1
|
Mgr. Michal Hanko
Jednou z vecí, ktoré mi dlhodobo ležia v hlave a poháňajú ma pri písaní je hľadanie odpovede na otázku, ako môžu aj inteligentní ľudia veriť v kresťanského Boha? Ak veria aj inteligentní ľudia, nemôže potom byť chyba na mojej strane? Mne je jasné, že osobný Boh neexistuje, ale im je jasné, že existuje! Čo keď oni majú pravdu, a ja sa mýlim?
To však len posilňuje môj údiv a túžbu porozumieť, čo teda vedie aj inteligentných ľudí, že bez ohľadu na argumenty sa často veľmi silno a oddane identifikujú s kresťanstvom?
John Loftus vo svojej knihe Why Aj Became an Atheist veľmi správne upozorňuje, že kresťanská viera (ako zrejme aj iné náboženské viery) sú subjektívne často silne podporované radom "kontrolných presvedčení", akýchsi "predporozumení". Jedna z týchto veľmi mocných "kontrolných vier" je presvedčenie o tom, že viera je cnosť.
Nuž, ak je viera cnosť, potom je dobré veriť a zlé neveriť. Veriť je dobré, morálne, hodnotné a svojím spôsobom vznešené. Veriť je slušnosť. Neveriť potom viac versa: neveriť je zlé, nemorálne, neslušné.
Každý chceme byť dobrým človekom, a nikto nechceme byť zlým človekom, v dôsledku čoho majú veriaci zrejme viac, či menej podvedomý odpor k čomukoľvek, čo by ich vieru mohlo oslabiť, či im ju úplne "vziať".
Toto býva navyše podporené presvedčením, že viera je (vzhľadom k vyššie uvedenému cenný) dar od Boha. Z pohľadu veriacich by potom bolo určite nerozumné púšťať sa do akýchkoľvek akcií (napr. premýšľať o "nebezpečných" myšlienkach), ktoré by mohli viesť k tomu, že by o tento dar mohli prísť a svoju vieru tak stratiť. Hazardovať s darmi od Tvorcu Vesmíru je predsa bláznovstvo. Na viac by taký hazard bol neúctivý a neslušný k Bohu. Asi podobne, ako keď niekomu dáte niečo cenného a on to zahodí.
Tento prístup je v kresťanských komunitách ďalej upevňovaný presvedčením, že pochybnosti sú prejavom slabosti, prípadne (mravného) pádu. Človek, ktorý sa dostane na "šikmú plochu" pochybností vzbudzuje vo svojich blízkych starosti, pocit smútku nad jeho potenciálnym "pádom". Ostatní členovia komunity mu prajú (a nielen tým na neho vytvárajú väčšie či menšie tlaky), aby sa s touto "mrzutou" situáciou čo najrýchlejšie vysporiadal, pochybností sa zbavil a získal späť pevnú vieru.
Je teda viera cnosť alebo nie?
Zvážme nasledujúce fakty:
1) Viera aj rozum sú svojho druhu spôsoby poznávania.
2) V reálnom živote vykazuje stratégia riadiť sa rozumom vo všetkých merateľných ohľadoch vyššiu úspešnosť, ako riadiť sa vierou.
3) Neviem o žiadnom dobrom dôvode, prečo by to u otázok týkajúcich sa Boha malo byť iné.
4) Riadiť sa vierou je v mnohých prípadoch vyložene škodlivé až nebezpečné. Tak napríklad fanatici všetkého druhu sú jasným príkladom toho, kam vedie maximalizovanie viery. Medzi nimi potom vynikajú samovražední atentátnici. Ich viera je iste takmer bezhraničná - je na tom ale čokoľvek cnostného? Mnohí veriaci ich kultúry, ktorí sami samovražedné atentáty nepáchajú, veria že ÁNO! (A náležite ich potom tiež oslavujú, ako mučeníkov.) Analogicky to platí o všetkých druhoch povier, pavied, horoskopov, woodoo, čiernej mágie, atď. Keď niekto verí, že fungujú - potom je to tým dané, a naozaj fungujú, nie? Isteže nie. Samotný fakt viery zo svojho predmetu pravdu rozhodne nerobí, ani nijako nezvyšuje pravdepodobnosť toho istého.
