháma a (proroka) Izraela (Jakuba) a z radov tých, ktorých sme správne usmernili a vyvolili. Keď sú im prednesené znamenia (Boha) Toho, v moci ktorého je milosť, s plačom padajú (na zem klaňajúc sa) do polohy sužudu. (58)
(58): Tí všetci hore spomenutí sú Božími prorokmi, o ktorých sme ti zoslali správu (bolo ich desať, prvým bol Zachariáš a posledným Idrís) a ktorým Boh dar Svoj dal a obdaril ich proroctvom, posolstvom alebo oboma. Títo proroci pochádzali z potomstva Adama a z potomstva tých, ktorých sme zachránili s Noemom v Arche a z potomstva prorokov Abraháma a Izraela a spomedzi tých, ktorých Boh na cestu správnu usmernil a vyvolil si ich pre oznámenie posolstiev a proroctiev ostatným ľuďom. Keď sú týmto všetkým prednesené Božie znamenia, skláňajú svoje hlavy pokorne k zemi do polohy „sužúd“ (t.j. do polohy, v ktorej sa človek pokloní, kľakne na kolená, nakloní trup a hlavu smerom k zemi a spojí čelo a nos so zemou.) so slzami v očiach od pokory.

59.Po nich však potom nasledovali nasledovníci (po spomenutých prorokoch prišli ďalší ľudia) , ktorí zanedbali modlitbu a sledovali túžby. Tí stretnú záhubu (dostanú sa do záhuby alebo do bludu) , (59)
(59): Po zbožných ľuďoch a prorokoch uvedených v predchádzajúcom verši nasledovali nešťastní ľudia, ktorí zanedbali modlitbu a sledovali len svoje túžby. Skutky týchto nešťastníkov ich privedú až k záhube. Niektorí učenci z odboru islamských vied však slovo „záhuba“ na tomto mieste (v arabskom jazyku „Gijjá“) vysvetlili ako názov veľmi horúceho údolia v pekle. V takomto prípade by posledná veta znela: „Tí skončia v Údolí záhuby“.

60.Okrem tých, ktorí pokánie učinili a uverili a dobro konali. Tí vojdú do záhrady rajskej a nebude im ukrivdené v ničom.
61.Do záhrad Edenu (vojdú) , ktoré (Boh) Ten, v moci ktorého je milosť, sľúbil tým, ktorí sa Mu odovzdali, bez toho, aby ich (záhrady vopred) bližšie poznali. Jeho sľub veru príde. (61)
(61): Vojdú do záhrad Edenu, ktoré Boh prisľúbil tým ľuďom, ktorí v Neho uverili a cestu, ktorú určil, nasledovali a to napriek tomu, že tieto záhrady vopred nevideli a ani nepoznali, ale uverili poslom, ktorých Boh Najvyšší ľuďom so správou o nich poslal. Veru sľub, ktorý Boh dal, príde a bude splnený.

62.Nebudú v nich (v týchto záhradách) počuť plané reči, len mier (všetko, čo zabezpečuje pokojný a nerušený život) . Aobživu svoju tam budú mať ráno i večer (kedykoľvek bez obmedzenia) ,
63.To je záhrada rajská, ktorú ako dedičstvo dávame tým z radov tých, ktorí sú nám odovzdaní, ktorí boli bohabojní.
64.„Nezostúpime jedine ak z príkazu Pána tvojho (Muhammad) . Jemu (Bohu) náleží, čo je pred nami a čo je za nami a čo je medzi tým. A Pán tvoj nie je zábudlivý“, (64)
(64): Jedného dňa sa prorok Muhammad (p.) spýtal anjela Gabriela, keď sa mu nejaký čas nezjavil: „Gabriel, čo ti bránilo, aby si nás navštívil častejšie, ako nás navštevuješ?.“ Ako odpoveď na prorokovu otázku bol od Boha najvyššieho zoslaný tento verš: „A nezostúpime do pozemského sveta jedine ak z príkazu Pána tvojho a s Jeho povolením. Bohu náleží všetko na tomto svete i v živote večnom, všetko v minulosti, v budúcnosti i v prítomnosti. Nič sa pred Ním neskryje a Pán tvoj, Muhammad, nezabúda na nič.“

