Veľká hospodárska kríza bola celosvetová ekonomická kríza, ktorá začala obrovským prepadom akcií na americkej burze New York Stock Exchange, 24. októbra 1929 a trvala až do polovice 30 rokov.
Najtvrdší dopad mala v Spojených štátov amerických, Kanade, Nemecku, Poľsku, Česko-Slovensku a Holandsku, ale značne postihnuté bolo aj Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Japonsko.
Zasiahnuté boli mestá po celom svete, hlavne tie, ktoré boli zamerané na ťažký priemysel. Výstavba v podstate úplne zastala v Spojených štátoch a ostatných krajinách. Farmári a vidiecke oblasti trpeli vďaka pádu cien za úrodu o 40 až 60 %. Pravdepodobne najťažšie boli zasiahnuté banícke a drevárske oblasti, pretože v nich ostro poklesol dopyt a existovalo málo alternatívnych ekonomických aktivít.
Vznik krízy:
Presné príčiny vzniku krízy sú dodnes predmetom sporov medzi ekonómami. Medzi často uvádzané dôvody patrí napríklad silná expanzia ponuky peňazí zo strany centrálnej banky Spojených štátov amerických (akronym FED, ang. Federal Reserve System). FED zvýšil počet zlatom nekrytých peňazí zo 42,1 na 68,8 miliárd dolárov v rokoch 1921 až 1929, čo viedlo k inflácii vo výške približne 63 % v priebehu týchto ôsmich rokov.
24. októbra 1929 došlo k pádu burzy New York Stock Exchange na Wall Street. Tento deň sa označuje ako Čierny štvrtok a je považovaný za začiatok krízy. V priebehu tohto kritického týždňa FED emitoval takmer 300 miliónov dolárov. Požičal vláde dvojnásobok dovtedy požičaných peňazí cez kúpu vládnych cenných papierov a diskontoval ďalších približne 200 miliónov cenných papierov pre členské banky FED-u. Už ku koncu roka 1929 (teda o dva mesiace) suma FED-om držaných cenných papierov sa viac ako strojnásobila o 375 miliónov dolárov.
Priebeh a prejavy krízy:
4. marca 1929 nastúpil do prezidentského úradu [[Herbert Hoover]], ktorý sa viacerými opatreniami pokúšal ovplyvňovať hospodársky vývoj. Výrazne zvýšil vládne výdaje (napríklad štátny deficit vzrástol na 2,2 miliardy dolárov v roku [[1931]], čo bolo niekoľkonásobne viac, ako rozpočtové deficity predtým). V snahe posilniť hospodárstvo vkladala vláda pod Hooverovým vedením množstvo prostriedkov do verejných prác a veľkolepých projektov, ako napríklad ''Hooverova priehrada'', v tom čase najväčšia elektráreň na svete. Medzi ďalšie vládne zásahy do ekonomiky patrilo zvyšovanie dotácií do poľnohospodárstva, regulatívne určenie minimálnych cien poľnohospodárskych produktov a výkup prebytkov ich následnej nadprodukcie. V politike zamestnanosti sa spoliehal najmä na odbory a tlačil na zamestnávateľov, aby zvyšovali mzdy. Od konca roka 1929, keď bola nezamestnanosť na úrovni 6 %, stúpala táto postupne spolu s neustále rastúcimi reálnymi mzdami až na 26 % na konci roka 1932.
Európa:
Mnohé Európske krajiny zažívali vlnu nepokojov súvisiacich s zlou ekonomickou situáciou - štrajky, demonštrácie a pod. Nedostatok kapitálu viedol ku krachu priemyselných podnikov, znižovaniu priemyselnej výroby a následnej vysokej nezamestnanosti. Dochádzalo k znižovaniu kúpyschopnosti obyvateľstva, čo viedlo k ďalším krachom.
Česko-Slovensko bolo postihnuté v rokoch 1929 až 1933. Ako exportne orientovanej krajiny sa ho kríza veľmi dotkla. Kým v roku 1923 bolo 441 000 nezamestnaných, vo februári 1933 ich už bolo 920 000, teda každý tretí robotník bol nezamestnaný. V niektorých oblastiach vznikali tzv. ''hladové doliny'', čo boli regióny s extrémne veľkou nezamestnanosťou, nedostatkom spotrebného tovaru, financií a liečiv, čo malo za následok aj šírenie rôznych epidémií. Cena hlavného exportného artiklu, cukru, klesla o 74 % a príjmy roľníkov klesli o 40 %, čo sa prenášalo na dopyt a podobne.
Žobračenka
Žobračenka alebo almuženka alebo almužná poukážka boli v ČSR od roku 1927 poukážky na stravu, odev a podobne pre žobrákov, ktoré dostávali od štátu namiesto peňazí (ktoré by premrhali).
V užšom zmysle sa ako "žobračenka" označujú najmä potravinové poukážky prideľované v ČSR nezamestnaným v rokoch
1930 - 1939 (v dôsledku svetovej hospodárskej krízy). Štát prideľoval poukážky na podporu pre nezamestnaných v rámci štátnej stravovacej akcie.
V auguste 1930 Ministerstvo sociálnej starostlivosti nezamestnaným týždenne prideľovalo poukážky v hodnote 10 až 20 Kč, za ktoré si mohli ich držitelia v určitých dňoch vymeniť potraviny. Ich prideľovanie sa riadilo určitými pravidlami. Poukážky nedostávali tí, ktorí od roku 1929 neboli najmenej 3 mesiace nepretržite zamestnaní (sezónni robotníci až 6 mesiacov), tí, ktorí dostávali akúkoľvek inú, aj veľmi malú podporu, boli vlastníkmi domčeka, neprijali prácu, ktorú im ponúkla sprostredkovateľňa práce alebo nejaký úrad a pod. Zo začiatku prideľovali poukážky iba na 2 mesiace, postupne sa však čas predlžoval. O prideľovaní rozhodovali okresné a obecné sociálne komisie, okresné a notárske úrady a Ministerstvo sociálnej starostlivosti poskytovalo poukážky podľa objemu financií, ktoré malo k dispozícii.
Po roku 1933 ako protihodnotu za žobračenky nezamestnaní odpracúvali bezplatne určitý počet pracovných dní. Prácu zadávali notári, richtári, rôzne úrady a jej odmietnutím sa skončilo aj prideľovanie prídelov potravín. Vyskytovali sa aj prípady zneužívania, defraudácie a špekulácie s poukážkami zo strany úradníkov, pre vlastné obohatenie.
odkaz