Je teda viera cnosť alebo nie?
Možné námietky
1) Viera je dôvera Bohu.
Nie je pravda. Viera je dôvera tvrdení iných ľudí o Bohu! Teda nie Bohu samotnému. Podobne viera vo výroky Ježiša nie je dôverou vo výroky Božieho Syna, ale je (bezhraničnou, nespochybňovanou) dôverou v ľudí, ktorí jeho výroky desiatky rokov po Ježišovej smrti zapísali, ako aj vo veľa ďalších ľudí, ktorí im ich ústnym podaním odovzdali. Ďalej ide o dôveru v tvrdení Cirkvi, teda opäť ľudí, že toto ústne odovzdávanie (teda nič iného než systém jedna pani povedala) bolo práve v Ježišovej dobe Bohom podporované, a teda nesmierne spoľahlivé.
Podľa môjho názoru na samotnom predmete mnohých prúdov v kresťanstve, ako napr. umierneného kresťanstva, nie je celkom nič zlé - až na adorizáciu viery. Viera nielenže nie je cnosť, ale viera v náboženskom zmysle (teda bez ohľadu na argumenty, často s dodatkom, že čím menej dôkazov, tým je viera silnejšia, a teda lepšia a hodnotnejšia!) je podľa môjho názoru vyložene škodlivá a negatívne.
|
 |
|
2
|
|
|
1. 12.10.2013, 10:01
Mgr. Michal Hanko
Jednou z vecí, ktoré mi dlhodobo ležia v hlave a poháňajú ma pri písaní je hľadanie odpovede na otázku, ako môžu aj inteligentní ľudia veriť v kresťanského Boha? Ak veria aj inteligentní ľudia, nemôže potom byť chyba na mojej strane? Mne je jasné, že osobný Boh neexistuje, ale im je jasné, že existuje! Čo keď oni majú pravdu, a ja sa mýlim?
To však len posilňuje môj údiv a túžbu porozumieť, čo teda vedie aj inteligentných ľudí, že bez ohľadu na argumenty sa č...
▲
12.10.2013, 10:22
|
1. Môj osobný názor je , že ma fakt serie ako si poniektorí veriaci myslia (nemyslím týmto veriacihc na df), že sú svätí, že svoju vieru považujú ako veľkú cnosť, za ktorú skrývajú svoje pokryvené charaktery, kde často prevažuje sebeláska.
Som názoru, že človek, čo prechováva lásku k Bohu, tomu je aJ pokora blízka.
a vôbec, KOľKO ZLA SPôSOBí veriaci, ktorý je len naučený veriť a nič nechápe?
|
|
|
3
|
|
|
2. 12.10.2013, 10:22
1. Môj osobný názor je , že ma fakt serie ako si poniektorí veriaci myslia (nemyslím týmto veriacihc na df), že sú svätí, že svoju vieru považujú ako veľkú cnosť, za ktorú skrývajú svoje pokryvené charaktery, kde často prevažuje sebeláska.
Som názoru, že človek, čo prechováva lásku k Bohu, tomu je aJ pokora blízka.
a vôbec, KOľKO ZLA SPôSOBí veriaci, ktorý je len naučený veriť a nič nechápe?
▲
12.10.2013, 10:27
|
"skrz vieru budes spaseny, nie skrz skutky " takze clovece ver a na nic sa nepytaj
|
|
|
4
|
|
|
3. 12.10.2013, 10:27
"skrz vieru budes spaseny, nie skrz skutky " takze clovece ver a na nic sa nepytaj
▲
12.10.2013, 10:29
|
3. Ako to funguje v praxi?
|
|
|
5
|
|
|
3. 12.10.2013, 10:27
"skrz vieru budes spaseny, nie skrz skutky " takze clovece ver a na nic sa nepytaj
▲
12.10.2013, 10:32
|
Nieee, skrz vieru byva clovek iba ospravedlneny zo skutkov, ktore nesedeia ludskemu chapaniu v zmysle dobra.
|
|
|
6
|
|
|
5. 12.10.2013, 10:32
Nieee, skrz vieru byva clovek iba ospravedlneny zo skutkov, ktore nesedeia ludskemu chapaniu v zmysle dobra.
