1
|
Tak zvaný "vnútorný hlas", to duchovné v človeku, ktorému môže načúvať, je cit!
Nadarmo sa ľudovo nehovorí: "Prvý dojem je vždy správny." Ako vo všetkých podobných prísloviach a porekadlách, tak i v tom je hlboká pravda. Dojmom vyrozumievame vždy cit. Čo človek napríklad cíti pri prvom stretnutí s niekým, kto mu bol doteraz cudzím, je buď akýsi druh výstrahy, napomenutia k opatrnosti, stupňujúci sa až k úplnému odporu, alebo je to niečo príjemného, až sympatického, v mnohých prípadoch je to i ľahostajnosť. Ak sa odsunie v priebehu rozhovoru a ďalšieho styku vplyvom úsudku rozumu tento dojem nabok, alebo sa úplne zotrie tak, že sa vynorí myšlienka, akoby prvý dojem bol falošný, preukáže sa na konci takejto známosti takmer vždy správnosť najprvšieho citu. Často ku krutej bolesti tých, ktorí sa nechali zviesť rozumom pod vplyvom klamného chovania sa k ľuďom.
Omyl pri cite je celkom vylúčený.
Kedykoľvek sa stáva, že sa ľudia mýlia, sú dva dôvody, ktoré zaviňujú tieto omyly: Buď rozum, alebo pocit.
Často počúvame: "Tak som sa zase nechal zviesť svojím pocitom a napálil som sa. Človek sa má predsa len spoliehať na rozum!" Takí ľudia chybili, že považovali pocit za vnútorný hlas. Velebia rozum a netušia, že práve ten hrá pri pocite veľkú úlohu.
Pocit nie je cit! Pocit vychádza z hrubohmotného tela. Telo vyrába pudy, ktoré riadené rozumom dávajú vzniknúť pocitu. Je to veľký rozdiel od citu. Spoločná práca pocitu a rozumu rodí však fantáziu či obraznosť.
Rozum, produkt mozgu viazaného na priestor a čas, dokáže za spolupôsobenia pocitu vytvoriť fantáziu ako najjemnejší a najvyšší druh hmoty. Fantázia je teda výsledkom spolupráce pocitu s rozumom. Dokáže ovplyvniť vždy len pocit svojho výrobcu a nie je nikdy schopná vyslať zo seba prameň sily na iných. Pôsobí teda len spätne na pocit toho, kto ju vytvoril. Inak je tomu pri cite. Ten má v sebe duchovnú silu, tvorčiu a oživujúcu, a pôsobí tým, že vysiela prúdy na iných a týchto strhuje a presvedčuje.
Máme teda na jednej strane cit, na druhej strane telo – pudy – rozum – pocit – fantáziu.
Cit je čisto duchovný, stojí nad priestorom a časom. Pocit je jemná hrubohmotnosť, odvislá od pudov a rozumu, je teda na nižšom stupni.
Cit zostane vždy čistý a jasný, pretože je duchovný. Je tiež vždy ľuďmi jasne cítený alebo "počutý"... keď je to skutočne cit, ktorý hovorí! Ale väčšina ľudí uzavrela sa pred týmto citom a postavila pred seba pocit ako hustý obal, ako stenu a považuje potom mylne pocit za svoj vnútorný hlas. Tým dožíva sa mnohých sklamaní a spolieha sa potom tým viac len na rozum a netuší, že mohla byť klamaná práve spolupôsobením rozumu. Z tohto omylu zavrhuje prenáhlene všetko duchovné, s ktorým tieto skúsenosti nemali absolútne nič spoločného a primkýna sa tým užšie k menej cennému.
Ako v mnohom inom, tak i v tomto prípade tkvie základné zlo v dobrovoľnom podrobení sa týchto ľudí výhradne rozumu.
Všetko, čo človek koná, koná sám a dobrovoľne. Nie je preto snáď niečím alebo niekým pútaný, ale púta sa sám! Nechá sa ovládať rozumom (keby nechcel, nemohlo by sa to nikdy stať), . Vytvára tým pevnú hranicu a človek potom buď už nepočuje, jeho "čistý vnútorný hlas" zanikne, alebo je schopný na mieste citu "počuť" len pocit, ktorý súvisí s rozumom.
