hoď ma hore
Milí diskutujúci. Pri diskutovaní prosím: 1. nepridávaj témy pozostávajúce len z odkazov alebo jednoslovné témy / 2. nepridávaj uražlivé alebo vulgárne komentáre. Ak tieto pravidlá nedodržíš, tvoja téma pravdepodobne skončí v koši. Príjemné diskutovanie :)
none
ak chceš diskutovať, musíš sa registrovať. registrácia

tu sa nachádzaš : 

hlavná stránka  /  náboženstvo  /  téma

Vianočný sen

príspevkov
21
zobrazení
0
tému vytvoril(a) 1.11.2010 08:19
posledná zmena 4.11.2010 18:08
1
01.11.2010, 08:19
Musím začať tým, že ma v roku 1952 pokrstili v katolíckom kostole v našom meste a dostala som dve mená - Anna a Mária po krstnej mame.
I moji rodičia boli takisto pokrstení po svojom narodení v kostole, ale to je všetko.Nikdy sme nechodili do kostola, nikdy na spoveď, nikdy na pútte....a predsa...
Pamätám si od malička, že keď ma mama poslala do obchodu a povedala:" Vytiahni si z peňaženky peniaze", v jednom kútiku som vždy našla vložený oválny medailónik panny Márii.
Keď som bola ešte malé dievča a zostali sme sami doma,len mama a ja so sestrou, lebo nášho ocka odviezla sanitka do nemocnici a nikdy sme nevedeli, či sa vráti živý domov,bolo počuť v noci z rodičovskej spálni tichý mamin plač a občas som zachytila útržky slov maminej modlitby.
Keď som začala chodiť do školy a moji spolužiaci i na náboženstvo a v nedeľu do kostola, občas som sa mamy spýtala:"Mami, prečo my nechodíme do kostola?"
" Lebo vieru treba mať v srdci a netreba ju ukazovať celému svetu", odpovedala mi mama a mne to stačilo.
Tejto maminej vete som síce hneď neporozumela, ale pochopila som ju postupne, ako som dospela a vhupla do života dospelákov.

.-.-.-.-.-.

Bolo to pred ôsmymi rokmi na Vianoce. Pri štedrovečernom stole sme sedeli už len traja, môj muž,ja a najmladší syn. Dcéra a starší syn už vyleteli z rodinného hniezda.
Ale na druhý deň sa začali zlietavať, oni k nám a potom na druhý vianočný sviatok my k ním a s nami moja mamina.
Keď sa večer všetci rozišli, každý z nás si doma našiel svoje miestečko na oddych.Unavená z celého toho putovania som bola taká unavená, že som si išla radšej ľahnúť.
Neviem koľko bolo hodín, keď som sa prebudila s nesmierne zvláštnym pocitom, sedela som na posteli a prežívala som to veľmi emočne, až euforicky.