▲
12.10.2013, 10:34
|
5, To si len myslí že je ospravedlnený, práve v tom je tá pokrivenosť chápania viery.
|
|
|
7
|
|
|
6. 12.10.2013, 10:34
5, To si len myslí že je ospravedlnený, práve v tom je tá pokrivenosť chápania viery.
▲
12.10.2013, 10:41
|
Nie, cital som to aj vovedach, ze aj ked ktosi urobi extremne hnusny skutok, ale s vedomim Boha tak ho dokaze ospravedlnit on ako Boh z toho co urobil.
Niekto musi robit aj zlo bohuzial, ktore v dalekosiahlejsom pochopeni vypali dobre.
|
|
|
8
|
|
|
7. 12.10.2013, 10:41
Nie, cital som to aj vovedach, ze aj ked ktosi urobi extremne hnusny skutok, ale s vedomim Boha tak ho dokaze ospravedlnit on ako Boh z toho co urobil.
Niekto musi robit aj zlo bohuzial, ktore v dalekosiahlejsom pochopeni vypali dobre.
▲
12.10.2013, 12:50
|
7. Ako spozná človek(veriaci, neveriaci - je jedno), že je to s vedomím Boha, kto to pozná?
Málokedy zlo vypáli dobre.
|
|
|
9
|
|
|
1. 12.10.2013, 10:01
Mgr. Michal Hanko
Jednou z vecí, ktoré mi dlhodobo ležia v hlave a poháňajú ma pri písaní je hľadanie odpovede na otázku, ako môžu aj inteligentní ľudia veriť v kresťanského Boha? Ak veria aj inteligentní ľudia, nemôže potom byť chyba na mojej strane? Mne je jasné, že osobný Boh neexistuje, ale im je jasné, že existuje! Čo keď oni majú pravdu, a ja sa mýlim?
To však len posilňuje môj údiv a túžbu porozumieť, čo teda vedie aj inteligentných ľudí, že bez ohľadu na argumenty sa č...
▲
12.10.2013, 13:03
|
1. "Jedna z týchto veľmi mocných "kontrolných vier" je presvedčenie o tom, že viera je cnosť."
Všeobecne nielen teisti či budhisti, lež aj svetskí humanisti alebo agnosti môžu mať vieru v princípy, hodnoty a pod. Napr. v slobodu, rovnosť, bratstvo, spravodlivosť, toleranciu, ľudskosť. Alebo viera v seba, sebadôvera. Čo je na tom zlé, necnostné? Asi teda záleží na tom, v čo kto verí, no vo všeobecnosti - ak sa nemýlim - sa viera spája s niečím dobrým.
"Neveriť potom viac versa: neveriť je zlé, nemorálne, neslušné."
Ak niekto neverí v spravodlivosť, ľudskosť, sebe... je to dobré?
"Toto býva navyše podporené presvedčením, že viera je (vzhľadom k vyššie uvedenému cenný) dar od Boha."
To je asi iný význam viery. Viera má viac významov, ktoré sa navzájom nemusia vylučovať. Dar od Boha je to v duchovno náboženstvom zmysle a týka sa vzťahu k Bohu, je založená na vnuknutí, na prítomnosti Duch sv. a pod.
"Tento prístup je v kresťanských komunitách ďalej upevňovaný presvedčením, že pochybnosti sú prejavom slabosti, prípadne (mravného) pádu."
Viera nemusí byť v rozpore s rozumom, skúmaním viery, hľadaním pravdy a pod. Môže byť v súlade s tým.
"V reálnom živote vykazuje stratégia riadiť sa rozumom vo všetkých merateľných ohľadoch vyššiu úspešnosť, ako riadiť sa vierou."
Viera v Boha môže dať ľuďom motiváciu k tomu, aby napr. nebrali drogy, nezneužívali alkohol a pod., čo sa zdá byť rozumné. Používanie rozumu v reálnom živote nie je religiózne založeným ľuďom cudzie, aspoň pokiaľ viem.
"Medzi nimi potom vynikajú samovražední atentátnici."
Avšak veriaci kresťania (asi aj mnohí moslimovia) odmietajú "agendu" samovražedných islamských extrémistov. Možno podobne ako ateisti svetskí humanisti odmietajú zločiny ateistov komunistov.