Ak sa hovorí: Pocit potlačuje čistý cit, vytvára sa tak falošný pojem. Nič nie je silnejšieho nad cit, ktorý je najvyššou silou v človeku a nikdy nemôže byť niečím iným potlačený alebo len obmedzený.
Tento základný dar, nesmrteľná iskra, nemôže tiež byť nikdy skalená alebo pošpinená! Zostáva čistou i v najväčšom bahne. Je nutné iba pretrhnúť obal, ktorým ste sa sami zahalili dobrovoľným obmedzením svojej chápavosti.
Potom iskra náhle a bez prechodu vzplanie práve tak čistá a jasná ako bola na počiatku. Rozvinie sa svieža a silná a spojí sa so Svetlom, s duchovnom!
tak ako, počúvate svoj vnútorný hlas? Viete ho správne rozpoznať? a vôbec, vnímate nejaký? 🙂
|
 |
|
30
|
|
|
1. 02.01.2013, 23:55
Tak zvaný "vnútorný hlas", to duchovné v človeku, ktorému môže načúvať, je cit!
Nadarmo sa ľudovo nehovorí: "Prvý dojem je vždy správny." Ako vo všetkých podobných prísloviach a porekadlách, tak i v tom je hlboká pravda. Dojmom vyrozumievame vždy cit. Čo človek napríklad cíti pri prvom stretnutí s niekým, kto mu bol doteraz cudzím, je buď akýsi druh výstrahy, napomenutia k opatrnosti, stupňujúci sa až k úplnému odporu, alebo je to niečo príjemného, až sympatického, v mnohých prípadoch ...
▲
03.01.2013, 21:36
|
Sinaja konečne óda na cit.Ja sa s obsahom článku stotožňujem. Dovolím si dať do pozornosti tieto myšlienky a vysvetlenia z článku. Cit je najvyšší a rozum menej cennejší:
"Cit zostane vždy čistý a jasný, pretože je duchovný. Je tiež vždy ľuďmi jasne cítený alebo "počutý"... keď je to skutočne cit, ktorý hovorí! Ale väčšina ľudí uzavrela sa pred týmto citom a postavila pred seba pocit ako hustý obal, ako stenu a považuje potom mylne pocit za svoj vnútorný hlas. Tým dožíva sa mnohých sklamaní a spolieha sa potom tým viac len na rozum a netuší, že mohla byť klamaná práve spolupôsobením rozumu. Z tohto omylu zavrhuje prenáhlene všetko duchovné, s ktorým tieto skúsenosti nemali absolútne nič spoločného a primkýna sa tým užšie k menej cennému."
|
|
|
52
|
|
|
1. 02.01.2013, 23:55
Tak zvaný "vnútorný hlas", to duchovné v človeku, ktorému môže načúvať, je cit!
Nadarmo sa ľudovo nehovorí: "Prvý dojem je vždy správny." Ako vo všetkých podobných prísloviach a porekadlách, tak i v tom je hlboká pravda. Dojmom vyrozumievame vždy cit. Čo človek napríklad cíti pri prvom stretnutí s niekým, kto mu bol doteraz cudzím, je buď akýsi druh výstrahy, napomenutia k opatrnosti, stupňujúci sa až k úplnému odporu, alebo je to niečo príjemného, až sympatického, v mnohých prípadoch ...
▲
04.01.2013, 22:39
|
pre mna je dolezity sulad citu aj rozumu.ked hapruje jeden,alebo druhy,snazim sa zistiti preco.nie vzdy vsetko,co nazyvame ako vnutorny hlas nim aj naozaj je.ja vnimam vnutorny hlas ako hlboke city,to co je odosobnene od balastu povrchnych pocitov.
|
 |
|
53
|
|
|
52. piskotka 04.01.2013, 22:39
pre mna je dolezity sulad citu aj rozumu.ked hapruje jeden,alebo druhy,snazim sa zistiti preco.nie vzdy vsetko,co nazyvame ako vnutorny hlas nim aj naozaj je.ja vnimam vnutorny hlas ako hlboke city,to co je odosobnene od balastu povrchnych pocitov.
▲
05.01.2013, 09:36
|
ved vnútorný hlas je len jeden...čo si tým myslela?
|
|
|
64
|
|
|
53. 05.01.2013, 09:36
ved vnútorný hlas je len jeden...čo si tým myslela?
