Tragická bilancia SMERŠu na Slovensku

Komunistický mocenský prevrat vo februári 1948 a nasledujúcich štyridsaťdva rokov totalitného režimu spôsobili, že sovietske represie sa stali tabu témou. Bolo absolútne nemysliteľné, aby sa obete SMERŠu a jemu pridelených vojsk NKVD dovolali spravodlivosti. Rovnako nemožné bolo pre obete a ich príbuzných verejne hovoriť o svojom osude. Ideologický aparát Komunistickej strany Slovenska pri využití všetkých propagandistických nástrojov štyridsaťdva rokov falšoval dejiny a v rozpore s historickými faktami vykresľoval stalinský Sovietsky zväz ako „ ušľachtilého a nezištného“ osloboditeľa. V dôsledku toho sa historici a publicisti mohli venovať problematike slovenských obyvateľov násilne odvlečených do Sovietskeho zväzu až po novembri 1989.

Obmedzený prístup k archívom sovietskych represívnych orgánov a snaha Moskvy naďalej zamlčiavať alebo zľahčovať ich zločiny spôsobujú, že ani 75 rokov od konca Druhej svetovej vojny nepoznáme presné štatistické údaje o počtoch odvlečených ani o počtoch tých, ktorí v sovietskych koncentračných a pracovných táboroch zahynuli. Odhaduje sa, že obeťou SMERŠu a vojsk NKVD sa na Slovensku stalo viac ako 20.000 ľudí, z ktorých približne polovica zahynula v Sovietskom zväze. Vďaka výskumu Ústavu pamäti národa v Bratislave sa doposiaľ podarilo identifikovať mená 7.422 odvlečených. (Do tejto kategórie nepatria vojnoví zajatci, ktorí pred rokom 1938 boli občanmi Československa a po jeho rozbití rukovali do nemeckej, maďarskej a slovenskej armády. Potom ako boli zajatí na východnom fronte, tak ich umiestnili do táborov Hlavnej správy NKVD pre zajatcov a internovaných – GUPVI).

Medzi odvlečenými sa nachádzalo aj pár desiatok nemeckých agentov a diverzantov, ale vo veľkej väčšine prípadov išlo o slovenských obyvateľov, ktorí sa stali nevinnými obeťami sovietskej represívnej mašinérie. Diskutovať by sa dalo o niekoľkých stovkách nacistických kolaborantov a predstaviteľov fašistických zložiek Slovenského štátu, ktorých odsúdenie a potrestanie však podľa československo-sovietskych dohôd malo byť v kompetencii našich úradov. Z právneho hľadiska SMERŠ a vojská NKVD porušili existujúce dohody, keď podozrivé osoby neodovzdali do rúk československých orgánov. Represie postihli aj mnohých obyvateľov Slovenska karpatskonemeckej a maďarskej národnosti, ktorých bez dôkazov a na základe princípu kolektívnej viny označili za „nacistov a fašistov“. Český publicista V. Bystrov, ktorý sa dlhé roky venoval téme odvlečených občanov, o sovietskych represívnch orgánoch výstižne napísal: „ich aktivity v Československu prebiehali úplne mimo akéhokoľvek právneho poriadku a samozrejme mimo akejkoľvek všeobecne uznávnej normy medzinárodného práva. Pre činnosť vojsk NKVD a odielov SMERŠ v Československu jednoducho neplatilo nič iného okrem záujmov Sovietskeho zväzu“.

Obete sovietskych a domácich komunistov si zaslúžia rovnakú úctu a pietnu spomienku ako obete nacizmu a fašizmu. Od konca najstrašnejšieho konfliktu v ľudských dejinách už uplynulo 75 rokov a je najvyšší čas, aby sme sa vysporiadali s dedičstvom sovietskeho falšovania minulosti a zamlčiavania nepohodlných historických faktov. Pripomínanie si obetí stalinského Sovietskeho zväzu nemá za cieľ relativizovať obete hitlerovskej Tretej ríše a jej fašistických spojencov, ale naopak varovať pred nebezpečenstvom totalitných diktatúr bez ohľadu na ich ideologické zafarbenie. Nedávne okrúhle výročie konca Druhej svetovej vojny v Európe je vhodnou príležitosťou pre všetkých, ktorí chcú poznať reálny obraz minulosti oslobodený od politických manipulácií a účelových deformácií.

odkaz

👍: kntsz

Osvietený: sovietske represie sa stali tabu témou

Dnes nikto ti nebráni, aby si o nich hovoril. Máš s tým problém? Zrejme máš.