"Podobne viera vo výroky Ježiša nie je dôverou vo výroky Božieho Syna..."
Ono nejde len o to, či je Biblia hodnoverná, čo sa týka myšlienok v nej, hoci jej hodnovernosť potvrdzujú mnohí príslušní odborníci (historici, textoví kritici, archeológovia...). Ide o to, či myšlienky v nej sú v súlade s tým, čo človek zažíva v skutočnom živote, v praxi. Napr. Alaha som nezažil, hoci som čítal Korán, no Ducha sv., o ktorom hovorí Biblia, áno (podobne ako milióny iných kresťanov).
|
 |
|
10
|
|
|
9. Krištof 12.10.2013, 13:03
1. "Jedna z týchto veľmi mocných "kontrolných vier" je presvedčenie o tom, že viera je cnosť."
Všeobecne nielen teisti či budhisti, lež aj svetskí humanisti alebo agnosti môžu mať vieru v princípy, hodnoty a pod. Napr. v slobodu, rovnosť, bratstvo, spravodlivosť, toleranciu, ľudskosť. Alebo viera v seba, sebadôvera. Čo je na tom zlé, necnostné? Asi teda záleží na tom, v čo kto verí, no vo všeobecnosti - ak sa nemýlim - sa viera spája s niečím dobrým.
"Neveriť potom viac versa:...
▲
12.10.2013, 13:21
|
Z kresťanského hľadiska je pochopiteľné a normálne, že človek má vieru v Stvoriteľa a pod. Niečo iné je ateistický názor. Ako by mohol ateista veriť v Boha? Môže veriť v iné veci, či už ide o to, ako všetko vzniklo, alebo ďalšie veci, ktoré som spomínal. Takže pre kresťana je cnosť viera v Boha, pre ateistu to nie je cnosť. Pre neho možno je cnosť viera v to, čomu verí, v prírodu a pod.
|
|
|
11
|
|
|
10. Krištof 12.10.2013, 13:21
Z kresťanského hľadiska je pochopiteľné a normálne, že človek má vieru v Stvoriteľa a pod. Niečo iné je ateistický názor. Ako by mohol ateista veriť v Boha? Môže veriť v iné veci, či už ide o to, ako všetko vzniklo, alebo ďalšie veci, ktoré som spomínal. Takže pre kresťana je cnosť viera v Boha, pre ateistu to nie je cnosť. Pre neho možno je cnosť viera v to, čomu verí, v prírodu a pod.
▲
12.10.2013, 13:32
|
10. Krištof, myslíš si teda, že by viera akákoľvek mala byť cnosť ?
Mne to nepríde ako cnosť, mám obdiv a istú vieru k všeličomu ale aby som tomu dávala titul "cnosť" mi príde premršteno zavdázajúci pojem, ktorý z čierneho robí biele.
|
|
|
12
|
|
|
11. 12.10.2013, 13:32
10. Krištof, myslíš si teda, že by viera akákoľvek mala byť cnosť ?
Mne to nepríde ako cnosť, mám obdiv a istú vieru k všeličomu ale aby som tomu dávala titul "cnosť" mi príde premršteno zavdázajúci pojem, ktorý z čierneho robí biele.
▲
12.10.2013, 13:48
|
Skús to rozviesť. Zatiaľ si nič konkrétnejšie neuviedla. Môžem sa aj opýtať: máš problém s tým, že je cnostná viera v slobodu, rovnosť, bratstvo, spravodlivosť, toleranciu, ľudskosť, v seba ako sebadôvera? Je to niečo necnostné, zlé?
|
|
|
15
|
|
|
12. Krištof 12.10.2013, 13:48
Skús to rozviesť. Zatiaľ si nič konkrétnejšie neuviedla. Môžem sa aj opýtať: máš problém s tým, že je cnostná viera v slobodu, rovnosť, bratstvo, spravodlivosť, toleranciu, ľudskosť, v seba ako sebadôvera? Je to niečo necnostné, zlé?
