hoď ma hore
Milí diskutujúci. Pri diskutovaní prosím: 1. nepridávaj témy pozostávajúce len z odkazov alebo jednoslovné témy / 2. nepridávaj uražlivé alebo vulgárne komentáre. Ak tieto pravidlá nedodržíš, tvoja téma pravdepodobne skončí v koši. Príjemné diskutovanie :)
none
ak chceš diskutovať, musíš sa registrovať. registrácia

tu sa nachádzaš : 

hlavná stránka  /  náboženstvo  /  téma

Vek osvietenstva

príspevkov
16
zobrazení
0
tému vytvoril(a) 25.4.2013 12:57
posledná zmena 26.4.2013 15:30
1
25.04.2013, 12:57
Výraz „osvietenstvo“ bol zvolený ako prejav kontrastu medzi nastupujúcim „vekom rozumu“ a temnotou stredoveku, o ktorom sa predpokladalo, že ho ovládala iracionalita a povery, autorita a tradícia. Pred osvietenstvom mali výchova a vzdelávanie všade formu odovzdávania hotových právd, prijímaných od autorít, z rúk do rúk, z generácie na generáciu. Osobitne to platilo o mravnej výchove. Od detí, ba aj od dospelých, sa vyžadovalo, aby viac-menej nekriticky prijali náboženské morálne zásady.

Osvietenstvo znamenalo pre Európu intelektuálnu aj politickú revolúciu. Jedným z najrevolučnejších znakov osvietenstva medzi filozofmi a inými vedcami bol ostrý spôsob verifikácie a často odmietnutia výrokov náboženských a iných autorít. Ľudia začali pripisovať oveľa väčší význam jednotlivcovi a jeho rozumovým schopnostiam. Francúzski intelektuáli Diderot a d’Alembert definovali osvietenského mysliteľa ako

niekoho, kto šliape po predsudkoch, tradíciách, všeobecnom súhlase a autorite, jedným slovom po všetkom, čo zotročuje myslenie; niekoho, kto sa opováži myslieť sám za seba (Phillipsová 1998: 190).

Opovážiť sa myslieť sám za seba je zásadná hodnota osvietenstva. Ako uvidíme, práve dramatický rast tejto hodnoty bol údajnou príčinou našej súčasnej „morálnej chorľavosti“.
Galileov ďalekohľad

Galileo, hvezdár 17. storočia, je dôležitá osobnosť na ceste k osvietenstvu a pekne ilustruje spomenutú zásadnú hodnotu v jednej z jej prvých aktivizácií. Katolícka cirkev počas storočí učila, že naša Zem je pevne uložená v strede vesmíru. Túto vieru podporovala Biblia – ktorá hovorí, že Zem je pevná a nehybná – a učenie dávneho gréckeho filozofa Aristotela, ktorý bol v tom čase popri Biblii hlavným zdrojom väčšiny vedeckých a kozmologických názorov cirkvi. Aristoteles učil, že všetky nebeské telesá krúžia okolo stacionárnej Zeme.

V roku 1632 začal Galileo preverovať tento tradičný model vesmíru. Vyvinul ďalekohľad, pomocou ktorého sa obloha dala pozorovať podrobnejšie, takže sa okolo Jupitera dali vidieť pomaly okolo neho sa otáčajúce mesiace. Opovážiac sa použiť vlastné oči a vlastný rozum odokryl Galileo mocný dôkaz, že Aristoteles sa mýlil: nie všetko sa otáča okolo Zeme. A Galileo bol tak ďaleko, že uznal za správny Kopernikov model vesmíru, podľa ktorého sa Zem otáča okolo Slnka a nie naopak.

Aká bola reakcia cirkevnej autority na Galileovu nezávislosť myslenia? Tak ho zastrašili, že svoj názor odvolal. A keď údajne znovu tvrdil, že jeho teória je správna, ukázali mu mučiace nástroje a odsúdili ho na doživotné väzenie (ktoré sa neskôr zmenilo na domáce väzenie). Galileo sa z toho dostal pomerne ľahko: jeho priateľ Giordano Bruno bol za podobné kacírske názory upálený na hranici.

