Vieru v očistec prebrali katolíci od židov

Viera v očistec nie je katolíckym výmyslom ale vychádza zo židovskej viery a je naďalej jej súčasťou.

Židia majú písomnú a ústnu tradíciu. Písomná je Tóra, teda starý zákon a ústnu, ktorá bola neskôr napísaná. Je ňou Mišna a neskôr Talmud. Rovnako aj katolíci majú písomnú tradíciu teda nový zákon a ústnu ktorá bola neskôr napísaná a nazýva sa katechizmus.

Samotní apoštoli sa riadili nielen písomnou ale aj ústnou tradíciou a rovnako aj Ježiš.
Židia veria v sedem úrovní príbytkov neba. Vieru, že existuje viacero druhov nebies potvrdil napr. apoštol Pavol ktorý napísal :
Poznám človeka v Kristovi, ktorý bol pred 14 rokmi- neviem, či v tele, či mimo tela, tiež neviem, to vie Boh, - uchvátený až do tretieho neba. A viem, že tento človek- zasa neviem, či v tele, či mimo tela, to vie Boh, - bol uchvátený do raja a počul tajomné slová, ktoré človek nesmie vysloviť.

Tak isto židia verili vo viacero úrovní pekla a jedným z nich bol očistec...

Ľudia sa delili na tých, ktorí boli dokonale spravodliví, tí ktorí boli úplne skazení a tí ktorí boli „takí nijakí“ – „málo spravodliví a málo skazení“. Mená spravodlivých sú okamžite zapísané do Súdnej knihy; boli uznaní za hodných večného života bez predošlej skúšky. Duše hriešnych sú vrhnuté do temných jaskýň Gehenny, aby boli mučené a nakoniec pohltené v ohnivej priepasti. Avšak priemerní“ hriešnici museli ísť do podsvetia na určitú dobu ohnivého očistenia pred tým, ako boli uznaní dostatočné hodní vystúpenia a vstupu do neba.

V očistci anjeli potešovali ľudí, ktorí sa odklonili od viery, zmetených a zblúdilých uistením, že ohne spravodlivosti očistia všetky ich nečistoty. Niečo podobné napísal aj prorok Zachariáš Izraelu: že Boh „ich prečistí ako sa čistí striebro a preskúša ich ako sa skúša zlato“ (Zach 13,9).

Podobné učenie nájdeme aj v liste korinťanom: Dielo každého vyjde najavo. Ten deň to ukáže, lebo sa zjaví v ohni a oheň preskúša dielo každého, aké je. Čie dielo, ktoré naň postavil, zostane, ten dostane odmenu. Čie dielo zhorí, ten utrpí škodu, on sa však zachráni, ale tak ako cez oheň.

Keď bol Ježiš ukrižovaný obrátil sa na dobrého lotra a povedal: „dnes budeš so mnou v raji“ (Lk 23,43). Raj je preto miesto kde Ježiš aj kajúci lotor išli po smrti; je to raj spravodlivých, ktorý sa tiež nazýva „lonom Abraháma“ (Lk 16,22)... Raj bol príbytkom duší spravodlivých. Tu duše spravodlivých očakávali mesiáša, že ich vovedie do neba.
Pamätajme, že nebeské brány sa neotvorili až kým Ježiš nevystúpil k otcovi. Písmo nám hovorí, že keď Ježiš vystúpil do neba“ viedol zástup otrokov“ (Ef 4,8). Kto sú teda tí otroci? A kde boli držaní v otroctve? Sú to duše spravodlivých, ktorí očakávali na otvorenie brán neba.

Peklo je považované za miesto dokonalej nenávisti a zúfalstva, miesto kde nie je žiadny súcit ani láska... Avšak zamyslite sa nad Kristovym podobenstvom o Lazárovi a boháčovi...Boháč prosil aby bolo jeho bratom povedané aby sa zmenili a aby sa nedostali na toto miesto. Keďže Boháč mal lásku a súcit k bratom napovedá nám to, že nebol v Gehenne teda vo večnom ohni..Ale v očistci...

Ak novozákonné úryvky ako 1 Kor 3,13-15; Zj 5,3, 13; 21-27; Mt 5,25-26, 12-32; 1Pt 3,18-20; 1Jn 5,16 Lk 12,58 skúmame vo svetle židovskej viery, ich význam je jasný. Niektoré duše musia byť očistené predtým ako vstúpia cez nebeskú bránu; vyžaduje to Božia spravodlivosť.

