Viera nie je cnosť - originál

Víkendové zamyslenie - Viera nie je cnosť
Zdroj: Dr. Vladimír Šotter, Národný Inštitút Francois Marie Voltaire
Dátum: 15.10.2010

Existujú nespočetné dôkazy o tom, že na viere založené spoločnosti, robia svojim občanom naďalej veľké problémy a vykazujú strašné dôsledky, napriek tomu, že cirkev sa usiluje zahlmievať, zľahčovať, či popierať tieto skutočnosti.

Niektorí katolícki kňazi sa domáhajú od demokratickej spoločnosti pod „argumentom", že jej občania sú v nebezpečenstve, prisvojiť si spoločenský a politický vplyv, pretože človek podľa nich môže nájsť šťastie a slobodu len u boha.

Demokratický štát má zabezpečiť najzákladnejšie ľudské práva a povinností občanov. Vplývať na demokratický štát cez cirkev je nad rámec demokratického štátu a jeho povinnosti, aj keby o to žiadal sám boh.

Napr. kresťanstvo počas 2 000 ročnej existencie nepredložilo, ani nevytvorilo jedinú harmonickú, občiansku a mierovú spoločnosť, zato humanizmus považujú za obludný problém. Humanista je podľa cirkvi najradikálnejší druh. Človek bez boha nie je viac voľný - slobodnejší, ale je vo väčšom nebezpečenstve. Nevera v boha nevedie k väčšiemu oslobodeniu človeka, ale vytvára strašné ľudské nebezpečenstvo. Takýto ohavný je humanizmus (a podobné názory na ateistov, agnostikov, sekularistov, atď.), hrnie sa lavína nenávistí z úst pokrytcov. Nuž z toho jednoznačne vyplýva udržiavať sily viery na uzde, pretože, keď bigotní veriaci prevezmú moc v spoločnosti, bude peklo.

Najlepšie sa vplyvu cirkvi darí v podmienkach chudoby a nevzdelanosti. Priam školský príklad je Afrika, kde napr. v Malawi sa prednedávnom udial zvláštny prípad, keď päť súrodencov sa vrhlo do ohňa držiac svoje Biblie (traja okamžite zomreli). Nie je jasné presne prečo to vykonali, ale predbežná vyšetrujúca správa hovorila, že to môže byť reakcia na niekoho, kto „im mal učarovať". Podozrivý je sám otec detí metodistický pástor. Ten samozrejme popiera navádzanie na siahnutie si na život, na strane druhej povedal, že jedna z obetí mala zjavenie.

Chudoba, ignorancia, beznádej a zle spravovanie vecí verejných vyhnalo mnoho Afričanov k náboženskému šialenstvu, absurdite a extrémizmu. Afrika je doslova v temnom veku. Nám v civilizovanej Európe sa môže zdať byť ľahostajní, veď Afrika je ďaleko, a čo nás po černochov. Nuž ale NIE! Je 21. storočie. Nie len v Európe, ale aj v Afrike. A Európa si bič boží užila dosť. Nemôžme sa k veci stavať ľahostajne len z dôvodu vzdialenosti. Tam sa šíri výstavba kostolov, mešít a uctievajú sa ich centrá. Slepá viera, bezohľadnosť a duchovenstvo zbytočne komplikujú životy tamojších ľudí.

V Papue-Novej Guinei, muž čo si hovoril „Čierny Ježiš" bol nedávno usvedčený zo znásilnenia štyroch dievčat , keď tvrdil, že mal sex s viac než 400 (!) dievčatami, niektoré mali menej ako osem rokov. „Čierny Ježiš" je vodcom sekty s tisícami nasledovníkov. Africká spoločnosť je opisovaná s udomácnenými početnými sektami a kultmi, kde povery a čarodejníctvo zastávajú pozície mocných síl.

Pokiaľ sa prenesieme do USA, tak pred časom bola žena obvinená z pokusu o vraždu, lebo sa pokúšala zabiť 9 mesačného vnuka, pretože „dieťa je antikrist".