65.Pán nebies a zeme a čo je medzi nimi (je Boh) , uctievaj Ho (a len Jeho) a buď trpezlivý pri Jeho uctievaní (a pri plnení povinností, ktoré ti uložil) . Poznáš azda niekoho, kto by mu bol menovcom? (Poznáš azda niekoho, kto by si zaslúžil niesť meno, vlastnosti a veľkosť Boha najvyššieho?. Veta je tu štylizovaná vo forme otázky, pričom znamená, že niet toho, kto by si zaslúžil uctievanie okrem Boha jedného jediného.)
66.Človek hovorí (čudujúc sa) : „Až zomriem, budem vzkriesený k životu?!“ (66)
(66): Človek, ktorý odmieta veriť vo vzkriesenie, sa spytuje s údivom, odmietajúc uznať túto udalosť sľúbenú v nebeských Knihách: „Až zomriem a premením sa na prach, budem vzkriesený a vyjdem z hrobu znova ako živý?!.“ Ibn Kasir tento verš komentoval slovami: "Človek, ktorý odmieta veriť, sa čuduje a nepripúšťa svoje vzkriesenie po smrti aj napriek tomu, že keby pouvažoval o tom, z čoho bol stvorený, ako vznikol a narodil sa, zistil by, že vzkriesenie človeka je ľahším úkonom než jeho prvotné stvorenie.

67.A či si človek nepamätá (a neuvedomuje si) , že sme ho už predtým stvorili (a dali sme mu život) a pritom nebol ničím?
68.Prisahám na Pána tvojho (Boh prisahá sám na Seba, pričom adresátom je tu stále prorok Muhammad) : Zhromaždíme ich (tých, ktorí veriť odmietli) so satanmi a potom ich privedieme k peklu, okolo ktorého budú na kolenách (kľačať) ,
69.Potom vytiahneme z každej skupiny tých, ktorí boli voči (Bohu) Tomu, v moci ktorého je milosť, najzanovitejší,
70.Potom my veru najlepšie budeme poznať tých, ktorí si najviac zaslúžia v ňom (ohni) horieť (ktorí si to svojím správaním a odmietaním zasluhujú) .
71.Niet medzi vami (ľudia) nikoho, kto k nemu (k ohňu) nepríde. (Všetci k ohňu prídu. Tí, ktorí do Raja budú smerovať, aby spoznali, čo by ich čakalo a tí, ktorí veriť odmietali a hriechov sa dopúšťali, aby v ňom ostali.) Je to u Pána tvojho isté a rozhodnuté (že sa takto stane) ,
72.Potom (ako všetci k ohňu pekelnému prídu) zachránime tých, ktorí bohabojnými boli a ponecháme v ňom krivdiacich (kľačať) na kolenách.
73.Keď sú im (ľuďom, ktorí žijú v živote terajšom a ktorí sa neskôr do ohňa dostanú) prednesené naše zjavné znamenia, tí (bohatí z kmeňa Qurejš) , ktorí odmietli veriť, hovoria veriacim (spytujú sa chudobných veriacich s posmechom) : „Kto z oboch skupín je v lepšom postavení a v úctyhodnejšom zhromaždení?“. (Ako môžeme byť my v blude a veriaci na pravde, keď máme v tomto živote lepšie spoločenské postavenie a úctyhodnejšie zhromaždenia ako oni? Keby sme mi boli v blude, boli by sme v tom horšom postavení my, a nie oni.)
74.Koľko pokolení, ktoré žili pred nimi (pred uvedenými ľuďmi) , sme zahubili a ktoré boli bohatšie a okázalejšie (než oni) .
75.Povedz (Muhammad, tým, ktorí veriť odmietajú a ktorí si myslia, že majú pravdu) : "Kto je v blude, tomu nech (Boh) Ten, v moci ktorého je milosť, predĺži dĺžku jeho bludu (dĺžku trvania tohto bludu, v ktorom sa nachádza) . A až zahliadnu to, čo im bolo sľúbené, či už trápenie alebo Hodinu (trestu, súdny deň) , vtedy spoznajú, kto má horšie postavenie a slabšie vojsko (kto sa pridal na slabšiu stranu a všetko prehral) .
76.Boh pridá tým, ktorí boli správne usmernení, správne usmernenie (posilní ich vieru a upevní ich kroky v smere, v ktorom idú) . Dobré skutky, ktoré ostanú (ktoré človek koná a ktoré mu ostanú na súdny deň) , majú u Pána tvojho lepšiu odmenu a lepšiu návratnosť (čokoľvek, čo veriaci človek investuje do úkonov, ktoré vedú k Božej spokojnosti, sú investície, za ktoré sa mu dostane tá najlepšia odmena a ktoré majú tú najlepšiu návratnosť) . (76)
(76): Ali Bin Ebí Táleb, prorokov bratranec, rozdelil dobré skutky do troch kategórií. Do prvej zaradil tie skutky, za ktoré človek očakáva odmenu v živote pozemskom. Do druhej kategórie zaradil tie, ktorými človek sleduje odmenu v živote posmrtnom – v súdny deň. Tretiu kategóriu dobrých skutkov tvoria také, ktorými človek síce sleduje odmenu v súdny deň a získanie Božej spokojnosti, avšak má z nich súčasne prospech aj v živote pozemskom. Dobré skutky, ktoré však človeku ostanú a majú trvalú hodnotu, sú len skutky druhej a tretej kategórie.