Je samozrejmé, že myslitelia osvietenstva tento zvláštny boj s cirkvou časom vyhrali. Odvahou dôverovať vlastnému rozumu a sami si vysvetľovať veci vo svojom okolí sa im nakoniec podarilo zbaviť sa zvieracej kazajky, ktorá stovky rokov dusila ľudskú snahu pochopiť okolitý svet. Tým činom dali zrod modernej vede.
Kant o osvietenstve

Osvietenstvo znamená aj odvahu premýšľať o morálnych problémoch. Kľúčovou osobnosťou je v tomto ohľade Immanuel Kant, pravdepodobne najväčší filozof osvietenstva. Zodpovednosť za morálne úsudky ukladá nie nejakej vonkajšej autorite alebo tradícii, ale jednotlivcovi. Jednotlivec sa má opovážiť použiť vlastnú moc rozumu a robiť vlastné morálne rozhodnutia – nemá ich prenášať na nejakú vonkajšiu autoritu (akou býva imám, rabín alebo pápež).

Kant naozaj nemyslel len to, že každý jednotlivec sa má sám rozhodovať; bol presvedčený, že samotný rozum, použitý bez akejkoľvek závislosti od vonkajšej autority alebo tradície, predstavuje pre jednotlivca pevný morálny základ. Bol presvedčený, že keď príde na rozhodovanie, čo je dobré a čo zlé, stačí na to rozum. Je jasné, že toto tvrdenie je ostrejšie a kontroverznejšie ako tvrdenie, že jednotlivci majú myslieť sami za seba a robiť svoje vlastné rozhodnutia.

V roku 1784 napísal Kant krátky článok do jedného časopisu, ktorý mal titul „Čo je osvietenstvo?“ Normálne sa jeho úvahy nevyznačovali krátkosťou, ale tu sa mu podarila jedna z najcitovanejších charakteristík osvietenstva:

Osvietenstvo je oslobodenie človeka od jeho ním samým zavineného infantilizmu. Infantilizmus je neschopnosť používať svoj rozum bez cudzieho vedenia. Je zavinený sebou samým, keď závisí od nedostatku nie rozumu, ale rozhodnosti a odvahy použiť ho bez vonkajšieho vedenia. A tak je heslom osvietenstva Sapere aude! Maj odvahu použiť vlastný rozum! (Takto cituje Kanta v úvode hesla „Osvietenstvo“ Oxford Companion to Philosophy, 1995).

Táto kniha je obranou Kantovej osvietenskej vízie spoločnosti morálne autonómnych jednotlivcov, ktorí sa s odvahou spoliehajú na svoj vlastný rozum a neprijímajú nekriticky výroky autority.
Dva druhy „osvietenstva“

Musíme si dať pozor, keď hovoríme o „osvietenstve“, pretože sa tým myslia najmenej dve veci.

Po prvé, osvietenstvo, ako ho charakterizoval Kant. Všimnite si, že Kantova charakteristika je niečo ako stav myslenia. Ak ste osvietený jednotlivec v Kantovom ponímaní, nie ste zastrašením prinútený bezmyšlienkovite prijať výroky tradície a autority. Máte odvahu; opovažujete sa používať moc vlastného rozumu; opovažujete sa myslieť sám. Kant je presvedčený, že každý z nás je morálne autonómny v tom zmysle, že nakoniec musí na seba prebrať zodpovednosť za svoju morálnu voľbu. Tejto povinnosti sa nemožno vyhnúť. Osvietený jednotlivec to uznáva.

Po druhé, osvietenstvo existuje – ako historické intelektuálne hnutie. Hranice tohto hnutia nie sú presne vyznačené. Existuje celý rad názorov, v rozličnej miere súvisiacich s osvietenstvom a pri charakteristike osvietenstva jednotliví autori zdôrazňujú rozličné miesta a rozličných jednotlivcov. (1) Je samozrejmé, že nie všetko, čo súviselo s osvietenstvom, bolo ušľachtilé a nie každá osvietenská myšlienka bola správna. Osvietenskí filozofi, napríklad, verili, že používanie rozumu povedie nevyhnutne k pokroku – niektorí dokonca predpokladali, že sa tak postupne vyriešia všetky základné problémy ľudstva. Pri spätnom pohľade je to smiešne naivné. Iní osvietenskí myslitelia sa domnievali, že morálke možno dať úplne racionálny základ (ako sme práve videli, to je Kantov názor). Skutočnosť je taká, že niektorí súčasní myslitelia, napríklad MacIntyre (1985) a Gray (1995a: 147) sa nazdávajú, že dávať morálke len racionálny základ je čisto „osvietenský zámer“.

