Umelé oplodnenie je odporný masaker a vražda, pretože prebytočné embryá sú tam zabíjané a tiež robia sa na nich šialené vedecké experimenty!

Aké odporné a šialené vedecké experimenty sa stvárajú s prebytočnými ľudskými embryami z umelého oplodnenia je naozaj šokujúce!

Tri milióny zabitých ľudských embryí počas uplynulých dvadsiatich rokov. To len v Británii, kde sa vedie akási štatistika. Z iných krajín ju nemáme, ale môžeme si ich predstaviť v krajinách podobne vedecky vyspelých, takže celosvetovo pokojne desaťnásobok. Nie sú to embryá zabité potratmi, ale vedeckými experimentmi umelého oplodnenia známeho pod skratkou IVF. "In vitro fertilisation". Laboratórne výroba detí v skúmavkách.

Tie prebytočné či nedokonalé embryá sa hádžu do odpadkov, zmrazujú k budúcim pokusom, alebo rovno odovzdávajú k ďalšiemu všelijakému genetickému kríženiu. Tak v laboratóriách vznikajú kreatúry, ktorým lekári hovoria hybridy, cybridy a chiméry. Hybridy sú zvieracie vajíčka oplodnené ľudským semenom, cybridy sú ľudské jadra vložená do zvieracích buniek a chiméry sú ľudské bunky primiešané do zvieracích embryí.

Vraj v záujme hľadania liečby všelijakých nevyliečiteľných chorôb. Ktoré sme ani nemuseli mať, keby sme vedeli žiť.

To už sme sa vážne zbláznili?

ČLOVEK ALEBO GOLEM?
A dalo by sa vlastne zapochybovať, či sú to skutočne embryá ľudské alebo nejaké golemové. Golem je hebrejské meno umelého človeka je to len nejaký mechanický, bez ľudskej duše. Tú mohol vkladať len Boh sám do láskyplného splynutia muža a ženy.
Golem je samozrejme nezmysel, ale niečo podobné vie vytvoriť aj dnešná veda. Namieša do skúmavky spermie s vajíčkom, okorení to trochou hormónov a zmení sa na živé ľudské embryo. To sa potom vloží do neplodnej ženy, ktorú tým oplodní a premení sa v mimino. (Veľmi amatérsky popísané). Vymyslel to manchesterský profesor Edwards s prvým výsledkom v roku 1978, ale nobelovku za to dostal až v roku 2010. Asi sa čakalo, či jeho skúmavkovej deti budú normálnymi ľuďmi. Sú. A dedia genetické vlastnosti darcov spermií a vaječníkov. Náboženský pohľad by mohol namietnuť, že im môže chýbať niečo duchovného, pretože neboli počaté priamou fyzickou láskou.

No a navyše sa nie každé takéto embryo podarí. Presnejšie povedané sa podarí len máloktorej. Za dvadsať rokov sa ich v Británii podarilo asi sto tisíc. To síce znie ako gigantický úspech ľudského génia na ceste k božstvu, pre ktoré tvoriť človeka je tou hlavnou z vlastností Bohu pripisovaných. Popri tých sto tisíc sa ich tri milióny nepodarilo. Boli to všetko embryá znateľne žijúce, ale nejakým rozhodnutím niektorého gynekológa či gynekologičky nevhodné pre účel transformácie v ľudské dieťa. Alebo sa ich jednoducho vytvorilo tridsaťnásobne viac než ich bolo treba. Sú to teda ľudia alebo golemovia? Začína ľudský život počatím (i skumavkovým) alebo až rastom v matke? Všetky poznatky modernej genetiky i biológie svedčia, že ľudské embryo je už od počatia ľudskou bytosťou.

zdroj: Embrya zabitá vědeckými experimenty umělého plození. Nehrajme si na Boha
Autor: Benjamin Kuras