77.Videl si (Muhammad) toho, kto odmietol veriť v naše znamenia a povedal: „Bude mi daný majetok aj deti (až budem vzkriesený bez ohľadu na to, či veriť budem, alebo nie) “. (77)
(77): O dôvode zoslania tohto verša Chabbát Bin Al Art povedal: „Mal som u Ása Bin Wáela dlžobu, a tak som si ju šiel vypýtať (Chabbát veril v posolstvo posla a proroka Muhammada a Ás nie). Keď som ho požiadal o splatenie dlhu, Ás mi povedal: "Nesplatím ti ho, kým neprestaneš veriť v Muhammada.“ Povedal som: „Neprestanem v neho veriť, kým nezomrieš a nebudeš znova vzkriesený.“ Ás sa spýtal: „A či budem po smrti vzkriesený?! Tak ti teda dlžobu vyplatím, až budem vzkriesený a budú mi vrátené moje majetky a deti.“ Tí, ktorí veriť odmietali, v skutočnosti odmietali veriť, že by súdny deň mal nastať a v to, že každý bude súdený podľa toho, čo v živote pozemskom konal. Stávalo sa, že takýchto ľudí muslimovia upozorňovali na tento deň a vyzývali ich, aby uverili v Boha jedného jediného a zanechali všetko, čo okrem Neho uctievali. Jedna z odpovedí, ktorú títo odmietajúci vieru a pridružujúci k Bohu opakovali, bola, že Boh im na tomto svete dal veľa majetkov a potomstva a ak teda budú v súdny deň vzkriesení, tieto majetky a deti im budú vrátené, takže niet dôvodu na vieru a konanie dobra.

78.Oboznámil sa snáď s tým, čo nie je známe (s tým, čo sa v budúcnosti stane) alebo prijal od Toho (od Boha), v moci ktorého je milosť, sľub?! (78)
(78): A či tento človek odmietajúci vieru, ktorý tvrdí, že sa mu po smrti vrátia jeho majetky a deti (majetky a deti sa v tom čase po** važovali za pýchu muža), sa oboznámil s tým, čo nie je známe a s tým, čo príde v budúcnosti, alebo snáď dostal od Boha najvyššieho sľub, že mu v živote konečnom tieto pôžitky zabezpečí?!.

