Ťažba zlata.

Keď pred časom vyšiel na tomto blogu môj príspevok, kde som prezentoval svoj názor na ťažbu zlata v Podpoľaní, rozdelil sa nielen okruh diskutérov, ale aj okruh mojich známych na štyri časti. Prvá bola proti ťažbe, druhá hľadala pozitíva medzi negatívami, tretia bola zásadne za a štvrtá zaujala nerozhodný postoj. Dnes som sa rozhodol napísať ešte raz o tejto téme. Nepôjde však o môj subjektívny názor, ale hlavne o fakty, ktoré sa dajú ľahko overiť a ktoré sa týkajú nielen oblasti okolo Detvy, ale aj celého Slovenska.

Zvyškové zásoby zlata, nachádzajúce sa v Karpatskom oblúku predstavujú výnosnosť 0,5 až 2 gramy zlata na jednu vyťaženú tonu rudy, čo sa síce na prvý pohľad javí, ako mikroskopické množstvo, ale... Z ekonomického hľadiska je ťažba takéhoto zvyškového zlata rentabilná, ak sa bude ťažiť povrchovo.

V minulom roku mali zahraničné ťažobné spoločnosti registrované povolenia na prieskum zásob zlata v 27 oblastiach Slovenskej republiky. Celková rozloha týchto území, ktoré sa nachádzajú najmä na strednom a východnom Slovensku, predstavuje viac ako 890 kilometrov štvorcových.

V minulosti sa zlato ťažilo hlbinne, baníci nasledovali žilu a objem vyťaženej rudy, hlušiny a kalu bol oveľa menší, ako pri povrchovej ťažbe, kde je objem vyťaženej horniny 20 až 30 krát väčší, ako pri hlbinnej. Mnohonásobne vyššie množstvá hlušiny a kalu je potrebné „uskladniť" na skládkach a odkaliskách. Tu si treba uvedomiť, že okrem gigantických ťažobných jám vzniknú v okolí ťažby obrovské enviromentálne záťaže vo formách odkladísk banského odpadu, ktorých budúcnosť zostane na pleciach obcí, alebo štátu.

Používanie kyanidovej metódy je pritom tak obrovské riziko pre životné prostredie, že niektoré štáty v Európskej únii dostali rozum a zakázali jej používanie (Česko a Maďarsko). Európsky parlament sa 5. mája 2010 uzniesol na smernici o všeobecnom zákaze používania kyanidovej metódy pri ťažbe v Európskej únii. Táto smernica EP je spoločným dielom členských štátov EÚ. Argumentuje okrem iného:

„...keďže kyanid je vysoko toxická chemická látka, ktorá sa využíva pri ťažbe zlata, označená podľa prílohy VIII rámcovej smernice o vode za jednu z hlavných znečisťujúcich látok, ktorá môže mať katastrofálne a nezvratné následky na ľudské zdravie a životné prostredie, a teda aj na biodiverzitu..."

Tento fakt je však doteraz braný len ako odporúčanie. No veľmi dôležité odporúčanie.

My však bývame na Slovensku...a na Slovensku je všetko inak...

Väčšinu licencií na prieskum slovenských zásob zlata dlhodobo vlastnia cez svoje dcérske (dovolím si tvrdiť nastrčené) spoločnosti firmy z Austrálie, Cypru, Kanady, Ruska a Veľkej Británie a mnohé z nich sú registrované v daňových rajoch. Neexistuje možnosť prinútiť tieto spoločnosti, aby po ukončení ťažby rekultivovali územie (čo v prípade odkalísk ani nie je realizovateľné). Tvrdenia, že po ukončení ťažby dá ťažobná spoločnosť všetko po sebe do stavu v súlade s enviromentálnymi požiadavkami tak stojí na hlinených nohách.

Vlani rezonovali v súvislosti s ťažbou zlata dve najväčšie kauzy : Kremnica a Detva. V prípade Kremnice by bola ťažobná jama kilometer od hlavného námestia, v prípade Detvy by bola neďaleko od areálu PPS. Kým v prípade Detvy by sa malo používať kyanidové lúhovanie na otvorených lúhovacích plošinách o rozlohe cca 50 hektárov vo voľnom priestore, v tesnej blízkosti areálu PPS, v prípade Kremnice odmieta ťažobná spoločnosť zverejniť spôsob úpravy a zušľachťovania. Tento fakt sám o sebe o mnohom napovedá.

Je samozrejmé, že ťažobné jamy mohutnej rozlohy nenávratne poškodia vzhľad krajiny, nehovoriac o vplyve takýchto zásahov na vodný režim, mikroklímu, rastlinstvo a živočíchy.