Ježiš jasne hovoril že je možnosť odpustenia hriechov v budúcom veku, teda po smrti... Kristus nám jasne poukazuje že to čomu verili židia pôvodne je pravdivé...

Keď duša zomrie ešte pred tým ako dosiahla stav dokonalosti, potom Božská Spravodlivosť bude po smrti nútená vyžiadať si aj do posledného haliera to, čo mohlo byť zaplatené na zemi. Keď niekto aj naďalej tvrdí, že nevie nájsť očistec ani prax modlitby za zosnulých v Novom zákone, Katolícka cirkev odpovedá, že nachádzame aj učenie aj prax jasne rozvinutú v Písme.

Kto má rozhodnúť s konečnou platnosťou túto otázku. Nikto iný ako Cirkev, ktorú Ježiš založil takmer pred 2000 rokmi na čele s Petrom ako hlavou. Keď vložil do jeho služieb Ducha pravdy, Ježiš prisľúbil, že Duch apoštolov nikdy neopustí, bude s nimi až do konca sveta. Verím, že učenie katolíckej cirkvi o existencií očistca je biblické, historické a logické.

Modlitba za zomrelých siaha už do predkresťanského a predžidovského staroveku a je nemožné vystopovať jeho pôvod. Keď je duša v nebi, nepotrebuje našu modlitbu, ak je v pekle, modlitba jej nepomôže. Modlitba za zosnulých naznačuje vieru v prechodný stav medzi nebom a peklom, kde modlitba môže pomôcť. My katolíci to voláme stav očistca. Katolícke učenie o očistci je legitímnym výhonkom židovskej viery a Božieho zjavenie.

Veľmi dobrý je napísaný posledný odstavec, napriek tomu sa treba podľa možnosti vždy modliť za blízkych, aj neznámych zosnulých. Čo so mala čítať Bohom omilostené duše, tak napr. sa môže stať, že sa modlíme za svojho zosnulého a ten je napr. v nebi, tak tie modlitby nejdú do vzduchu a nie sú zbytočné Boh ich priradí niekomu inému, komu sám uzná za vhodné. Naše modlitby, ktoré máme možnosť vykonať pokiaľ sme živí, majú obrovskú silu, ale Zlý robí všetko preto, aby sme strácali čas v zábave či v neužitočných činnostiach a nevyužili tento dar, ktorý po smrti už mať nebudeme- možnosť modliť sa.

1,....má to len jeden háčik. Všetko sú to nezmysli. Z Biblie je úplne zrejme,že pred druhým príchodom Krista ,nikto nedostane odmenu.
„Nikto nevystúpil do neba, iba ten, kto zostúpil z neba, Syn človeka“? — Ján 3:13. Ježiš asi vedel čo hovorí, a tak by som nerobil z neho klamára,len preto ,že RKC katechizmus učí niečo iné!
A apoštol Peter vysvetlil, že aj verný kráľ Dávid zomrel a je stále v hrobke; "nevystúpil do neba". (Skutky 2:29, 34) Prečo napríklad Dávid, Ján Krstiteľ a ďalší muži viery, ktorí zomreli pred Ježišom, nešli do neba? Lebo zomreli ešte predtým, než Ježiš "zasvätil cestu", čiže umožnil ľuďom, aby boli vzkriesení k nebeskému životu. Apoštol Pavol napísal, že Ježiš ako predchodca „zasvätil... novú a živú cestu“ do neba. — Hebrejom 6:19, 20; 9:24; 10:19, 20. Stačí si len prečítať dané texty.
Ale je aj iný dôvod,prečo je klam tvrdiť,že zločinec šiel v daný deň do neba. Za prvé,nespĺňal podmienky pre vstup do neba. A za druhé, v daný deň určite nebol s Ježišom v nebi,lebo Ježiš bol tri dni mŕtvy a ako hovorí biblická správa,až "o 40 dní vystúpil na nebesia"! Skutky 1:3., 9-12 Tak kto klame..... Ježiš,alebo katolíci? ,....kto teda má pravdu?
A Ježiš odsúdil židovskú tradíciu a ľudské náuky,..."ktorými šikovne odsúvali Božie slovo"!

