Teplý Brusel sa ponoril do smútku.

Poľské voľby vyhral úradujúci prezident Andrzej Duda.

Ale bolo to tesné.

To je super . To bude masť na Rusov a bolševíkov

Brusel je teplý

Rusko je pro nás největší hrozba, tvrdí Poláci v bezpečnostní strategii


Neoimperiální politiku Moskvy prosazovanou i s použitím vojenské síly považuje Polsko za nejvážnější bezpečnostní hrozbu současnosti. Vyplývá to z nové národní bezpečnostní strategie, kterou Varšava zveřejnila. Rusko se podle ní bude i nadále snažit obnovit svou dřívější moc a sféru vlivu.

vlivu.
Polský prezident Andrzej Duda při podpisu nové národní bezpečnostní strategie

Polský prezident Andrzej Duda při podpisu nové národní bezpečnostní strategie | foto: prezydent.pl

„Agrese proti Gruzii, nezákonná anexe Krymu a akce na východní Ukrajině porušily základní zásady mezinárodního práva a podkopaly pilíře evropského bezpečnostního systému,“ píše se v klíčovém státním dokumentu, kterým se chce Varšava řídit v následujících letech.

Znění připravil zvláštní meziresortní tým a 12. dubna ho na doporučení vládního kabinetu podepsal prezident Andrzej Duda. Poslední polská národní bezpečnostní strategie platila od prosince 2014. „Jak odlišná byla tehdy realita naší bezpečnosti z vojenského, infrastrukturního a zdravotního hlediska,“ řekl k dokumentu Duda.

Nová strategie podle něj zohledňuje všechny aspekty, ke kterým od té doby došlo a zohledňuje i aktuální koronavirovou krizi.
vlivu.
Polský prezident Andrzej Duda při podpisu nové národní bezpečnostní strategie

Polský prezident Andrzej Duda při podpisu nové národní bezpečnostní strategie | foto: prezydent.pl

„Agrese proti Gruzii, nezákonná anexe Krymu a akce na východní Ukrajině porušily základní zásady mezinárodního práva a podkopaly pilíře evropského bezpečnostního systému,“ píše se v klíčovém státním dokumentu, kterým se chce Varšava řídit v následujících letech.

Znění připravil zvláštní meziresortní tým a 12. dubna ho na doporučení vládního kabinetu podepsal prezident Andrzej Duda. Poslední polská národní bezpečnostní strategie platila od prosince 2014. „Jak odlišná byla tehdy realita naší bezpečnosti z vojenského, infrastrukturního a zdravotního hlediska,“ řekl k dokumentu Duda.

Nová strategie podle něj zohledňuje všechny aspekty, ke kterým od té doby došlo a zohledňuje i aktuální koronavirovou krizi.

Za nejzávažnější hrozbu pro polskou bezpečnost je v nové národní bezpečnostní strategii zmíněna hned v samotném úvodu neoimperiální politika Ruska. Varšava upozorňuje, že Moskva intenzivně rozvíjí své útočné vojenské schopnosti, rozšiřuje a zdokonaluje bojové systémy pro vytváření zón s takzvaným „odepřeným přístupem“, jakou je na Baltu například oblast ruské exklávy Kaliningradu.

„Provádí rozsáhlá vojenská cvičení na základě scénáře předpokládající konflikt s členskými státy NATO, procvičuje rychlé rozmístění velkých vojenských formací a dokonce i použití jaderných zbraní,“ uvádí se v dokumentu.

Za nebezpečné pak považuje ruské hybridní akce, které představují riziko pro vypuknutí konfliktu. „Podniká mnohostranné a komplexní akce za použití nevojenských prostředků včetně kybernetických útoků a dezinformací za účelem destabilizace struktur západních států a společností a rozdělení spojenců,“ konstatuje zpráva.

Podle ní je třeba předpokládat, že Rusko bude pokračovat ve své politice oslabování současného mezinárodního pořádku, založeného na mezinárodním právu. Cílem má být obnova své dřívější moci a sféry vlivu.

