Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  rôzne  téma
kategórie:  

TUPOLEV TU-144 KONTRA CONCORDE:

10
reakcií
101
prečítaní
Tému 5. októbra 2019, 13:07 založil F=G.m1.m2/r^2.

podobné témy:

názov témy
posledná
reakcií
11. 10. 2017
49
26. 09. 2015
16
13. 04. 2011
44
 
 


1.
označiť príspevok

F=G.m1.m2/r^2 muž
   5. 10. 2019, 13:07 avatar
TRAGICKÝ SÚBOJ O NAJRÝCHLEJŠIE LUXUSNÉ DOPRAVNÉ LIETADLO

60. roky 20. storočia boli nielen obdobím napätia medzi USA a ZSSR počas studenej vojny, ale aj obdobím príchodu veľkého množstva technických noviniek, ktoré mali zmeniť svet na miesto, ktoré si dovtedy mohli bežní ľudia predstaviť len vďaka sci-fi knihám a filmom. Obdobím takejto „modernizácie“ prechádzalo nielen vojenské, ale aj civilné letectvo. Inžinieri prichádzali s čoraz odvážnejšími nápadmi a lietadlá sa pomaly stále zväčšovali a zrýchľovali. Práve vtedy sa začal súboj medzi Veľkou Britániou a Francúzskom na jednej strane a ZSSR na strane druhej. Tragický súboj o najrýchlejšie luxusné dopravné lietadlo.

TU – 144

Vytvorením nadzvukového dopravného lietadla bola v roku 1962 poverená konštrukčná kancelária Alexeja Tupoleva, syna slávneho konštruktéra Andreja Tupoleva. Poverenie prišlo od samotného Nikitu Chruščova, predsedu ÚV KSSZ. Dôvod bol v podstate jednoduchý. Vo Veľkej Británii začali s vývojom nadzvukového dopravného lietadla, ktoré by dokázalo letieť rýchlosťou 2000 km/h. Myšlienka, že by ZSSR predbehol Západ nielen časovo, ale aj väčšou rýchlosťou a veľkosťou lietadla, bola lákavá. Navyše, ZSSR bol veľkou krajinou a skrátenie najdlhšieho vnútroštátneho letu, ktorý si vyžadoval tri medzipristátia, a neskôr trval až osem hodín bez medzipristátia. Keďže tu bol veľký potenciál na stavbu takéhoto lietadla, konštruktéri sa ihneď pustili do práce. V kódovom označení NATO sa výsledok ich práce nazýva “Charger”. Krídla, ktoré neustále testovali v aerodynamických tuneloch, boli vyrobené z hliníkových zliatin. Na súčasti namáhané teplom boli použité titánové zliatiny a nehrdzavejúca oceľ. Pri konštrukcií sa použilo zaujímavé riešenie, a to nasadenie „kačacích plôch“, teda prídavných krídeliek k prednej časti trupu lietadla. Tým sa zvýšila stabilita pri vzlete a pristátí. Problémom však bol motor. Spočiatku sa v lietadle využíval Kuznecov NK-144. Ten však mal pre prídavné spaľovanie príliš vysokú spotrebu a bol veľmi hlučný. Moderné verzie dosiahli chabé výsledky, a tak ako najlepšie riešenie sa ukázal motor Kolesov RD-36-51, ktorý sa vyvíjal od roku 1964. Súboj naberal na obrátkach a svoj vrchol dosiahol v roku 1968. 31. decembra, takmer 2 mesiace pred prvým vzlietnutím Concorde, vzlietol prototyp TU – 144. ZSSR v podstate porazil Veľkú Britániu. Svoje prvenstvo si Sovieti poistili 5. júna 1969, keď lietadlo ako prvé na svete prekonalo rýchlosť zvuku, a 15. júla, keď bol prekonaný Mach 2. Pri týchto letoch sedeli piloti netradične na vystreľovacích sedadlách. Pri komerčných letoch sedadlá zmizli, ale vždy bol v kabíne kapitánom jeden zo skúšobných pilotov. Rýchlosť 2430 km/h Concorde nikdy neprekonal. Dolet bol na začiatku 3500, neskôr až 6500 km. Problémy však nedali na seba dlho čakať. Vznikli v súvislosti s prehrievaním chvostových častí a príliš vysokou rýchlosťou pri pristátí. Riešením bol posun motorov ku koreňom krídel, vďaka čomu sa museli zväčšiť. Brzdenie sa vyriešilo brzdiacim padákom. Lietadlo Tupolev bolo uvedené do prevádzky v roku 1975, a to ako poštový spoj na linke Moskva-Domodedovo – Alma-Ata. V roku 1977 bol na tejto trase spustený aj komerčný let. Lietadlo lietalo len raz týždenne, a to o 8 : 30 z Moskvy a o 14 : 30 z Alma-Aty. Trval dve hodiny, počas ktorých prekonalo 3260 km/h. Stroj mal kapacitu 140 cestujúcich. Uskutočnilo sa však len 55 letov s dvomi lietadlami, lebo sa ukázalo, že prevádzka je príliš nákladná a záujem cestujúcich príliš malý, aj keď bolo prepravených viac ako 3000 osôb. Letenka stála 68 rubľov. Navyše, v roku 1978 lietadlo pri núdzovom pristátí havarovalo. Po tejto udalosti boli ďalšie lety zrušené a už nikdy sa neobnovili. Zaujímavosťou zostáva, že vývoj lietadla sa skončil až v roku 1984. Na vývoji posledného exempláru údajne spolupracovala aj NASA. Ako vidno, stroj sa na prvý pohľad neuveriteľne podobá na Concorde. Dokonca sa šepkalo, že sovietskym špiónom sa podarilo získať plány Concordu. Tieto obvinenia však neboli nikdy dokázané. S Concordom majú aj spoločný „nos”, teda predný kryt, ktorý bol sklápací. Vďaka tomu mali piloti lepší výhľad na pristávaciu dráhu.