Taktiež katolíci učia, že spravodlivý a svätý človek vo viere a v dobrých skutkoch ak sa nahodou s niekym pohádal a zomrel prv ako by sa zmieril nemôže byť hned spasený ale musí sa z tohto hriechu očistiť...
Samotna biblia o tom hovorí aby bol človek rozumný a včas sa zmieril so svojim bratom kým je s ním na ceste, inak bude vydaný do žalára a nevyjde odtiaľ kým nezaplatí do posledného haliera...

Nikoho nezaujíma, čo katolíci učia. 🙂 🙂

Mne sa páči čo hovorí Bohom omilostená duša Mária Sima a celkovo téma očistec je viac ako aktuálna. Veľmi dobré články sú aj v časopise milujtesa.sk

„Sú pri nás bližšie, než si myslíme“

autor: Teresa Tyszkiewicz
Smrť človeka je zahalená do oblaku tajomstva. Cíti to zomierajúci a najbližší príbuzní zosnulého si kladú otázky: „Čo sa stalo s tým, ktorého sme milovali? Čo bude po smrti so mnou?“


Jedinú odpoveď na túto najdôležitejšiu otázku nám dáva Ježiš: „Kto verí, má večný život“ (Jn 6, 47). Je večný život, je nebo, ktoré nám Ježiš otvoril svojím umučením a zmŕtvychvstaním. Máme jeho učenie, ako môžeme dosiahnuť nebo, a máme aj jeho varovania, aby sme nestratili večný život. Kristus vraví, že cez prah smrti vstupujeme do nového života, kde má všetko duchovný rozmer, kde nie je priestor, hmota, čas, utrpenie a strach, ale všetko vo všetkom je Boh – večná Láska a Svetlo.

Boh občas udeľuje dar kontaktu živých s mŕtvymi, aby nám priblížil pravdu o posledných veciach, ktoré nás čakajú, a predovšetkým aby zmiernil prirodzený strach zo smrti a obavy o osud našich blízkych zosnulých. Stáva sa to však zriedka a len vtedy, keď má z toho podľa Božích zámerov vyplynúť veľké dobrodenie.

V súčasnosti takýto dar, ba poslanie dostala Mária Simma, ktorá žila v malej švajčiarskej dedinke Sonntag v Alpách a ktorá zomrela v roku 2004.

Mária pochádzala z početnej rodiny, ktorá trpela núdzu, a preto museli deti skoro pracovať. Po skončení ľudovej školy chcela Mária vstúpiť do rehole a tri razy sa o to pokúšala v rôznych kláštoroch, ale nikde ju neprijali vzhľadom na jej slabé zdravie. Od detstva mala veľmi živú mariánsku zbožnosť, neskôr zložila súkromný sľub čistoty a svoju životnú cestu zverila Panne Márii s túžbou slúžiť jej modlitbou a obetou za duše v očistci. Po smrti rodičov zostala bývať sama v rodičovskom dome v Sonntagu a zarábala si na svoje skromné živobytie. Jednej noci roku 1940 sa Mária náhle prebudila a všimla si muža, ktorý chodil po jej izbe. Na otázku, kto je, prišelec vôbec neodpovedal. Nakoľko mala prirodzenú odvahu, vyskočila z lôžka a chcela votrelca chytiť, ale jej ruky čiahli do prázdna. Vtedy sa zľakla a prízrak zmizol. Simma hneď ráno vyrozprávala svoje videnie spovedníkovi, ktorý jej poradil, aby sa v podobných chvíľach opýtala: „Čo potrebuješ, čo odo mňa chceš?“ Nasledujúcu noc sa tajomný muž znova vrátil. Na Máriinu otázku odpovedal: „Daj odslúžiť tri sväté omše a budem spasený.“

Takto sa začala Máriina spolupráca s dušami, ktoré trpeli v očistci za svoje hriechy. Vyše desať rokov sa jej zjavovalo niekoľko duší ročne. Farár a Máriin spovedník Alfonz Matt, ktorého informovala o každej prosbe zo záhrobia, jej odporučil, aby nijakú dušu neodmietla, ale aby sa snažila splniť jej žiadosť.

V roku 1954 – bol to mariánsky rok – začali duše prichádzať k Márii každú noc. Keď sa rok skončil, prichádzali znovu zriedkavejšie. Najčastejšie prichádzali v prvú sobotu mesiaca, na sviatky Panny Márie, v Pôstnom období (zvlášť vo Veľkom týždni), ako aj v novembri a počas Adventu. Každý kontakt duše v očistci s Máriou Simmou bol mimoriadnym Božím darom, ktorý pre konkrétnu dušu vyprosila Panna Mária.

