Vladimír Putin na medzinárodnej hospodárskej konferencii v Petrohrade

Bravo, pán prezident.

odkaz

To je tvoj prezident ? bravo bravo bravo nech žije vedecký komunizmus marx leninizmus a KGB

Nie deti hamburgerov

Stretli sa na Medzinárodnom ekonomickom fóre v Petrohrade!!!!!

Náš milovaný Dodon a obľúbený syn generálneho prokurátora Jurija Čajku mladý bohatier Igor Čajka

odkaz

Zda sa, ze Rusko je vo vojenskych techologiach najvyspelejsie..

to sa ti naozaj môže len zdať idiot

Rusko nemá ani len jedinú lietadlovú loď . Starožitné stíhačky i keď tie najmodernejšie neexistujúce T - 50 na takých blbov bojuju už 10 rokov na internete tak ako tanky armata t -14
Jedine čo rusko má sú obstarožitne jadrove zbrane v početnej kvantite
Ty admirál Kuznecov ktorý ešte Brežneva pamätá a z ktorého stíhačky lietajú do mora .

Keď bude dávať jeden 50 € ročne na hocičo a druhý 650 € i debil tvojho druhu musí pochopiť , že nebudú mať to isté

Najmodernejšie zbrane a vývoj na svete majú spojené štaty a aliancia nato .

Boris preto sa vodca enormným usilím snažil o kupu mistralov lebo sa chcel zasmiať až mu jeden na zem a veku predal miliardár z Egypta za dolár ako si nás informoval

Ty náš vojenský strateg

uz aj čína predbehla rusko o 50 rokov, ale rusky trolli furt lizu putinovi rit

👍: Osvietený

Scarletta a čo by si čakala . Ako male decko keď sa dozvie že tie darčeky nenosí ježiško sa bolšan dozvedel ako to s tým bratstvom okupantov vlastne bola a je a tak plaču chrlia oheň a mecú sa v rigor mortis . Keby videli rusku jadrovú hlavicu letiet na ich dutu hlavu kričali by USA

👍: Scarletta

Pellegrini na stretnutí s Putinom: stojíme za sankciami voči Rusku

Premiér má záujem iniciovať rozhovor aj o nedávno medializovanom návrhu zákona o udelení štatútu veterána príslušníkom ozbrojených síl Sovietskeho zväzu, vyslaných v auguste 1968 do Československa v rámci invázie vojsk Varšavskej zmluvy.

Pellegrini aj rezort diplomacie tento návrh kritizovali už po jeho minulotýždňovom prijatí na diskusii za okrúhlym stolom, ktorú organizovala frakcia komunistov v ruskom parlamente.

odkaz

Čo si o nás Rusi naozaj myslia



Ako pokryli ruské médiá 50. výročie invázie do Československa a v ktorých sa objavili revizionistické prvky.

Päťdesiate výročie ponúka dosť dôvodov, aby sme sa k Augustu ´68 ešte vrátili.

Čas od času dôjde k nášmu oprávnenému pobúreniu, keď sa v ruských médiách objaví príspevok, ktorý sa snaží ospravedlniť či aspoň zľahčiť inváziu vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 a používa pritom manipulácie brežnevovskej éry. Nazvime takéto príspevky revizionistickými. Pri tohtoročnom výročí túto úlohu zohral článok mladého historika Alexandra Vedrussova v denníku Izvestija s názvom „Pripomenúť všetko“. Autor v ňom nezmyselne tvrdí, že v období Pražskej jari komunistov na uliciach lynčovali. Tiež označuje Pražskú jar za prejav americkej „soft power“, za prvú z „farebných prevratov“, čo je názov, ktorý sa ujal na označenie nedávnych prozápadných zmien v bývalých socialistických krajinách. Na Postoji ho analyzoval M. Hanus.

Článok ma inšpiroval k dôkladnejšiemu zisťovaniu, čo vlastne ruské médiá ako také o 21. auguste hovoria a v ktorých sa objavili revizionistické prvky.
Pervyj kanal vo vládnej línii

Najvýznamnejším ruským médiom, s ktorým sa žiadne iné nedá porovnať, je prvý kanál ruskej televízie – Pervyj kanal. Napokon 51 percent akcií vlastní ruský štát, Pervyj kanal je teda de facto televíziou Kremľa. Ten sa venoval výročiu okupácie 23. augusta v populárnej talk-show „Vremja pokažet“. Za prítomnosti divákov v hľadisku show moderoval Anatolij Kuzičev a slovo mali novinár z Kommersantu Maxim Jusin, filmový producent Grigorij Amnuel, politológovia Dmitrij Abzalov a Ivan Skorikov a poslanec Štátnej dumy za Liberálnodemokratickú stranu Vladimíra Žirinovského Aleksandr Šerin.