Jeden z dôvodov, prečo nestotožňovať obidva uvedené významy osvietenstva, je ten, že síce možno efektívne kritizovať celé osvietenstvo, to však nie je skutočná kritika osvietenstva, ako ho charakterizuje Kant. Jedna z najpopulárnejších kritík osvietenstva – napríklad od MacIntyra a Graya – znie takto: Zásadný „projekt osvietenstva“, založiť morálku len na rozume, nevyhnutne zlyhá. Mravnosť sa nedá podložiť racionálne tak, ako si to mysleli filozofi osvietenstva. Pretože však osvietenstvo zavrhlo staré základy morálky, tradíciu a autoritu, ostala mravnosť bez akýchkoľvek základov vôbec. Tak začala morálka upadať – ako priamy dôsledok osvietenstva.

To je teda vážna obžaloba. No bez ohľadu na to, či je to presvedčivá kritika celého osvietenstva, je zrejmé, že ďalej môžeme byť prívržencami Kantovej vízie osvietenstva – stále môžeme súhlasiť s dôležitosťou navádzania jednotlivcov, aby mysleli a posudzovali nezávisle, bez ohľadu na cirkevnú autoritu – hoci pripúšťame, že pre mravnosť nestačí len racionálne odôvodnenie.

odkaz
none
4

1. 25.04.2013, 12:57

Výraz „osvietenstvo“ bol zvolený ako prejav kontrastu medzi nastupujúcim „vekom rozumu“ a temnotou stredoveku, o ktorom sa predpokladalo, že ho ovládala iracionalita a povery, autorita a tradícia. Pred osvietenstvom mali výchova a vzdelávanie všade formu odovzdávania hotových právd, prijímaných od autorít, z rúk do rúk, z generácie na generáciu. Osobitne to platilo o mravnej výchove. Od detí, ba aj od dospelých, sa vyžadovalo, aby viac-menej nekriticky prijali náboženské morálne zásady.
<br...

25.04.2013, 13:25
fr revolucia bola fakt oslavou mieru, tolerancie a laskyplnosti, ze? za to sa nemusia hanbit ani komunisti a iste sa nou inspirovali aj v rozsahu krviprelievania.. a ked spomynas Francuzku revoluciu ako akt oslobodenia sa od ,,starovekeho nabozensva,, a nastupenie cesty osvietenia. Len si nejako zabudol spomenut, ze nasledovala sialena diktatura, kde postupne na gilotine skoncili jej protivnici, autori a aj kopec chudakov, co s tym nic nemali. Nasledne z revolucie povstal clovek, ktori na dalsich 20 rokov zatiahol europu do vojen Prakticky zhuplovali a vydrancovali svoju vlastnu krajinu a historiu nie je to náhoda, že jediným historickým vzorom komunistov bola francúzska revolúcia, prejavujúca sa aj sloganoch : "Nadišiel čas diktatúry slobody" povedal Marat ... " demokratická diktatúra proletariátu" povedali komunisti...hotový hodnotovo-významový blázninec... Zaujímavosťou je, že keď počas Francúzskej revolúcie vláda skonfiškovala cirkevný majetok, počet univerzitných študentov sa znížil z 50 tisíc na 12 tisíc a ešte v roku 1848 mala krajina galského kohúta o 47% menej nemocníc ako v roku 1789.Kresťanstvo rozhodujúcou mierou prispela k budovaniu západnej civilizácie a mnohé výdobytky, ktoré dnes vnímame ako samozrejmé, sú tu len vďaka nej. odkaz
👍: elemír
none
5

4. lahoda 25.04.2013, 13:25

fr revolucia bola fakt oslavou mieru, tolerancie a laskyplnosti, ze? za to sa nemusia hanbit ani komunisti a iste sa nou inspirovali aj v rozsahu krviprelievania.. a ked spomynas Francuzku revoluciu ako akt oslobodenia sa od ,,starovekeho nabozensva,, a nastupenie cesty osvietenia. Len si nejako zabudol spomenut, ze nasledovala sialena diktatura, kde postupne na gilotine skoncili jej protivnici, autori a aj kopec chudakov, co s tym nic nemali. Nasledne z revolucie povstal clovek, ktori na dalsic...