Aj to, čo duše mohli povedať Márii Simme, bol Boží dar. Vizionárka sa ich nesmela vypytovať sama, ale počas dlhoročných kontaktov nadobudla široké poznanie a skúsenosť s dušami v očistci. Nesmela však vyvolávať duše z očistca. „Prichádzajú jednoducho vtedy, keď im Boh dovolí získať rýchlejšie vyslobodenie,“ vysvetľovala Mária. Vyplýva z toho, že akékoľvek vyvolávanie duchov, špiritistické seansy a pod. sa Bohu nepáčia a treba sa ich celkom zriecť. Duchovia, ktorí sa počas takýchto seáns môžu zjavovať, sú zlí duchovia, ktorí predstierajú, že sú duše zosnulých.

Simma sa presvedčila, že „duše v očistci vedia o nás aj o tom, čo sa deje, viac, než si myslíme. Vedia napríklad to, kto sa zúčastňuje na pohrebe a či sa modlí, alebo tam ide len preto, aby ho ostatní videli. Vedia, kto dal na ich úmysel odslúžiť svätú omšu, pretože zúčastniť sa na svätej omši za zosnulého má preňho väčšiu cenu, než odprevadiť jeho pozostatky na cintorín. Duše v očistci tiež vedia, čo sa o nich hovorí a čo sa pre nich robí. Sú pri nás bližšie, než si myslíme; sú pri nás celkom blízko“.

Na otázku, ako a za čo duše v očistci najviac trpia, Simma odpovedá: „Je toľko rôznych druhov očistca, koľko je duší. Každá duša trpí túžbou po Bohu a to spôsobuje najbolestnejšie utrpenie zo všetkých. Okrem toho každá duša je potrestaná tak, ako hrešila... Hriechy proti láske, ohováranie, osočovanie, nezmierenie sa, hádky vyvolané lakomstvom a závisťou sú vo večnosti veľmi potrestané... Ako často sa hreší neľútostnými tvrdeniami a pochabými úsudkami o druhých... Slovo môže zabiť – slovo môže uzdraviť.“ Do neba môže vstúpiť len čistá láska. „Čo sa deje so samovrahmi? Sú najnepríčetnejší vo chvíli, keď si odoberajú život. Zväčša majú väčšiu vinu tí, ktorí ich k samovražde dohnali.“ A najlepší spôsob, ako sa nedostať do pekla, je pokora.

Napriek veľkému utrpeniu v očistci „by sa nijaká duša nechcela vrátiť na zem a ďalej žiť, pretože má také poznanie, o akom my nemáme ani potuchy. Duše, ktoré konajú pokánie v očistci, túžia po očistení. Vieme si azda predstaviť dievča, ktoré by išlo na prvý ples neučesané a v špinavých šatách? Duša má na mieste očistenia – teda v očistci – nesmierne jasné poznanie Boha, ktorý sa jej predstavuje v oslnivej nádhere. Nijaká sila by ju neprinútila k tomu, aby sa postavila pred Božiu tvár, ak sa ešte neočistila i z tej najdrobnejšej špiny. Iba dokonale čistá sa odváži predstúpiť pred Boha, aby naňho hľadela z tváre do tváre“.

Duše, ktoré sa zjavovali Márii Simme, prosili predovšetkým o sväté omše, modlitbu, ale aj o to, aby varovala ich blízkych. Prosili tiež o obetu a napravenie spôsobených krívd. Neskôr začali prosiť aj o to, aby za nich prijala utrpenie. Keď s tým vizionárka súhlasila, prežívala hodiny veľkého fyzického utrpenia. Keď sa toto utrpenie skončilo, vrátila sa do normálneho stavu a ráno mohla ísť do práce. Tento spôsob pomoci dušiam, ktoré konali pokánie, bol dominantným rysom poslania Márie Simmy. Spoznala, akú veľkú cenu má modlitba a utrpenie obetované Bohu za zosnulých tu na zemi. Niekoľko hodín Máriinho utrpenia skrátilo duši očistec až o niekoľko desiatok rokov. Duše, ktoré konajú pokánie, banujú za každou príležitosťou trpieť, ktorú na zemi nevyužili a neobetovali Bohu v duchu pokánia.