Je rieka. Na jednom brehu stoja komunisti, ktorí tvrdia, že za masakru v Katyni sú zodpovední nacisti.

Na druhom brehu stoja antikomunisti ako Osvietený, ktorí tvrdia, že za masakru je zodpovedný Stalin.

A rybky si bezpečne plávajú.

Lemmy to nie je o mne a komunistoch .

Komunisti blabocu a vedia že klamú .

Ja som však citoval oficialný archív KGB ktorý zverejnil priebeh celej akcie .

Čiže ja o masakre v Katyni tvrdím to isté ako Putin . Že by si to Putin vymyslel asi nie je veľmi logické .

Zverejnené dokumenty archivov KGB sú verejne .

odkaz

Putin a Tusk si prvý raz spoločne pripomenuli masaker v Katyni

„Tento zločin sa nedá žiadnym spôsobom ospravedlniť,“ povedal Putin novinárom. Vyhol sa však ospravedlneniu, ktoré poľská strana už dlho žiada. Putin síce pripustil, že o masakre sa roky klamalo, no vinníkom je podľa neho „neľudská totalita, a nie ruský národ“.

odkaz

Vidíš Lemmy a je po Ondriašovom brehu

Zaujímavé, ako berieš vážne Ondriaša. Si z neho načisto pokakaný. Rovnako ako z kotlebovcov. Smiech ti nepomôže.

Ano Ondiaš , Blaha či neonacistická uderka sú na smiech to je fakt je to síce skôr do plaču ale ja sa zabávam

👍: kntsz

Klameš sám seba, pretože priznávaš určitú prioritu Ondriašovi. Áno, si na smiech, aj do plaču.

Priorita Ondriaša je lož

Komunista Karol Ondriáš (člen Učenej spoločnosti SAV) šíri tupý HOAX o tom ako Ukrajina nemá zaregistrované hranice s Ruskom. Komunista Ondriáš si nebol schopný overiť ani elementárne fakty, ktoré sú verejne dostupné.

odkaz

Ty tu tiež bľaboceš, najprv je to tabu, potom sa brániš, že to nie je tabu. Ty si najprv rozmyslí, čo chceš hlásať, lebo tak vnášaš do diskusie len chaos, typický pre teba.

Lemmy sovietska činnosť v našej krajine nie je tabu ale súčasť našej historie .

Preto nemám problém historiu popisovať a nezabudať na historiu . Tak ako si pripomíname SNP .

Pri oslavach SNP má tiež skupinka neonacistov problém a tak aspoň čiernou vlajkou mávajú . Rovnaký problém maju komunisti stráviť zločiny ZSSR a hybridnu a dezinformačnú vojnu ktorú voči mojej krajine vedie Rusko .

Pekne si odporuješ, sám seba potieraš. Napísal si predtým, že ide o tabu, teraz už nie o tabu. Ty si zmätok.

Ano v komunizme bolo toto tabu trestane ťažkým žalárom .

A dlhé roky sa o ňom nehovorilo .

Dodnes Ruská propaganda tvrdí opak o Katynskom masakre

Utajovaný zločin druhej svetovej vojny: Sovietsky zväz sa k masakru priznal až po 47 rokoch

Pravdu, už dlhší čas všeobecne uznávanú na Západe, priznal až v apríli 1990 vtedajší sovietsky prezident Michail Gorbačov. "Sovietsky zväz vyjadruje hlboké poľutovanie nad katyňskou tragédiou a vyhlasuje, že je to jeden z najťažších zločinov stalinizmu," znelo v oficiálnej správe. Dôkazy o zločine Moskva zverejnila v októbri 1992, kedy ruský prezident Boris Jeľcin odovzdal poľskému prezidentovi Lechovi Walesovi dokumenty o zločine a za masaker sa ospravedlnil.