Postoj Cirkvi k asistovanej reprodukcii a ochrana života

Predchádzajúce riadky nás informovali, že v priebehu zákroku dochádza k stratám príliš veľkého počtu embryí, ktoré sa stávajú prebytočnými a sú zmrazené alebo použité pre výskum. Treba si tu uvedomiť, že ide o novú formu potratu, ku ktorej dochádza nie pre odmietanie dieťaťa, ale v dôsledku snahy mať dieťa za každú cenu. Niekedy moralisti argumentujú princípom dvojitého efektu. Avšak pri IVF je negatívny účinok (nadbytočná tvorba embryí, ich strata a zneužitie pre pokusy) prostriedkom k dosiahnutiu pozitívneho účinku. Okrem toho sa pozitívny účinok dosahuje pomerne málokedy. Niektorí autori tvrdia, že novej splodenej bytosti nemôžeme priznať ľudskú dôstojnosť, lebo nemá žiadne vedomie a chýba jej i mozog. Alebo iní hovoria o preembryu (6-14 týždňov po oplodnení), ktorému je priznaná len neúplná hodnota.
Avšak všetky poznatky modernej genetiky i biológie svedčia, že ľudské embryo je už od počatia ľudskou bytosťou. Od rodičov dedí novú genetickú výbavu a je obdarené individualitou. Ľudské embryo je teda bytosť, v ktorej je prítomný princíp jeho ďalšieho rozvoja, rovnako ako vo všetkých živých bytostiach. Inštrukcia Donum vitae hovorí: „Dar života, ktorý Boh Stvoriteľ a Otec zveril človeku, ho vyzýva na to, aby si uvedomil jeho neoceniteľnú hodnotu a prijal zaň zodpovednosť. Tento základný princíp sa musí stať stredobodom úvahy, aby sme mohli objasniť a rozriešiť morálne problémy, ktoré súvisia s umelými zásahmi do začínajúceho sa života a do procesov plodenia.“ „Treba rešpektovať každú ľudskú bytosť ako takú a nemožno ju redukovať na obyčajný a jednoduchý nástroj pre výhody iných.“ Aj pápež Ján Pavol II. v encyklike Evangelium vitae hovorí, že život je „posvätnou skutočnosťou, ktorá je nám zverená, aby sme ju chránili so zmyslom pre zodpovednosť a priviedli ju k dokonalosti lásky a k darovaniu seba samých Bohu a bratom.“
Vo veci umelého oplodnenia sú Cirkev a katolícka morálka zamerané na dôstojnosť človeka, stvoreného na obraz Boží a obhajujú jeho Bohom dané práva, hlavne práva byť splodeným v rodine a mať otca a láskavú matku, zodpovedných rodičov.
Realizácia snáh o umelé oplodnenie môže ohroziť jednotu rodiny. Túžba po dieťati privádza niektorých manželov požiadať o darovanie mužských alebo ženských zárodočných buniek, prípadne priamo o získanie embrya. Heterogenické oplodnenie privádza do manželskej intimity tretieho, prípadne štvrtého partnera. To ohrozuje základné manželské dobro, totiž jednotu manželov. I keď obaja partneri s heterogenickým oplodnením súhlasia, predsa len dar cudzej zárodočnej bunky so sebou prináša narušenie manželskej a rodičovskej jednoty. Katechizmus Katolíckej cirkvi k tejto téme hovorí: „Techniky, ktoré vylučujú spoločné rodičovstvo zásahom osoby, ktorá nepatrí k manželskej dvojici (darovanie spermy alebo vaječnej bunky, prepožičanie maternice) sú závažne nemorálne. Tieto techniky (heterológna inseminácia a heterológne umelé oplodnenie, t. j. od iného darcu) porušujú právo dieťaťa narodiť sa z otca a matky, ktorých pozná a ktorí sú medzi sebou spojení v manželstve. Zrádzajú „výlučné právo (manželov) stať sa otcom a matkou iba jeden prostredníctvom druhého“. V ďalšom bode Katechizmus pokračuje: „Ak sa tieto techniky (homológna inseminácia a umelé homológne oplodnenie) používajú vnútri manželského páru, sú možno menej škodlivé, ale ostávajú morálne neprijateľné. Oddeľujú totiž pohlavný úkon od úkonu plodenia. Akt, ktorý je základom existencie dieťaťa, už nie je aktom, ktorým sa dve osoby navzájom dávajú, ale aktom, ktorý zveruje život a identitu embrya moci lekárov a biológov a zavádza nadvládu techniky nad počiatkom a osudom ľudskej osoby. Takáto nadvláda je svojou povahou v rozpore s dôstojnosťou a rovnosťou, ktoré majú byť spoločné rodičom i deťom. Plodenie je z morálneho hľadiska pozbavené svojej vlastnej dokonalosti, keď nie je chcené ako ovocie manželského aktu, čiže osobitného úkonu spojenia manželov... Jedine rešpektovanie spojitosti medzi významami manželského úkonu a rešpektovanie jednoty ľudskej bytosti umožňujú také plodenie, ktoré je v zhode s dôstojnosťou ľudskej osoby.“ Jediným dôstojným miestom pre počatie novej ľudskej osoby je manželský akt a medicínsky akt si nesmie prisvojovať funkciu plodenia. „Lekár je v službách človeka a odovzdávania ľudského života: nemá poverenie disponovať nimi, ani o nich rozhodovať.“
