Lemmy znie to šialene . Ale na druhej strane rusi cenzurujú dnes už 2/3 internetu
Je to návrh štátne dumy
Vlastná sieť má Rusov ochrániť pred kyberútokom zvonku. Kritici upozorňujú na možné posilňovanie kontroly a cenzúry.
Rusov už onedlho čaká niekoľkohodinová odstávka od globálnej internetovej siete. Ich politici chcú totiž otestovať izolovaný ruský internet, ktorý má krajinu ochrániť od kyberútoku zvonku.
Návrh zákona, ktorý má podľa Štátnej dumy v prípade výnimočnej situácie zachovať v Rusku vlastné internetové spojenie, poslanci v uplynulom týždni schválili v prvom čítaní. Čaká ho však ešte prepracovanie.
Podľa šéfky komisie pre informačnú politiku vo Federálnej rade a jednej z predkladateliek novely zákona Ľudmily Bokovej sa Rusko potrebuje pripraviť na možnosť, že by ho niekto chcel odstrihnúť od globálnej infraštruktúry.
„Prevedenie úplnej kontroly RuNetu v Rusku je nevyhnutné pre našu národnú bezpečnosť,“ citoval Bokovú web Meduza.
Zapojený aj exagent KGB
Zaujímavosťou je, že v trojici predkladateľov zákona sa objavuje aj meno Andreja Lugovoja, prominentného člena Dumy a bývalého agenta KGB.
Jeho meno, pripomína moskovská korešpondentka The Daily Beast, vo Veľkej Británii spájajú s vraždou bývalého špióna Alexandra Litvinenka, ktorého v roku 2006 v Londýne otrávili rádioaktívnym polóniom.
„Je dobre známe, že Lugovoj zastupuje pohľad ‚silovikov‘. Zakaždým, keď navrhuje legislatívny projekt, členovia parlamentu vedia, že ide o myšlienky, ktoré sa zdieľajú v Lubianke, centrále Federálnej bezpečnostnej služby,“ píše.
Zálohy pre cesty k webom
Moskva, informuje web Vice News, už medzičasom zaviazala poskytovateľov internetových služieb, aby modernizovali systémy - a to tak, že presmerujú internetovú prevádzku na servery vo vnútri krajiny.
Tie má spravovať federálna služba pre telekomunikácie Roskomnadzor, medzi ktorej právomoci od roku 2012 patrí aj to, že rozhoduje, ktorý web sa v Rusku dostane na čiernu listinu. V minulosti naň zaradzoval aj stránky kritikov Kremľa, v roku 2014 zablokoval napríklad blog Alexeja Navaľného.
Súčasťou plánuje je aj to, že si Rusi vytvoria vlastnú verziu DNS systému (systém domén, cesta, vďaka ktorej sa počítače môžu spojiť s vyhľadávanými stránkami, pozn. red).
Momentálne na ne dohliada 12 organizácií, no ani jedna z nich nemá sídlo v Rusku.
Ruské úrady už zálohy pre DNS vytvorili, testovali ich v roku 2014, potom znovu v roku 2018, uvádza Vice News.
Čínska a iránska cesta?
Hoci ruské autority tvrdia, že sa zákonom snažia chrániť kyberpriestor krajiny, kritici upozorňujú, že môže ísť o snahu vyberať sa čínskou cestou - Čína svoj Veľký Firewall začala budovať už pred 20 rokmi - a RuNet môže uľahčiť sledovanie a cenzúru.
Podľa niektorých k tomu ruskú vládu núti aj možná hrozba sociálnej nestability.
„Kremeľ chce využiť čínsku a iránsku skúsenosť a premeniť Rusko na necivilizovaný štát. Ale opozícia len tak nesedí. My tiež študujeme skúsenosti čínskej a iránskej občianskej spoločnosti, dnes vieme, ako organizovať protesty aj bez Facebooku,“ povedal pre The Daily Beast Ilja Jašin, poslanec moskovského zastupiteľstva, ktorý pred časom organizoval protesty proti nelegálnej likvidácii odpadu a používaniu chemických látok na roztápanie snehu.
Pokus v najbližších týždňoch
Rusi by sa mali pokusne od zahraničného internetu odstrihnúť do 1. apríla, presný termín známy nie je. Skúška by mala preveriť, či dáta ruských občanov a organizácií zostanú vo vnútri ruského systému.
Táňa Lokotová z Dublin City University, ktorá sa špecializuje na slobodu médií na Ukrajine a v Rusku, hovorí, že pôjde zároveň o test, ako zareaguje ruská spoločnosť.
„Mnohí Rusi veria, že ich národná bezpečnosť je problémom a vyžaduje nejaké opatrenia. Nie všetci z toho budú nešťastní. No tí, ktorí už teraz protestujú proti sprísňovaniu zo strany štátnej kontroly, budú protestovať ešte hlasnejšie,“ cituje Lokotovú web Rádia Slobodná Európa.
Protesty však nezaznievajú len od aktivistov.
Nadšení nie sú podľa Lokotovej ani niektorí hráči na trhu, pre ktorých môže budovanie novej infraštruktúry znamenať nechcené výdavky. To sa následne môže odraziť v cenách služieb, no aj tom, že v Rusku sa nebude chcieť investovať potenciálnym podnikateľom spoza hraníc.
Koľko to bude stáť?
Testovať RuNet budú operátori, ktorí majú zistiť potenciálne hrozby, a čo bude treba ešte zapracovať do zákona, aby bol program udržateľný. Časť z nich však poukázala na to, že nápad prináša viacero otáznikov.
Keď v decembri k návrhu zasadala pracovná skupina s názvom Svjazy a IT, podľa webu RBK upozorňovala napríklad, že zákon môže viesť k „narušeniu fungovania internetu“.
V takom prípade by muselo Rusko telekomunikačným operátorom zaplatiť kompenzácie vo výške 134 miliárd rubľov (1,8 miliardy eur) - každý rok.
Hoci senátori podľa RBK sľubujú, že zariadenia operátorom zadotujú, predstaviteľ spoločnosti VimpelCom poznamenal, že aj tak budú mať náklady: len inštalovanie serverov, ktoré vyžaduje implementácia zákona, by ich malo stáť 500 miliónov rubľov (6,7 miliónov eur).
Autori legislatívy rátajú s tým, že ich internet bude stáť približne 20 miliárd rubľov, teda 270 miliónov eur. Podľa Interfaxu do ochrany ruského internetu už v rozpočte vyčlenili prvé necelé dve miliardy rubľov (24 miliónov eur).
odkaz