Sníval sa mi, ako sa tým snom hovorí - živý sen.
Viezla som sa tmavým ponurým mestom na akomsi aute, nevidela som šoféra, videla som v tej tme iba jeho ruky, ako s nimi ovládal auto , držal volant. Cez predné sklo auta som pozorovala okolie, chcela som zistiť, kam sa vezieme. Po chvíli som už vedela, že ideme akousi nádhernou , akoby fungl novou cestou po okraji mesta, súbežne s naším potokom, ktorý tečie tak zaujímavo, že zo západnej strany obopína polovičku mesta. V tom mojom sne bol potok čierny ako atrament, dal sa viac vytušiť ako ho vidieť. Jediným, čo bolo v celom mojom snovom pozorovaní vidieť, bola nádherná obloha, jasná, tmavomodrá, plná hviezd. Divila som sa, po akej ceste ideme, veď taká v našom meste nie je, miesto nej je iba tenučký vyšlapaný chodníček popri vysokých činžiakoch , ktoré tam nedávno vystavali a tomu chodníčku sme hovorili "psia stezka".
V tom ma upútala akási veľká žiara a ja som vodičovi dala povel, aby spomalil. Ukázala som rukou smerom na dno zrázu potoka, kde by mala normálne tiecť voda:"Pozri sa, čo to je? Akoby tam dolu pod brehom horelo".Môj tichý spoločník za volantom ale mlčal, auto spomalilo a my sme sa k tomu ohňu blížili.
To, čo som videla, ma tak zarazilo, že i v sne som nechápala, čo vidím.
Na dne koryta nášho potoka stála postava. Vysoká,dlhovlasá,štíhla. Oblečená v jednoduchom rúchu . Nevidela som mu do tváre, bol otočený chrbtom. Hlavu mal mierne predklonenú dopredu a obe ruky natiahnuté trošku od tela smerom k zemi.
A z neho a okolo neho sálala nesmierne silná žiara - tak silná, že nebolo možné bez prižmúrenia sa v tú stranu dívať dlhšie. Veľmi ma ale udivilo jedno, miesto vody bolo okolo neho veľa lístia, akoby spadnutého na jeseň zo stromov,a to lístie vyzeralo ako zlaté, a tá žiara z tej bytosti bola taká silná, že osvecovala i miesta pod mostom, ktorý tam stojí a spája oba brehy potoka.
Už neexistovalo auto,neexistovalo nič, zrazu som prežívala nesmiernu eufóriu a počula som samu seba, ako zo sna hovorím:"Pozri sa, to je on..... on naozaj existuje..." a v tej chvíli som sa prebudila.
Bol to jeden zo snov, na ktoré sa nikdy v živote nezabudne. A priznám sa vám, že po prvýkrát v mojom živote som zažila neopísateľný pocit po prebudení. Stála som v okne, otvorila som ho, dívala som sa do mrazivej noci a plakala som. Spomenula som si v tej chvíli na mnoho vecí - na prežité chvíle, na detstvo, na radosť, na smútok, na nebohého otca,ktorý mamu opustil veľmi skoro , a spomenula som si naňho práve preto, že v snoch sa mi často vracia ako posol dobrého, či zlého, naše rozhovory sú krátke , ale vždy sa ich obsah naplní. Posledné roky to je vždy viac o smutných veciach, akoby mi chcel povedať:"priprav sa, buď silná..."
Hneď na druhý deň som vzala suchý pastel a snažila som sa zachytiť to na papier. Ale kdeže, tá eufória sa nedala zachytiť, bol to iba názorný obrázok, kde som zachytila podstatu toho, čo som videla, mám ho odložený podnes.

P.S. Neprešlo ani 5 rokov a na "psej stezke" je dnes nádherná nová cesta, a pribudol cez potok ešte jeden nový most, ktorý spája mesto s priestranným nákupným strediskom a dnes už s novou vilovou štvrťou, ktorá sa tam za posledné dva roky objavila ako huby po daždi. Ktohovie!A ja si vždy spomeniem na môj sen vianočný.
Iba si neustále kladiem otázku - prečo bol ku mne otočený chrbtom, prečo som mu nemohla vidieť do tváre? Akoby mi chcel naznačiť čosi, čo má prísť - varovať ma, alebo mi dodať veľkú silu k tomu, čo nasledovalo v reálnom živote. A nebolo to ľahké a ani to nebude ľahké, lebo...
none
3

1. 01.11.2010, 08:19

Musím začať tým, že ma v roku 1952 pokrstili v katolíckom kostole v našom meste a dostala som dve mená - Anna a Mária po krstnej mame.
I moji rodičia boli takisto pokrstení po svojom narodení v kostole, ale to je všetko.Nikdy sme nechodili do kostola, nikdy na spoveď, nikdy na pútte....a predsa...
Pamätám si od malička, že keď ma mama poslala do obchodu a povedala:" Vytiahni si z peňaženky peniaze", v jednom kútiku som vždy našla vložený oválny medailónik panny Márii.
Keď som bola e...

01.11.2010, 09:12
Videla si Ego skupinoveho vedomia- toho ktorý príde. A slasi v nom a jeho svete. Ten ktorý bude je vzdy otoceny chrbtom. Ked si krestanka tak ide o Jezisa. Napísal by som ti aj zlé, ale nebudem ti brat iluzie..., ked su take krasne.
none
4

3. 01.11.2010, 09:12

Videla si Ego skupinoveho vedomia- toho ktorý príde. A slasi v nom a jeho svete. Ten ktorý bude je vzdy otoceny chrbtom. Ked si krestanka tak ide o Jezisa. Napísal by som ti aj zlé, ale nebudem ti brat iluzie..., ked su take krasne.