V apríli 2010 zverejnila na internete ruská Federálna archívna agentúra časť historických dokumentov o masakre, odtajnenie všetkých dokumentov aj pokračovanie vyšetrovania, ktoré bolo v roku 2004 zastavené, však Moskva odmieta.

Začiatkom apríla 2010 sa obetiam zločinu v Katyni prvýkrát spoločne poklonili poľský premiér Donald Tusk a jeho ruský náprotivok Vladimir Putin. Uctiť pamiatku obetí sa vtedy do Katyne vydal aj vtedajší poľský prezident Lech Kaczyński. Lietadlo, v ktorom okrem prezidenta boli desiatky vysoko postavených politikov, vojakov a duchovných, sa ale zrútilo pri pristávaní na letisku v Smolensku a katastrofu nikto neprežil.

odkaz

Platí, čo som napísal v 2. príspevku: Dnes nikto ti nebráni, aby si o nich hovoril. Máš s tým problém? Zrejme máš.

Zdá sa, že večne sa budú antidemokrati ako je Osvietený vyhovárať na komunistov. Toto je ich žalostná slabina. Nemajú poriadne argumenty, tak sa vyhovárajú na komunistov? Ale dnes mládež nežerie seno, ktoré núka Osvietený.

Lemmy "Zdá sa, že večne sa budú antidemokrati ako je Osvietený vyhovárať na komunistov "

Čiže relatívne sa začalo písať až po odtajnení ďalších dodatkov archívov KGB . Mimochodom tu už na trone sedel 10 rokov vocca Putin . Za tých 10 rokov je však 90 % tých dokumentov stale tabu .

V každom režime sú niektoré činy považované sa zvlášť zlé a trestané vysokými trestami.

era ano záleží na maličkosti či tých zakonodárcov zvolil ľud v našej krajine . Alebo nám tie zakony nariadila iná krajina pomocou otrokarov a NKVD a tie zákony boli nemenné rovnako ako vedúca uloha jedinej totalitnej strany .

Ano, záleží na všeličom okolo toho. A vždy sa nájdu takí, ktorí vedia, že jedine to, čo oni vyznávajú, je to správne a vhodné pre celý svet.

Pred 30 rokmi Moskva uznala zodpovednosť za masaker pri Katyni
Pravdu o vraždení pri Katyni sa nielen ruská verejnosť dozvedela až po polstoročí.

Moskva/Varšava 12. apríla (TASR) – Pred 80 rokmi príslušníci sovietskej tajnej polície (NKVD) v Katynskom lese brutálne postrieľali viac ako 20.000 poľských dôstojníkov a predstaviteľov inteligencie. Moskva zodpovednosť za katynský masaker dlhé desaťročia popierala. Až do apríla 1990. Odo dňa, keď Kremeľ po prvý raz oficiálne priznal, že jeden z najväčších vojnových zločinov v novodobých dejinách ľudstva spáchala pri Katyni NKVD, uplynie v pondelok 13. apríla 30 rokov.

Katyň, dedina, ktorá leží 18 kilometrov od Smolenska, predstavuje v rusko-poľských vzťahoch priam prekliatie. Začiatkom roku 1940 zavraždili neďaleko nej príslušníci sovietskych bezpečnostných orgánov poľských dôstojníkov a intelektuálov; 10. apríla 2010 zahynul pri leteckej havárii neďaleko Smolenska poľský prezident Lech Kaczyňski s manželkou a desiatky vysokopostavených poľských vládnych a vojenských predstaviteľov. Išli si uctiť pamiatku obetí katynskej masakry.