Zo zákonného hľadiska v našej legislatíve tiež niečo smrdí. A dosť veľmi. Slovenská republika podpísala Aarhuský dohovor, ktorý zabezpečuje účasť verejnosti na procesoch týkajúcich sa životného prostredia. Podpísala tiež Dohovor o krajine, ktorého cieľom je ochrana krajiny ako výnimočnej hodnoty kultúrneho dedičstva a životného prostredia. Napokon podpísala Rámcový dohovor o ochrane Karpát, pretože Karpaty sú pľúcami Európy, prameniskami európskych riek, a sú nadmieru znečistené a to aj vďaka nepremyslenej banskej činnosti v minulosti.

Pravdou však je, že občianske združenie Podpoľanie nad zlato sa súdilo s Obvodným banským úradom v Banskej Bystrici, pretože mu nepriznal pozíciu účastníka konania, hoci mu táto prislúchala podľa Aarhuského dohovoru. Občianske združenie Kremnica nad zlato sa súdilo s Obvodným úradom životného prostredia v Banskej Štiavnici kvôli dvom rôznym rozhodnutiam k tomu istému zámeru. Načo sú teda tejto krajine zákony a medzinárodné dohovory? Tu už prestáva akákoľvek sranda. Človek nemusí mať IQ 180 na to, aby mu nenapadla „kacírska" myšlienka, že štátni úradníci si prispôsobujú zákony tak, aby vyhoveli ťažobným spoločnostiam a umožnili im dostať sa k povoleniu na ťažbu. A musí nasledovať súdny proces, aby sa myšlienkové pochody štátnych úradníkov, platených z našich daní aspoň trochu zosúladili so zdravým rozumom. Primátorka mesta Kremnica má s tým osobnú a osobitú skúsenosť, keď na pripomienkovom konaní k zákonu o odpadoch z banskej činnosti argumentovala šéfka sekcie ministerstva životného prostredia, že: „ Musíme myslieť na konkurencieschopnosť ťažobných spoločností, a preto im nemôžeme zákonom uložiť podmienku, aby vopred zložili finančné prostriedky na budúcu rekultiváciu zničeného prostredia." (!). Ak ste nepochopili, prečítajte si tento argument ešte raz. Nášmu štátu diktujú podmienky ťažobné spoločnosti? To sme sa už do akého bahna dostali?

Argumenty o vzniku nových pracovných miest sú síce pekné, ale naozaj ich chceme vytvárať za každú cenu? Kto zaručí atraktívne platy zamestnancom zlatých baní ? Veď sa denno denne presviedčame, že pre zahraničného investora je najlepšie, ak mu bude Slovák otročiť za minimálnu mzdu (česť výnimkám) a ak to nejde, tak si najme Ukrajincov, Rumunov a podobne. Kde skončia zisky? Určite nie v našom štáte, ten pozbiera iba omrvinky.

V súvislosti s kyanidovou ťažbou som si prečítal jeden zaujímavý postreh: „Necháme si rozoberať krajinu cudzincami, dáme si otráviť vodu a do jamy vzniknutej z povrchovej ťažby nám nakoniec Brusel prikáže navoziť odpad z Rakúska, pretože tú jamu už máme, je kontaminovaná a máme ju nevyužitú?" Možno prehnané, ale vôbec nie nereálne.

Už v roku 2007 na 14. schôdzi ministrov životného prostredia krajín V4 boli vyslovené obavy v súvislosti s nebezpečnými technológiami, ktoré sa používajú a plánujú používať pri banských činnostiach na rozličných miestach v tomto regióne a ktoré predstavujú značné environmentálne riziká s možnými cezhraničnými následkami. A obavy sa napĺňajú.

Každý vyspelý štát sveta chráni svoje prírodné bohatstvo ústavou. Článok 44, odst. 4 Ústavy SR ustanovuje: „Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a účinnú starostlivosť o životné prostredie". Z toho vyplýva povinnosť racionálne využívať prírodné zdroje s ohľadom na budúce generácie.

Túto skutočnosť vystihuje jeden citát: „Táto Zem nám nepatrí, my si ju len požičiavame od našich potomkov..."

Čítajte viac: dom.blog.sme.sk 

1
Daj do ruky Slovákovi zlato, v hovno sa mu obráti (napr. Matičný zlatý poklad, delenie federálnych rezerv zlata...).

RE:8
Slováci si nevážia ani misu šošovice.

Slováci si dokonca nevážia ani fašistov Vladka a Romanova.

(To je na slučku, však.)

RE:11
lol :-))))))))))

PIZZIAR VLADO NEVIE SKLOŇOVAŤ :-))))) Komunista nevzdelaný.

Noze, chlapce, kde tam vidis chybu v sklonovani ?

Ale, v pohode, ide o jeho meno, Romanov, takže malo byť Romanovova... ale mňa dement nevzdelanec Romanov až tak nevzrušuje. On ešte dodnes blúzni ten svoj nezmysel o Dawkinsovi.