Moderátor Kuzičev uviedol tému vstupu vojsk s tým, že historici o tom stále diskutujú, ale politické stanovisko je jasné, a síce že vstup vojsk odsúdila už sovietska vláda koncom roka 1989, a spomenul kritické stanovisko prezidenta Putina z roku 2006 pri návšteve Českej republiky. Putin sa vtedy prihlásil k slovám prezidenta Jeľcina, že vstup vojsk bol „agresiou, útokom na nezávislý štát a vmiešavaním sa do vnútorných záležitostí“.

Diskusia sa preto o podstate okupácie ani nemusela viesť, témou bola tohtoročná spomienka na okupáciu v Českej republike, kde Poslanecká snemovňa prijala uznesenie o okupácii ako o akte agresie, a kde bola v Prahe vymenená pamätná tabuľa maršalovi Konevovi. Pôvodná tabuľa vyzdvihovala maršalove zásluhy pri oslobodení Prahy, nová tabuľa sa však okrem jeho zásluh zmieňuje aj o jeho úlohe pri okupácii v roku 1968.

Moderátor Kuzičev uviedol problém tak, že chápe, že Česi si pripomínajú svoje dejiny, ale nastolil otázku, či sú v roku 2018 potrebné také silné gestá, keď už bolo dávno všetko povedané. Politológovia Abzalov a Skorikov vyslovili názor, že vyťahovanie sovietskej minulosti treba vysvetľovať z hľadiska dnešného medzinárodného tlaku proti Rusku. Jusin a Amnuel si myslia, že tieto gestá v Česku sú v poriadku a zodpovedajú tomu, že ide o okrúhle výročie. Jusin uviedol, že okupácia Československa bola najhanebnejšia vec, akú zažil. Amnuel pripomenul, že Prahu vlastne Červená armáda v čele s Konevom neoslobodila, ale že pred ňou to urobili sami Pražania za pomoci ruských vlasovcov.

Delegáti komunistických a robotníckych strán, ktorí rokovali 3.augusta 1968 v Bratislave, sa zúčastnili na pietnom akte na Slavíne. Na snímke v hornom rade tretí sprava Leonid Brežnev, vpravo Vasiľ Biľak, tretí sprava v druhom rade zhora prvý tajomník ÚV KSČS Alexander Dubček. Foto: TASR

Revizionistický prvok vniesol do diskusie iba Žirinovského poslanec Šerin tvrdením, že 21. augusta 1968 boli armády NATO v Západnom Nemecku už pripravené vtrhnúť do Československa. To je samozrejme nezmysel. Medzi Jusinom a Amnuelom na strane jednej a Šerinom na strane druhej sa strhla veľká hádka.
Články v novinách bez revizionistických prvkov

Denník „Rossijskaja gazeta“ (náklad 185 tisíc kusov) je oficiálnym denníkom ruskej vlády. Výročie si pripomenul rozhovorom s tromi súčasnými českými historikmi na tému osmičkové roky v dejinách Československa, vrátane roku 1968. Tým bolo zaručené, že revizionistické prvky sa nevyskytnú.

Najvýznamnejší týždenník „Argumenty i fakty“ (náklad 2 milióny 750 tisíc) priniesol veľký materiál s názvom „Tanky pre Prahu. Ako Česi spomínajú na vstup sovietskych vojsk“. O Čechoch sa v názve hovorí preto, lebo súčasťou materiálu je aj reportáž zo súčasnej Prahy. Opis udalosti Pražskej jari a následnej invázie úplne zodpovedá nášmu československému pohľadu. Pod fotografiou Vasila Biľaka je popiska „zradca vlasti“. V závere reportáže z Prahy sa autor Gleb Ivanov teší z vysokého počtu ruských turistov navštevujúcich Prahu a uvádza (možno trochu príliš optimisticky), že Česi a Slováci nespájajú okupáciu s dnešným Ruskom a že sa teda môžeme smelo pozerať do budúcnosti.

Denník Kommersant (náklad 120 tisíc) priniesol rozsiahly materiál „Praga 68“. Na Postoji o ňom písal J. Majchrák v redakčnej poznámke. Materiál je úplne v zhode s naším československým pohľadom.

Najčítanejšom denníkom je „Moskovskij komsomolec“ (náklad cca 900 tisíc), ktorý vlastne už pozmenil svoj názov na skratku MKRU, kde prvé dve písmená sú skratkou pôvodného názvu a posledné dve znamenajú „Rusko“. Našiel som v ňom rozsiahly rozhovor s filozofom Igorom Čubajsom, starším bratom bývalého politika Anatolija Čubajsa. Názov má „Pražskaja zima“. Čubajsove názory sú plne v súlade s československým pohľadom. Čubajs spomína, ako sa po okupácii ako študent pokúšal zorganizovať protestnú demonštráciu. Kajá sa za to, že v roku 1975 vstúpil do komunistickej strany, aby si udržal prácu v Akadémii vied, a označuje to za zradu seba samého. Vyzýva k destalinizácii, k zúčtovaniu so sovietskou minulosťou, ktorá podľa neho nebude možná bez akéhosi sovietskeho „norimberského“ procesu.