Už v roku 1897 vyhlásila Svätá stolica umelé oplodnenie za neprístupné. V roku 1949 potvrdil Pius XII. v príhovore na kongrese katolíckych lekárov toto stanovisko. Zrejme odmietol akékoľvek oplodnenie mimo manželstva, kde spermie nepochádzajú od vlastného manžela ženy. V roku 1951 argumentoval Pius XII. v príhovore k pôrodným asistentkám ešte zreteľnejšie, že nesmie byť oddeľovaný biologický dej oplodnenia a personálna udalosť milostného aktu. Dieťa má byť plodom lásky. 22. februára 1987 vydala Kongregácia pre vieroučné otázky inštrukciu Donum vitae - Dar života o rešpektovaní začínajúceho sa ľudského života a o dôstojnosti plodenia. V nej reagovala najmä na umelé heterológne a umelé homológne oplodnenie in vitro a umelé oplodnenie prostredníctvom prenesenia spermií, o ktorých sme už hovorili vyššie. Táto inštrukcia podáva jasné stanovisko, keď hovorí: „Umelé heterológne oplodnenie je v rozpore s jednotou manželstva, dôstojnosťou manželov, s vlastným povolaním rodičov a právom dieťaťa, aby bolo počaté a prinesené na svet v manželstve a z manželstva.“ „... Je mravne neprijateľné oplodnenie ženy spermiami darcu, ktorý je inou osobou ako jej manžel a oplodnenie vajíčka spermiami manžela, pričom vajčíko nepochádza od jeho manželky.“ Ako je to však s umelým homológnym oplodnením in vitro? Zásadnú vec, ktorú treba zachovať pri homológnom oplodnení je manželský styk. Pretože „z morálneho hľadiska je plodenie pozbavené svojej vlastnej dokonalosti vtedy, keď nie je chcené ako výsledok manželského úkonu.“ Inštrukcia hovorí, že aj v prípade, že by sa poskytli všetky záruky na vylúčenie smrti ľudských embryí, pri homológnom IVF-ET dochádza k oddeleniu úkonov, ktoré sú zamerané na odovzdávanie ľudského života prostredníctvom manželského spojenia. „Cirkev je z morálneho hľadiska proti homológnemu oplodneniu in vitro. Táto technika je nedovolená sama osebe a protirečí dôstojnosti odovzdávania ľudského života a manželského spojenia, a to aj vtedy, keď sa urobí všetko, aby sa vylúčila smrť ľudského zárodku.“
Čo sa týka používania embryí ako objekty bádania, encyklika Donum vitae hovorí: „Ľudské zárodky, ktoré sa získali postupom in vitro umelým oplodnením v skúmavke, sú ľudské bytosti a nositelia práva: ich dôstojnosť a ich právo na život treba rešpektovať už od prvého okamihu ich existencie. Je nemorálne vyrábať ľudské zárodky s úmyslom, že sa budú zneužívať ako „biologický materiál“, ktorý je k dispozícii.“ „Aj zmrazovanie zárodkov, hoci jeho cieľom je zachovanie života zárodku - kryokonzervácia - je urážkou potrebného rešpektu voči ľudským bytostiam, pretože ich vystavuje závažnému nebezpečenstvu smrti alebo poškodeniu ich fyzickej integrity, alebo ich aspoň dočasne pozbavuje možnosti uchytenia sa a vývoja v matkinom lone, a uvádza ich do postavenia, ktoré dovoľuje ďalšie nedôstojné pokusy a manipulácie.“
Po všetkých týchto vyjadreniach o ochrane počatého života a o vyjadreniach proti umelému oplodneniu sa nám ponúka otázka: Povoľuje Katolícka cirkev nejaký druh asistovanej reprodukcie? Mohli by sme povedať, že inseminácia môže byť z hľadiska Katolíckej cirkvi dovolená, ak ide o odobratie spermií od muža a bezprostredné prenesenie do orgánov matky priamo pri pohlavnom stretnutí, i keď sa naruší intimita manželov. Inštrukcia Donum vitae sa k inseminácii vyjadruje nasledovne: „... v rámci manželstva je neprípustná, okrem prípadu, keď technický prostriedok nenahrádza manželský styk, ale uľahčuje ho a pomáha mu, aby dosiahol svoj prirodzený cieľ.“ Ďalšou možnosťou sú metódy, ktoré sa nedejú extrakorporálne (mimo tela). To platí zvlášť pre novú metódu GIFT (prenos gamét do vajcovodu). Pre ňu nebol vyslovený zákaz. Zrejme sa vychádza z toho, že táto metóda spadá pod pojem terapie a v zásade nevyvoláva mravnú pochybnosť. Avšak akúkoľvek inú techniku oplodnenia mimo tela matky Katolícka cirkev považuje za nedovolenú a nemorálnu.
Človek bude ďalej bádať a pýtať sa. Núdza mnohých manželov, ktorých spojenie zostalo neplodné a ktorí si prajú potomstvo, bude podnecovať stále nové úsilie o pomoc v tejto veci. Kongregácia pre náuku viery sa dokonca usiluje o podporu takýchto snáh, keď hovorí, že vedcov treba povzbudiť, aby pokračovali vo svojich výskumoch ako predísť príčinám neplodnosti a ako ju odstrániť, aby neplodné páry dospeli k plodeniu pri rešpektovaní dôstojnosti vlastnej i dôstojnosti nenarodeného plodu.