Chcel som len vediet, ci nestriela od pasu. ;-))

Chápeš, jeho vzrušujú totálne chobotiny.

Romanov je nevzdelanec. Nečuduj sa mu. Preto tak ziape.

Píše nezmysly, ohovára, klame. Je to jeho fašistická taktika.

O Dawkinsovi napísal blud, za ktorý sa nevie ospravedlniť. Je nevzdelanec, čiže jemu je cudzie niečo také, ako povedať: Hej, pomýlil som sa.

Citujem Romanovova: 10. 11. 2012, 19:18

"svetoznámeho nositeľa Nobelovej ceny, svetského humanistu Dawkinsa"

č. 20: Prečo neľúbite Korán?

Dawkins totiž nie je nositeľom Nobelovej ceny.

RE:14
Ty si slepý nie na jedno oko, ale na obidve :-))))))))

Načo toľko ziapeš? Však si uvoľní hormóny inak.

Prečo je nevzdelanec, tupec Romanov, tak neschopný povedať, a uznať si: Áno, píšem bludy! Ospravedlňujem sa.

Čo ťa blokuje, Romanov? Veď podľa toho, ako píšeš, máš prázdno v hlave, takže prakticky by si nemal mať žiadne prekážky v tom, aby si uznal, že píšeš nezmysly.

Bez mucenia sa priznavam, ze chybne sklonovanie v Tvojom nicku som prehliadol. ;-)

pekne zhrnuté ... súhlas a hlavne podpora!!!

Neviem dost dobre, kto by mohol za z normalnych ludi, nei spín zapredanych v uradoch an mestach ci vo vlade.
Je zrejme, ze tu si nabalia vacky prave uradnici a banska spolocnost zlato vyvezie.
Naozaj je to dost smiesne.

A tiez si mohol dat, co zato kápne statu. Kolko percent z vytazeneho zlata pripadne statu atp.

Teda mohla, len som reagoval na neho...a asi nemohla, lebo si to sme dala.

Neviem sa k tejto téme vyjadriť. V každom prípade, pokiaľ si ťažobná spoločnosť pozemok odkúpi a bude voči nej vymáhateľné otrávenie susediacich pozemkov, nevidím v ťažbe problém.

lenže majitelia susedných pozemkov nesúhlasia s tým, aby sa ich pôda znehodnotila, nechcú žiadne finančné vyrovnanie, pretože nechcú ani ťažbu ... považujem to za aroganciu, aby im niekto vnucoval odškodnenie a tváril sa, že je to tým pádom v poriadku - a ostatné škodlivé aspekty popísal Dorota ... okrem toho, v pozadí sa črtá veľmi zaujímavé prepojenie, ktoré sa stáva v Detve pomaly už verejným tajomstvom

Ak je nevyhnutné, aby sa pôda na okolitých pozemkoch zamorila, tak je to samozrejme na majiteľoch, či tie pozemky ťažobnej firme predajú, či sa dohodnú na finančnom vyrovnaní, alebo či nebudú súhlasiť s ťažbou.

U nas je to nevymahatelne.

nefilofujme. Povrchova tazba je katastrofa a je jedni ci ide o polanu alebo zabudnutu africku step. Ucelnost v podobe penaznej uhrady skod je nepodstatna lebo su penazne nevycislitelne. Cela tazba je absurdna.

Dorota, keby ľudia s tvojím názorom rozhodovali, dnes by sme nemali stroje, autá. Lebo tie ževraj spôsobujú nezamestnanosť, lebo nahradzujú ľudskú prácu.

Vidno, že tam nežiješ. Netýka sa ťa to bytostne, tak si môžeš o ťažbe kecať čo chceš.

Vlado, teba by mali poslať na 22 mesiacov na samotku, aby si trošku zmäkol a nebol taký nadurdene sprostý jak extrudovaný balón.

news.yahoo.com 

aaale prosiiim ta , zbytocna histeria z tvojej strany :-)
pome solidne diskutovat.

Podľa toho, čo píšeš, si proti pokroku.