Človeku, ako sa hovorí, až rozum sa zastaví nad počínaním istej kresťanskej vysielacej rozhlasovej stanice v USA. Hostiteľ vysielania varoval ľudí , že počas Halloweenu, „väčšina sladkostí ktoré sa predajú, modlili sa nad nimi čarodejnice", dodal, „kliatby sú zasielané cez trik".

Z krajiny neobmedzených možností USA je aj ďalší prípad, z Colorada. Žena zničila umelecký obraz pretože jej bolo povedané (Pánom), že je rúhačský. Jej právnik zdá sa, že na ňu je ešte pyšný, keď povedal: „Kathleen Foldenová je žena so silným náboženským presvedčením a hlboko veriaca". Právnik sa snaží teraz vinu zvaliť na mesto Loveland, kde obraz bol vystavený s odôvodnením. „Prečo mesto Loveland úmyselne taký provokatívny obraz vlastní a vystavuje?".

Takže tým kňazom, čo strašia humanizmom nie je problém, aby v celej plejáde hriechov cirkví sa snažili prinútiť ľudí, aby ignorovali nevyvrátiteľné dôkazy, že slepá viera je priamou príčinou ľudského utrpenia viac, ako akýkoľvek iný súbor inštitúcií, čo bolo vytvorených.
Slepá viera je bezprostrednou príčinou početných utrpení, ako je možné spočítať. Pre rozumných ľudí, aby prijali názor, že viera je cnosť, odmietnutie je zrejmé.

Viac na: odkaz

"Humanista je podľa cirkvi najradikálnejší druh. Človek bez boha nie je viac voľný - slobodnejší, ale je vo väčšom nebezpečenstve. Nevera v boha nevedie k väčšiemu oslobodeniu človeka, ale vytvára strašné ľudské nebezpečenstvo. Takýto ohavný je humanizmus (a podobné názory na ateistov, agnostikov, sekularistov, atď.), hrnie sa lavína nenávistí z úst pokrytcov. Nuž z toho jednoznačne vyplýva udržiavať sily viery na uzde, pretože, keď bigotní veriaci prevezmú moc v spoločnosti, bude peklo."

Humanizmus nemusí byť nepriateľom pre teizmus. Hlavne ak vychádzame z toho, že nielen ateisti, lež aj teisti môžu byť humanisti. Tu sú napr. slová veriaceho vedca prof. PhDr. Damiána Kováča DrSc. (2003):
"Socializáciou sa stáva z ľudského jedinca spoločenský tvor, inkulturalizáciou osobnosť, avšak len spiritualizáciou sa stáva človek v plnom zmysle kultivovanou osobnosťou v období globalizácie. Spiritualizácia osobnosti integrovanými hodnotami humanizmu a náboženskej viery sa preto javí najspoľahlivejšou stratégiou utvárania osobnosti umožňujúcej prežitie jednotlivcov, skupín a spoločenstiev v treťom miléniu, v období globalizácie.

Zo psychologického hľadiska ju možno chápať ako kultiváciu osobnosti systémovými psychickými regulátormi konania. Takými sú predovšetkým teologálne cnosti - viera, láska, nádej a celý rad ďalších psychoregulátorov, akými sú napr. prosociálnosť, striedmosť, pokornosť, tolerantnosť, svedomitosť, zodpovednosť atď."

Alebo Erich Fromm ešte v r. 1967 píše o dialógu medzi neteistickými a teistickými humanistami:
"Mám na mysli humanistickú renesanciu, ku ktorej dochádza v rímskokatolíckej cirkvi i v cirkvách evanjelických. Toto hnutie, ktoré veľmi podnietil pápež Ján XXIII., vedie nielen k dialógu medzi katolíkmi a protestantami, ale medzi teistickými a neteistickými humanistami... Teilhard de Chardin, Hans Kung a Karol Rahner sú najvýraznejšími zástupcami tohoto rozvíjajúceho sa humanizmu v radoch katolíkov. V rámci protestantizmu získal tento prúd ešte radikálnejšiu podobu... Jeho hlavnými predstaviteľmi sú Dietrich Bonnhoefer, Karol Bultmann a v menej radikálnom zmysle i Paul Tillich."