79.Nič také (nič nebude tak, ako si to predstavuje) . Zapíšeme, čo hovorí a dĺžku jeho trápenia mu (ešte viac) predĺžime,
80.Zdedíme po ňom všetko, o čom hovorí (že mu bude v živote konečnom vrátené) a príde k Nám osamotený (bez akýchkoľvek majetkov, detí či zástancov, ktorí by od neho trápenie odvrátili) .
81.Učinili si (a uctievali) mimo Boha božstvá, aby boli pre nich Izzá (slovo Izzá znamená pocta, česť, opora, pýcha) .
82.Nie, nestane sa tak (ako si myslia) . Ony (spomenuté božstvá) ich uctievanie odmietnu a stanú sa ich protivníkmi. (Tieto božstvá zaprú akékoľvek uctievanie a pocty, ktoré by im tí, ktorí veriť v Boha odmietali alebo k Nemu pridružili, v živote pozemskom prejavili. Ba naopak, tieto božstvá tých, ktorí ich v živote pozemskom uctievali, zavrhnú a stanú sa ich protivníkmi.)
83.A či si nevidel (Muhammad) , že sme na tých, ktorí veriť odmietli, poslali satanov, ktorí ich neprestajne nabádajú (k odmietaniu viery a k hriešnosti a odvádzajú ich pozornosť od všetkého podstatného) ?
84.Neponáhľaj sa preto s prosbou ohľadom nich (s prosbou o ich trest) , pretože my ich dni (v živote pozemskom) odpočítavame odpočítavaním (pomalým ale istým) .
85.V deň, keď zhromaždíme bohabojných u Toho (u Boha) , v moci ktorého je milosť, ako delegáciu (85)
(85): Odpočítavame ich dni ku dňu, kedy zhromaždíme bohabojných u milostivého Boha v podobe delegácie ctených a vážených, ktorí čakajú na svoju odmenu.

86.A povedieme previnilcov do pekla ako smädné stádo (tiav, ktoré túžia po vode) ,
87.Vtedy nebudú mať moc (spomenutí ľudia odmietajúci vieru) prihovoriť sa (u Boha za nikoho ani sami za seba) , s výnimkou toho, kto prijal od Toho (od Boha) , v moci ktorého je milosť, sľub (a povolenie, že môže Boha žiadať o milosť pre iných) .
88.Povedali: „Ten, v moci ktorého je milosť (Boh) , si učinil dieťa“. (Syna alebo dcéru. Táto veta sa vzťahuje na každého, kto pridružuje Bohu deti, či už synov alebo dcéry.)
89.Veru ste prišli s niečím hrôzostrašným (keby ste si len uvedomili, čo hovoríte) ,
90.Takmer sa z toho (čo hovoríte) roztrhnú nebesá, zem sa popraská a hory sa zrútia a rozpadnú,
91.Z toho, že Tomu, v moci ktorého je milosť (Bohu) , dieťa pripísali,
92.A pritom neprislúcha (nepatrí k moci, ojedinelosti a vlastnostiam) Tomu, v moci ktorého je milosť (Bohu) , aby sám Sebe učinil dieťa (aby sám Sebe pripísal niektorú zo slabostí a vlastností stvorených, keďže On je jedinečný s ojedinelou mocou a Tvorcom všetkého ostatného) .
93.Každý, kto je v nebesiach a na zemi, príde ako poddaný k Tomu (k Bohu) , v moci ktorého je milosť. (Poddaným sa tu myslí človek bez slobodnej vôle, bez možnosti výberu alebo odmietnutia čohokoľvek. Keď nastane čas, všetci sa podvolia či dobrovoľne alebo nedobrovoľne tomu, čo Boh najvyšší prikáže.)
94.On (Boh) ich (všetkých, ktorých stvoril) obsiahol (Svojou absolútnou znalosťou) a spočítal ich (dokonalým) spočítaním (bez toho, aby čo i len jeden unikol) ,
95.Všetci k Nemu (k Bohu) prídu v deň zmŕtvychvstania sami (osamelí, bez akýchkoľvek majetkov, spoločníkov, moci či ochrancov) .
96.Tí, ktorí uverili a dobré skutky konali, voči tým Ten, v moci ktorého je milosť (Boh) , láskavosť (ostatných ľudí) učiní. (96)
(96): Boh vloží do sŕdc ľudí láskavosť voči tým, ktorí uverili a dobré skutky konali. Prorok Muhammad (p.) povedal: „Keď si Boh obľúbi niektorého z tých, ktorých stvoril, zavolá na anjela Gabriela: "Obľúbil som si toho a toho, tak si ho obľúb aj ty.“ Anjel Gabriel to zvolá na nebesiach. Potom je voči takémuto človeku daná láskavosť ostatných ľudí, čo bolo vyjadrené vetou „.. voči tým Ten, v moci ktorého je milosť, láskavosť (ostatných ľudí) učiní.“ A ak sa Boh na niekoho z tých, ktorých stvoril, nahnevá, zvolá na anjela Gabriela: „Nahneval som sa na toho a toho.“ Anjel Gabriel to zvolá na nebesiach. Potom sa prejaví voči tomuto človeku hnev ostatných ľudí.".