Zlato neprinasa ziadny pokrok.

z komentarov na sme:

1. V Kremnici sa pokúša o ťažbu spoločnosť Ortac Resources, zaregistrovaná na Britských Panenských Ostrovoch, v Detve spoločnosť EMED, zaregistrovaná na Cypre. Teda daň zo zisku nebudú platiť SR.
2. Nie je pravda, že budú platiť štátu 5% z tržieb, pretože podľa Nariadenia vlády č. 532/1992 o úhrade za vydobyté nerasty sa toto číslo znižuje podľa pomeru nákladov na ťažbu rudy a jej úpravu. Odhadujeme, že výsledné číslo by sa pohybovalo okolo 2-3% z tržieb. Ak však bude Ortac, s.r.o. registrovaný na Slovensku predávať zlato svojej „matke“ – Ortacu Resources, môže jej zlato predávať za dohodnutú cenu, nie za trhovú cenu určenú na burzách. Teda, ak bude dohodnutá cena nižšia, aj úhrada štátu bude nižšia. To isté platí pre EMED. A Slovensko si utrie ústa.
3. Zákon č. 514/2004 o odpadoch z ťažobného priemyslu upravuje tvorbu tzv. rekultivačného fondu. Zákon je však postavený veľmi zle, nezohľadňuje infláciu a nezohľadňuje situáciu, keby spoločnosť opustila územie SR skôr, ako bola naplánovaná ťažba. Rekultivácia poškodenej krajiny by potom zostala na pleciach mesta bez toho, aby malo na ňu dostatok financií.
4. Ceny akcií Ortacu na Londýnskej burze majú klesajúci trend, najvyššia hodnota ich akcií za celé obdobie existencie bola okolo 2.8 £, v súčasnosti klesla cena akcií na 0.4 £. Za všetky účtovné obdobia od roku 2008 do roku 2012 vytvárala spoločnosť stratu, od 0.5 mil. £ do 9.13 mil. £. Možno dôverovať takejto spoločnosti?
5. OZ Kremnica nad zlato vyhralo minulý rok práve preto súdny proces, že vo svojom zámere Ortac nechcel priznať, akým spôsobom a kde sa bude ruda upravovať a kde sa bude ukladať odpad. Tieto informácie sú povinné podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Ortac do dnes neodkryl karty a neposkytol občanom Kremnice informácie o tom, ako by mala prevádzka bane vyzerať.
5. Pozrime sa na život v Hodruši - Hámroch, kde je v súčasnosti funkčná hlbinná zlatá baňa. Miera nezamestnanosti bola v tejto obci ku koncu roka 2012 na úrovni 26,62 %, no v Kremnici je dlhodobo pod celoslovenský priemerom. Ku koncu roka 2012 bola u nás 13.21 %. Máte dojem, že ťažba zlata znížila nezamestnanosť a zvýšila kvalitu života v Hodruši - Hámroch? V Kremnici by zničila jej rekreačný potenciál, v Detve zasa pracovné miesta v areáli PPS.
Prepáčte, ale všetky reči o ekonomických prínosoch ťažby pre SR a pre dotknutú komunitu sú bláboly. Zaoberám sa týmto problémom 7 rokov, pretože sa to dotýka nášho mesta.

neda mi to a hodim dalsie info
www.jetotak.sk 

a pokracueje...

Súboj o Kremnicu medzi jej obyvateľmi na jednej strane a britskou ťažobnou spoločnosťou a štátnymi úradníkmi na tej druhej sa v poslednom čase zintenzívnil. Dôvodom je vytrvalý odpor miestnej komunity a panika ťažiarov, že by to s tým zlatom fakt mohlo nevyjsť.
...
Ďalšou útechou pre znervózneného ťažiara sú úspechy, ktoré u nás žnú oblbovacie kampane. A veru, skúša v tejto oblasti donekonečna a všeličo. Najnovšie máme na stole bizarný „rozvojový“ projektík Zrod Štureclandu. Toto medové bla-bla-bla v štýle ľúbime vás a prišli sme k vám konať dobro prichádza so sureálnou predstavou, že 10 rokov po ťažbe nad kilometrovým kráterom (alebo azda priamo v ňom) vyrastú divadielka, kúpele, turistické chodníčky a športové atrakcie v celkovej sume aj s prevádzkou bane 750 miliónov eur. Súdnemu človeku sa tu žiada brožúrku zavrieť a ísť sa vyvetrať. Ale to sme len na začiatku a anglosaský štýl tlačenia kalerábov si zaslúži pár slov.

...
Vizionársky dokument pokračuje klábosením o nových pracovných miestach, ktoré by vedela z voleja spochybniť priemerná gymnazistka, ale v komunikačnej brožúre nesmie chýbať. Špecialistov na povrchovú ťažbu Kremnica nemá a šoférov ťažkotonážnych nákladiakov prevážajúcich kontaminovanú hlušinu nebude potrebných stovky. Ale keďže sa do Kremnice budú hrnúť tisícky turistov, aby v údive so slúchadlami na ušiach hľadeli na nelichotivé obnažovanie kedysi malebného kraja, hotely budú praskať vo švíkoch a určite bude zhánka po nových čašníkoch.

zdroj:
www.jetotak.sk 

uf tak tu mame vizie taziarskej spolocnosti o prosperujucej kremnici
www.kremnicanadzlato.sk 

    kianydoland ?

nenene... nesom. zahada vyriesena