Na globální úrovni je pak podle Varšavy důležitým fenoménem rostoucí strategická rivalita mezi Spojenými státy, Čínou a Ruskem, která ovlivňuje celý mezinárodní systém.
Na obranu až 2,5 procenta HDP

V rámci mezinárodní bezpečnosti chce proto Polsko podle dokumentu usilovat o zrychlení rozhodovacích procesů v rámci NATO a posílit pravomoci vrchního velitele aliančních sil v Evropě pro případ nějaké krize či napadení členské země Aliance. Zároveň chce Varšava ještě zvýšit vojenskou přítomnost spojenců na svém území a to především ze strany USA. Se Spojenými státy plánuje Polsko rozvíjet strategickou spolupráci.

Na vlastní obranu chce do roku 2024 Polsko dávat ročně 2,5 procenta hrubého domácího produktu (HDP). V současnosti je Polsko jednou z devítky zemí NATO, které „plní sliby“ a na obranu vynakládá přesně 2 procenta.

Armáda má s přílivem dalších investic získat nové operační schopnosti, které mají mít dostatečně odstrašující efekt pro případného útočníka. Má jít především o protiraketovou a protivzdušnou obranu a zvýšení mobility vojenských jednotek. Vojáci mají získat zbraňové systémy, které umožní provádět přesné údery na velké vzdálenosti, uvádí se v dokumentu.

Rozvíjet chce Varšava také speciální a kybernetické síly, které mají zvládnout boj proti teroristickým i hybridním hrozbám.

Nově chce Polsko získat i kapacity pro činnost ve vesmíru.

Součástí nové strategie je i vybudování národního integrovaného systému včasné výstrahy pro případ ohrožení. Ten se má opírat o nejrůznější průzkumné prostředky včetně satelitů a bezpilotních letounů.

Celá kapitola je věnována kyberbezpečnosti a odolnosti společnosti. Polsko se chce zaměřit na posílení ochrany informaci ve veřejném, vojenském i civilním sektoru a zároveň získat schopnosti provádět celé spektrum vojenských operací v kyberprostoru. Aktivně chce Varšava vystupovat také proti dezinformacím.

Jako zásadní označuje nová strategie zajištění energetické bezpečnosti. Dokument konstatuje, že energetickému trhu v Polsku a v dalších zemí středoevropského a balkánského regionu stále dominují dodávky plynu a ropy z Ruska.

Nové projekty pro dodávky z Ruska jako plynovod Nord Stream 2 pak podle dokumentu ještě zvýší energetickou závislost zemí na ruském plynu a bude představovat riziko, že je Rusko může využít jako nástroj svého politického tlaku. Varšava chce na svém území vybudovat rozvodový uzel pro dodávky plynu a ropy a znásobit také skladovací kapacity.

A jako jeden z prvních států zařadilo Polsko mezi zásadní bezpečnostní otázky také zdravotnictví a zdraví obyvatelstva a to i s ohledem na aktuální pandemii, způsobenou novým koronavirem.

„Zdrojem hrozeb mohou být bakterie a viry rezistentní na léčiva, což může mít vážné negativní důsledky na zdraví, hospodářské a sociální důsledky, jak dokládá pandemie koronaviru SARS-CoV-2,“ píše se v dokumentu. Stát tak má v této oblasti zajistit účinnou ale přiměřenou reakci, připravit vhodné postupy a zabezpečit dostatečný počet zdravotnických pracovníků a ochranného vybavení.

Jako bezpečnostní hrozbu pak nová strategie označuje mimo jiné nedostatečnou ochranu životní prostředí a postupující změnu klimatu. Ta může podle dokumentu způsobit „nebezpečné a bezprecedentní anomálie počasí“, které ovlivní rozsáhlé oblasti země, podobně jako znečištění a emise škodlivých látek. Následkem pak bude zhoršení zdravotního stavu polského obyvatelstva a nepříznivý vliv na potravinovou bezpečnost země a dostupnost kvalitních vodních zdrojů.