01.11.2010, 09:15
Tažiara to su idei, ktoré emanuju z jeho tela k ludom minulosti, aby sa stalo to co vidia v sne. Drviva vacsina zainteresovanych to vníma podvedome a jeho myslienky pokladaju potom za svoje vlastne a beru za ne peniaze, akoby oni nato prisli, ako niektoré veci urobit a postavit. A toto sa týka ja vedy atd. Pre mna to znamená, že si vedomejsia nez ostatní ludia...dobre vediet.
none
5

4. 01.11.2010, 09:15

Tažiara to su idei, ktoré emanuju z jeho tela k ludom minulosti, aby sa stalo to co vidia v sne. Drviva vacsina zainteresovanych to vníma podvedome a jeho myslienky pokladaju potom za svoje vlastne a beru za ne peniaze, akoby oni nato prisli, ako niektoré veci urobit a postavit. A toto sa týka ja vedy atd. Pre mna to znamená, že si vedomejsia nez ostatní ludia...dobre vediet.

01.11.2010, 09:16
No a tam kde stal si sa bola pozriet niekedy v realite dneska? Nie je tam nieco čierne, alebo uplne tmavé?
none
10

5. 01.11.2010, 09:16

No a tam kde stal si sa bola pozriet niekedy v realite dneska? Nie je tam nieco čierne, alebo uplne tmavé?

01.11.2010, 09:32
Nie, je tam stále ten istý potok, ale na tom mieste pribudol most cez potok, a hneď vedľa zostala kopa zeminy, porastená hustým krovím, trávou,burinou, sem-tam sa rysuje nový stromček, taká malá horička o rozmeroch 5O - x lOO metrov, je to presne na mieste, kde sme sa ako deti chodili korčuľovať na priestranný kúsok zamrznutého rybníčka, či čo to bolo, u nás sa tomu hovorilo Malinište.. Zvláštne, pre ostatných je to zbytočná prekážka na malej križovatke dvoch ciest súbežne ťahajúcej sa popri potoku a tou, ktorá ju pretína priamo cez most, pre mňa je to moje detstvo, spomienka .....V tom mieste vedľa stojí dom, kde býva celkom príjemná rodinka, a predsa - nie sú šťastní, lebo... a čosi nás s nimi istú dobu spájalo, hlavne môjho syna, ktorý sa nevdojak dostal do pozície akéhosi zachraňovateľa, pomocníka, či ako by som to nazvala, ale bohužiaľ....ale o tom inokedy. Idem a choďte aj vy na vzduch. A-čko - nerada píšem o sebe a o tom, čomu som sa venovala, ale ... dôležité je brať to rozumne a nezblázniť sa z toho🙂)))
none
6

3. 01.11.2010, 09:12

Videla si Ego skupinoveho vedomia- toho ktorý príde. A slasi v nom a jeho svete. Ten ktorý bude je vzdy otoceny chrbtom. Ked si krestanka tak ide o Jezisa. Napísal by som ti aj zlé, ale nebudem ti brat iluzie..., ked su take krasne.

01.11.2010, 09:24
A-čko, prečítaj si tú poslednú moju vetu. Teraz hneď nemám čas s vami diskutovať, a je mi to veľmi ľúto, pretože mám chuť rozoberať práve túto tému, ale je mi ľúto, nedá sa. Rozhodla som sa, že vyjdem z domu von. Nie na cintorín, tam som bola včera, ale chcem ísť , ako ja tomu hovorím, do najkrajšieho božieho chrámu -cesta lúkou smerom k horám, pod les a tam skončím nanašej záhradke. Volajú ma ružičky. Včera som odstrihla posledné dve oranžové a dala otcovi na hrob. /Vďačná, že už dlho ma v noci vo sne nenavštívil, pretože to je pre mňa vždy, dá sa povedať zlým znamením, lebo príde so zdvihnutým prstom 🙂))/.
none
7

3. 01.11.2010, 09:12

Videla si Ego skupinoveho vedomia- toho ktorý príde. A slasi v nom a jeho svete. Ten ktorý bude je vzdy otoceny chrbtom. Ked si krestanka tak ide o Jezisa. Napísal by som ti aj zlé, ale nebudem ti brat iluzie..., ked su take krasne.