Záver
K problematike ochrany života pri asistovanej reprodukcii treba dodať už len Teologickej komisie KBS zo dňa 11. 5. 2001 o umelom oplodnení: „Metódy umelého oplodnenia človeka, ktoré nerešpektujú dôstojnosť ľudskej osoby a posvätnosť, nezastupiteľnú úlohu a jedinečný charakter manželstva, založeného na dobrovoľnom zväzku muža a ženy; metódy, ktoré počítajú s umelým vytváraním ľudských zárodkov a ich selekciou, dlhodobým zmrazením a deštrukciou, prípadne s ich použitím na účely výskumu, predovšetkým metódy oplodnenia in vitro; sú mravne ťažko pochybené a neprípustné.“

A kebys' ešte vedel, koľko miliárd embryí zomrelo výlučne s božím pričinením, tak to bys' asi nerozdýchal...

ruwolf, celý čas, čo ťa tu evidujem sa ťa chcem opýtať, prečo tie tvary s apostrofmi?

Apostrof vraj môže vyjadrovať vynechané písmenká/hlásky a mne sa taká reč občas páči.

dobre, ďakujem

No ale tvar napr. bys' ani bys sa v slovenčine nepoužíva 🙂

normálny básnický neologizmus

👍: ruwolf

Mno ja myslím, že normálny nebásnický bohemizmus

Akože nepoužíva - a ja s mojou slovenčinou robím čo?

Ty ju przníš...