„Úkolem je zachovat všechny funkce lesů jako jednoho z klíčových prvků ekologické bezpečnosti státu,“ uvádí dokument jedno z opatření.

Zdroj: odkaz

Kremeľské médiá prekrúcajú históriu, aby pomohli Putinovi proti Poľsku

Decembrový výpad ruského prezidenta Vladimíra Putina voči Poľsku, že to práve oni môžu za druhú svetovú vojnu, nebola jednorázová akcia. Odvtedy sa kremeľské médiá pravidelne venujú Poľsku a neraz prekrúcajú historické fakty a šíria dezinformácie.

Diplomatickú roztržku medzi Ruskom a Poľskom spôsobila Putinova reakcia na septembrovú rezolúciu európskeho parlamentu k 80. výročiu začiatku druhej svetovej vojny. Tá hovorí o pakte Molotov – Ribbentrop ako o akte, ktorý pomohol naštartovať túto vojnu.

Putin spájanie dohody medzi nacistickým Nemeckom a Sovietskym zväzom so začiatkom vojny označil za „číry nezmysel“ a obvinil Poľsko, že sa zúčastnilo na delení Československa a vtedajšieho poľského veľvyslanca v Berlíne nazval „hajzlom a antisemitským prasaťom“.

Za tieto slová si Putin vyslúžil kritiku od poľskej vlády a Poliaci si taktiež predvolali ruského veľvyslanca vo Varšave. O tejto roztržke sme už písali tu.
Útoky na Poľsko pokračujú

Týmto sa však celý incident neskončil. Obe strany si ešte vymenili niekoľko ostrých odkazov a teraz v januári 2020, kedy si pripomíname 75. výročie oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau pri Osvienčime kremeľské média šíria dezinformácie o úlohe Poľska počas vojny, aby tak ospravedlnili počínanie Sovietskeho zväzu.

Kremeľské médiá postupujú presne v súlade s citátom anglického spisovateľa Georgea Orwella v románe 1984: „Kto ovláda minulosť, ovláda budúcnosť – kto ovláda prítomnosť, ovláda minulosť.“

Podľa agentúry Sputnik totiž Sovietsky zväz nenesie zodpovednosť za rozpútanie druhej svetovej vojny, pretože aj on bol obeťou nemeckej agresie. Faktom však ostáva, že v tajnom dodatku paktu Molotov – Ribbentrop si Sovietsky zväz spolu s nacistickým Nemeckom rozdelili Európu a 17. septembra 1939, teda necelé tri týždne po začiatku vojny Sovietsky zväz napadol Poľsko z východu.

Už 22. septembra Sovietsky zväz usporiadal s Nemeckom v dobytom Brest–Litovsku spoločnú vojenskú prehliadku, kde nemeckí a sovietski vojaci pochodovali ako nerozluční spojenci. Až do útoku Nemecka v júni 1941 bol Sovietsky zväz najväčším ekonomickým partnerom Tretej ríše.

V kremeľských médiách je Sovietsky zväz prezentovaný výlučne ako mierotvorca a osloboditeľ Európy od fašizmu, ktorý pomohol postaviť okupované štáty, vrátane Poľska, ekonomicky na nohy.

Sovietsky zväz však fašistickú diktatúru v strednej a východnej Európe nahradil komunistickou totalitou, ktorá sa prejavovala terorom, masívnymi represiami voči civilnému obyvateľstvu, znárodňovaním, deštrukciou trhovej ekonomiky a jej nahradenie omnoho menej výkonnou plánovanou ekonomikou, závislosťou na Sovietskom zväze, či potláčaním občianskych slobôd.

Povojnové pôsobenie Sovietskeho zväzu v Poľsku a v celom regióne strednej a východnej Európy teda nebolo také pozitívne, ako ho vykresľujú kremeľské média.
My sme obeť, za všetko môžu Poliaci

Poľská verzia Sputnika dokonca tvrdí napríklad aj to, že Poľsko bolo pred vojnou spojencom nacistického Nemecka.

