Utajné dejiny banovania* Mozeka.
(*banovanie - blokovanie, bránenie, plašenie)
Málokto vie, že v koreňoch našej kultúry spočíva zvyk, ktorý založil Jozef Miloslav Hurban po tragickej poľovačke zajacov v Modre, na ktorej zahynul Ľudovít Štúr. Príhody o tejto poľovačke sa doteraz šíria medzi ľuďmi ústnym spôsobom, až by nejeden povedal, že sú to len šuškandy, ba klebety. Pravdou však je, že dnes už oprávnene hovoríme o legende!
Nakoľko tento zvyk nebol v našich vedeckých kruhoch doteraz vôbec zmapovaný, podujal sa náš historik JUDr., Mgr. Eugen Lopota, CSc. zhostiť sa tejto úlohy a na päť rokov sa zavrel do archívu Matice Slovenskej, kde hľadal zodpovedajúce materiály. Keď konečne v zúboženom a značne zanedbanom stave vyšiel von, pričom ho privítala manželka s dvojročným synom, víťazoslávne mával s materiálmi nad hlavou a neustále volal: „Zvládol som to, mám to!“
Podľa týchto materiálov sa na poľovačke zúčastnili obaja národní dejatelia, ale z nepochopiteľných dôvodov sa im vôbec nedarilo. Zajace akoby neexistovali, pričom podľa záznamov miestneho Poľovníckeho klubu „Brok“, mali byť extrémne premnožené. V kronike klubu sa doslova píše: „tých krpatých beštií sú plné polia!“ Vrchný poľovník klubu Balthazár Hegyi von Habermas, sa na sekretariáte Uhorského zväzu poľovníkov v Budapešti márne dožadoval vyhlásenia kalamitnej situácie. Bolo odmietnuté s vysvetlením „ic s tou sprostosťou doprdele, lebo na teba zavoláme drábov.“ Zúfalému Balthazárovi nezostalo nič iné, než vyhlásiť „na tie zasrané krpaté beštie“ nelegálnu verejnú poľovačku.
Na poľovačku sa dostavil každý, kto mohol. Aj pán farár Dionýz Škvaridlo si odskočil od stolca a podujal sa v mene Kristovom vypáliť „dvacaťpäť rán na to dielo diablovho semä!“ Keďže emócie boli toho rána vybičované na maximálnu úroveň, dav so sebou strhol aj úplných amatérov a medzi nimi aj Štúra s Hurbanom. Zbraní, ktoré sa fasovali v „Broku“, bolo samozrejme dostatok. Podľa záznamov sa na legitimáciu povoľujúcu držbu zbrane v to, emóciami vybičované ráno, nikto nepýtal. „Hádzali ich do krvilačného davu, ako teplé rožky“, píše sa v knihe sťažností a prianí miestneho krajčírstva „Yhle, nyte, šnúry, pálenka.“
Čo presne sa na zbesilej poľovačke dialo, nie je nikde presne zaznamenané. Okrem už známej skutočnosti, že na nej Ľudovít Štúr zahynul, existuje iba jeden záznam, konkrétne veta, ktorá sa našla v kronike obce. Na strane 4714 je napísané: „Po koštovke páleného, plaší Blaha zajace.“ Jedná sa o autentický a nenápadný pokus o zavedenie porekadla, nakoľko podobné, viac či menej úspešné pokusy, boli zaznamenané aj v kronikách iných obcí. Jednalo sa teda už o zavedenú prax, ako preniesť na náš utláčaný Národ múdrosti, ktoré ho ochránia pred neduhmi Uhorskej poroby. Typ písma prezrádza, že toto porekadlo sa do duše Národa snažil vniesť práve Jozef Miloslav Hurban. Najdôveryhodnejšia interpretácia tejto vety, ktorú nám poskytol filozof Mgr. Vasiľ Marakeško, PhD, znie: „Nechľastajte.“
Nanešťastie sa nášmu historikovi nepodarilo zistiť, čo presne znamená slovo „Blaha“. Náš etymológ, pán Bc. JUDr. Jindřich Danko, PhDr., z Ústavu pre skúmanie vývoja reči iba bezradne rozhodil rukami a rezignovane, aby sa nás zbavil, len tak tresol: „S vysokou pravdepodobnosťosťou hraničiacou, povedal by som s vysokou dávkou istotnej pôdy pod nohami vedeckého bádania, to znamenať malo by „Mozek“, ale nie som si tým istý.“
To veľmi sťažuje náš ďalší výklad, ktorý si vyžaduje ďalšie bádanie. Natíska sa tu totiž pokračovanie intrepretácie a síce „Nechľastajte, lebo váš Mozek vám potom káže robiť zo seba nepríčetnú zver, zakrývajúcu sa za vzdelanie, ktorému váš intelekt nestačí.“ Náš Historik JUDr., Mgr. Eugen Lopota, CSc. sa dušuje, že k tejto problematike nájdeme v archíve Matice Slovenskej „akurát tak holý ehm...holé nič.“
Každopádne, tento nález kľúčovej vety v kronike Modry nás oprávňuje tvrdiť, že od tejto legendárnej a tragickej udalosti sa na našom území spontánnym spôsobom ujal rituál tzv. „Banovania Blahu“, ktorý má preventívne odplašiť nepríčetné indivíduá, hotujúce sa vykonať sprostosť s nedoziernymi následkami.
Nášmu historikovi JUDr., Mgr. Eugenovi Lopotovi, CSc. sa k dodržiavniu tohoto rituálu podarilo získať exkluzívny obrazový materiál z obdobia socializmu, ktorý potvrdzuje objektívnu reálnosť udalosti, ktorej odkaz sa uchytil dokonca aj v zahraničí!
Obrazový materiál vám dávame k dispozícii.
Ďakujem za pozornosť.
odkaz
Niekto kto by umýval nohy bezdomovcom ...