97.Učinili sme ho (Korán) zrozumiteľným v tvojom jazyku (Muhammad) , aby si ním radostnú zvesť bohabojným oznámil a aby si ním varoval ľudí svárlivých (aby všetci slovám a obsahu Koránu porozumeli) .
98.Koľko pokolení (ktoré predtým žili) pred nimi (pred týmito tu, ktorí odmietajú veriť) sme už zahubili. Cítiš snáď prítomnosť niekoho z nich alebo počuješ skrytý hlas niekoho z nich (čokoľvek, čo by poukazovalo na to, že tu žili predtým) ? (98)
(98): Boh najvyšší týmto veršom ukončil kapitolu „Mária“. Poukázal na skutočnosť, že mnohí ľudia prišli na svet pred tými, čo v posolstvo posla a proroka Muhammada odmietajú veriť, jedinosť Boha neuznali, povyšovali sa a tvrdohlavo trvali na svojom, ale nakoniec všetci z tohto sveta odišli. Nič im nepomohlo a po nikom z nich neostali žiadne viditeľné stopy. Nech by človek konal čokoľvek a akokoľvek, vždy sa nakoniec naplní vôľa Boha najvyššieho a k Nemu sa jedného dňa vráti. Aký význam preto malo ich odmietanie viery, vymýšľania a nenasledovania toho, čo Boh prostredníctvom svojho vyvoleného posla Muhammad ľuďom zoslal?!
(Korán,19.kapitola, Mária)

68.Prisahám na Pána tvojho (Boh prisahá sám na Seba, pričom adresátom je tu stále prorok Muhammad) : Zhromaždíme ich (tých, ktorí veriť odmietli) so satanmi a potom ich privedieme k peklu, okolo ktorého budú na kolenách (kľačať) ,
69.Potom vytiahneme z každej skupiny tých, ktorí boli voči (Bohu) Tomu, v moci ktorého je milosť, najzanovitejší,
70.Potom my veru najlepšie budeme poznať tých, ktorí si najviac zaslúžia v ňom (ohni) horieť (ktorí si to svojím správaním a odmietaním zasluhujú) .
71.Niet medzi vami (ľudia) nikoho, kto k nemu (k ohňu) nepríde. (Všetci k ohňu prídu. Tí, ktorí do Raja budú smerovať, aby spoznali, čo by ich čakalo a tí, ktorí veriť odmietali a hriechov sa dopúšťali, aby v ňom ostali.) Je to u Pána tvojho isté a rozhodnuté (že sa takto stane) ,
72.Potom (ako všetci k ohňu pekelnému prídu) zachránime tých, ktorí bohabojnými boli a ponecháme v ňom krivdiacich (kľačať) na kolenách.
73.Keď sú im (ľuďom, ktorí žijú v živote terajšom a ktorí sa neskôr do ohňa dostanú) prednesené naše zjavné znamenia, tí (bohatí z kmeňa Qurejš) , ktorí odmietli veriť, hovoria veriacim (spytujú sa chudobných veriacich s posmechom) : „Kto z oboch skupín je v lepšom postavení a v úctyhodnejšom zhromaždení?“. (Ako môžeme byť my v blude a veriaci na pravde, keď máme v tomto živote lepšie spoločenské postavenie a úctyhodnejšie zhromaždenia ako oni? Keby sme mi boli v blude, boli by sme v tom horšom postavení my, a nie oni.)
74.Koľko pokolení, ktoré žili pred nimi (pred uvedenými ľuďmi) , sme zahubili a ktoré boli bohatšie a okázalejšie (než oni) .
75.Povedz (Muhammad, tým, ktorí veriť odmietajú a ktorí si myslia, že majú pravdu) : "Kto je v blude, tomu nech (Boh) Ten, v moci ktorého je milosť, predĺži dĺžku jeho bludu (dĺžku trvania tohto bludu, v ktorom sa nachádza) . A až zahliadnu to, čo im bolo sľúbené, či už trápenie alebo Hodinu (trestu, súdny deň) , vtedy spoznajú, kto má horšie postavenie a slabšie vojsko (kto sa pridal na slabšiu stranu a všetko prehral) .
76.Boh pridá tým, ktorí boli správne usmernení, správne usmernenie (posilní ich vieru a upevní ich kroky v smere, v ktorom idú) . Dobré skutky, ktoré ostanú (ktoré človek koná a ktoré mu ostanú na súdny deň) , majú u Pána tvojho lepšiu odmenu a lepšiu návratnosť (čokoľvek, čo veriaci človek investuje do úkonov, ktoré vedú k Božej spokojnosti, sú investície, za ktoré sa mu dostane tá najlepšia odmena a ktoré majú tú najlepšiu návratnosť) . (76)
(76): Ali Bin Ebí Táleb, prorokov bratranec, rozdelil dobré skutky do troch kategórií. Do prvej zaradil tie skutky, za ktoré človek očakáva odmenu v živote pozemskom. Do druhej kategórie zaradil tie, ktorými človek sleduje odmenu v živote posmrtnom – v súdny deň. Tretiu kategóriu dobrých skutkov tvoria také, ktorými človek síce sleduje odmenu v súdny deň a získanie Božej spokojnosti, avšak má z nich súčasne prospech aj v živote pozemskom. Dobré skutky, ktoré však človeku ostanú a majú trvalú hodnotu, sú len skutky druhej a tretej kategórie.