To však nie je pravda. V skutočnosti malo Poľsko s Nemeckom pred vojnou veľmi napäté vzťahy. Nemecko si otvorene nárokovalo na niektoré hraničné územia s Poľskom.

Podľa hitlerového plánu malo po vyhladení Židov a Poliakov územie Poľsko byť novým životným priestorom pre nemeckých obyvateľov tretej ríše.

Práve vymyslené spojenectvo Poľska s Nemeckom malo pre Sovietsky zväz predstavovať hrozbu, čo má ospravedlňovať vtedajšiu sovietsku politiku voči Poľsku.

Kremeľské média sa taktiež predvojnové Poľsko snažia vykresliť ako silne antisemitský štát, ktorý pripravil pôdu pre vybudovanie koncentračných táborov, čím sa snažia viniť Poľsko z istej podpory holokaustu. Ten však bol plne v réžii Nemecka.

S poľským antisemitizmom operoval aj predseda dolnej komory ruského parlamentu Vjačeslav Volodin, ktorému následne múzeum v Auschwitzi ponúklo online kurz histórie, aby sa doučil dejiny nacistického holokaustu.

V súlade s touto líniou ide aj dezinformácia o tom, že poľský prezident Andrzej Duda sa odmietol zúčastniť na medzinárodnom fóre o holokauste v Jeruzaleme a tým odmieta odsúdiť antisemitizmus.

Duda sa naozaj tohto fóra nezúčastní. Dôvodom však bolo, že mu neumožnili vystúpiť s prejavom, zatiaľ čo Putinovi áno. Keďže nemohol reagovať na Putinove klamstvá, tak sa rozhodol podujatia na protest nezúčastniť. Poľský prezident bude mať prejav 27. januára v múzeu Auschwitz.
My neklameme, to oni

Na výhrady, že ruské tvrdenia nie sú pravdivé, kremeľské médiá reagujú, že toto všetko je súčasťou informačnej vojny, ktorú Poľsko naopak vedie voči Rusku. Údajne spolu s pobaltskými štátmi sa Poliaci majú pripravovať na vojnu proti Rusku. Čo nie je pravda.

Naratív permanentných útokov na Rusko a vytváranie z Ruska obete západných kampaní je častou metódou, s ktorou kremeľské média operujú, aby legitimizovali svoju vlastnú produkciu, ktorá sa nie vždy zakladá na faktoch.

Systematické prekrúcanie historických udalostí smerom k bagatelizácii dopadov sovietskej politiky púta pozornosť aj politických predstaviteľov Poľska a pobaltských štátov. Litva a Poľsko sa už dohodli na spoločnej obrane proti takýmto dezinformáciám, ktorú majú zabezpečovať experti z oboch krajín.

Poľský prezident volá po zachovaní ruských sankcií až do zjednotenia Ukrajiny

Andrzej Duda rokoval so svojim ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským.

Západné sankcie voči Rusku by mali byť zachované až do úplného obnovenia územnej celistvosti Ukrajiny.

Vyhlásil to v sobotu na spoločnej tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským vo Varšave jeho poľský náprotivok Andrzej Duda.

Podľa agentúry Ukrinform Duda taktiež poznamenal, že prípadná výmena väzňov medzi Ukrajinou a Ruskom by mohla byť dobrým krokom na vyriešenie krízy na východe Ukrajiny.

Takisto zdôraznil, že urovnanie historických sporov medzi Poľskom a Ukrajinou je pre poľskú stranu "zásadné".

"Varšava podporuje a bude podporovať Ukrajinu v jej zbližovaní s EÚ a NATO a podporuje vnútorné demokratické transformácie a reformy v krajine," uviedol ďalej Duda.

Poďakoval sa ukrajinskému prezidentovi za sobotňajšiu účasť na pamätných udalostiach vo Varšave pri príležitosti 80. výročia vypuknutia druhej svetovej vojny.

Poľský prezident taktiež uviedol, že jeho krajina sa teší na rozvoj dopravnej a hraničnej infraštruktúry, čím sa prehĺbi obchodný obrat medzi Poľskom a Ukrajinou.