▲
12.10.2013, 17:43
|
Krištov to sú len drístance o cnostiach a podobné dristy . Pravda je diametralne iná . To je tá prakticka pravda ktorú pachala a pach cirkev odkaz |
 |
|
17
|
|
|
12. Krištof 12.10.2013, 13:48
Skús to rozviesť. Zatiaľ si nič konkrétnejšie neuviedla. Môžem sa aj opýtať: máš problém s tým, že je cnostná viera v slobodu, rovnosť, bratstvo, spravodlivosť, toleranciu, ľudskosť, v seba ako sebadôvera? Je to niečo necnostné, zlé?
▲
12.10.2013, 20:31
|
12. Krištof, ľudskosť by som ešte považovala za cnosť, lebo ľudskosť už začína byť vzácna. Len nerozumie, prečo dávaš prívlastok "cnostný" samozrejmým veciam?
|
|
|
22
|
|
|
17. 12.10.2013, 20:31
12. Krištof, ľudskosť by som ešte považovala za cnosť, lebo ľudskosť už začína byť vzácna. Len nerozumie, prečo dávaš prívlastok "cnostný" samozrejmým veciam?
▲
13.10.2013, 12:50
|
17. Chiara.1, viera v rozum, bratstvo, spravodlivosť, mier, ľudskosť... je vierou zrejme v dobré veci, princípy, hodnoty. A dobré veci sú cnostné. Viera v ne je zrejme tiež dobrá, cnostná.
|
|
|
13
|
|
|
10. Krištof 12.10.2013, 13:21
Z kresťanského hľadiska je pochopiteľné a normálne, že človek má vieru v Stvoriteľa a pod. Niečo iné je ateistický názor. Ako by mohol ateista veriť v Boha? Môže veriť v iné veci, či už ide o to, ako všetko vzniklo, alebo ďalšie veci, ktoré som spomínal. Takže pre kresťana je cnosť viera v Boha, pre ateistu to nie je cnosť. Pre neho možno je cnosť viera v to, čomu verí, v prírodu a pod.
▲
12.10.2013, 17:36
|
Nábožensky veriaci človek neprišiel na to sám od seba , že by jeho viera mala byť cnosť, takto bol navigovaný svojou cirkvou. Je to určitý druh psychickej manipulácie v záujme, ak nebudem veriaci, budú sa na mňa pozerať ako necnostného a nepríjmacieho boží dar a ktorí veriaci by sa priznal, že boží dar viery nemá. Je to a nielen toto, sofistikovaný nástroj na udržanie veriacich v určitom náboženskom spoločenstve - cirkvi.
|
 |
|
19
|
|
|
9. Krištof 12.10.2013, 13:03
1. "Jedna z týchto veľmi mocných "kontrolných vier" je presvedčenie o tom, že viera je cnosť."
Všeobecne nielen teisti či budhisti, lež aj svetskí humanisti alebo agnosti môžu mať vieru v princípy, hodnoty a pod. Napr. v slobodu, rovnosť, bratstvo, spravodlivosť, toleranciu, ľudskosť. Alebo viera v seba, sebadôvera. Čo je na tom zlé, necnostné? Asi teda záleží na tom, v čo kto verí, no vo všeobecnosti - ak sa nemýlim - sa viera spája s niečím dobrým.
"Neveriť potom viac versa:...
▲
12.10.2013, 20:55
|
9. Krištof
Život kresťanský je život čnostný - tak tvrdia duchovní učitelia. Náuka o čnostiach (grécky „aretológia“) sa preto nachádza vo všetkých príručkách asketickej literatúry. O dôležitosti predmetnej náuky svedčí napríklad i to, že zo štvordielnej Teologickej summy sv. Tomáša Akvinského je jeden celý zväzok venovaný práve náuke o čnostiach.
Keď je náuka o čnostiach taká dôležitá, prekvapuje nás, že slovo „čnosť“ sa v Písme svätom takmer nevyskytuje, a keď, tak v inými slovami.
(Naše slovenské slovo „čnosť“ súvisí so slovom „ctiť si“). Primitívne národy najviac obdivovali a ctili telesnú silu. Oproti tomu intelektuálni Gréci mali oveľa viac v úcte silu a bystrosť ducha. Slovo čnosť sa preto prenieslo do oblasti ducha. Duch však vyniká dvojakým spôsobom: poznaním a mravnosťou.
Aristoteles z toho dôvodu rozdelil čnosti na dvojaké: intelektuálne a mravné. Nakoniec prevládol praktický a mravný význam tohto slova . Čnostný je ten, kto koná to, čo pozná ako dobré.