Concorde

29. novembra 1962 sa oficiálne podľa dohody Veľkej Británie a Francúzska začal spoločný projekt nadzvukového dopravného lietadla Aérospatiale-BAC Concorde. Na jeho vývoji sa podieľali spoločnosti Aérospatiale (dnešná EADS) a British Aircraft Corporation (dnes BAE Systems). Ako pohonná jednotka bol vytvorený špeciálny motor Olympus 593, ktorý vyrobili firmy Rolls-Royce (Bristol-Siddley) a SNECMA. Celkovo sa pre stroj vyrobili štyri motory. Kým TU – 144 používal na brzdenie pri pristátí brzdiace padáky, Concorde mal systém proti blokovaniu bŕzd. Concorde mohol odviezť až 100 cestujúcich. Prvý raz vzlietol 2. marca 1969 a rýchlosť zvuku prekonal 1. septembra v tom istom roku. 21. januára 1976 sa rozbehli komerčné lety a v roku 1979 bola spustená prvá nadzvuková linka do USA. V tom roku sa aj zastavila výroba ďalších lietadiel a pokračovalo sa vo vylepšovaní vyrobených lietadiel. Aj keď sa v tom roku na letisku vo Washingtone stala nehoda, komerčné lety sa neskončili. Zaujímavosťou je, že prvé komerčné lety boli na trasách Paríž – Dakar – Rio de Janeiro a Londýn- Bahrajn. Lietalo sa aj do Singapuru. Po spustení letov do USA sa prevádzka obmedzila len na trasu Paríž – New York a Londýn – New York. Dôvodom bol krátky dolet (6000 km) a veľká hlučnosť lietadla, čo zapríčinilo, že na mnohých letiskách dostalo zákaz pristávať. Lietadlo prevádzkovali 2 štátne letecké spoločnosti z Francúzska a Veľkej Británie, 1 spoločnosť z USA a 1 súkromná firma. Lietadlo sa stalo národnou pýchou krajín, ktoré ho zostrojili. Aj keď ZSSR predbehol Veľkú Britániu a Francúzsko vo vývoji lietadla, nedokázal udržať svoj TU-144 na komerčných letoch. V tomto smere ho Concorde jednoznačne porazil, keďže lietal 27 rokov a prepravil desaťtisíce cestujúcich. Dokonca vytvoril podaril rýchlostný rekord, keď v čase od 15. do 17. 8. 1995 preletel celý svet za 31 hodín 27 minút a 49 sekúnd. 7. februára 1996 preletel Concorde spoločnosti British Airways trasu New York – Londýn za 2 hodiny 52 minút a 59 sekúnd. Tento rekord žiadne iné lietadlo neprekonalo.

http://www.youtube.com/watch?v=BBhLZcNKM9M Tento odkaz smeruje mimo DF.sk

Začiatok konca TU- 144 prišiel 3. júla 1973 na letisku Le Bourget pri Paríži. Na medzinárodnej leteckej výstave sa mali obe lietadlá predviesť v ukážkových letoch. Prvý vzlietol Concorde a predviedol perfektný let. Po ňom vzlietol TU – 144, avšak pri vyrovnaní lietadla po vzlietnutí došlo k poruche a stroj začal padať. Piloti sa snažili lietadlo vyrovnať. To sa však roztrhlo a explodovalo. Jeden z jeho pilotov M. V. Kozlov bol druhým pilotom, ktorý v roku 1968 prekonal rýchlosť zvuku. Zaujímavé je, že prvý pilot, E. V. Jeljan sa zranil pri núdzovom pristátí v roku 1978. Táto havária a finančné problémy s komerčnými letmi spôsobili rýchly zánik projektu TU-144. K ešte väčšej tragédií a následnému zániku Concordu došlo 25. júla 2000 na letisku Charlesa de Gaulla. Kovová súčiastka, ktorá predtým odpadla z lietadla DC- 10 spoločnosti Continental Airlines, roztrhla pneumatiku, časti ktorej vleteli do spodku ľavého krídla Concordu a prerazili nádrže. Došlo k vzplanutiu paliva. Horiace lietadlo už nedokázalo núdzovo pristáť a spadlo na hotel v mestečku Gonesse pri Paríži. Zahynulo všetkých 109 osôb na palube a štyria ľudia z hotela. Aj keď po havárií prišlo k miliónovým úpravám na lietadle, záujem o jeho služby pomaly upadal. Už len málo cestujúcich chcelo zaplatiť viac ako 6000 dolárov za jednosmernú letenku (rok 2003). Zaujímavé je aj to, že miesta havárií oboch strojov sú od seba vzdialené len niečo cez 5 kilometrov. A tak sa tragicky skončil súboj dvoch rivalov, ktorí sa snažili predbehnúť tentoraz nie na poli vojenskom, ale civilnom. TU – 144 a Concorde, super rýchle lietadlá s typickými zahnutými nosmi, ktoré sa stali hrdosťou oboch krajín a nádejou na neuveriteľný futuristický svet, skončili buď v plameňoch alebo z dôvodu finančného. V múzeách, v ktorých sa zachované kusy nachádzajú, alebo priamo na streche múzea v nemeckom Sinsheime, kde môžete vidieť ruský aj britský stroj, stoja už len ako spomienky na dobu, keď sa človek snažil dostať čo najrýchlejšie na akýkoľvek koniec sveta.