▲
05.01.2013, 21:31
|
sinaja iste,ze je len jeden🙂je oddeleny od akehokolvek nasho chcenia.je to hlas bozi,ktory nas vola presne tam,kde mame v danej chvili byt.nie tam,kde chceme byt(to znamena,ze keby si napriklad po niecom velmi tuzila,dokazala by si aj samu seba presvecit,ze ides dla svojho vnutorneho hlasu,chapes?🙂
|
|
|
5
|
ale intuíciu mám dostatočne vyvinutú...občas nepochopiteľne.
V čom sa líši vnút. hlas od intuície?
|
|
|
12
|
dobrú noc ti dodo..a nezabudni snívať  |
|
|
15
|
hehe, to by teda dopadol tento svet, ak by mal kazdy vnutorny neomylny hlas.
|
 |
|
17
|
|
|
15. Ranexill 03.01.2013, 09:43
hehe, to by teda dopadol tento svet, ak by mal kazdy vnutorny neomylny hlas.
▲
03.01.2013, 15:01
|
dôležité je, či by mu aj načúvali. Ak nie, tak by takýto svet dopadol presne tak ako teraz..
|
|
|
16
|
Ten vnútorný hlas, alebo cit mi pokašľal pol života.
Ja milujem už len svoj rozum, ten mi chce naozaj len dobre.
Z rozumu vyvstáva empatia a z citov tak akurát slepé sebectvo, ktorému inak krajšie hovoríme gíčovo láska.
|
|
|
18
|
|
|
16. 03.01.2013, 10:12
Ten vnútorný hlas, alebo cit mi pokašľal pol života.
Ja milujem už len svoj rozum, ten mi chce naozaj len dobre.
Z rozumu vyvstáva empatia a z citov tak akurát slepé sebectvo, ktorému inak krajšie hovoríme gíčovo láska.
▲
03.01.2013, 15:04
|
čo ak sa to "pokašlanie zivota", len tebe tak javí..možno, že až ak by si ten hlas nenačúvala, dopadla by si ešte horšie.
..a skutočne je tvoj rozum neomylný? 🙂
|
|
|
19
|
|
|
18. 03.01.2013, 15:04
čo ak sa to "pokašlanie zivota", len tebe tak javí..možno, že až ak by si ten hlas nenačúvala, dopadla by si ešte horšie.
..a skutočne je tvoj rozum neomylný? 🙂
▲
03.01.2013, 20:34
|
Prosím prečítaj si znova, čo si napísala Sinaja.
Veríš viac nejakým s prepáčením pošahaným článkom, ako svojmu úsudku?
Ja viem presne, že som sa zamotala s hlupákom len preto, že som dala len na city a rozum úplne ignorovala. Naopak, odkedy sa riadim rozumom, nerobím také chyby, ktoré mi seriózne znepríjemňujú život. Súdim len na základe vlastných skúseností a tie sú smerodajnejšie, ako nejaké na domnienkách postavené články.
Pocity sú mylné podstatne viac, ako rozum.
|
|
|
45
|
|
|
19. 03.01.2013, 20:34
Prosím prečítaj si znova, čo si napísala Sinaja.
Veríš viac nejakým s prepáčením pošahaným článkom, ako svojmu úsudku?
Ja viem presne, že som sa zamotala s hlupákom len preto, že som dala len na city a rozum úplne ignorovala. Naopak, odkedy sa riadim rozumom, nerobím také chyby, ktoré mi seriózne znepríjemňujú život. Súdim len na základe vlastných skúseností a tie sú smerodajnejšie, ako nejaké na domnienkách postavené články.
Pocity sú mylné podstatne viac, ako rozum.
▲
04.01.2013, 10:18
|
MôjOponent2,
tento pošahaný článok ako vravíš, je len jeden z"pohladov" na myslenie človek. Človek by mal viac- omnoho viac načúvať svojmu vnútru...viacej sa poznať, môže to byť úžasný dar pre vnímavého človeka. Dokázať rozlúštit to "vnútorne tajomné prihováranie"..možno varovanie. Nie kazdý je vnímavý na tolko, že to dokáže..tí čo áno, tak by mali možno z toho ťažiť...prehlbovať a naslúchať.
ak si čítala aj predošlé reakcie tak tam píšem, že u mňa je to fifty/fifty- rumoz verzus cit. Niekedy som taktiež dávala len na pocity a city a niektoré rozhodnutia z tohoto dôvodu teraz veľmi ľutujem....Čím som však staršia tak zisťujem, že tie váhy začínajú byť v nepomere a prevažuje rozum..