01.11.2010, 09:24
hm aco ak je pravda,ze vsetky sny su prepojene s organmi a tie cesty u mna a u nej znamenaju pretazene zlcnikove cesty,modra a zelena farba vraj zlcnik ,oranzova ziara moze byt tazky zaludok a ten vodic mozme byt my same a auto nase telo..hm zeby zle travenie a z toho bludne sny ?
none
16

1. 01.11.2010, 08:19

Musím začať tým, že ma v roku 1952 pokrstili v katolíckom kostole v našom meste a dostala som dve mená - Anna a Mária po krstnej mame.
I moji rodičia boli takisto pokrstení po svojom narodení v kostole, ale to je všetko.Nikdy sme nechodili do kostola, nikdy na spoveď, nikdy na pútte....a predsa...
Pamätám si od malička, že keď ma mama poslala do obchodu a povedala:" Vytiahni si z peňaženky peniaze", v jednom kútiku som vždy našla vložený oválny medailónik panny Márii.
Keď som bola e...

01.11.2010, 20:21
Lebo v roku , ktorý nasledoval, išlo všetko dolu vodou. Hneď na vrchole leta . Každoročne sa u nás poriada cyklotriál, zúčastňoval sa ho môj syn a v ten rok povedala jeho žena, že pôjde aj ona. A tak sme sadli do auta, prišli za mesto na lúku , mali sme so sebou malú vnučku, sotva trojročnú. Preteky sa odštartovali, a my sme s vnučkou sadli do auta na cestu späť. Neprešli sme dlhý kus cesty, keď spoza zákruty vyletelo auto a v plnej rýchlosti nás rovno v strede z ľavej strany od vodiča nabralo tak, že naše sedemmiestne renoltko vyletelo do vzduchu a zosadlo asi dva metre za cestou. Výsledok - Al Rašid polámané rebrá, narazenú slezinu a množstvo modrín. Ja som sedela na pravej strane vzadu s vnučkou na kolenách. Akoby zázrakom sa maličkej nič nestalo, iba od mojej brady mala hrču na hlave a bola v nesmiernom šoku. Horšie to bolo so mnou. Pravá noha sa mi pri náraze zakliesnila medzi pravé predné dvere a sedadlo spolujazdca. Bolesť som necítila, snažila som sa nohu dostať von. Podarilo sa mi to, rýchlo som vyšla von s vnučkou v náručí a snažila som sa ju utíšiť. Prvá reakcia malej bola:"Babi, já musím cikať!" Nepamätám si presne, ako sa mi to podarilo, ale krivkajúc som ju dala vycikať a snažila som sa obísť auto a ísť mužovi na pomoc. Veľmi ťažko vyliezal z auta, dusil sa, nemohol dýchať a mňa chytila panika - nedajbože tretí infarkt!!!!
Neprešli ani dve minúty, možno viac, bolesť nohy šialene pristupovala, sadla som si na zadné sedadlo a snažila som sa mobilom privolať pomoc.Medzitým totálne opitý šofér druhého auta pristúpil ku mne , ťažko gestikulujúc sa ma spýtal, čo mi je a či sa maličkej niečo nestalo. Vtedy ma napadlo pozrieť sana nohu. Zdvihla som opatrne rifle a s hrôzou som zistila, že mi napravej nohe zvnútra členku navrela čierna hrča. To by nebolo to najhoršie, ale ona rástla navidomoči, až dosiahla veľkosť riadneho grapefruidu . Onedlho nás odviezla všetkých troch sanitka do nemocnice. Dva mesiace sme sa z toho lízali a auto bolo skoro na odpis.