25.04.2013, 13:26
Bibli nikde nehovori ze zem je rovna doska ty trud
none
7

5. lahoda 25.04.2013, 13:26

Bibli nikde nehovori ze zem je rovna doska ty trud

25.04.2013, 13:33
Ty ani čítať nevieš, jasné, že potom nie si schopný pochopiť text. Law napísal:

Galileo, hvezdár 17. storočia, je dôležitá osobnosť na ceste k osvietenstvu a pekne ilustruje spomenutú zásadnú hodnotu v jednej z jej prvých aktivizácií. Katolícka cirkev počas storočí učila, že naša Zem je pevne uložená v strede vesmíru. Túto vieru podporovala Biblia – ktorá hovorí, že Zem je pevná a nehybná – a učenie dávneho gréckeho filozofa Aristotela, ktorý bol v tom čase popri Biblii hlavným zdrojom väčšiny vedeckých a kozmologických názorov cirkvi. Aristoteles učil, že všetky nebeské telesá krúžia okolo stacionárnej Zeme.
none
12

5. lahoda 25.04.2013, 13:26

Bibli nikde nehovori ze zem je rovna doska ty trud

25.04.2013, 22:24
5. Podľa Iz 40/22 je zem kruh. Potvrdzuje to 1S2/8: Lebo Hospodinove sú stĺpy Zeme a položil na ne okruh sveta. Potom 2S 22/16 ...odkryli sa základy okruhu sveta. Podľa Ez 7/2 má zem štyri strany, alebo štyri končiny a. t. ď. čo vyvoláva predstavu o štvorcovom tvare Zeme. Kto bude tvrdiť, že Izraeliti už vtedy mali kompas a vedeli kde je východ, západ, sever a juh tak tára. Aj ďalšie predstavy o tvare Zeme sa ešte nájdu v Biblii. O zemeguli sa píše len v Jóbovi.
none
6

4. lahoda 25.04.2013, 13:25

fr revolucia bola fakt oslavou mieru, tolerancie a laskyplnosti, ze? za to sa nemusia hanbit ani komunisti a iste sa nou inspirovali aj v rozsahu krviprelievania.. a ked spomynas Francuzku revoluciu ako akt oslobodenia sa od ,,starovekeho nabozensva,, a nastupenie cesty osvietenia. Len si nejako zabudol spomenut, ze nasledovala sialena diktatura, kde postupne na gilotine skoncili jej protivnici, autori a aj kopec chudakov, co s tym nic nemali. Nasledne z revolucie povstal clovek, ktori na dalsic...

25.04.2013, 13:29
a este k tomu " vedekemu osvietenectvu"
3. Na německý národ působil po mnoho let ateizmus Friedricha Nietzscheho (1844-1900), který formuloval myšlenku „Bůh je mrtev“. Nietzsche věřil, že (jeho verze) evoluce vytvoří nakonec bytost označenou jako Übermensch, „superman, jehož vzdálenost od běžného člověka bude větší než vzdálenost mezi člověkem a lidoopem“ (10). Pak „superrasa“ těchto bytostí bude diktovat svoji vůli slabým a bezcenným.

Široké masy Němců (včetně vědců i čelných představitelů církví) pak přijaly sociální darwinizmus, protože jej považovaly za vědecky správný. Bergman připojuje sarkastickou poznámku: „A o jakou větší autoritu než o vědu mohli rasisté opřít své názory?“ (11)

Hitler ospravedlňoval svůj rasizmus poukazem na darwinizmus. Napsal, „Silnější musí vládnout, a nepářit se se slabším, neboť to by znamenalo obětování vlastní nadřazenosti. A pouze slaboch od narození může považovat tuhle zásadu za krutou, a činí-li tak, je to právě proto, že je slaboch a hlupák; neboť kdyby zmíněný zákon neřídil evoluční proces, pak by vůbec nebyl myslitelný vzestupný vývoj organického života“ (16) (zvýraznění dodáno).