www.freshmagazine.eu Tento odkaz smeruje mimo DF.sk

www.freshmagazine.eu Tento odkaz smeruje mimo DF.sk
Súhlasí Boris


2.
označiť príspevok

Boris muž
   5. 10. 2019, 13:25 avatar
A čo z toho plynie?
Východ a západ sú vyrovnané sily, ktorým škodí konkurencia. Mali by spolupracovať v každom ohľade a to by bol ešte len MARVEL...
Súhlasí stefan 5


3.
označiť príspevok

F=G.m1.m2/r^2 muž
   5. 10. 2019, 13:37 avatar
Z toho plynie, že ZSSR v propagandistickej snahe predbehnúť západ na to doplatili a museli Tupoleva vyradiť. Nebo ani zďaleka tak technologicky vymakaný, ako Concorde. Do dnes dokonca nebol prekonaný. Concorde dlho vozil ľudí, Tupolev nebol nikdy použitý na prepravu civilistov.
Súhlasí Osvietený


6.
označiť príspevok

Boris muž
   5. 10. 2019, 14:06 avatar
Dúfal som, že si si aspoň prečítal, čo si sem skopíroval.
Tupolev bol technologicky vyspelejší, ale ZSSR nemalo také obsadenie cestujúcich v civilných letoch, aby to udržali ekonomicky, preto civilné lety zrušili. Tupolev však zmodernizovaný do dnes deň slúži ako nadzvukový bombardér-.
Súhlasí stefan 5


8.
označiť príspevok

F=G.m1.m2/r^2 muž
   5. 10. 2019, 19:10 avatar
Nezmysel. Tupoleva vyradili po havárii v Paríži, kde chcelo ZSSR predvádzať prestíž režimu, ale nepodarilo sa. Havarovalo . .....Concorde mal jedinečný motor Olympus 593 MK-610. Tu-144 používal motory Kuznecov NK-144 ktoré boli proti motorom Olympus 593 podstatne horšie. Vyžadovali pre udržanie Mach 2 trvalý chod prídavného spaľovania, boli hlučnejšie a ani spotrebou neboli schopné konkurovať. Až nový motor Kolesov RD-36-51 sa svojimi vlastnosťami začal približovať konkurencii. Napriek tomu bolo riešenie Concordu pokrokovejšie, hlavne kvôli elektronickému riadeniu motorov, elegantnejšiemu riešeniu systému predehrevu paliva a systému regulácie prívodu vzduchu do motorov.


11.
označiť príspevok

F=G.m1.m2/r^2 muž
   6. 10. 2019, 20:46 avatar
A,.... Borisko a jeho súdruh stefan_5 kapituloval.  


4.
označiť príspevok

Osvietený muž
   5. 10. 2019, 13:42 avatar
ten názov tupolev ulahodili
Súhlasí F=G.m1.m2/r^2


5.
označiť príspevok

F=G.m1.m2/r^2 muž
   5. 10. 2019, 13:45 avatar
x    x


7.
označiť príspevok

stefan 5 muž
   5. 10. 2019, 16:32 avatar
Keď chceli mať na západe podobné stíhačky, ako v zssr, museli nahovorit pilota, aby si ju "požičal".
"Pozicana" bola dovtedy, kým ju neskopirovali.

Mimochodom, mám taký dojem, že pilot sa odvtedy nenašiel
Zssr potrebovalo všeličo, ale urcite nie kopírovať leteckú techniku v ktorej bolo na míle pre západom
Súhlasí havran


9.
označiť príspevok

F=G.m1.m2/r^2 muž
   5. 10. 2019, 19:12 avatar
Vymyslieť sa dá všeličo. A ty ako pozerám o fantáziu núdzu nemáš.


10.
označiť príspevok

peter67 muž
   5. 10. 2019, 19:18 avatar
Miloš ty to nepoznáš o súdruhovi, ktorý pristál s lietadlom , myslím v Japonsku?     
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Na to, aby ste na sebe začali pracovať nie je nikdy neskoro. Prestať s tým je však vždy príliš skoro.
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(72 391 bytes in 0,590 seconds)