Vianočný čas

Zas tíško padá sneh a celým svetom pieseň znie,
že blíži sa ten vzácny čas, čo ľudské srdcia láskou ohreje.
Čas zázrakov a mnohých túžob, pohladení i nežných objatí,
čas nádejí a sĺz šťastia, čo stekajú ti jemne po tvári.


*****

Z veľkej lásky sa láska zrodila,
keď Panna v chudobe syna porodila.
Žiarivá hviezda oznámila tú radostnú zvesť,
že náš Spasiteľ prišiel na svet.

*****

Jeho láska, ktorá ľudí spája vo vianočný čas,
nech pretvára srdcia všetkých nás.

************************************

autor: Natália Šišková

Pekne napí sané.

no esteze si tu a si mi pripomenula ako rychlo sa blizi cas Vianoc..hm ten zhon pred sviatkami neznasam,ale aspon ze deti sa tesia

Nie som romantička Takéto nasládle básničky ja veru písať nebudem

Tešítesa na Vianoce?

ja neviem, tešenie na vianoce mi momentálne zaclána tešenie na mikuláša...

A to ti zacláňa tešenie sa na piatkový večer?

neee, tešenie na mikuláša je momentálne top star

Aj Mikuláš je faj.

Ani nie. Je to skorej radosť pre detičky. Pre maminy skorej len hora zhonu a príprav .

Tak si mi nahrala tou témou o Vianociach.
Dnes od rána sedím v mojej izbe a pečiem oplátky. Dnes vanilkové, bez orieškov, alebo maku. Tie budem piecť večer.
A tak mi je nejako na duši dobre, chytá ma nostalgická nálada a občas sa mi chce plakať. Zrovna dnes mi každý pohľad, pohybmojej ruky, syčanie cesta vo forme a každá uložená oplátka pripomína moju starú mamu. A ani som si to neuvedomila, potichu som si začala spievať jej pesničky, ktoré nám ona spievala, keď sa piekli oplátky u nej doma.
Na dvore za domom stával kedysi kozí chlievik, ktorý postavil dedko ešte dávno predtým, než sme prišli ako vnúčence na svet. Potom, keď už kozy vyšli z módy, dedko domček prerobil a odvtedy to bola bakina "pekáreň" na oplátky pred Vianocami. Cez malé okienko viedla dlhá šnôra a končila žiarovkou na nízkom plafóne.Vápnom vybielený domček konča záhrady až svietil do očí. Tam sme sedávali opretí o stenu na malých "štokrlíkoch" a pozorovali, ako babka v starom šporáku kúri, prikladá drievka, ktoré hneď na podstení dedko nakálal sekerou na vysokom nátone, a potom, ako sedela pred otvorenými dvierkami šporáka, otvorila starodávnu kovovú formu, naliala do nej lyžičku voňavého cesta, formu zaklapla a šup s ňou do ohňa. Tam to zasyčalo a o chvíľu už bola oplatka na stolíku. Nožničkami ju pekne obstrihala a uložila jednu na druhú.
Potom, keď už boli krabice a koše naplnené, zbalilo sa to všetko do kufrov, naložilo na chrbát do košov, dobre pozakrývalo bielou plachtou, previazalo a skoro ráno ešte za tmy sme sa vybrali na stanicu. Keď na perón prišiel vlak, s hrôzou som sa držala dedka za nohavice, lebo som ešte nikdy nevidela "živý vlak" a z tej hustej tmy len svietili zlostne dvojo očí, ktoré sa blížili, robili hurhaj a kopu dymu. Mala som vtedy štyri roky, keď ma vzali do Bratislavy na Centrálnu tržnicu pri Manderláku. A pamätám si, že som tam vtedy videla dlhé rady stolov, na ktorých boli poukladané veľké kopy oranžových loptičiek, a tam som prvýkrát ochutnala pomaranč. Ale aj keď mi chutil, aj tak som mu prišla na chuť trošku neskôr, lebo zrovna v ten deň, keď mi ho mama dala do ruky, bolo mi na tej tržnici strašne zima, mala som nos studený a aj keď som bola zababušená od hlavy po päty, aj tak ma oziabalo a furt sa mi chcelo čurať.
Keď sme už zase sedeli s prázdnymi košmi vo vlaku, už som sa ho nebála, lebo bol deň, oči mu nesvietili a cez zatvorené okno nebolo vidieť chrliace sa žeravé iskry, ktoré pripomínali aj s hustým dymom, že ma unáša drak kdesi do neznáma.

Tak som si spomenula, babenka moja, na teba, na tvoje perinbabské biele vlásky, opásaná kvietkovou zásterkou, okolo pása kožušinový ladveňák a na malom stolíku pollitrový kovový biely hrnček so šípkovým čajom. A potom, keď sa v tvojej izbe oplátky viazali a balili do jemného hodvábneho papiera, v kachliach v kúte izby veselo praskalo horiace drevo a my sme sedeli pri tebe a ty si nám spievala....
... neďaleko mesta nemeckého, stojíííí tam hrad na skaleee.. a v tom hrade bíla ruža kvitneeee, tam prebýva Fridolíííín hrabě..."
Keď sa dospievala táto pesnička, už aj sa spievala druhá balada :" Žil raz Štefaaaaan král uheeeerskýýýý...."
.-.-.-.-.-.


