Tridsaťšesť otázok súčasného sveta.

Úryvok z knihy:

Odpoveď na otázku č. 15: Existuje “umenie žiť” a čo to je?

Miroslav Cipár (maliar, grafik, sochár, dizajnér, ilustrátor):
Umenie žiť je balans medzi túžbami a možnosťami. Medzi súkromným a spoločenským, medzi, medzi. Umelcom života je človek bez komplexov, ktorý suverénne žije svoj život. To, pravdaže, nesie so sebou množstvo problémov.

Róši Kaisen:
Umenie žiť znamená naučiť sa žiť spoločne s ostatnými, s úctou k iným, berúc do úvahy charakteristické vlastnosti každého jednotlivca a spoločne vytvárať šťastie.

Avšak porozumieť samému sebe by malo byť jediným a skutočným cieľom každej ľudskej bytosti. Do hĺbky pochopiť samého seba znamená pochopiť iných a všetko, čo existuje v našom vesmíre. Isteže, existuje veľa umení žiť, ako maľba, filozofia, zdravoveda, šport…, ale porozumieť podstate nášho ducha znamená presne porozumieť podstate povahy všetkého.

Aby sme pochopili umenie žiť, musíme pochopiť umenie smrti. Nie fyzickej smrti, ale jednoducho smrti v duchu. Čo znamená umrieť v duchu? To znamená prestať v sebe udržiavať myšlienky týkajúce sa minulosti a prestať neustále bežať myšlienkami do budúcnosti. Najdôležitejším umením života je sústrediť sa na každú vec tu a teraz, uskutočniť každú akciu až do konca bez myšlienky na predtým a potom. Byť v jednote s každou činnosťou, znamená zabudnúť na seba, stať sa tým, čo robíme. V tej chvíli sa končí rozdvojené myslenie. Je koniec rozptyľovaniu ducha. Je koniec stresu. Je koniec nervovým a duševným chorobám. A keďže fyziológia tela závisí od myšlienok, nastáva harmónia. Nakoniec zostáva iba jasný duch v priestore pokoja. Žiadna zloba, žiadna nenávisť. To čo som práve povedal, je najdôležitejšie umenie ako skoncovať s utrpením a dosiahnuť šťastie.

Peter Kresánek (historik umenia, bývalý primátor Bratislavy):
Dali by sa definovať niektoré stratégie umenia žiť alebo niektoré životné zásady. Asi existuje umenie žiť samo o sebe. Určite je však veľmi krehké.

Peter Lipa (džezový spevák):
Áno, existuje. Každý z nás pozná vo svojom okolí množstvo ľudí. Niektorých len tak povrchne, niektorých dôkladne alebo lepšie povedané dôkladnejšie, lebo dôkladne nepoznáme ani sami seba. Títo ľudia z nášho okolia (a nakoniec aj my sami) prežívajú denne rôzne životné situácie. Nech si to už pripustíme alebo nie, nech sa nám náš život zdá úplne prostý, samozrejmý alebo dokonca nezaujímavý, musíme stále myslieť na to, že pre oko, ucho alebo iné zmysly tvorivého umelca môže byť dokonalým námetom umeleckého diela. Ak predpokladám, že náš každodenný život sa skladá z pozitívnych a negatívnych zážitkov, tak potom je pre mňa umelcom života ten, kto úplne samozrejme, bez akejkoľvek špeciálnej koncentrácie alebo prípravy, v absolútnej vyrovnanosti, len tak spakruky rieši tisíce malých, niekedy, aj nepodstatných epizód, ktoré ostatných privádzajú do šialenstva, kvôli ktorým navštevujú psychiatrov a sú odsúdení na samotu, pretože sa s nimi nevedia vyrovnať. Svetlým bodom v živote takého nenadaného človeka ja často práve ten umelec žitia (nemusí byť len jeden) a styk s ním. Pozorovanie jeho reakcií napĺňa aj jeho troškou “umenia žiť”. Ak poviem, že čím viac ich je, tým lepšie pre nás obyčajných, tak asi to preháňam, pretože Oni sú v určitých situáciách aj príčinou našej neurózy. Zoberme si napríklad štandardnú situáciu, keď stojíme v rade a čakáme. Keďže som doteraz o umení života nikdy špeciálne neuvažoval, neviem presne, či tým umelcom je ten, ktorý nás predbieha, alebo ten, kto si z toho, že sa rad nehýbe, nič nerobí. Ale zrejme obaja sú na tom dobre, oveľa lepšie ako tí, ktorí majú nervy krátko pred prasknutím. V tejto situácii si človek neuvedomí, že by si mal z takého “umelca” brať príklad. Oveľa lepšie vieme vychutnať “umenie žiť” v situácii, ktorá sa nás tak priamo netýka, kde sme len pozorovateľmi. Jeden môj priateľ, ktorého príroda obdarila týmto osožným umením, stavia dom. Raz som sa u neho zastavil vo chvíli, keď bager, ktorý pracoval na jeho stavbe, preťal uličné elektrické vedenie a zapadol pritom do diery, z ktorej sa nevedel vyškriabať. Bolo tam asi päť chlapov a ja som mal pocit, že toto som radšej ani nemal vidieť. Byť tak v jeho koži najradšej by som sa prepadol pod zem. Nervozita, nadávky, jednoducho prekérna situácia. No on si jednoducho nič nevšímal, na chvíľu zmizol a vrátil sa s ďalším bagrom, ktorý vytiahol z jamy ten zapadnutý, a s montérom, ktorý scelil ranu po kábli. Ten vie žiť!