To bola prvá pohroma, po nej nasledovala ďalšia - úder ešte horší - synovi skrachovalo manželstvo. Klamala by som, keby som tvdila, že to bolo ideálne manželstvo. Zo synovej strany bola snaha, ale nevestu srdce ťahalo tam, kde štyri roky zanechala svoju veľkú lásku.Iba omnoho neskôr sme pochopili, že náš syn bol vzťah "z trucu". Aby dokázala tomu druhému, že si vie život zariadiť aj bez neho. Preplakala som mnoho nocí, pretože som moju zlatú vnučku zrazu stratila, odišli dosť ďaleko na to, aby som ju vídala tak často, ako dovtedy. Pár dní po tom, ako syn zostal sám, prišiel o zamestnanie. I to ma úplne položilo na lopatky. I vtedy som mala sen, v tom sne prišiel syn k nám a povedal nám, že prišiel o prácu. Ráno som to povedala manželovi, na čo mi odpovedal:"mamo, nestraš!" Potom nastala doba , keď som pendlovala medzi nemocnicou ,robotou , unavená domov. Al Rašídovi sa zhoršil stav, srdce odchádzalo. Čo vám budem hovoriť? A k tomu ďalšia diagnóza - leukémia.
Bolo treba čosi robiť, "vymyslieť", pomôcť. Nemo som kričala do noci každú nočnú hodinu, bez sĺz, akosi som tak obyčajne so slzami plakať nemohla. Stratili sa nadlho.
Onedlho nám ukradli bicykle a iné veci z pivnici , škoda okolo 4O OOO,-Sk,no ale to bolo to najmenšie zlo zo všetkého, čo sa na nás sypalo rad radom....Zhoršovalo sa aj moje zdravie, problémy s chrbticou, hoci dve operácie už absolvovala, a čo bolo ešte horšie, začala som pociťovať bolesti v kolenách. A tak sme na striedačku behali po doktoroch - raz ja, potom zase Al Rašíd. A aby to bolo ešte napínavejšie, náš mladší syn spadol na stavbe tak nešťastne, že mu vykĺbilo rameno --- a zase problémy...To už bolo v tom období, keď sa obaja synovia dali dokopy a otvorili si živnosť, ktorá padla na úrodnú pôdu. A rozvedený syn stretol svoju skutočnú veľkú lásku a začali spolu zdieľať všetky tie peripétie, ktoré ich čakali.
Pri každej zlej správe, či pohrome, ktorá nás stretla, sa mi obraz onej noci stále vracal a vždy som si v duchu povedala:"Tak toto si mi chcel naznačiť? Na toto si ma chystal?"
A život išiel ďalej....Prešlo osem rokov, mnoho vecí sa zmenilo, ako to v živote chodí , raz k lepšiemu, inokedy naopak. A bojujeme ďalej, keď je nám na nič, povieme si, že sme v podstate šťastní, lebo je mnoho ľudí medzi nami, ktorí to majú ešte horšie.
a zajtra ráno zase svitne deň a my sa prebudíme, pozdravíme sa, sadneme k raňajkám , máme dosť času posedieť i pri káve, čo už - veď sme dvaja dôchodcovia na plný úväzok
none
2
01.11.2010, 08:43
ahoj arasid,mna velmi zaujima,kto je skor ten vodic,bo aj mne sa velmi casto sniva,ze sa veziem v aute s vodicom,ktory sa otaca ku mne a sa akoby uistuje,ale neviem v com..
potom vystupim a idem uz po neviem kolky krat po chodniku,kde pod nohami mam stare drevene laty a po boku same huste krovie,az sa dotanem k zamku,kde chodim po miestnostiach,ktore su namalovane na modro a je tam velmi vela deti az dojdem do tej,v ktorej nie su ,ale sa hore na stene pri strope nachadzaju biele kvety a ja ich iba pohladom premiestnujem v poradi a potom odchadzam a neviem preco,som velmi na to hrda a tu hrdost citim v sebe dost dlho..
none
8
01.11.2010, 09:25
Salbea, neviem namôjdušu, komu tie ruky patrili čo viedli auto po ceste.
Tvoj sen je tiež veľmi zaujímavý a viem si ho dokonca aj predstaviť.
none
9
01.11.2010, 09:28
hm ty si videla ruky ? ja nie,ja som videla iba oci a tvar
none
11