Opozičný denník „Nezavisimaja gazeta“ (náklad 40 tisíc) priniesla spomienku v podobe seriálu dobových fotografií z okupovaného Československa s názvom „Pred 50 rokmi sa skončila Pražská jar“. Ich emotívne vyznenie je totožné s emotívnym vyznením našich spomienok. Okrem toho publikovala redakčný článok „Prečo Rusi začali ospravedlňovať vstup vojsk do Československa“, ktorý kriticky analyzuje aj u nás zverejnený prieskum centra Levada o názoroch Rusov na rok 1968. Podľa neho podiel Rusov, ktorý niečo vedia o udalostiach v Československu, v tom roku (pochopiteľne) klesá, ale problém je v tom, že v rámci tých, čo niečo vedia, klesá podiel tých, ktorí majú na udalosti náš, československý pohľad. Článok za to kritizuje ruskú vládu, ktorá by s tým podľa neho mala niečo robiť.

Opozičný denník „Novaja gazeta“ (náklad 185 tisíc) priniesla tri rozsiahle články. Kritika invázie je zdrvujúca. Hovorí, že to bola okupácia, klinec do rakvy svetového komunizmu, vyčísľujú sa škody spôsobené Československu, priestor má upálenie Jana Palacha. „Doteraz žneme plody toho, čo sme siali,“ píše sa.

Podobne zdrvujúci je i materiál v denníku „Vedomosti“ (náklad 75 tisíc). Oceňuje sa v ňom hrdinstvo hŕstky ruských občanov, ktorí demonštrovali proti okupácii v Moskve na Červenom námestí. Článok cituje známu Solženicynovu vetu z onoho obdobia: „Byť sovietskym je hanba.“

Týždenník „Novoje vremja/New Times“ priniesol spomienky Larisy Bogorazovej, kľúčovej účastníčky protestu proti okupácii, ktorý sa konal pred 50 rokmi na Červenom námestí, v čase keď, ako hovorí podnadpis článku, „sovietske tanky hrdúsili pražskú politickú jar“.

Články v novinách s revizionistickými prvkami

Denník „Izvestija“ (náklad 234 tisíc) publikoval už zmienený revizionistický článok „Pripomenúť všetko“ A. Vedrussova.

Jednozačne revizionistický je prístup týždenníka „Literaturnaja gazeta“ (náklad cca 130 tisíc), i keď používa jemnejšie prostriedky manipulácie ako predchádzajúci článok. Týždenník prináša tri články Arsenija Zamostianova, Andreja Fursova a Vladimira Bolšakova. Možno tam nájsť priznanie toho, že oficiálna brežnevovská propaganda preháňala pri zdôvodňovaní invázie, že sovietske povojnové ovplyvňovanie československej politiky napáchalo škody, že už vtedy časť sovietskej inteligencie aspoň vnútorne inváziu odmietala. Avšak napokon v článkoch vždy prerazí na povrch zdôraznenie, že udalosti Pražskej jari boli pod vplyvom amerického a západonemeckého zasahovania, že ku kontrarevolúcii predsa len mohlo dôjsť, že Brežnevovci sa správali v podstate humánne. A že Amerika vo Vietname sa správala horšie.
Komsomolskaja pravda aj tak, aj tak

Denník „Komsomolskaja pravda“ (náklad 600 tisíc) priniesol dve čiastočne protikladné stanoviská historikov. Jevgenij S****n síce neobhajuje inváziu, ale použil revizionistické prvky odvolaním sa na memoáre vtedajšieho sovietskeho diplomata Valentina Falina, podľa ktorého nielen Biľak a spol., ale aj sám Dubček štyri dni pred okupáciou žiadal Brežneva o vstup vojsk. To je, samozrejme, nezmysel. Tiež uvádza nemiestnu poznámku, že protiruské nálady v Česku ešte na jar pred vstupom vojsk boli výsledkom pôsobenia Západu.