Všetky prosby duší a informácie, ktoré od nich získala, Mária odovzdávala svojmu farárovi Alfonzovi Mattovi, ktorý starostlivo bdel nad duchovným poslaním, ktorým Boh obdaril jeho penitentku. Keď sa kňaz presvedčil o dobrodení tohto poslania pre duše v očistci a zároveň o jeho evanjelizačnom vplyve na ich rodiny, súhlasil s tým, aby Simma prednášala o očistci v okolitých farnostiach. Ľudia si to žiadali a duše v očistci túto činnosť podporovali, nakoľko povzbudzovala k horlivšej modlitbe na ich úmysel. Po prednáškach ľudia zasypávali Máriu otázkami o posmrtnom živote.

Mnoho ráz duše prichádzajúce k Márii Simme hovorili o úlohe Panny Márie, ktorá im vyprosuje skrátenie alebo zmiernenia očistcového utrpenia. Jej patrí titul Matka milosrdenstva pre duše v očistci, a preto je pre nich modlitba posvätného ruženca taká cenná.

Jedna duša Simme povedala, že Panna Mária žiada postavenie kaplnky na jej počesť na rázcestí, kde kedysi takáto kaplnka stála. Keď stavali novú cestu, starú kaplnku zbúrali a novú akosi zabudli postaviť. Panna Mária teraz pripomína, aby kaplnku znovu postavili. Žiada pritom, aby bol v kaplnke obraz, ktorý ju bude znázorňovať ako Matku milosrdenstva pre duše v očistci. Obraz má byť pekný. Krátko nato Simmu navštívil istý poľský kňaz. Keď mu Simma povedala o želaní Panny Márie, rozhodol sa nájsť maliara a uhradiť náklady. Obraz namaľoval Adolf Hyła z Krakova, ktorý je zároveň autorom obrazu milosrdného Ježiša v Łagiewnikoch. V máji 1959 posvätili obraz aj kaplnku v Sonntagu, ktorý sa stal miestom pútí a modlitieb za duše v očistci.

Fotooon

Takze podla tvojej logiky clovek ktory cely zivot zil svatym zivotom ale nahodou sa pohadal s bliznym a zomrel bez toho aby sa s nim zmieril je zatrateny... A clovek ktory bol cely zivot odporny zhyralec a pohan a na smrtelnej posteli to olutoval a obratil sa ku Kristovi je automaticky spaseny...

Je to spravodlive??

Prepáč. Ty si myslíš, že Fotoon používa logiku? ... Veď on je iba taký papagáj, čo opakuje dookola naučené ...

nie je a tým akože "dokazuješ" očistec?

16,....ale tak to Klein vôbec nefunguje,....tak učí len RKC! Neplatí ani jedno,ani druhé!

👍: toman

Vážení
viete čo mi prichodí na um ?
Diskusné fórum je diskusia medzi zúčastnenými.
Ja viem, že aj mne sa občas podarí napísať dlhší príspevok , ale tie niektoré vyššie , priznám sa , nemám ani chuť a ani čas čítať.
Viem, že s čím súhlasí "lea....." asi budem súhlasiť aj ja a jej dlhé príspevky nečítam aj keď si myslím, že by som súhlasil.
Je to proste príliš.
Myslite si čo chcete, ale posledne najracionálnejšie a logické príspevky (s ktorými pritom nemusím súhlasiť), má "Immanuel".
EnaXnaY sa s ním nemôže rovnať....


K téme - aj keď som tie dlhé príspevky nečítal:
Kristus povedal, že neprišiel zrušiť Zákon, ale naplniť. Takže židovská viera, je našou východiskovou vierou pre vieru katolícku.

K: Myslite si čo chcete, ale posledne najracionálnejšie a logické príspevky (s ktorými pritom nemusím súhlasiť), má "Immanuel".
EnaXnaY sa s ním nemôže rovnať....

Tak tento komentár nemá chybu.

Zapísal si sa do Guinnessovej diskusnej knihy rekordov.

Chces povedat, ze Enax pise rozumnejsie pod nickom Immanuel, nez pod nickom EnaXnaY?

Toto sú už dobré prepínaky aj viera v lietajúcich ružových poníkov sa vyvinula zo Židovstva, všakže?