Tri poznámky k Rostasovi
Časť Facebooku žije príbehom Tibora Eliota Rostasa, ktorého prokurátor aktuálne obžaloval za článok "Klin Židov medzi Slovanmi". Dezinformátori to vykresľujú ako brutálne pošliapanie demokracie, novodobú totalitu, Rostas je pre nich disident, ku ktorému pre jeho "názory" napochodovali kukláči so samopalmi.
Tomuto prípadu som sa trochu venoval. Netrúfam si hodnotiť, či Rostas patrí alebo nepatrí pred súd. Len vám k nemu napíšem pár vecí, ktoré vám na dezinfoweboch nepovedia.
1. Ako to bolo s domovou prehliadkou u Rostasa
Vo februári 2018 prišli vyšetrovatelia do Rostasovho domu urobiť prehliadku, ktorej asistovali aj kukláči. Zabavili mu "elektronické zariadenia", ktoré mu po pár dňoch vrátili. Toľko fakty.
Štefan Harabin, stále ešte sudca Najvyššieho súdu (sic!) to následne označil za "štátno-policajný terorizmus zameraný na slobodu slova novinára, spisovateľa a publicistu Rostasa".
Trochu už zaniklo, prečo tam vlastne tí kukláči boli. Kukláči musia asistovať automaticky, keď polícia ide robiť prehliadku tam, kde sa nachádzajú strelné zbrane. A to bol presne tento prípad. „Manželka obvineného vlastní niekoľko krátkych a dlhých guľových zbraní, konkrétne niekoľko guľovníc, pištolí, revolver a brokovnicu v počte 16 kusov,“ napísalo nám vlani policajné prezídium.
Tieto zbrane pravdepodobne nekupovala pani manželka, ale priamo T. E. Rostas. Ten však prišiel o zbrojný preukaz, pretože v decembri 2015 opitý vyčíňal s pištoľou na mikulášskej slávnosti v Topolčiankach. Televízia Joj k tomu vtedy uviedla.
„Výtržník skákal pred koč s deťmi a chcel vraj vystrašiť kone. Po upozornení kočiša bol muž ešte viac agresívny a následne ukázal, že má pri sebe zbraň. Pomohol ho spacifikovať policajt v civile. Aj po príchode hliadky sa muž správal agresívne a na oddelenie ho museli predviesť s putami na rukách. Zbraň mal v legálnej držbe a na podujatí bol s manželkou a deťmi.“
Inými slovami: kukláči k Rostasovi nabehli čisto ako prevencia pre prípad, že by tam opäť niekomu napadlo robiť bordel s pištoľou za opaskom.
Viac tu:
odkaz
2. Prečo sa polícia venuje nejakému článku?
Článok "Klin Židov medzi Slovanmi" vyšiel v máji 2017 na stránkach Rostasovho časopisu Zem a vek. Autor v ňom rozvíjal konšpiračné teórie o tom, ako sa Židia celé storočia snažia rozoštvať Slovanov, ničiť ich tradície, kultúru a hodnoty.
Aby svoje tvrdenia doložil, zobral si protižidovské výroky Mateja Bela, Ľudovíta Štúra, Svetozára Hurbana Vajanského a ďalších dejateľov. Cez ne dokazoval, že Židia Slovákom vlastne vždy škodili.
Problém je, že výroky vytrhol z dobového kontextu, ktorý je zásadný, čo nám vlani vysvetľoval historik a prizvaný súdny znalec Miloslav Szabó.
Napríklad Matej Bel písal o Židoch veci, ktoré boli štandardnom v prvej polovici 18. storočia. "Voči Židom mal predsudky ako takmer všetci v jeho dobe. Vtedajší kresťania počúvali v kostole o tom, že Židia sú jednoducho iní," vysvetľoval Szabó.
Potom tu bol Štúr, ktorý zas Židom vyčítal niečo iné, než Matej Bel. Štúrovi prekážalo napríklad to, že Židia podnikajú ako krčmári, nalievajú Slovákom, tým ich ožobračujú a robia z nich alkoholikov. "Druhým motívom bola národná otázka. Štúr považoval Židov za prekážku pre národné obrodenie Slovákov, pretože mnohí Židia sa v tom čase začali dobrovoľne maďarizovať," vysvetlil Szabó.
No a tieto výroky dal Rostas vedľa Vajanského, ktorý bol čistý antisemita aj v modernom zmysle slova. Napokon, na Vajanského sa radi odkazovali aj ľudáci, ktorí sa ako je známe, so slovenskými Židmi vysporiadali tak, že ich najprv zbavili občianskych práv a potom posielali do vyhladzovacích táborov.
Tieto súvislosti, samozrejme, Rostas zamlčal a miesto toho podsúval dojem, že protižidovské výroky z 18. a 19. storočia
sú stále aktuálne. „Už generácia štúrovcov a slovenských národných buditeľov si veľmi jasne uvedomovala, aké mimoriadne nebezpečné rozkladné sily na Slovanov, ale konkrétne aj na Slovákov pôsobia, aby ich morálne aj materiálne položili na kolená,“ napísal Rostas.
Je to problém? Nie je to problém? Polícia po dvojročnom vyšetrovaní povedala, že by mal rozhodnúť súd.
Rozhovor s historikom Szabóm tu:
odkaz
3. Čo sa dialo so znalcami, ktorí posudzovali Rostasov článok?
Toto je ďalší dôsledok éry sociálnych sietí, na ktorý náš štát nie je absolútne pripravený. Odborníci, ktorí si dovolia vypovedať niečo proti miláčikom dezinformačných médií riskujú, že na nich tieto hnojomety poštvú facebookový dav.
Napríklad uznávaná profesorka psychológie Jana Plichtová vypracovala na požiadanie polície znalecký posudok, v ktorom analyzovala, aký môže mať Rostasov článok dopad na ľudí.
Čo nasledovalo?
„Na základe znaleckého posudku Jany Plichtovej mierila polícia samopalmi na Rostasove deti pri domovej prehliadke,“ písali Hlavné správy.
„Pokiaľ táto osoba nebude mať znalecký posudok, že je nepríčetná, tak musí byť hnaná na trestnoprávnu zodpovednosť minimálne za krivé obvinenie alebo ohováranie,“ hovoril Harabin, stále ešte sudca Najvyššieho súdu.
„Boľševik“, „chazarská boľševická kreatúra“, "jedna krava", rozprávali vo vysielaní rádia Infovojna džentlmeni Ľubomír Huďo a Norbert Lichtner (inak aj asistent Kotlebovca Uhríka a skorokandidát za ĽSNS do EP).
Príbeh pani Plichtovej tu:
odkaz
Na záver by sa chcelo už len povedať: aká krajina, taký disident