77.Videl si (Muhammad) toho, kto odmietol veriť v naše znamenia a povedal: „Bude mi daný majetok aj deti (až budem vzkriesený bez ohľadu na to, či veriť budem, alebo nie) “. (77)
(77): O dôvode zoslania tohto verša Chabbát Bin Al Art povedal: „Mal som u Ása Bin Wáela dlžobu, a tak som si ju šiel vypýtať (Chabbát veril v posolstvo posla a proroka Muhammada a Ás nie). Keď som ho požiadal o splatenie dlhu, Ás mi povedal: "Nesplatím ti ho, kým neprestaneš veriť v Muhammada.“ Povedal som: „Neprestanem v neho veriť, kým nezomrieš a nebudeš znova vzkriesený.“ Ás sa spýtal: „A či budem po smrti vzkriesený?! Tak ti teda dlžobu vyplatím, až budem vzkriesený a budú mi vrátené moje majetky a deti.“ Tí, ktorí veriť odmietali, v skutočnosti odmietali veriť, že by súdny deň mal nastať a v to, že každý bude súdený podľa toho, čo v živote pozemskom konal. Stávalo sa, že takýchto ľudí muslimovia upozorňovali na tento deň a vyzývali ich, aby uverili v Boha jedného jediného a zanechali všetko, čo okrem Neho uctievali. Jedna z odpovedí, ktorú títo odmietajúci vieru a pridružujúci k Bohu opakovali, bola, že Boh im na tomto svete dal veľa majetkov a potomstva a ak teda budú v súdny deň vzkriesení, tieto majetky a deti im budú vrátené, takže niet dôvodu na vieru a konanie dobra.

78.Oboznámil sa snáď s tým, čo nie je známe (s tým, čo sa v budúcnosti stane) alebo prijal od Toho (od Boha), v moci ktorého je milosť, sľub?! (78)
(78): A či tento človek odmietajúci vieru, ktorý tvrdí, že sa mu po smrti vrátia jeho majetky a deti (majetky a deti sa v tom čase po** važovali za pýchu muža), sa oboznámil s tým, čo nie je známe a s tým, čo príde v budúcnosti, alebo snáď dostal od Boha najvyššieho sľub, že mu v živote konečnom tieto pôžitky zabezpečí?!.