Po napadnutí Poľska fašistickým Nemeckom, 1. septembra 1939, zaútočil o 16 dní neskôr na Poľsko aj Sovietsky zväz. Stalo sa tak na základe tajného dodatku paktu Ribbentrop – Molotov o delení sfér vplyvu. Do sovietskeho zajatia padli desaťtisíce Poliakov. Podľa zverejnených archívnych dokumentov 21.857 z nich sovietska tajná polícia od apríla do mája 1940 v Katynskom lese postrieľala.

Sovietsky minister vnútra Lavrentij Berija predložil 3. marca 1940 vedeniu komunistickej strany návrh s nasledujúcim textom: "V táboroch pre vojnových zajatcov NKVD a vo väzniciach západných oblastí Ukrajiny a Bieloruska sa nachádzajú zarytí vrahovia sovietskej moci, nenávidiaci sovietske zriadenie. Záležitosť posúdiť v osobitnom poriadku, zohľadniac najvyššiu mieru trestu – zastrelením." O dva dni na to boli osudy poľských zajatcov spečatené.

Masové hroby pri Katyni objavili v roku 1943 nacisti, ktorí obvinili z vraždenia poľských dôstojníkov a intelektuálov Sovietsky zväz. Medzinárodná komisia došla počas vyšetrovania v apríli toho istého roku k záveru, že vraždy uskutočnili príslušníci sovietskej tajnej polície NKVD, čo Moskva odmietla.

Po oslobodení Smolenska sovietskymi vojskami uskutočnila na prelome rokov 1943-1944 vlastné vyšetrovanie aj Moskva, ktorá prišla k výsledkom úplne opačným. Podľa jej záverov, poľských občanov postrieľali nemecké okupačné jednotky a nie v roku 1940, ale o rok neskôr v auguste a v septembri 1941. Rok bol posunutý iste preto, aby sa smrť poľských dôstojníkov zhodovala s príchodom nacistov na sovietske územie. Tento záver bol oficiálnym pohľadom na tragédiu pri Katyni tak Sovietskeho zväzu, ako aj všetkých krajín východného bloku až do roku 1990.

Pravdu o vraždení pri Katyni sa nielen ruská verejnosť dozvedela až po polstoročí - v ére Gorbačovovej perestrojky. Stalo sa tak počas návštevy poľského prezidenta Wojciecha Jaruzelského v Moskve 13. apríla 1990, kedy sovietsky prezident Michail Gorbačov odovzdal svojmu hosťovi kópie dokumentov o osudoch poľských zajatcov. V ten istý deň zverejnila sovietska tlačová agentúra vyhlásenie v ktorom sa písalo, že "sovietska strana vyjadruje hlbokú ľútosť v súvislosti s katynskou tragédiou, ktorá predstavuje jeden z najväčších zločinov stalinizmu".

Štátna duma - dolná komora ruského parlamentu prijala 26. novembra 2010 vyhlásenie – proti bola frakcia komunistov - "O Katynskej tragédii a jej obetiach" v ktorom priznala, že išlo o zločin vykonaný na priamy pokyn Stalina i ďalších sovietskych vodcov.

Ani po oficiálnom priznaní Kremľa, že za zastrelenie poľských dôstojníkov a intelektuálov v Katynskom lese je zodpovedná sovietska tajná polícia, však niektorí ruskí historici, politici, právnici a publicisti tomuto tvrdeniu neveria a sú presvedčení, že zločin majú na svedomí nacisti.

Napríklad publicista a analytik Anatolij Vasserman tvrdí, že Nemci publikovali v roku 1943 oficiálny zborník o masových vraždách v Katyni a v tomto zborníku je podľa neho "niekoľko úplne jednoznačných a nespochybniteľných dôkazov toho, že Poliakov v Katyni postrieľali Nemci samotní." Obnovenie vyšetrovania katynskej tragédie požaduje aj vedúci vedecký pracovník Ústavu ruskej histórie Ruskej akadémie vied Jurij Žukov. Vyhlásil, že len po skončení nového vyšetrovania sa dozvieme pravdu a nie to, čo "v súčasnosti niekomu vyhovuje."

odkaz

Komplexný pamflet Ondriaša

odkaz