"Pocity sú mylné podstatne viac, ako rozum."- s tým súhlasím, ale v otázke "CITU" a rozumu si nedovolím posúdiť, čo je presvedčivejším a menej omylným ukazovateľom...
|
|
|
46
|
|
|
45. 04.01.2013, 10:18
MôjOponent2,
tento pošahaný článok ako vravíš, je len jeden z"pohladov" na myslenie človek. Človek by mal viac- omnoho viac načúvať svojmu vnútru...viacej sa poznať, môže to byť úžasný dar pre vnímavého človeka. Dokázať rozlúštit to "vnútorne tajomné prihováranie"..možno varovanie. Nie kazdý je vnímavý na tolko, že to dokáže..tí čo áno, tak by mali možno z toho ťažiť...prehlbovať a naslúchať.
ak si čítala aj predošlé reakcie tak tam píšem, že u mňa je to fifty/fifty- rumoz verzus cit. ...
▲
04.01.2013, 10:19
|
|
47
|
|
|
45. 04.01.2013, 10:18
MôjOponent2,
tento pošahaný článok ako vravíš, je len jeden z"pohladov" na myslenie človek. Človek by mal viac- omnoho viac načúvať svojmu vnútru...viacej sa poznať, môže to byť úžasný dar pre vnímavého človeka. Dokázať rozlúštit to "vnútorne tajomné prihováranie"..možno varovanie. Nie kazdý je vnímavý na tolko, že to dokáže..tí čo áno, tak by mali možno z toho ťažiť...prehlbovať a naslúchať.
ak si čítala aj predošlé reakcie tak tam píšem, že u mňa je to fifty/fifty- rumoz verzus cit. ...
▲
04.01.2013, 10:24
|
|
20
|
..najdôležitejšia v našom živote je harmónia a pokoj ...ak má človek dostatočnú silu na vytvorenie vnútornej rovnováhy-harmónie medzi rozumom a citom, vtedy dokáže pocítiť pokoj a s ním aj šťastie ...nedá sa riadiť len rozumom, či len citom, vtedy človek padá na jednu zo strán a udiera sa ...( hoci aj údery a pády majú svoj zmysel, ale o tom potom ; )
...čo sa pocitov a intuície týka, môžu, ale nemusia byť klamlivé ..záleží, či sme v tej rovnováhe, duševnej harmónii medzi rozumom a citom, či padáme na jednu stranu, čiže ...príliš sa podvoľujeme výlučne len citom, či len rozumu ...ťažký to proces ; )
|
 |
|
50
|
ludi s vnutornymi hlasmi kedysi zvykli zatvarat na psychiatriu.. :P
|
|
|
51
|
|
|
50. 04.01.2013, 12:16
ludi s vnutornymi hlasmi kedysi zvykli zatvarat na psychiatriu.. :P
▲
04.01.2013, 12:39
|
Vilu tí čo trpia na duševné onemocnenie, tým hovoria hlasy z vonku. A okrem toho ty dobre vieš ako sa myslí v tomto článku vnútorný hlas je to básnicke pomenovanie pre svedomie. A dobre vieme, že niektoré duševné onemocnenia sa prejavajú tak, že takí ľudia nemajú svedomie ani cit.
|
|
|
54
|
|
|
51. 04.01.2013, 12:39
Vilu tí čo trpia na duševné onemocnenie, tým hovoria hlasy z vonku. A okrem toho ty dobre vieš ako sa myslí v tomto článku vnútorný hlas je to básnicke pomenovanie pre svedomie. A dobre vieme, že niektoré duševné onemocnenia sa prejavajú tak, že takí ľudia nemajú svedomie ani cit.
▲
05.01.2013, 09:43
|
presne tak Lea, pekný názor.
viluetta to zámerne pochopila ako to chcela..a možno len chcela poukázať aj na počutie hlasu z iného uhla, ako problém. Ale o tom tema nebola.
|
|
|
55
|
|
|
54. 05.01.2013, 09:43
presne tak Lea, pekný názor.
viluetta to zámerne pochopila ako to chcela..a možno len chcela poukázať aj na počutie hlasu z iného uhla, ako problém. Ale o tom tema nebola.