Hitler pak pokračoval, „Nepřeje-li si Příroda, aby se slabší jedinci pářili se silnějšími, tím méně si přeje, aby se vyšší rasa mísila s nižší; protože v takovém případě by všechny její snahy vytvářet po stovky tisíc let evolučně vyšší úrovně bytí mohly ztroskotat“ (17) (zvýraznění dodáno).
none
15

1. 25.04.2013, 12:57

Výraz „osvietenstvo“ bol zvolený ako prejav kontrastu medzi nastupujúcim „vekom rozumu“ a temnotou stredoveku, o ktorom sa predpokladalo, že ho ovládala iracionalita a povery, autorita a tradícia. Pred osvietenstvom mali výchova a vzdelávanie všade formu odovzdávania hotových právd, prijímaných od autorít, z rúk do rúk, z generácie na generáciu. Osobitne to platilo o mravnej výchove. Od detí, ba aj od dospelých, sa vyžadovalo, aby viac-menej nekriticky prijali náboženské morálne zásady.
<br...

26.04.2013, 15:09
Čiastočný kladný význam osvietenstva treba uznať, teda ak sa s tým nezachádza do extrému. To iste. Toto sú teisti osvietenci alebo teisti, ktorí osvietencov inšpirovali: I. Kant, B. Pascal, J. Locke, G. Leibniz, R. Descartes, I. Newton. Aj samotný Gelileo Galilei bol teista, nie naturalista ateista. V oblasti kresťanstva išlo vtedy o to, aby bolo viac "humanizované" a pod. Ateista naturalista môže interpretovať osvietenstvo inak ako teista. Aj osvietenec I. Kant bol teista. "Mravný zákon v sebe" považoval za jeden z dôkazov existencie Boha. V živote má význam nielen rozum, lež aj cit. S tým, čo je mravné alebo nemravné v oblasti sexuality, je to možno komplikovanejšie. "Tradične" sa za mravný pokladá iba heterosexuálny vzťah, pričom sa ponúka otázka, čo s homosexuálnym vzťahom. Predošlá veta má tiež taký osvietenský ráz, nie? ;-)

Tu sú na vyváženie dva texty od historika katolíka Grzegorza Kucharczyka k témam Galileo, Bruno a poznávanie v stredoveku:
"Ešte skôr, než sa Galileo dostal do sporu s cirkevnou vrchnosťou, bol dobre známy – a to aj v pápežskom Ríme – jeho postoj, ktorým bezvýhradne podporoval Kopernikovu teóriu heliocentrickej sústavy. Tento postoj nevyvolal nijaké námietky zo strany cirkevnej vrchnosti. Prvé protesty vyjadrili jeho kolegovia, astronómovia, ktorí trvali na predchádzajúcej teórii stavby vesmíru, ktorá pochádzala od Aristotela. Práve oni boli autormi sťažností, ktoré adresovali aj inkvizičnému súdu. V roku 1616 inkvizícia zakázala Galileovi hlásať heliocentrickú koncepciu vesmíru bez toho, aby ju najskôr náležite nezdôvodnil. ...

Mnohí si tzv. Galileov prípad mýlia s upálením Giordana Bruna. Bruna predstavujú ako obeť „odporu Cirkvi voči vedeckému pokroku“. Avšak Bruna (kňaza, ktorý zanechal kňazský stav) nemôžeme porovnávať so skutočným vedcom, akým bol Galileo. Bruno sa venoval okultizmu, alchýmii a iným „paravedeckým“ disciplínam. Najzásadnejším činiteľom, ktorý spečatil jeho osud, bola jeho účasť na výlučne politickom sprisahaní, ktoré malo za cieľ zvrhnúť pápežovu vládu v cirkevnom štáte, a nie to, že bol prívržencom Kopernikovho modelu stavby vesmíru."