Zábery dopisovateľa ČSTK Mira Vojteka z Bratislavy 22.augusta 1968, deň po vstupe sovietskych vojsk. Na snímke protestná hladovka mladých ľudí pred vchodom do budovy Univerzity Komenského, pri symbolickom hrobe Danky Košanovej. Foto: TASR - Miroslav Vojtek


Naopak historik Nikolaj Svanidze podáva tvrdú kritiku okupácie. Sovietsky zväz podľa neho na svojich tankoch vošiel do vlastnej éry stagnácie. Hovorí, že totalitný politický systém dokázal konať len podľa jedinej logiky, a síce hrdúsiť a dláviť.
Ešte dva weby

Navštívil som aj dva weby, na ktoré občas chodievam. Stránka nezávislej tlačovej agentúry „Regnum“ priniesla článok bývalého disidenta zo sovietskych čias Avigdora Eskina „1968: Tanky idú po Prahe“. Názov je vlastne citát z básne Jevgenija Jevtušenka, ktorý ju napísal na protest proti okupácii. Článok je plne v súlade s československým pohľadom. Okrem iného sa v ňom zdôrazňuje, že V. Putin okupáciu odmietol.

Web „Stoletie“ je spravovaný Fondom historickej perspektívy založenom i u nás známou historičkou Natáliou Naročnickou. Priniesol výrazne revizionistický článok „Operácia Dunaj bola protiútokom“, z ktorej názvu je už zrejmé, o čo podľa trojice autorov v roku 1968 šlo. A síce že Sovietsky zväz len tak-tak predbehol NATO, ktoré už bolo pripravené samo okupovať Československo.

Spoločná argumentácia revizionistov: geopolitika

Všetky zmienené revizionistické články majú spoločné to, že argumentujú geopolitikou vtedajšou i dnešnou. Viac-menej ignorujú, že ľudia v Československu mali plné zuby neľudských komunistických spôsobov, i keď to takto hneď nepomenovávali, a že na chuť zbaviť sa ich nepotrebovali nejaký tlak západných štátov z NATO. Revizionisti hovoria, že v prvom rade šlo o to, že Západ chcel oslabiť geopolitického protivníka a tomu neostávalo iné, ako sa brániť. Pritom sa zatláča do úzadia podstata problému, ktorou je neľudskosť a neprirodzenosť komunistického systému a túžba ľudí zbaviť sa ho. A nielen túžba, ale i právo. Systém slobodného sveta sa tak stáva ekvivalentným totalitnému systému.

Paradoxne, muníciu poskytujú ruským revizionistom už dlho práve tie sily na Západe, ktorí si pri pretláčaní rozšírenia NATO na východ nekládli žiadne rozumné hranice. Jedni i druhí hovoria totiž to isté: pádom komunizmu sa nič nevyriešilo, či Sovietsky zväz či Rusko, to nie je podstatné, povaha sovietskej moci je rovná povahe ruskej moci, stále sme odsúdení k studenej vojne, ktorá, samozrejme, občas prerastá v náhradnú vojnu horúcu.
Prognóza

Z predostrenej štatistiky vyplýva, že viac ako médiá sú problémom ruskej spoločnosti vo vzťahu k udalostiam roku 1968 v Československu názory ruských občanov. Dôkazom je vyššie uvedený prieskum centra Levada. Ruská verejnosť je ďaleko viac naklonená podporovať revizionistické názory ohľadne roku 1968 ako médiá. Čo je príčinou? Najprv boli Rusi svedkami toho, ako Gorbačov rozpustil Varšavskú zmluvu, potom ako ruský prezident Jeľcin rozpustil Sovietsky zväz, potom ako ruský prezident Putin podporoval americkú inváziu do Afganistanu. Potom, keď NATO prejavilo záujem rozšíriť sa až na Krym, to skončilo a teraz už viac ako celé jedno desaťročie stále počúvajú iba o geopolitike, o geopolitickom konflikte medzi Ruskom a Západom. Preto sú náchylnejší prijať názor, že pred polstoročím šlo o to isté.

Presne tak to vysvetľuje vyššie spomínaný článok z opozičnej Nezavisimoj gazety s názvom „Prečo Rusi začali ospravedlňovať vstup vojsk do Československa“, v ktorom čítame:

„Naša vláda by sa mohla dištancovať od post-sovietskej mytológie a sentimentu. Avšak skutočnosť, že volič radšej obracia v rukách Rubikovu kocku geopolitiky, než by hovoril o ekonomike, je pre vládu výhodná. Preto nikto nebude zasahovať do voličovho presvedčenia, že v roku 1968 naša krajina úspešne prekonala plány zradného Západu.“

Áno, tak to je. Keď je geopolitický tlak na krajinu zvýšený, má vláda domáce problémy na čas vyriešené.

Otázka je tiež, dokedy bude ruské médiá baviť pri týchto výročiach vyjadrovať sympatie Pražskej jari a odsudzovať okupáciu. Vo svete, i v Česku a na Slovensku, to totiž nikto neocení, nikoho to nezaujíma. O názory menšiny revizionistických médií je záujem obrovský.

Preto vyhliadky momentálne nie sú ktovieaké.