Pavel Malovič ( lekár a pesničkár):
“Umenie žiť” existuje a je to schopnosť a umenie vychutnávať. Dnes žijeme v období relatívnej hojnosti, samozrejmá je rýchlosť a povrchnosť. Odvaha zastať, prelistovať chvíľu, ovoňať ju a ochutnať, pohladiť a vychutnať - to je najlepšie afrodiziakum života, ktorému hovoríme aj umenie žiť. Je to jednoduché a na jednoduché veci si nenechávame čas. Je to zároveň strašne zložité, možno aj z toho dôvodu, že dnes sa už hocikde nemôžete zahrať s guličkami, zaspievať si pri gitare a napiť sa čistej vody. Kto to dokáže, ten ovláda “umenie žiť”. A nachádza východ z labyrintu.

Marian Repka ( jogín a spisovateľ):
Áno. “Umenie žiť” je schopnosť správne žiť. Správne žiť znamená nerobiť chyby, nemusieť sa ospravedlňovať, neopravovať už raz urobené, lebo to bolo dobre urobené, žiť bez omylov, bez strachu a s ľahkosťou, spontánne dokonale.

co myslis ty?

Dorota v poslednej dobe si sa nejak rozpisal. Obvykle si napisla dve tri slovka a maximalne jednu holu vetu. Ale teraz sa prekonavas. Ja si myslim a suhlasim s tymto:
"Avšak porozumieť samému sebe by malo byť jediným a skutočným cieľom každej ľudskej bytosti. Do hĺbky pochopiť samého seba znamená pochopiť iných a všetko, čo existuje v našom vesmíre. Isteže, existuje veľa umení žiť, ako maľba, filozofia, zdravoveda, šport…, ale porozumieť podstate nášho ducha znamená presne porozumieť podstate povahy všetkého."

Najlepsie porozumiet sebe samemu nam ponuka psychologia a psychiatria. Sice mnoho ludi sa na tie vedy pozera s ironickym uskrnom, ale je to len strach spoznat sam seba a pokorne si vypocut nejake veci o sebe prostrednictvom odbornika, ktory ma patricne vedomosti, prax, vzdelana, nahlad a vela skusennosti.

Mne sa to páči ako by sa malo žiť. .osobne by viem ako mám žiť, ale je tu ale, nedarí a nemôžem si žiť tak ako chcem.. niekedy chceme a nemôžeme, sú okolnosti ktoré nám neumožňujú splniť naše skromné predstavy...žiť je skutočne umenie, podľa toho ako sa vieme so životom popasovať a prijímať prehry a výhry, pády a vzostupy hlavne vedieť sa znova postaviť na nohy , to je umenie.



prvé čo ma šikuje že Mirko Cipárje už aj sochár a dizajnér ??, ale zrejme sa živý všetkým k čomu príde.

fajn.
a co si myslis, ze znamena to "umenie zit"?

Umenie zit" sa asi premieta v schopnosti citit a rozpoznavat,zvolit si pozitivny pristup k zivotu.
Nepreberat postoje,ale snazit sa najst tu svoju spravnu cestu zivotom

ale áno, ja s "umením" žiť zápasím už dosť dlho, napriek tomu že mám bohatý vnútorný život, ktorý mi síce naplní moje skromné predstavy ale je tam to ale..

PS: prekvapuje ma , že Mirko Cipár, taký vychýrený ilustrátor za socializmu, je odrazu aj sochár aj dizajnér.. neuveriteľné ako ľudia dokážu byť všetkým keď im tečie do topánok, už len čakám kedy bude aj architekt .. ))

ale...co?
preco ta to ALE tak ....obmedzuje povedzme.

dorota , za tým " ALE " vždy nasleduje dôvod prečo je to nejde tak ako by sme chceli

tak napriklad.
ale je to tvoje najcastejsie sklonovane ALE

Pekne blbe rady, vraj "nerobit chyby", vsak to dokaze len Chuck Norris...

tak aspon vies skade a od koho mas brat rozumy