Čnostne konať teda znamená konať dobré skutky. Predsa však nie každému dobrému skutku hovoríme čnosť. Čnosť je čosi stáleho, schopnosť duše konať dobro, kedykoľvek sa naskytne príležitosť. Aj Cirkev teda prijala známu Aristotelovu definíciu čnosti: podľa nej je čnosť návyk dobrého jednania, „zvyk slobodnej vôle“.
I jeden zo zakladateľov európskej filozofie, Sokrates, považoval čnosť za hodnotu prevyšujúcu všetky veci, ktoré človeku poskytuje svet. Keď totiž pred ním chválili moc a bohatstvo perzského kráľa, spýtal sa: „A koľko má múdrosti a čnosti? Tá len, ako mi je známe, robí človeka blaženým.“
odkaz
Náboženstvo si osvojilo Aristotelovu mravnú podstatu o cnosti z jeho výroku:
cit." Aristoteles z toho dôvodu rozdelil čnosti na dvojaké: intelektuálne a mravné. Nakoniec prevládol praktický a mravný význam tohto slova. Čnostný je ten, kto koná to, čo pozná ako dobré."
Aj o tomto je téma, prečo sa priraďuje cnosť nábožensky založeným ľuďom automaticky, aj keď ako jednotlivci cnosťami nemusia disponovať. cnostní preto, lebo sú veriaci? Neveriaci už nie je podľa náboženstva cnostný? |
|
|
23
|
|
|
19. 12.10.2013, 20:55
9. Krištof
Život kresťanský je život čnostný - tak tvrdia duchovní učitelia. Náuka o čnostiach (grécky „aretológia“) sa preto nachádza vo všetkých príručkách asketickej literatúry. O dôležitosti predmetnej náuky svedčí napríklad i to, že zo štvordielnej Teologickej summy sv. Tomáša Akvinského je jeden celý zväzok venovaný práve náuke o čnostiach.
Keď je náuka o čnostiach taká dôležitá, prekvapuje nás, že slovo „čnosť“ sa v Písme svätom takmer nevyskytuje, a keď, tak v inými slo...
▲
13.10.2013, 12:59
|
19. Keď je náuka o čnostiach taká dôležitá, prekvapuje nás, že slovo „čnosť“ sa v Písme svätom takmer nevyskytuje, a keď, tak v inými slovami. V Novom zákone sa s ním stretávame len štyrikrát, jedenkrát u sv. Pavla (porov. Flp 4, 8), a trikrát v listoch sv. Petra (porov. 1Pt 2, 9; 2Pt 1, 3 a 5). Do kresťanského slovníka sa však toto slovo dostalo veľmi skoro. Patrilo totiž k všeobecnému slovníku na konci staroveku.
odkaz
V Novom zákone sa tiež vyskytujú zoznamy cností podobné stoickým, často vedľa zoznamov nerestí (napr. Ga 5,22nn; 1Tm 6,11; 2P 1,5-7). Špecificky kresťanské pojatie cnosti sa však obvykle odvodzuje z výrokov apoštola Pavla:
„A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska.“ (1 Kor 13,13)
O týchto troch sa potom v kresťanskej teológii hovorí ako o cnostiach božských alebo teologických, pretože sú darom (milosťou) Božou a prevyšujú prirodzené ľudské schopnosti.
odkaz
Sedem cností je protipólom siedmich hlavných hriechov. Sedem cností: pokora, štedrosť, dobroprajnosť, mierumilovnosť, cudnosť, striedmosť, činorodosť.
odkaz
Tomáš Akvinský rozlišuje štyri čnosti prirodzené - múdrosť, spravodlivosť, statočnosť a umiernenosť - ako základ prirodzeného zákona (lex naturalis), ktorý odráža večný zákon Boží (lex aeterna). Nad nimi však stoja tri Božské, čiže teologické cnosti kresťanské - viera, nádej a láska - ktoré vždy pochádzajú z Božej milosti.
odkaz
Čo sa týka cnosti, proste kde sa uznávajú nejaké kladné mravné vlastnosti, je to o cnostiach, či už použijeme to slovo alebo nie.
