2- pojmi a jeden superfakt:
Ľudské telo
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ľudské telo alebo telo človeka (lat. soma, corpus humanum) je jednotný súbor orgánov a orgánových sústav tvoriacich ľudský organizmus.
Telo človeka sa skladá z hlavy, krku, trupu a končatín. Z iného hľadiska pozostáva z anatomických sústav (oporná, tráviaca atď.)
Ľudské telo skúma predovšetkým anatómia človeka a somatológia.
Telo(nie moje ja ale ono,to)
-id-nie moje ja ale ono to
-nevedomie
-hmotné
-smrtelná,živá ľudská bytosť
Pojmy ego, superego a id jsou v psychoanalýze, tedy psychologické teorii Sigmunda Freuda základní složky osobnosti člověka.
Id
Id neboli „ono“ (latinsky to) je podle teorie osobnosti jeho nejnižší složkou. Podle Freuda je u id všechno založeno na uspokojování slasti a id tento rys našeho nevědomí představuje a zastupuje. Je složkou vrozenou, primární je pro něj dosahování slasti – usilování o nebo vyhledávání toho, co daného člověka uspokojuje: může jít o základní podmínky nezbytné pro přežití (čistý vzduch, teplo, jídlo, voda), intenzivní zážitky (sexuální, adrenalinové, spirituální, zábavné) až po potřeby vlastní lidem coby vyšším společenským bytostem (peníze, touha po uznání, prestiž). Funguje v oblasti podvědomí (nevědomí) a to bez výjimky iracionálně. „Idem v akci“ můžeme označit novorozence.
V moderní psychologii je id názvem pro vášně, pudy, přání, touhy, spontánnost… a jeho protivahou je ego. Pokud dojde k nějakému vážnému narušení ve vývoji osobnosti (s krátkodobým i dlouhodobým trváním) následkem může být rozpolcení osobnosti na osobnost, kde převažuje id a osobnost, kde převažuje ego (např. schizofrenie).
Duch (lat. spiritus) môže byť:
• vo filozofii, náboženstve a podobne: myšlienky, intelekt a podobne, alebo opak hmoty, bytia, pozri duch (filozofia)
• bežne neviditeľná netelesná nadprirodzená bytosť, pozri duch (prízrak)
• zriedkavo: Turíce
• prenesene:
o vynikajúca osobnosť
o nálada, duševný stav
o ráz, atmosféra
Duch (filozofia)
Duch je tradičná téma nielen filozofických úvah, ale aj náboženstva, špeciálnych vied i v každodennom živote, príčom významové útvary, v ktorých vykryštalizovávajú tieto úvahy, sa značne odlišujú: napríklad primitívne náboženstvá alebo špiritizmus chápu ducha ako jemnú látku zvláštnej povahy, zatiaľ čo povedzme v metafyzike sa neraz chápe ako nemateriálna substancia.
V najširšom zmysle dnes duch znamená mysliacu skutočnosť, prítomnú v každom jednotlivom subjekte, no zbavenú subjektivity. Na rozdiel od individualizovanej duše je niečím spoločným, nadosobným. Môže tak byť protikladom hmoty (ako predmetu myslenia), prírody alebo tela (tento protiklad je teologického pôvodu).
V užšom zmysle môže byť duch synonymom intelektu a protikladom vnímania.
Duch- jeho on(oko,psycho)
-Ego-moje já,vedomie
-psycho,oko-6.zmysel-psychotelekinetika
-nadprirodzená vymyslená bytosť z iného sveta
-podobá sa nie na nás teda tvár,telo...ale na niekoho iného
-je nehmotný, žiarivovlhký ako oheň
-je večný a nezaniká
-mareriálno zabezpečený
-je menej viditeľný ale aj neviditeľný
Ego
Pojem ego, neboli „já“, se řídí principem reality a vyrovnává působení složky sociální (superego) a pudové (id), je vědomé i předvědomé, a výsledkem jeho činnosti je naše chování.
V moderní psychologii[zdroj?] se tímto pojmem označuje nejen ego podle Freuda, ale i složka, kterou vydělil jako superego. Jde o racionální složku, která se řídí principy svědomí, povinností a sociálních jistot. Její protivahou je stále Id. Pokud ve vývoji člověka dojde k nějaké chybě (krátko i dlouhodobě vznikající), může nastat porucha rozpolcení osobnosti (např.: schizofrenie).
Freudovský pojem „ego“ není zcela totožný s obecným významem slova „já“, které je chápáno jako označení lidské jedinečnosti a odlišnosti od ostatních lidí. Též rozpoznání a vnímání osobní identity, vnímané vlastními smysly a pocity
Duša
O iných významoch výrazu Duša pozri Duša (rozlišovacia stránka).
Duša (alebo v niektorých kontextoch nadvedomie) je v rôznych náboženstvách, filozofických smeroch a pod. označenie pre oživujúci princíp, najčastejšie človeka.
Duša je nositeľ mravného a duchovného života a priesečník citu, vedomia a etiky ako bytostne individuálnych schopností.
Pôvodne duša súvisela s dychom. V panteizme sa chápe ako životný princíp celej prírody. Podľa aristotelovej filozofie je duša princípom života. V kresťanstve je duša Bohom stvorený ale bytostne individuálny princíp. V kresťanstve tento pojem bol spracovaný Tomášom Akvinským, ktorý hovorí o duši ako o forme tela. Podľa Immanuela Kanta je duša transcendetálnou ideou, ktorá presahuje skúsenosť, ale podmieňuje možnosť ľudského konania
Duša človeka
Duša človeka je pojem z filozofie.
Podľa Herakleita je smrteľná, materiálna a pochádza z ohňa; duša človeka je ohnivejšia než duša zvieraťa, no človek, ktorý sa opije získa tým dušu vlhkejši a tým sa stáva podobnejší zvieraťu
Duša-nad já(jazyk-mail)
-Superego-moje nad já,nadvedomie
7.zmysel-telepatia
-nieje nadprirodzenou bytosťou z iného sveta,je až po smrti,kde vystupuje s tela človeka,kde
neskôr zanikne.
-má našu podobu,teda tvár,telo...
-je jemnohmotná,žiarivovlhká ako oheň po použití alkoholu
-vzniká a zaniká-nieje večná
-materiálno zabezpečená
-je viditeľná ale aj neviditeľná
-sídli v srdci
Superego-moje nad ja,moje superja
medzi ľudmi koluje a dáva na vedomie,fakt, že 6.zmysel je aj telepatia