Viac tu odkaz

"Pripomeňme, že stredovek bol obdobím systematického pokroku poznania a vedy (aj v oblasti exaktných vied). Dodnes sa vzdelávací systém západnej civilizácie opiera o inštitúcie, ktoré vznikli – predovšetkým pod patronátom Cirkvi – v stredoveku, čiže o univerzity. Prvé univerzity vznikli začiatkom 12. storočia (Bologna). Najvýznamnejšie univerzity majú svoje korene v stredoveku. Stačí spomenúť Oxford a Cambridge, Salamanku a Coimbru, Sorbonu a Montpellier, Prahu a Krakov.
Rozvoj stredovekej vedy bol podmienený otvorenosťou doby na intelektuálny prínos antiky. Renesancia 16. storočia nebolo prvou renesanciou v dejinách európskej civilizácie. V 8. a 9. storočí máme dočinenia s tzv. karolínskou renesanciou, zatiaľ čo renesancia 12. storočia bola dobou odhaľovania veľkého prínosu antických filozofov, predovšetkým Aristotela. ...

Ako tvrdí súčasný britský historik E. Grant: „Mnohé závažné problémy, ktoré sa vynorili pred učencami v 16. a 17. storočí a ktoré zväčša úspešne vyriešili, boli duchovným dedičstvom stredoveku. Keby nebol stredovek a keby chýbala dlhá tradícia filozofie prírody na stredovekých univerzitách, v 17. storočí by nebolo o čom diskutovať. A bez podpory teológov a Cirkvi by stredoveké univerzity nemohli zaviesť do svojho vzdelávacieho programu exaktné vedy, logiku a filozofiu prírody, čo dalo počiatok dlhodobej a nepretržitej angažovanosti západnej Európy vo vedeckom myslení a problematike.“

Viac tu odkaz
none
16

15. Krištof 26.04.2013, 15:09

Čiastočný kladný význam osvietenstva treba uznať, teda ak sa s tým nezachádza do extrému. To iste. Toto sú teisti osvietenci alebo teisti, ktorí osvietencov inšpirovali: I. Kant, B. Pascal, J. Locke, G. Leibniz, R. Descartes, I. Newton. Aj samotný Gelileo Galilei bol teista, nie naturalista ateista. V oblasti kresťanstva išlo vtedy o to, aby bolo viac "humanizované" a pod. Ateista naturalista môže interpretovať osvietenstvo inak ako teista. Aj osvietenec I. Kant bol teista. "Mravný zákon v sebe"...

26.04.2013, 15:30
Nie, odvolávanie sa na tradíciu nemá nič spoločné s rozumom, teda ani s osvietenstvom.

Stredoveká tradícia filozofie prírody bola antická...
none
2
25.04.2013, 13:19
"Zásadný „projekt osvietenstva“, založiť morálku len na rozume, nevyhnutne zlyhá. Mravnosť sa nedá podložiť racionálne tak, ako si to mysleli filozofi osvietenstva. Pretože však osvietenstvo zavrhlo staré základy morálky, tradíciu a autoritu, ostala mravnosť bez akýchkoľvek základov vôbec. Tak začala morálka upadať – ako priamy dôsledok osvietenstva."

To len poukazalo na fakt, ze bola moralka cloveka postavena na hrozbe plynucej z nabozenstva.

"hoci pripúšťame, že pre mravnosť nestačí len racionálne odôvodnenie"

Tym sa chcelo povedat, ze clovek potrebuje byt nuteny k mravnosti?
Nie, nesuhlasim. Clovek je taky, akeho ho okolie sformuje. Ak je nuteny zit v nasilnom prostredi, tak bude nasilny.

Tu zaujimavy vynatok z rozhovoru s dr. Strohmom

Vieme, že keď sú deti vystavené násiliu, psychickému, telesnému alebo inému násiliu v rodine, škole, spoločnosti, časti ich mozgu upadajú. Napríklad mozgový trámec (Corpus callosum), ktorý spája obe mozgové hemisféry. Hipokampus, veľký dirigent mozgu, ktorý rozhoduje o tom, čo a kde v mozgu sa uloží. Alebo amygdala, ktorá každej informácii priradí pocity, aby ju mozog mohol ľahšie uložiť a opäť vyvolať. Tieto časti sa môžu zmenšiť až o 20 percent. To však nie je všetko. Schopnosti mozgu, napríklad tvoriť neuróny, ktoré nám umožňujú vcítiť sa do iného, alebo neuróny potrebné na uloženie nových vedomosti… Ich tvorba sa zastaví, alebo významne spomalí. V strese vznikajú nervové jedy, ktoré ničia neuróny a s nimi naučené informácie. Alebo enzýmy ako MAO (monoaminooxidáza). Hormóny, ktoré nás utišujú, serotonín a ďalšie, sa tiež zničia a začnú sa v zvýšenej miere produkovať substancie, ktoré nás robia ešte agresívnejšími. To znamená, tieto decká budú agresívne, veľmi agresívne. Nemôžu za to, sú za tým chemické procesy v ich mozgu. Vychovávame deti tak, že hlúpnu nielen tým, čo ich učíme, často sú to mŕtve informácie, ktoré sú nanič, zároveň im ničíme ich neurologické schopnosti, a tieto deti sa už nedokážu učiť. Evolúcia to používa ako pravidlo: Deti, ktoré museli vyrastať v násilníckej spoločnosti, majú väčšie šance na prežitie, ak im evolúcia odreže všetku senzibilnosť, aby sa v násilníckej spoločnosti dokázali presadiť. Aby nám vyrástli múdre a nenásilné deti, na to je násilie ten nesprávny prostriedok.
none
3