▲
05.01.2013, 09:53
|
Viluette to napísala ako vtip..toto :P je smajlik s vyplazenym jazykom
|
|
|
57
|
|
|
51. 04.01.2013, 12:39
Vilu tí čo trpia na duševné onemocnenie, tým hovoria hlasy z vonku. A okrem toho ty dobre vieš ako sa myslí v tomto článku vnútorný hlas je to básnicke pomenovanie pre svedomie. A dobre vieme, že niektoré duševné onemocnenia sa prejavajú tak, že takí ľudia nemajú svedomie ani cit.
▲
05.01.2013, 10:10
|
Dusevne chorí nemaju zmysel pre vtip:D...vsak Lea.
|
|
|
56
|
🙂) aale dočerta s nou..  |
|
|
58
|
vnútorný hlas nie každý počuje, nie každý ho vníma, ..ale kto sa ho naučí vnímať - počuť, vie,..že je najlepším radcom,..chvala bohu za to.  |
|
|
59
|
|
|
58. 05.01.2013, 10:28
vnútorný hlas nie každý počuje, nie každý ho vníma, ..ale kto sa ho naučí vnímať - počuť, vie,..že je najlepším radcom,..chvala bohu za to.
▲
05.01.2013, 10:40
|
tiež si myslím..
ale som názoru, že človek bud dokáže vnímať svoj vnútorný hlas, al. dokáže mať zmysel pre intuíciu. že má k dispozícií len jeden dar.
|
|
|
62
|
|
|
59. 05.01.2013, 10:40
tiež si myslím..
ale som názoru, že človek bud dokáže vnímať svoj vnútorný hlas, al. dokáže mať zmysel pre intuíciu. že má k dispozícií len jeden dar.
▲
05.01.2013, 11:00
|
vnútorný hlas je v podstate intuícia, ..niekto ju mám viac, niekto menej vyvinutejšiu,.. resp.niekto ju v sebe automaticky potláča..nepripisuje jej žiadny význam,..len na konci "niečoho" možno skonštatuje.."mal som z toho blbý pocit"..a opačne.
Vnútorný hlas, intuícia ..môžeme nazvať aj inštinkt - prichádza nečakane ako správne "upozornenie" v jedinej sekunde v danej situácii..v danom okamihu.. Kto ho zachytí ..počuje a zariadi sa podľa neho, pomôže mu to napr. v konkrétnom rozhodnutí..bezpochyby vždy dobrý pomocník..
|
|
|
63
|
|
|
62. 05.01.2013, 11:00
vnútorný hlas je v podstate intuícia, ..niekto ju mám viac, niekto menej vyvinutejšiu,.. resp.niekto ju v sebe automaticky potláča..nepripisuje jej žiadny význam,..len na konci "niečoho" možno skonštatuje.."mal som z toho blbý pocit"..a opačne.
Vnútorný hlas, intuícia ..môžeme nazvať aj inštinkt - prichádza nečakane ako správne "upozornenie" v jedinej sekunde v danej situácii..v danom okamihu.. Kto ho zachytí ..počuje a zariadi sa podľa neho, pomôže mu to napr. v konkrétnom rozhodnutí..bez...
▲
05.01.2013, 11:08
|
nemyslím, že je to jedno. Intuíciu mám celkom slušnú, ale tá neradí...poukaze, al. dá pocítiť, možno varuje
vnút. hlas by mal byť ten, čo "hovorí"...
|
|
|
60
|
|
|
58. 05.01.2013, 10:28
vnútorný hlas nie každý počuje, nie každý ho vníma, ..ale kto sa ho naučí vnímať - počuť, vie,..že je najlepším radcom,..chvala bohu za to.
▲
05.01.2013, 10:44
|
mne vnutorny hlas hovori,ze vdaka hypnotizerovi bude v kazdej ludskej sfere a cinnosti tri tisic rokov vladnut anorexia
len tomu nerozumiem,vsak po case to mozno pochopim
|
|
|
61
|
par sedativ v spitali a som v poho
|
|
|
|
