Ten slovanský nacionalizmus v článku nie je veľmi odôvodnený, keďže uctievanie predkov je akýsi primitívny kult blízky viacerým rôznym etnikám v starších dobách. Napr. v Číne: "Preto nás neprekvapuje, že v Číne bolo a je jednotnou a najdôležitejšou náboženskou aktivitou uctievanie predkov, klaňanie sa predkom zo strany otca, počínajúc jeho rodičmi. Zmienky o uctievaní predkov nachádzame v najstarších záznamoch o čínskom náboženstve a uctievanie predkov je základným spojivom v čínskom pohľade na svet ako celistvý živý organizmus, v ktorom všetko so všetkým súvisí."
odkaz
E. Fromm (1950) to zaraďuje medzi iné primitívne kulty: "uctievanie predkov, totemizmus, fetišizmus, ritualizmus, kult čistoty a ďalšie."
Je to zvyk preukazovať poctu mŕtvym predkom a uctievať ich (obradne alebo inak) v presvedčení, že môžu pomôcť alebo uškodiť živým, a preto ich treba uzmierňovať.
Ide zrejme o formu špiritizmu, čo je viera v záhrobný život duchov zomrelých a v možnosť dorozumenia s nimi prostredníctvom médií (prostredníkov). Špiritisti robia pokusy zhmotniť duchov zomrelých na seansách pomocou rôznych praktík (stolčeky)." Toto iste nemožno odporučiť ako vhodné uctievanie a pod.
Je pravda, že Biblia odmieta špiritizmus aj uctievanie predkov, komunikáciu s mŕtvymi a pod. To je však niečo iné ako úcta k rodičom, alebo napríklad sviatok "dušičiek" a zádušná omša za zosnulých. Pri "dušičkách" nejde o uctievanie predkov, skôr o spomienku na blízkych ľudí, ktorých sme poznali, zažili s nimi niečo, a ktorí už nie sú medzi nami. Môžeme si na nich spomenúť, veriaci sa môžu pomodliť za to, aby našli večný mier a pod.
Ef 6, 2-3: "Cti svojho otca i matku, to je prvé prikázanie s prisľúbením: Aby ti dobre bolo a aby si dlho žil na zemi." Podobne Pr 23,22: "Poslúchaj svojho otca, ktorý je ti rodičom, a nepohŕdaj svojou matkou na jej staré dni!" Alebo 1Tim 5, 4: "Ale ak má niektorá vdova deti alebo vnúčatá, nech sa predovšetkým ony učia mať úctu voči svojej rodine a odplácať rodičom svoj dlh, lebo to je milé pred Bohom." Toto sú zásady vo vzťahu k rodičom, pokiaľ sú nažive. Asi o to ide, aby ľudia preukazovali úctu a lásku rodičom, pokiaľ žijú, nie až po ich smrti. Avšak nejako vyhľadávať kontakty s tou dušou, dušami mŕtvych, s duchmi a pod., nie je správne. Treba rozlišovať medzi týmto svetom a tamtým a žiť tu. Nechať "mŕtvych" na pokoji. Je riziko, že dôjde v skutočnosti namiesto toho ku kontaktu so zlými duchmi, démonmi, čo môže mať negatívne následky. Modliť by sa mal človek len k Bohu, Ježišovi, čo je spojené s uctievaním, niektoré cirkvi pripúšťajú modlitbu i k Božím anjelom (Michal, Gabriel...) alebo k nejakému svätcovi, panne Márii a pod. Je tam už i ten kresťanský duch, čo v starých pohanských kultoch chýbal. Možno také zdravé oddelenie sa od rodičov a predkov je tiež podmienkou psychickej dospelosti, samostatnosti.