79.Nič také (nič nebude tak, ako si to predstavuje) . Zapíšeme, čo hovorí a dĺžku jeho trápenia mu (ešte viac) predĺžime,
80.Zdedíme po ňom všetko, o čom hovorí (že mu bude v živote konečnom vrátené) a príde k Nám osamotený (bez akýchkoľvek majetkov, detí či zástancov, ktorí by od neho trápenie odvrátili) .
81.Učinili si (a uctievali) mimo Boha božstvá, aby boli pre nich Izzá (slovo Izzá znamená pocta, česť, opora, pýcha) .
82.Nie, nestane sa tak (ako si myslia) . Ony (spomenuté božstvá) ich uctievanie odmietnu a stanú sa ich protivníkmi. (Tieto božstvá zaprú akékoľvek uctievanie a pocty, ktoré by im tí, ktorí veriť v Boha odmietali alebo k Nemu pridružili, v živote pozemskom prejavili. Ba naopak, tieto božstvá tých, ktorí ich v živote pozemskom uctievali, zavrhnú a stanú sa ich protivníkmi.)
83.A či si nevidel (Muhammad) , že sme na tých, ktorí veriť odmietli, poslali satanov, ktorí ich neprestajne nabádajú (k odmietaniu viery a k hriešnosti a odvádzajú ich pozornosť od všetkého podstatného) ?
84.Neponáhľaj sa preto s prosbou ohľadom nich (s prosbou o ich trest) , pretože my ich dni (v živote pozemskom) odpočítavame odpočítavaním (pomalým ale istým) .
85.V deň, keď zhromaždíme bohabojných u Toho (u Boha) , v moci ktorého je milosť, ako delegáciu (85)
(85): Odpočítavame ich dni ku dňu, kedy zhromaždíme bohabojných u milostivého Boha v podobe delegácie ctených a vážených, ktorí čakajú na svoju odmenu.

86.A povedieme previnilcov do pekla ako smädné stádo (tiav, ktoré túžia po vode) ,
87.Vtedy nebudú mať moc (spomenutí ľudia odmietajúci vieru) prihovoriť sa (u Boha za nikoho ani sami za seba) , s výnimkou toho, kto prijal od Toho (od Boha) , v moci ktorého je milosť, sľub (a povolenie, že môže Boha žiadať o milosť pre iných) .
88.Povedali: „Ten, v moci ktorého je milosť (Boh) , si učinil dieťa“. (Syna alebo dcéru. Táto veta sa vzťahuje na každého, kto pridružuje Bohu deti, či už synov alebo dcéry.)
89.Veru ste prišli s niečím hrôzostrašným (keby ste si len uvedomili, čo hovoríte) ,
90.Takmer sa z toho (čo hovoríte) roztrhnú nebesá, zem sa popraská a hory sa zrútia a rozpadnú,
91.Z toho, že Tomu, v moci ktorého je milosť (Bohu) , dieťa pripísali,
92.A pritom neprislúcha (nepatrí k moci, ojedinelosti a vlastnostiam) Tomu, v moci ktorého je milosť (Bohu) , aby sám Sebe učinil dieťa (aby sám Sebe pripísal niektorú zo slabostí a vlastností stvorených, keďže On je jedinečný s ojedinelou mocou a Tvorcom všetkého ostatného) .
93.Každý, kto je v nebesiach a na zemi, príde ako poddaný k Tomu (k Bohu) , v moci ktorého je milosť. (Poddaným sa tu myslí človek bez slobodnej vôle, bez možnosti výberu alebo odmietnutia čohokoľvek. Keď nastane čas, všetci sa podvolia či dobrovoľne alebo nedobrovoľne tomu, čo Boh najvyšší prikáže.)
94.On (Boh) ich (všetkých, ktorých stvoril) obsiahol (Svojou absolútnou znalosťou) a spočítal ich (dokonalým) spočítaním (bez toho, aby čo i len jeden unikol) ,
95.Všetci k Nemu (k Bohu) prídu v deň zmŕtvychvstania sami (osamelí, bez akýchkoľvek majetkov, spoločníkov, moci či ochrancov) .
96.Tí, ktorí uverili a dobré skutky konali, voči tým Ten, v moci ktorého je milosť (Boh) , láskavosť (ostatných ľudí) učiní. (96)
(96): Boh vloží do sŕdc ľudí láskavosť voči tým, ktorí uverili a dobré skutky konali. Prorok Muhammad (p.) povedal: „Keď si Boh obľúbi niektorého z tých, ktorých stvoril, zavolá na anjela Gabriela: "Obľúbil som si toho a toho, tak si ho obľúb aj ty.“ Anjel Gabriel to zvolá na nebesiach. Potom je voči takémuto človeku daná láskavosť ostatných ľudí, čo bolo vyjadrené vetou „.. voči tým Ten, v moci ktorého je milosť, láskavosť (ostatných ľudí) učiní.“ A ak sa Boh na niekoho z tých, ktorých stvoril, nahnevá, zvolá na anjela Gabriela: „Nahneval som sa na toho a toho.“ Anjel Gabriel to zvolá na nebesiach. Potom sa prejaví voči tomuto človeku hnev ostatných ľudí.".

