Trošku o cirkvi a politike...:)

Naša spoločnosť sa nachádza na rozhraní prechodu do tzv.absolútneho korporatívneho kapitalizmu.To znamená nie štatistické,ale faktické ovládnutie nepolitických sfér vládnucou ekonomickou triedou.Dve dekády buržoáznej devastácie tejto krajiny dokazujú,že za povrchnými a prázdnymi sľubmi hospodárskej a kultúrnej vyspelosti,ktoré nám politicky vládnuca vrstva podsúva,sa skrýva motív zákerného ideovo-politického boja s akýmkoľvek sociálnym oportunizmom.Je potrebné si uvedomiť,že buržoázia počas štyroch storočí svojej inštitucionálnej formácie nikdy nezmenila doktrinárnosť,podmieňujúcu jej vlastnú existenciu.Táto doktrína spočíva v tom,že táto ekonomická trieda ako svoju hlavnú politickú zbraň využíva hlavne a jedine funkcie ideologickej spoločenskej nadstavby(politicko-právna oblasť,idea "kultúry","náboženstva" a.t.ď).Toto je charakterovým článkom každej pravicovej,resp. "kresťansko-sociálnej" politiky.Tradičný kriticizmus západnej marxistickej proveniencie už v povojnových rokoch hodnotil nástup pravicových kresťansko-sociálnych živlov do politickej sféry ako príznak novej aktivity buržoáznej triedy.Buržoázni ideológovia pod rúškom nápravy vojnových krívd,pod rúškom "úpadku hodnot" a celkového "marazmu spoločenského života" akceptovali kresťanský mýtus ako jeden z hlavných prostriedkov ideovo-politického boja proti robotníckej triede.Vedeli o tom,aká ohromnú životnú a morálnu silu v sebe skrývajú proletárske masy.Poznali dejiny sociálnych revolúcií,uvedomelosť ale aj individuálne slabiny jednoduchého proletára.Preto,ako vieme, zatiahli na "náboženskú hlbinu".Bolo potrebné ukončiť storočie trvajúcu politicko- ideologickú doktrínu Vatikánu "Scientia et Fidei", zavedenú ešte Piom IX. v r.1850.Plánované spolitizovanie katolicizmu sa malo ukončiť zahájením Druhého vatikánskeho koncilu v r.1962.Pius XII.,ako sympatizant fašizujúcej politickej orientácie povojnovej Európy bol takpovediac bezmocnou figurínou v rukách najmä časti nemeckej buržoázie.Vznik SRN je dielom neoluteránskej buržoázie.Ekumenická aktivita sa mala stať novým argumentom mocenského ovládnutia časti povojnovej Európy tzv.novou buržoáziou.Je smutné,že aj ZSSR sa neštastne "zapojil" do týchto politických intríg.Svedčia o tom pravidelné návštevy min. zahraničia A.Gromyka vo Vatikáne už od r.1961.Zásluhu na plánovanom spolitizovaní katolicizmu má teda aj N.S.Chruščov,čo dokazuje absurdnosť oprávnenosti vtedajšieho politického vedenia v ZSSR.Integrácia v katolíckej cirkvi, ako politicko-mocenský manéver západnej buržoázie prinútil ZSSR k neočakávaným skutočnostiam.Participácia na politike "détente", ale napríklad aj snaha o postupné odzbrojovanie svedčia o politickej slabosti časti sovietskych komunistov,ktorí neodhadli zákernú mocenskú intrigu západnej buržoázie.V snahe zmocniť sa strategických hospodárskych území (a tým aj politického monopolu), buržoázni ideológovia pod rúškom pacifizmu a antimilitarizmu a v prospech čiastočnej vojenskej a hospodárskej integrácie počas studenej vojny sledovali zrod pozoruhodne najreakčnejšej postmodernej ekonomickej formácie-súčasnej liberálnej demokracie.k

prosim ta naformatuj do buducna svoje prispevky :-( potom si to mozno aj precitam, toto sa neda citat :-( je to kus textu v celku... bolia z toho oci