Nno podľa veriacich je viera dobrá, viera v dobré veci, v Boha a pod. Teda aj keď tí ľudia všetci nemusia byť lepší ako ostatní (ateisti, agnostici), v tomto bode sa na nich zrejme vzťahuje cnosť viery. Cnosti môžu mať aj ateisti a agnostici, hoci nejaké iné. Možno vierou v tie dobré veci - princípy, hodnoty -, ktoré som spomínal, aj ateisti, agnostici alebo inoverci majú vieru ako cnosť. |
|
|
14
|
Inak pekne a zrozumiteľne napísaná úvaha, gratulujem.
|
|
|
16
|
viera nie je cnost a nie je ani opak, cnostou ju robia veci v ktore verime a co nas k tej viere vedie
|
|
|
18
|
|
|
16. 12.10.2013, 18:59
viera nie je cnost a nie je ani opak, cnostou ju robia veci v ktore verime a co nas k tej viere vedie
▲
12.10.2013, 20:37
|
Bojo, ale na to aby som disponovala nejakou cnosťou (všeobecne) nemusím byť veriaca, nemusím vôbec uznávať nejakú vieru v niečo.
|
|
|
20
|
|
|
18. 12.10.2013, 20:37
Bojo, ale na to aby som disponovala nejakou cnosťou (všeobecne) nemusím byť veriaca, nemusím vôbec uznávať nejakú vieru v niečo.
▲
12.10.2013, 22:03
|
to je pravda, ale na to aby bolia viera cnost musi mat spravne dovody a treba verit v nieco podstatne
|
|
|
21
|
Hneď prvá veta a nemusím čítať ani ďalej.
Prečo inteligentní ľudia veria v boha ? Zabudol úvahu, čo ak sú ešte inteligentnejší, než si on myslí sebe ? jednoducho nemá na to, aby to pochopil, ako ten inteligent ????????
Typický príklad inteligencie, ktorá než začne uvažovať o viere, v prvom rade sa vyvýši nielen nad všetkých, ale ešte aj nad boha.
A ešte, viera nie je cnosť, alebo čo je to vlastne cnosť, byť niečím čestne odmenený ?? Viera je proste jedna z najzákladnejších potrieb duševnej hygieny a inteligencie človeka. viera je inteligencia dokázať pochopiť viac než človek vidí a ohmataá.
Keby si mal vieru ako hočičné zrnko a povuieš tomu vrchu, aby sa zdvihol a šiel do mora, určite to urobí. A vedci v poslôednej dobe tak isto začali uvežovať ako o levitácií, ktorá sa v minuilosti veľmi používala na montáž kamenných kusov vážiacích niekoľko desiatok ton. Dokonca to tam (Discovery) jeden vysvetľoval, že dokázali na spodku neseného predmetu silou vôle vytvoriť akési frekvvencie, ktoré prerušili zemskú gravitciu.lebo vždy sa pri tom našli nástroje na opracovanie, ale nikdy sa nenašlinástroje ne prenášanie, potom už vraj len mimozemšťania, ktorí sa tiež v poslednej dobe dostávajú intenzívnejšie do kurzu.
|
 |
|
24
|
|
|
21. elemír 13.10.2013, 04:58
Hneď prvá veta a nemusím čítať ani ďalej.
Prečo inteligentní ľudia veria v boha ? Zabudol úvahu, čo ak sú ešte inteligentnejší, než si on myslí sebe ? jednoducho nemá na to, aby to pochopil, ako ten inteligent ????????
Typický príklad inteligencie, ktorá než začne uvažovať o viere, v prvom rade sa vyvýši nielen nad všetkých, ale ešte aj nad boha.
A ešte, viera nie je cnosť, alebo čo je to vlastne cnosť, byť niečím čestne odmenený ?? Viera je proste jedna z najzákladnejších potrieb du...
▲
13.10.2013, 14:12
|
elemir, prakticky mu hovoris ze je vacsi hlupak ako ty a pritom jednym dychom dodavas ze si myslis ze ludia velke kamenne kusy levitovali do velkych vysok silou vole, v inej teme si mal pravdu, popisal si uz kadeco ale toto je dokonca najvacsia kravina na aku si spomeniem ze si napisal
|
|
|
|
