Túžby a želania

Prečo matky tak často bránia svojim dcéram, aby prekročili to, čo ich sami naučili a šli ďalej ako šli ony samé? Je to psychologický fenomén: iného človeka sme ochotní akceptovať do tej miery, do akej akceptujeme samých seba. Teda akceptovať u druhého túžby a želania odlišné od tých našich, nám dovolí fakt, že akceptujeme túžby a želania nás samých. Ak sme ich potlačili, odhodili, vzdali sa ich pre čokoľvek, vždy znovu sa nám vrátia, ak vidíme človeka, ktorý sa ich nechce vzdať, nechce obetovať a nechce potlačiť. Prečo? Ak to dokáže, zrúti mýtus o nás samých, že sme nemali na výber, že sme niečo museli, že sme volili menšie zlo... Udržať takýto mýtus nás stojí príliš veľa síl, aby sme riskovali, že nám ho niekto svojou odvahou zničí. Niekto, kto mal rovnaké východiskové body ako my, pretože sme ich samé vytýčili. Predsa nás naša vlastná krv nemôže teraz degradovať na neschopných, spochybniť celú našu výchovu (o tom, ako sa „musí“ a nie „smie“), nemôže zrútiť náš systém, na ktorom stál náš pocit, že žijeme najlepšie ako vieme! Toto je najčastejší dôvod, prečo sa nedočkáme solidarity od mnohých žien.