97.Učinili sme ho (Korán) zrozumiteľným v tvojom jazyku (Muhammad) , aby si ním radostnú zvesť bohabojným oznámil a aby si ním varoval ľudí svárlivých (aby všetci slovám a obsahu Koránu porozumeli) .
98.Koľko pokolení (ktoré predtým žili) pred nimi (pred týmito tu, ktorí odmietajú veriť) sme už zahubili. Cítiš snáď prítomnosť niekoho z nich alebo počuješ skrytý hlas niekoho z nich (čokoľvek, čo by poukazovalo na to, že tu žili predtým) ? (98)
(98): Boh najvyšší týmto veršom ukončil kapitolu „Mária“. Poukázal na skutočnosť, že mnohí ľudia prišli na svet pred tými, čo v posolstvo posla a proroka Muhammada odmietajú veriť, jedinosť Boha neuznali, povyšovali sa a tvrdohlavo trvali na svojom, ale nakoniec všetci z tohto sveta odišli. Nič im nepomohlo a po nikom z nich neostali žiadne viditeľné stopy. Nech by človek konal čokoľvek a akokoľvek, vždy sa nakoniec naplní vôľa Boha najvyššieho a k Nemu sa jedného dňa vráti. Aký význam preto malo ich odmietanie viery, vymýšľania a nenasledovania toho, čo Boh prostredníctvom svojho vyvoleného posla Muhammad ľuďom zoslal?!

Lea mám otázku ty si katolíčka?
Lebo ak áno neradím ti sa dostávať alebo sa obohacovať o inú náboženskú vieru.(o islam napr)

Astax dakujem, ja velmi rada ucim a spoznavam.

Ak si naozajstná katolíčka tak vieš aké je prvé Božie prikázanie.Čiže ak som katolík tak sa podla toho riadim.
Nemožeš veriť v dva náboženstvá.Len jedno je pravé a to,to naše.
Lea na toto si daj pozor.Diabol je starý had a je na svete mnoho mnoho rokov možno našiel sposob ako ťa zmiasť a to tým že sa začneš venovať aj iným náboženstvám ktoré sú od satana a ktoré podnecujú len zlo.

👍: elemír

Astax dam si pozor, sama som sa na jeden casovy usek sa stala nenavidiacou Boha a teda poriadnou ateistkou, zvladla som to. Ale iste ostrazitost je na mieste. Z kazdeho nabozenstva ci vedeckeho poznania si beriem to pozitivne a okrem toho, sa ucim menej pripisovat Bohu to nie je na skodu, ako mu kadeco prispisovat co je nepravdive, len nase dohady. Menej je skratka viac.

Nablzlo, to si vystihol presne ale nezabudni sa pozrieť na seba.
Lea, celé sa to nedá čítať, je toho moc, ale myslím, že tam je veľa nezrovnalostí s bibliou. Napríklad, že Mária rodila v bolestiach a preklínala deň pôrodu. Vieš koľko kilometrov sa ponáhľala ku Alžbete, aby jej oznámila svoju radosť a cez aké nebezpečné hory ? Tá radosť jej zalepila mysel pre nebezpečnstvom, ktoré jej na ceste, ako mnohým pútnikom vtedy hrozilo. A nakniec Izaiáš niekde po 60 píše: Porodila skôr než kvílila, skôr, než na ňu prišli bôle, porodila chlapca. Ja zase verím tomuto. Lebo u vás je divné aj to, že nenávidite Ježiša a jeho kríž, ale modlíte sa Otčenáš, ktorý vás Ježiš naučil. A ešte, ako sa zbavujete hriechov, čo znamená pre vás Ján Krstiteľ a Jordán ? Podľa mňa to je jediná možnosť, ako si prať košeľu v krvi baránkovej, čo je podľa apokalypsy cieľ snaženia spasenia hriešnika za pomoci Ježiša. Veď o čom inom by mal byť súdny deň ? Predsa sa hovorí o 144 000 bojovníkoch kmeňa izraelovho a potom o nekonečnom zástupe ľudí rôznych rás a národov, ktorí si zbielili svoje košele v krvi baránkovej a iná možnosť sa tam nespomína, alebo, že by mi to ušlo ????