2. 25.04.2013, 13:19

"Zásadný „projekt osvietenstva“, založiť morálku len na rozume, nevyhnutne zlyhá. Mravnosť sa nedá podložiť racionálne tak, ako si to mysleli filozofi osvietenstva. Pretože však osvietenstvo zavrhlo staré základy morálky, tradíciu a autoritu, ostala mravnosť bez akýchkoľvek základov vôbec. Tak začala morálka upadať – ako priamy dôsledok osvietenstva."

To len poukazalo na fakt, ze bola moralka cloveka postavena na hrozbe plynucej z nabozenstva.

"hoci pripúšťame, že pre mravnosť...

25.04.2013, 13:24
Paul Kurtz v Etike humanizmu racionálne zdôvodňuje morálku, a jeho život svedčí o tom, že taká morálka, akú obhajoval, nezlyhala.

A rovnako proti názoru, že nevyhnutne zlyhá, svedčia morálne životy mnohých ďalších humanistov.

odkaz
none
8

2. 25.04.2013, 13:19

"Zásadný „projekt osvietenstva“, založiť morálku len na rozume, nevyhnutne zlyhá. Mravnosť sa nedá podložiť racionálne tak, ako si to mysleli filozofi osvietenstva. Pretože však osvietenstvo zavrhlo staré základy morálky, tradíciu a autoritu, ostala mravnosť bez akýchkoľvek základov vôbec. Tak začala morálka upadať – ako priamy dôsledok osvietenstva."

To len poukazalo na fakt, ze bola moralka cloveka postavena na hrozbe plynucej z nabozenstva.

"hoci pripúšťame, že pre mravnosť...

25.04.2013, 13:37
> "Zásadný „projekt osvietenstva“, založiť morálku len na rozume, nevyhnutne zlyhá. Mravnosť sa nedá podložiť racionálne tak, ako si to mysleli filozofi osvietenstva.

Mravnosť musí vždy vychádzať z nejakej nespochybniteľnej hodnoty, ktorú subjekt uznáva. Ak je to napr. rozumnosť, tak argument za mravnosť sa dá odvodiť takto: V nemravnom svete neexistuje rozumnosť, nemravný svet je rozumu nepriaznivý. Ak však niekto neuznáva racionalitu ako hodnotu, nemožno na základe tejto hodnoty uňho mravnosť stavať.

> Pretože však osvietenstvo zavrhlo staré základy morálky, tradíciu a autoritu, ostala mravnosť bez akýchkoľvek základov vôbec.

Tradícia sama o sebe neimplikuje mravnosť; tradícia môže byť aj nemravná (napr. tradičné rituálne obete). Autorita môže byť aj zlá a nemravná, tiež tu nie je žiadna garancia mravnosti vychádzajúcej z autority. Akurát tak strach pred autoritou môže spôsobiť poslúchanie, v takom prípade sa však o zvnútra motivovanej mravnosti hovoriť nedá.

> Tak začala morálka upadať – ako priamy dôsledok osvietenstva."

Osvietenstvo (rozum vôbec) sám svojou existenciou mravnosť predpokladá.

> To len poukazalo na fakt, ze bola moralka cloveka postavena na hrozbe plynucej z nabozenstva.

Náboženstvo ako také nie je základom morálky. Ak je, odvoď mi, ako z náboženstva vyplýva morálka.