čas nezastavíš, dnes pečiem oplátky, nie v kozom chlieviku, ale v mojej izbičke, a tvoje prapravnúčence majú rovnako radi tvoje pesničky, ako sme ich mali radi my.

Koniec rozjímania,spomínania, ide sa... forma už hreje...

👍: dorota

arasid ty uz pecies?!! to si aj dorotu prebehla ta ani medovniky este nema, lebo si zozrala med
este len mam zoznam kolacikov a idem riesit ingrediencie a ich mnozstva.

coze vy uz peciete ? ja este nemam kilometre vodicove nahodene za minuly mesiac a ine koniny..sa mi nechce robit v takom teple

dzifčence, ale dopyt je taký veľký, že by som to za pár dní nezvládla. O pár dní majú jedny predvianočné sedenie, tak som im sľúbila , že im napečiem koľko potrebujú. A tak ď...... a medzitým nielen že pečiem oplátky a trubičky, ale pasírujem šípkovú šťavičku a vďaka tohtoročnému počasiu, sa dá do chotára ísť ešte nejaký čas a šípky - moje červené zlato - sa dajú kľudne oberať bez omrzlíííííín!!!
Tak ma fčul nezdržujte, idem pécit !!!!! Držte palce, nech sa mi darí!!!

si prectafte .... darí sa mi! Tak len ďalej držte palce!

nemachruj araside
pockaj ked sa MY rozbehneme!

a já nedbááám! Ja som veru dopiekla! K večeri som chcela kuriatko upiecť, uhorkový šalátik a ryžu. A elektrická trúba mlčí, nehreje, nesvieti! Hrom aby do toho!
Takže , už sa mi dodarilo. A to idú Vianoce!!! Kurňa, pár rokov mám šporák a už je v kýbli!
Len sa rozbehnite kočky moje, ja mám ešte čo robiť, mám pred sebou ešte dobrú niekoľko tisícovku!

Tesime sa na spolocne pecenie s detmi. Uz su velke, ale stale ich bavi vykrajovanie formickami.

jáááj, babenky si vypekajú, samo že keď m ajú toľko času , celé dni doma, potom že dôchodcom je zle. Moja mama ešte robí , nestíha vypekať, nestíha nič a ani navariť.
Aj ja by som si dal vianočné koláčiky, babky vždy vedeli dobre robiť..dnešné mladé ženy to už neni ono.ony radšej kúpia hotové. Mlsal by som.

a sneh nikde

ic ty oskoruša jenna, babenky..... áno , som už síce vyše roka dôchodkyňa, ale PRDOŠKA, ak vieš, čo to je! Pracujúca dôchodkyňa!Ráno vstávam o piatej, obriadim seba a trošku domácnosť, idem do práce, kde pracujem do polštvrtej , odtiaľ letím k mame, bo mama ma už potrebuje častejšie vidieť / 84/ rokov, odtiaľ prídeme aj s mojím dedkom tak okolo pol piatej, to už máme aj nakúpené, doma dorobím, uvarím, ak nie môj dedko, zarobím si na oplátky a pečiem tak asi do desiatej večera. Kdeže vianočné pečenie! O tom som ešte ani nešpekulovala. Ale ako je v našej rodine tradíciou - pečieme vianočné oplátky a trubičky už od čias Marišky Terezkovej, recept sa dedí z pokolenia na pokolenie ak vzácna rodinná relikvia, a teraz, keď už moja mama nevládze ísť na plný plyn, zdedila som recept, formu a pokračujem v rodinnej tradícii. A tak je to aj so šípkovým lekvárom.Neviem ako dlho budem ešte pracovať, bude mi za prácou smutno, pracujem vo zvláštnom, dobrodružnom rostredí už skoro dvadsať rokov, vedela by som vás tu zahlcovať s dramatickými, smutnými, alebo aj veselými príbehmi, ale n e m ô ž e m , zatiaľ sa nedá o mojej práci ani hovoriť.
Viem si predstaviť moju dôchodcovskú aktivitu, ak nebudem chdiť do práce, nezostane len pri šípkovej šťave, vianočných oplátkach, ale aj inej činnosti - kraslice a iné a iné .......len nech mi zdravie slúži aspoň tak, ako doteraz. Lebo poznáte to -" ak chceš pána Boha rozosmiať, rozprávaj mu chvíľu o svojích plánoch do budúcnosti" .
Takže babenka, nebabenka, ja sa cítim stále na 35 rokov a dosť, nechcem počuť žiadne námietky, jasnéééééééééé????????

odkaz