9. 01.11.2010, 09:28

hm ty si videla ruky ? ja nie,ja som videla iba oci a tvar

01.11.2010, 09:33
Nie, videla som jasne palubnú dosku, bledý volant a na ňom dve mužské ruky....a predné sklo ako obrazovka televízie.
none
12
01.11.2010, 09:40
hm arasid sakra neviem,zeby ta vozil hore dolu manzel ?
tak ten moj bol brckavy a s plnymi perami,vedela by som ho este aj teraz identifikovat
ale ked sa prvy krat ku mne otocil,mal na hlave ciapku..sory,ze ti spamujem temu,ale nemyslis si ze je to spojene s nasim travenim ?
none
13
01.11.2010, 10:31
ja osobne si myslím, že v tom čase som prežívala neskutočne ťažké obdobie života, prepáč, ale nechcem o tom písať dopodrobna, bolo to obdobie zvratov, problémov,choroby hraničiacej so smrťou a neustále to pokračuje, vediac, že ono to napreduje presne tak, ako má - takže - oná veta: Tešíme sa každému ránu a východu slnka - je na mieste. No a ostatné ti napíšem neskôr, už idem.
none
15

13. 01.11.2010, 10:31

ja osobne si myslím, že v tom čase som prežívala neskutočne ťažké obdobie života, prepáč, ale nechcem o tom písať dopodrobna, bolo to obdobie zvratov, problémov,choroby hraničiacej so smrťou a neustále to pokračuje, vediac, že ono to napreduje presne tak, ako má - takže - oná veta: Tešíme sa každému ránu a východu slnka - je na mieste. No a ostatné ti napíšem neskôr, už idem.

01.11.2010, 11:56
arašidka ..ten sen ti vdýchol nádej ..aby si sa nevzdávala a bola silná..niečo v zmysle že ON stojí pri tebe .. ,,ten potok je cesta smútku /čierny potok /, chodníček , činžiaky - dlhá cesta problémov ,.. keď to beriem z tej duchovnej stránky, ON ti ukázal že na konci svieti "slnko../ žiara, oheň, čo je snový symbol radosti ) že ťa ochraňuje ..bola to pre vás osudová skúška..
none
18

15. 01.11.2010, 11:56

arašidka ..ten sen ti vdýchol nádej ..aby si sa nevzdávala a bola silná..niečo v zmysle že ON stojí pri tebe .. ,,ten potok je cesta smútku /čierny potok /, chodníček , činžiaky - dlhá cesta problémov ,.. keď to beriem z tej duchovnej stránky, ON ti ukázal že na konci svieti "slnko../ žiara, oheň, čo je snový symbol radosti ) že ťa ochraňuje ..bola to pre vás osudová skúška..

01.11.2010, 21:16
ja si tiež len zafantazírujem, ale podľa mňa to mohol byť obraz Arašidkinho silneho vnutra, viery a nadeje - ona sa vlastne divala na seba
none
19

18. 01.11.2010, 21:16

ja si tiež len zafantazírujem, ale podľa mňa to mohol byť obraz Arašidkinho silneho vnutra, viery a nadeje - ona sa vlastne divala na seba

01.11.2010, 23:28
An, ahoj, dievča zlaté....
Neviem, nech to bolo ako chcelo, bol to jeden z nezabudnuteľných snov. Taký, na ktorý si spomenieš v určitých situáciach a čosi cítiš v duši, nie je to zlý pocit, len sa ťažko dá definovať. Keby som sa pokúsila trošku viac, možno by k tomu sedela veta:" Pozor, nezabúdaj, že sme všetci smrteľní !. No v mojom živote to platí hádam dvojnásobne. / bez komentára/.
none
14
01.11.2010, 11:39
Dobre sa čítaš arašid.

Skús napísať knihu. Máš na to.
👍: Nadja
none
17

14. 01.11.2010, 11:39

Dobre sa čítaš arašid.

Skús napísať knihu. Máš na to.

01.11.2010, 20:26
🙂)) Hej? Nuž, pokladajte tieto moje príbehy za akúsi prípravu na to, čo sa chystám už dávno urobiť.
none
20
04.11.2010, 18:03
Pekne.
none
21

20. 04.11.2010, 18:03

Pekne.

04.11.2010, 18:08
fíjha domin, ty si môj sprievodca..Arašidku rada čítam, len sa málo stretneme
none

najnovšie príspevky :

prevádzkuje diskusneforum.sk kontaktuj správcu diskusného fóra vytvoril dzI/O 2023 - 2024 veľkosť : 136 579 B vygenerované za : 0.120 s unikátne zobrazenia tém : 36 502 unikátne zobrazenia blogov : 545 táto stránka musí používať koláčiky, aby mohla fungovať...

možnosti

hlavná stránka nastavenia blogy todo

online účastníci :

hľadanie :

blog dňa :

odkaz 1. Spoznaj, na čom si. 2. Nastav si ciele. 3. Sleduj, kam odchádzajú tvoje peniaze. 4. Míňaj menej na neužitočné veci. 5. Splácaj svoje dlhy čím skôr. 6. Spor si na ťažšie časy. 7. Vytvo...

citát dňa :

Deti nie sú zlé, ani neslušné. Deti sú iba odrazom spoločnosti, v ktorej vyrastajú.