> "hoci pripúšťame, že pre mravnosť nestačí len racionálne odôvodnenie"

Stačí, viz prvý bod.

> Tym sa chcelo povedat, ze clovek potrebuje byt nuteny k mravnosti?

Mravnosť z donútenia nie je mravnosť, ale vynútené chovanie. Mravnosť je len to, pre čo sa človek rozhodne "interne".

> Deti, ktoré museli vyrastať v násilníckej spoločnosti, majú väčšie šance na prežitie, ak im evolúcia odreže všetku senzibilnosť, aby sa v násilníckej spoločnosti dokázali presadiť. Aby nám vyrástli múdre a nenásilné deti, na to je násilie ten nesprávny prostriedok.

Preto sa za cestu k rozumnej spoločnosti považuje peaceful parenting, tj. mierumilovné rodičovanie, tj. zbavené manipulácie a strachu z trestu. Potom sa nám vyvinú úprimné a múdre deti a nie duševní kripli, ako napr Lemmy (= Vlado).
none
9
25.04.2013, 15:28
8
"duševní kripli, ako napr Lemmy (= Vlado)" Bingóóó´.
👍: Romanov
none
11
25.04.2013, 17:51
Biblia podla mna nemala v zaujme "osvecovat" ludi, ked ich najhlbsimi myslienkami mohli byt: "týý, a teba mozem zjest, ci nie?". Nabehnite do romskej osady a zacnite vysvetlovat o dolezitosti kvantovej teorie, a snazte sa pochopit, co to vlastne znamena, ze vsetko potrebuje akesi predpoklady. Rozpoznate, ze neexistuje nic spravne, ale len vhodne. Vhodne je VIAC ako spravne. Vhodnost ma na VIAC ako pravda. Vyvoj neexistuje bez vhodnosti, ako ani neexistuje kon, ktory by usiel 10 km, bez toho, ze by usiel meter (vlastnymi silami). No, to len tak na okraj. 🙂
👍: elemír
none
13
26.04.2013, 07:06
Stále tvrdím, že biblia a evanjelium sú napísané tak, aby ich pochopilo podľa posledných štatistík len asi 15% ľudí. Zhodou okolností sa odhaduje aj 15% vyššej inteligencie v rozvinutých krajinách, avšak demokracia je o množstve a tak sa väčšinou vyššia inteligencia len málokedy dostane k moci. Samozrejme že tých 15 a 15 ni je to isté.
Vždy si treba uvedomiť najprv, komu patrí tento svet, v ktorom žijeme a o čom to vlastne je, ale to platí len pre tých 15%.
none
14

13. elemír 26.04.2013, 07:06

Stále tvrdím, že biblia a evanjelium sú napísané tak, aby ich pochopilo podľa posledných štatistík len asi 15% ľudí. Zhodou okolností sa odhaduje aj 15% vyššej inteligencie v rozvinutých krajinách, avšak demokracia je o množstve a tak sa väčšinou vyššia inteligencia len málokedy dostane k moci. Samozrejme že tých 15 a 15 ni je to isté.
Vždy si treba uvedomiť najprv, komu patrí tento svet, v ktorom žijeme a o čom to vlastne je, ale to platí len pre tých 15%.

26.04.2013, 07:17
Uz som cosi podobne pocul. Len tie percnta su, este nizsie, su na urovni promile, ci este menej.
Mozno to je manual, pre vyvolenych.
none

najnovšie príspevky :

prevádzkuje diskusneforum.sk kontaktuj správcu diskusného fóra vytvoril dzI/O 2023 - 2024 veľkosť : 133 947 B vygenerované za : 0.139 s unikátne zobrazenia tém : 36 411 unikátne zobrazenia blogov : 543 táto stránka musí používať koláčiky, aby mohla fungovať...

možnosti

hlavná stránka nastavenia blogy todo

online účastníci :

hľadanie :

blog dňa :

odkaz Možno si myslíš, že programovanie je náročná činnosť a vyžaduje si nejaké špeciálne zručnosti... Ale nie je to celkom tak... Snáď každý z nás denno-denne programuje a ani si to neuvedomuje... Chceš ...

citát dňa :

Keďže sme sa tu už narodili, naučme sa tu aj žiť.