Krištof

Pokiaľ svetskí humanisti hovoria o humanizme majú na mysli (pohľad svetonázorový a filozofický) a to jasne prezentujú (len niektorí veriaci to úmyselne nechcú pochopiť): "Svetský humanizmus je neteistický, nereligiózny etický svetonázor, ktorého základným princípom je ľudská bytosť, ktorá má právo a zodpovednosť dávať zmysel vlastnému životu. Zastáva názor budovať humánnu spoločnosť na etických princípoch. Spoločnosti založenej na ľudských a iných naturálnych hodnotách, s triezvym uvažovaním a slobodným bádaním, prostredníctvom ľudských schopností. Neakceptuje žiadny nadprirodzený pohľad na realitu." Ešte zdôrazním raz poslednú vetu: " Neakceptuje žiadny nadprirodzený pohľad na realitu." Takže teizmus je v absolútnom protiklade s humanizmom (svetským). Akýkoľvek iný výklad nie je v súlade so svetským humanizmom.

Vladko,
sú zrejme rôzni humanisti: jednoznačne ateistickí, ktorí sa stavajú voči teizmu (ty ich tu označuješ za svetkých); ďalej takí, ktorí otázky ateizmu a teizmu nepovažujú za podstatné; a nakoniec teistickí humanisti (ktorí však nie sú nepriateľmi tých "svetských")...

Krištof.

Definíciu som ti Krištof napísal. Toto, čo píšeš ty, prepáč, ale je to zlátanina.

To je definícia zrejme tých ateistických humanistov, povedzme svetských. Môžu existovať aj iné definície a hlavne dá sa o tom hovoriť aj inak ako len definíciami, napr. popisom daných skutočností, príkladmi ako sú tie z príspevku 5. a pod. Skrátka - opakujem - sú asi tri kategórie humanistov, pokiaľ ide o otázku teizmu či ateizmu: 1. jednoznačne ateistickí ako napr. Dawkins; 2. potom takí, ktorí otázku teizmu či ateizmu nepovažujú vo svojom humanizme (ľudomilnosti) za podstatnú, napr. Miron Zelina; 3. a napokon teistickí humanisti ako bol napr. Albert Schweitzer. M. Zelina (1997): "Ateistický humanizmus postavil na piedestál vieru v rozumného človeka. Praje si, aby sa človek sám stal pre seba hodnotou. Teistický humanizmus postavil na piedestál vieru v Boha."

Zaujímavý rozhovor s Mironom Zelinom.

Zdôrazňujete, že pri vzdelávaní by sa nemal klásť dôraz len na pamäť, ale rovnakým dielom aj na výchovu. Že škola by nemala rezignosť na úsilie poľudšťovať človeka. Počítate pritom aj s výchovu, ktorú zvykneme nazývať náboženskou?

Náboženská výchova má skoro rovnaké podstatné ciele ako humanistická výchova. Náboženstvo môže k tomu prispieť, ale aj tu je otázka, prečo veľa veriacich ľudí robí zlo. Tu by sme mali spojiť sily, ako to povedal kardinál Tomko.

Parafrázujete slová Marka Twaina, že „človek musí mať na obálke adresu, aby mal cieľ, kam chce ísť“. Aká adresa je napísaná na vašej obálke? Vždy ste chceli byť pedagógom a psychológom?

Nechcel som byť vždy psychológom a pedagógom, chcel som byť aj kňazom... ale už alebo až na gymnáziu som si povedal, že najviac môžem pomôcť druhým, keď vyštudujem psychológiu a pedagogiku, a tak sa stalo... Moja adresa na obálke je: pomáhať ľuďom, ale aby som im mohol pomáhať, musím niečo vedieť a mať ťažisko v sebe...