Ja ju len peknučko jemnučko dopĺňam.

Hej, bohemizmami

nie, novotvarmi!

Definuj novotvar... kedy sa výmysel alebo bohemizmus stáva novotvarom?

výmysel je okamžite novotvarom, bohémizmus nie
takže povedzme, že pri skrátení "by si" na "bys' " došlo k vytvoreniu novotvaru, pri prebratí "bys" z češtiny došlo k použitiu bohemizmu

Takže sa musíme opýtať Ruwolfa, či svoje bys' prebral z češtiny, alebo skrátil slovenský výraz... a vlastne sa mýlime vo svojej hádke obaja, lebo rozhodnúť môže jedine Ruwolf... ale ako tak poznám jeho obľubu češtiny, tak ti moc nádej nedávam 🙂))

po prve cirkev je ta posledna institucia, ktora moze inym kazat co je mravne. a po dva odporny klamar :


Katolícka cirkev odmieta moderné reprodukčné metódy asistovanej reprodukcie, pretože pri nich dochádza k zničeniu ľudských embryí.
Odporcovia umelého oplodnenia a predimplantačnej genetickej diagnostiky tvrdia, že všetky ľudské embryá majú právo na život, aj tie poškodené. Pritom ak sme dnes schopní pomocou predimplantačnej diagnostiky rozlíšiť medzi geneticky poškodenými a nepoškodenými embryami „počatými“ v skúmavke, nerobíme nič iné, než že len využívame naše poznatky na to, aby sme obrátili neprajnosť genetickej rulety v náš prospech, aby aj ľudia s poškodenými génmi mohli mať zdravé deti. Nesúhlasím s tými, ktorí tvrdia, že nemáme na to právo, pretože v dôsledku toho zabijeme iné ľudské embryá v skúmavke, keď ich neimplantujeme do maternice.
Navyše si myslím, že nie je správne o týchto embryách hovoriť ako o embryách. Ľudia si automaticky pojem ľudského embrya spájajú s predstavou malinkého človiečika v lone matky, ale v skutočnosti ide o guľôčku ľudských buniek. Súhlasím s tými odborníkmi, ktorí navrhujú pre rané ľudské embryá používať termín proembryo, alebo pre-embryo.

Vysvetlíte tento pojem?
Z biologického hľadiska je rané embryo akási kolónia ľudských embryonálnych buniek, z každej z nich môže za určitých okolností vzniknúť celý nový jedinec. Všetci na počiatku svojho vývoja sme potenciálne dvoma, štyrmi, možno až ôsmimi jedincami. Vo veľkej väčšine prípadov sa však táto možnosť nenaplní a zhruba v štrnástom dni vývoja sa premení na potencialitu jedného človeka. Od tohto momentu embryológovia vedia, že už nemôžu vznikať dvojčatá. Uvedomme si, o aký zázračný fenomén života tu ide! Len si predstavme, že by sa dalo z jednej štvrtiny či osminy súčiastok vyrobiť celé auto. Vedci túto vlastnosť buniek označujú ako totipotencialita.

Nejde práve o toto zástancom ochrany života od počatia, že sa z každého embrya môže vyninúť človek?

A sme pri jadre veci. Najnovšie vedecké bádania totiž ukazujú, že totipotenciálne sú zrejme všetky bunky nášho tela, nie len embryonálne. Japonskí vedci nedávno zistili, že je možné ľubovolnú dospelú bunku, napríklad kožnú, takpovediac „resetnúť“ a tým ju vrátiť naspäť v čase do štádia embrya. Takéto bunky nazývajú indukované pluripotentné kmeňové bunky (skratka iPSC). To znamená, že každá ľudská bunka (s výnimkou tých, čo nemajú bunkové jadro) má potenciál stať sa novým človekom. Znamená to, že budeme teraz ochraňovať všetky bunky nášho tela? To by bolo absurdné – len si uvedomme, koľko ľudských buniek zabijeme, keď sa ráno učešeme. To by sme všetci boli masovými vrahmi.

Čítajte viac: odkaz

👍: ruwolf