Je tam iné evanjelium a keďže je práve to podstatné pre spásu a to jedine skrze vieru, tak viera v katolícke učenie a jeho praktizovanie, vedie ľudí do zahynutia. Viera v učenie KC, nie je vierou v Božie Slovo – Boha, ale vo vlastné ustanovenia a tradície KC. Skrývať podstatu učenia KC peknými slovami, je súčasťou zvodu tejto cirkvi, ktorá sa navonok začala tváriť ústretovo s ekumenickými aktivitami voči ostatným cirkvám a vydávať spoločné vyhlásenia štylizované tak, aby zakrývali priepastné doktrinálne rozdiely. To je potrebné povedať, aby sa touto cirkvou, nedali zviesť aj ostatní. Kniha Exodus 23:2 Nebudeš nasledovať mnohých, pretože ich je mnoho, ...
Schádzať sa pod heslom: Hľadajme to, čo nás spája – zjednocuje, no súčasne nehľadať Pravdu Božiu, teda to, čo je jadrom evanjelia Ježiša Krista, ktoré je podstatné pre spásu, ale hľadajú to, čo je nepodstatné. To je širokou cestou, ktorá vedie do zahynutia. Svätý Duch zjednocuje v Slove Božom! Láska Božia ide vždy s Pravdou Božieho Slova a nikdy nie bez neho. V klamstve niet Lásky Božej, ale len pokrytectvo. Vládnutie Svätého Ducha a to bez Pravdy Slova evanjelia Ježiša Krista, alebo namiesto Slova, je nemysliteľné. Mnohí hovoria o Kristovi, ako o najvyššej autorite, no súčasne odmietajú autoritu jeho Slova. No Kristus vládne v Slove a skrze Slovo, a nikdy nie bez neho. On je to Otcove Slovo, ktoré sa stalo telom a prebývalo medzi nami.
Ján 6:63 ...Slová, ktoré vám ja hovorím, sú duch a sú život.
Mnohí vytvárajú rôzne ekumenické a charizmatické spoločenstvá a hľadajú jednotu v nepodstatných veciach pre spásu. No a to, čo je podstatné pre spásu – Slovo Božieho evanjelia, tak to zámerne ignorujú a zamlčujú, lebo to nás vraj rozdeľuje a je im to nepohodlné. Ide tu o vytváranie nejakej zážitkovej jednoty, ako je to vidieť v moderných evanjelikálno - charizmatických zhromaždeniach. Je to, ako na nejakom koncerte populárnej hudby. Všetci sa zabávajú, no nikomu nejde o pravdu, ale o zážitok. Ak nestoja pevne v Slove Božom, tak prichádza zvod!
Pri mnohých ekumenických aktivitách sa zamlčujú rozdiely v chápaní – čo je to ospravedlnenia z viery, teda zamlčujú sa rozdiely v chápaní jadra evanjelia. Zamlčujú sa priepastnú rozdiely v chápaní, čo je to znovuzrodenie z Boha a to vraj preto, lebo by im to narušilo tú ich jednotu. Hovoriť neustále o Láske Božej a nepovedať, že láska Božia, ide vždy s Pravdou Božieho Slova a nikdy ináč, ignorovať a zamlčovať túto Pravdu, je súčasťou nesmierneho zvodu.
Vytvárať spoločné vyhlásenia a oznamovať, že všetci predsa veríme v ospravedlnenie Božou milosťou a to skrze vieru, no súčasne ďalšie objasňovanie toho, čo to znamená a ako sa to chápe v jednotlivých cirkvách, je už nepodstatné? Potom je to na zváženie, čo sa týmto sleduje. Aby sa teda neukázala priepastná doktrinálna rozdielnosť v chápaní, tak vzniká nejaká formálna jednota s KC. KC to chápe, ako nedokonalé spoločenstvo s rôznymi reformovanými cirkvami a dúfa v postupné zdokonaľovanie tohto spoločenstva a teda spájanie, aby sa zacelila rana spôsobená rozkolom a reformáciou. Je jasné, že KC tým myslí postupné uznanie pápeža, ako zástupcu Krista – Boha na zemi.
Kontinuita KC s rannými cirkvami a zbormi sa už dávno stratila a stratilo sa aj chápanie všeobecnosti a to v rámci všetkých kresťanských cirkví, ktorí v pravde nasledujú Krista. Túto všeobecnosť všetkých cirkví prevzala jedna cirkevná Inštitúcia, ktorá samu seba prehlási za jedinú , v ktorej je vraj cirkev Kristova a ktorú, ako jedinú založil Kristus, lebo vraj iba takáto KC, má trvalú historickú kontinuitu a iba v nej sú vraj prítomné všetky zložky ustanovené Kristom. Týmto svojím tvrdením popiera význam pojmu – všeobecnosť a ignoruje Boží pohľad na to, kto všetko, tvorí cirkev Kristovu.
Ak KC tvrdí, že iba v nej jedinej, je cirkev Kristova, tak je jasné, že nevidí spásu mimo takúto KC. Potom je jasné aj to, načo jej slúži ekumenická spolupráca s ostatnými reformovanými cirkvami a navonok sa tváriť ústretovo.
