Citujem: Marihuana a schizofrénia: mnohé problémy sú už vyriešené, objavujú sa však nové
Mechanizmus pôsobenia endokanabinoidov
V súčasnosti máme dostupné už veľmi kvalitné štúdie o tom, že marihuana, respektíve ?9-tetrahydrokanabinol (THC), jej hlavná psychoaktívne pôsobiaca látka, zvyšuje pravdepodobnosť schizofrénie. Jej riziko je u užívateľov dvojnásobne vyššie, u ťažkých užívateľov je dokonca takmer štvornásobné v porovnaní so zdravou populáciou (bežný výskyt schizofrénie je zhruba na úrovni 1%, ale závisí od viacerých okolností), čo sa však týka najmä adolescencie. Hovorilo sa o tom aj vo Florencii. Ohľadne tejto témy som absolvoval štyri prednášky s uznávanými výskumníkmi, vrátane Deepaka D´Souzu, ktorý experimentálne viackrát u zdravých dobrovoľníkov potvrdil výskyt pozitívnych, negatívnych, aj kognitívnych príznakov schizofrénie po vnútrožilovom podaní THC. Vnútrožilovom preto, aby vylúčil vplyv iných súčastí marihuany, keďže konope je rastlinka s mnohými substanciami. Medzi nimi je napríklad kanabidiol (CBD), ktorý má na rozdiel od THC antipsychotické vlastnosti. Problémom súčasnej Európy je nárast užívania marihuany, ktorá sa nazýva Skunk alebo Sinsemilla. Pri jej pestovaní sa zamedzí jej opeleniu, takže ide o samičiu rastlinu, ktorá má dramaticky vyšší obsah THC. THC je v istom pomere k množstvu CBD menej nebezpečný, ale tu sa THC:CBD pomer neúmerne zvyšuje v prospech prvej látky, čo zvyšuje psychotomimetické pôsobenie drogy (teda pôsobenie, ktoré napodobňuje psychózu) a má aj závažnejší dopad na zdravie užívateľa.
Euforické účinky marihuany sú zrejme dané aj istým optimálnym THC:CBD pomerom, takže jeho zvyšovanie môže skôr viesť k dysfórii (rozlade) a paranoji. Užívanie marihuany mení morfologické a funkčné charakteristiky mozgu, jej účinky sa neobmedzujú len na endokanabinoidový systém. Pacienti so schizofréniou sú senzitívnejší na psychomimetické účinky marihuany, jej užívanie zhoršuje priebeh ochorenia, pričom psychotomimetické pôsobenie THC nie je možné blokovať pomocou antipsychotík.
Dostupnosť CB1 receptorov, na ktoré pôsobí THC, je v mozgu pacientov so schizofréniou v porovnaní so zdravými ľuďmi nižšia (čo môže znamenať ich znížený počet), pričom antipsychotiká pomáhajú ich dostupnosť zvýšiť. Neliečení pacienti so schizofréniou ju totiž majú ešte nižšiu ako tí, ktorí užívajú antipsychotiká. Zaujímavý poznatok však je, že dostupnosť CB1 receptorov pomáha zvyšovať aj fajčenie tabaku, čo by mohlo sčasti ozrejmovať, prečo pacienti so schizofréniou vo väčšej miere fajčia cigarety. Užívanie marihuany má však opačný účinok, nakoľko sa pri jej dlhodobom užívaní nielen znižuje počet (downregulation), ale aj citlivosť (desenzitization) CB1 receptorov.
Samozrejme, tieto poznatky majú aj svoj osvetový rozmer. Nie je možné plošne tvrdiť, že marihuana je liek. Okrem toho, že je to zjednodušenie, je to aj lož. Je to totiž potenciálne nebezpečná látka, najmä v populácii adolescentov, ktorí by o tom jednoznačne mali vedieť. Čo sa týka témy legalizácie, Marta di Fiori bola opatrnejšia, než podľa mňa mohla byť, nakoľko iba povedala, že by nelegalizovala použitie rastliny, ktorú z väčšej časti ešte stále nepoznáme (obsahuje až 60 fytokanabinoidov, nielen spomenuté THC a CBD, ktoré sú len najviac študované). Možno je však pravdou, že psychiatri a biológovia by sa k tejto téme nemali vyjadrovať, skôr by mali pracovať na vytrvalom a čoraz presnejšom opisovaní jej účinkov na ľudské zdravie.
Veda má pred sebou aj v tomto smere ešte veľmi veľa. Je totiž rozdiel medzi akútnym psychotomimetickým efektom marihuany, o ktorom niet pochýb, a medzi pôsobením marihuany v adolescencii a prepuknutím psychózy o 10-15 rokov neskôr. Ide o úplne iný časový - a napokon aj neurobiologický - rámec. Tiež by sme sa mohli konečne dopredu pohnúť aj s výskumom syntetických kanabinoidov, ktorých psychotomimetický účinok je ešte nebezpečnejší, ktoré majú aj závažnejšie pôsobenie na fyziologické funkcie a ktorých intoxikačná perióda niekedy trvá aj celé dni.
odkaz Autor: Odborník z psychiatrie, pán Patarák