V januári vyšla kniha Rozhovorov s profesorom Zelinom alebo V suteréne bytia, po ktorú sa podpísal Ľubomír Pajtinka. V úvode autor čitateľovi prezrádza, že na jednej strane skáčete z lietadla, zdolávate tatranské štíty, potápate sa v mori. Na strane druhej trávite nekonečné noci štúdiom a samovzdelávaním. Čím ste teda viac: bohémom či mníchom?

Som mníchom dobra, poznania a pokory. Necítim sa ako bohém, len ako oráč na poli... chcem ukázať cestu a dokázať, že ísť po nej je zmysluplné. Mnohí ľudia by chceli byť slávni, bohatí, pomáhajúci, ale pritom nevedia, čo robiť, keď von prší...

Ak by sme ťažisko v sebe aj mali, v živote prídu chvíle, keď padáme. Napr. ak čelíme smrti, chorobe, ak stratíme blízkeho. Kresťanstvo tvrdí, že vtedy nás zachytí ruka Niekoho, kto prevyšuje skúsenosť nášho bytia...

Veriacich ľudí podrží viera v Boha. Problém je v tom, ako mi povedal malý Adam, žiak prvého ročníka pre nadané deti, keď na otázku, čo robia na etike, povedal: tí, čo chodia na náboženstvo, veria v Boha – my neveríme v nič ! To je výzva! Verím v to, že človek by mal veriť v seba a v to, že on aj jeho blízki môžu byť lepší, a táto viera ho môže podržať v ťažkých chvíľach... a keď bude bilancovať svoj život, že si môže povedať: urobil som všetko pre poľudštenie iných...

Viac tu odkaz

....rozlišovala by som zásadne pojmy "viera" a "cirkev" ako som už kdesi písala ...vynechať zväčša zhubný vplyv cirkvi a veriť v niečo, čo nám udáva správny smer ....to nie je cnosť, je to potreba ... každý vedome, či nevedome v niečo veríme a nechávame sa tým usmerňovať ...rozumný človek sa riadi ratiom aj srdcom, lebo nechať sa ovplyvňovať len jedným nás môže zaviesť zlým smerom ...tak ako vo všetkom aj v tomto tá zlatá stredná cesta je ten pravý smer ...nenechať sa slepo ovplyvniť, ale ani hned neodmietať hned vieru len preto, že ju hlásajú pre nás neprípustným spôsobom

rose.madder
Poukáž na chybné pojmoslovie (vier - cirkev) v článku1

"nenechať sa slepo ovplyvniť, ale ani hned neodmietať hned vieru len preto, že ju hlásajú pre nás neprípustným spôsobom."
To isté platí neodmetať ateizmus len preto, že tu ho prezentuje idiot (napr. Vlado - robotník z KSS).

Vladko, prečo sa zmôžeš len na klamstvo? Na viac nemáš?

....vladko, ateizmus nepatrí medzi viery, je to "neviera", takže pre mna osobne na ňu neplatí to, čo som povedala o viere : ) ...nemôžem prijať niečo, čo je pre mna len čistým popieraním niečoho ...hovorím o sebe osobne, nie všeobecne..

rose 12
"vladko, ateizmus nepatrí medzi viery". No dobrý deň, ty mne to ateistovi hovor. Ja to vyhlasujem roky. Už som myslením a poznatkami ďalej. A o dosť :-)

Viera a cnosť sú kontraproduktívne pojmy, teda vylučujúce sa. Z toho vyplýva, že viera nemôže byť cnosť.

....viera všeobecne ako pojem môže byť hocičím ...aj cnosťou ... neviera v nič je však čistá hlúposť podla mna ; )

rose 13
moje 11


Bavíme sa o viere v boha.

viera moze byt plne suplovana nadejou. Je to vyznamny rozdiel pretoze viera inklinuje k fanatizmu, kdezto nadej len dufa.

Môžeš uviesť niečo logické na podporu tvojho tvrdenia že náboženská neviera či ateizmus je hlúposť ? Prečo je to hlúposť ? Prečo treba veriť ?