Zdôraznil, že poľská strana preskúma možnosť zvýšenia počtu kontrolných stanovíšť na poľsko-ukrajinskej hranici, ako aj možnosť rozvoja dopravných spojení, najmä pozdĺž riek Južný Bug a Dnester.

odkaz

Duda žiada stálu prítomnosť amerických vojakov v Poľsku



Veľkolepou vojenskou prehliadkou vo Varšave oslávilo Poľsko deň svojich ozbrojených síl. Prezident Andrzej Duda pri tejto príležitosti vyjadril želanie, aby boli na území Poľska trvale umiestnené americké jednotky, ktoré by podľa neho "odstrašili každého potenciálneho útočníka".

Duda zároveň avizoval, že Poľsko plánuje zvýšiť svoje výdavky na obranu na 2,5 percenta HDP, ak to bude v jeho ekonomických možnostiach. To je viac, než požaduje súčasný dvojpercentný záväzok krajín NATO, ktorý už Poľsko spĺňa, informovala agentúra AP.

Deň poľských ozbrojených síl každoročne pripomína víťazstvo poľských jednotiek nad sovietskymi boľševikmi v poľsko-sovietskej vojne v roku 1920. V rozho­dujúcej bitke o Varšavu, často nazývanej aj Zázrak na Visle, menej početné poľské jednotky vedené generálom Józefom Pilsudským porazili postupujúcu Červenú armádu.

Tohtoročné oslavy boli mimoriadne pompézne vzhľadom na 100. výročie obnovenia nezávislosti Poľska, ktoré pripadá práve na tento rok.

Poľská armáda na prehliadke v centre Varšavy ukázala približne 100 lietadiel a vrtuľníkov, 1500 vojakov a konvoj tankov a ďalších vojenských vozidiel, informoval Poľský rozhlas. Na prehliadke defilovalo aj zhruba 900 ľudí v historických uniformách, ale i americkí vojaci s vlajkami USA, ktorí v Poľsku pôsobia na princípe rotácie.

Poľsko dlhodobo požaduje stálu prítomnosť ozbrojených síl Spojených štátov na svojom území, pričom lobuje aj za zriadenie stálej vojenskej základne USA. Toto úsilie sa datuje od roku 1999, keď Poľsko vstúpilo do NATO, avšak na intenzite nabralo po ruskej anexii Krymského polostrova v roku 2014 a vypuknutí konfliktu na susednej Ukrajine.

Americké sily v súčasnosti rotujú po krajinách na východnom krídle Severoatlantickej aliancie.

odkaz

Poľsko podpísalo dlhodobý kontrakt na dodávky skvapalneného plynu z USA

Kontrakt bude platiť 24 rokov.

8. nov 2018

VARŠAVA. Poľská štátna energetická firma PGNiG vo štvrtok podpísala dlhodobý kontrakt na dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG) z USA.

Zmluva s americkým dodávateľom Cheniere predstavuje súčasť širšieho úsilia o zníženie energetickej závislosti na Rusku.

Hodnotu kontraktu, ktorý bude platiť 24 rokov, zúčastnené strany nezverejnili. Šéf predstavenstva najväčšej poľskej plynárenskej firmy Piotr Wozniak ale uviedol, že v porovnaní s platbami, ktoré Poľsko odvádza svojim súčasným dodávateľom „na Východe“, bude nová cena o 20 až 30 percent nižšia.
Na ceremónii pri podpise kontraktu sa zúčastnili aj poľský prezident Andrzej Duda a americký minister energetiky Rick Perry. Spokojnosť vyjadril tiež šéf poľskej vládnej strany Jaroslaw Kaczynski, podľa ktorého dohoda „zvýši energetickú bezpečnosť Poľska“.

Čítajte viac: odkaz

Poľský prezident slávnostne otvoril múzeum Katynského masakru

Obete masakru neboli zavraždené len preto, že slúžili Poľsku. Boli poľskou elitou a základom národa, poznamenal Duda.

Čítajte viac: odkaz