Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  politika  téma
kategórie:  

Tajný summit

0
reakcií
3620
prečítaní
Tému 7. mája 2009, 06:41 založil Kasafran.

podobné témy:

názov témy
posledná
reakcií
22. 09. 2007
0
03. 10. 2010
54
20. 01. 2011
48
03. 09. 2008
45
24. 09. 2012
9
 
 


1.
označiť príspevok

Kasafran
   7. 5. 2009, 06:41 avatar
REFLEXIE FIDELA CASTRA

TAJNÝ SUMMIT
Ani ako reprezenti, ani ako vyobcovaní zo summitu v Puerto Espaňa, sme sa nedozvedeli o čom sa tam diskutovalo. Vopred nás držali v nádeji, že schôdza nebude tajná, ale potom páni tohoto predstavenia nás ochudobnili o zaujímavý intelektuálny zážitok. Dozvieme sa o ňom to podstatné, ale nie o tóne hlasu, očiach alebo výraze tváre, ktoré vskutku odrážajú myšlienky, etiku a charakter. Tajný summit je horší ako nemý film. Televízia síce urobila párminútové zábery, na ktorých bolo vidieť Obamu, vedľa neho sedel niekto, koho som nemohol identifikovať; bolo vidieť ako položil Obamovi ruku na chrbát, ako osemročný žiak, akoby sa ani nejednalo o prezidenta USA. Ďaľší záber ukázal ako niekto prerušil Obamu, pretože sa chcel s ním rozprávať. Bolo vidieť, že títo páni, ktorí ho obťažovali, patria ku oligarchii, ktorá nikdy nepoznala hlad a od veľkej Obamovej krajiny očakávajú, že uchráni ich systém od obávaných spoločenských zmien.
Na summite bolo cítiť, aspoň doteraz, čudné ovzdušie.
Umelecké predstavenie, pripravené hostiteľmi, bolo brilantné. Málokrát, možno nikdy, som nevidel nič podobné. Dobrý moderátor, zrejme z Trinidadu, s hrdosťou vyhlásil, že bolo jedinečné.
Summit sa vyznačoval luxusom a bohatstvom kultúrnych vystúpení. Trochu som premýšľal, koľko to všetko mohlo stáť. Tu som si uvedomil, že žiadny iný karibský štát by si to nemohol dovoliť. Štát, v ktorom sa summit konal, je nepredstaviteľne bohatý, je to niečo ako USA uprostred malých, chudobných štátov. Mohli by si Haiťania, so svojou bohatou kultúrou alebo Jamajka, Granada Belice, či niektorý iný štát, dovoliť takú luxusnú schôdzu? Aj keď majú vynikajúce pláže, ibaže tieto nie sú obkolesené ropnými vežami, ktoré charakterizujú Trinidad s toľkým množstvom neobnoviteľnej suroviny a inými prírodnými zdrojmi. Prakticky všetky karibké krajiny susediace na severe z Trinidadom sú bičované stále agresívnejšími hurikánmi.
Spomenul si niekto na summite, že Obama sľúbil, že jeho štát bude investovať všetky potrebné prostriedky, aby sa USA stali sebestačnými v zásobách pohonných látok? Taká politika by veľmi poškodila viaceré zo zúčastnených štátov, pretože nemajú potrebné technológie a potrebný kapitál na investície do tohoto alebo iného priemyslu.
Niečo ma ale skutočne na summite zaujalo; teraz v sobotu 18. apríla o 11:47 hodine pri písaní týchto reflexií: je to prejav nikaragujského prezidenta Daniela Ortegu. Urobil som predsavzatie, že nebudem nič publikovať až do 21. apríla, ale že budem sledovať priebeh tohoto slávneho summitu.
Nebol to prejav žiadneho ekonóma, vedca alebo básnika. Daniel nevyberal slová, aby nimi ohúril prítomných. Hovoril prezident jedného z piatich najchudobnejších štátov tejto pologule, bojovník, revolucionár. Hovoril v mene skupiny stredoamerických štátov a Dominikánskej republiky, ktorá je pridružená k SICA.
Jeho slová by porozumel hocikto zo státisícov alfabetizovaných ľudí v prvej etape Sandinovskej revolúcie, počas ktorej analfabetizmus poklesol zo 60 na 12%. Žiaľ, za obdobie vlády ktorá nasledovala, narástol do 2008, opäť na 35%.
Jeho prejav trval približne 60 minút. Hovoril pomaly, rozvážne, ale keby som ho tu interpretoval, reflexie by boli veľmi dlhé. Preto som sa snažil prejav skondenzovať, aj keď uvádzam jeho vlastné slová:

Nikaragua sa obrátila na medzinárodný tribunál v Haagu: predložila tam svoju žalobu na vojenskú, teroristickú politiku, ktorú v mene USA viedol Ronald Reagan.
Jedinou našou vinou bolo, že sme sa oslobodili z pod tyranie Anastasia Somosu nastolenej v Nikarague pomocou intervečnej yankeeovskej armády.
Stredná Amerika už od predminulého storočia znášala a trpela expanzionistickou a bojachtivou politikou USA, čo viedlo naše štáty, ak ju chceli poraziť, ku zomknutosti.
Neskoršie to boli intervencie, ktoré trvali od r. 1912 do 1932; zanechali nám nainštalovanú Somosovu tyraniu, ozbrojenú, financovanú a ochraňovanú severoamerickými vládami.
Mal som príležitosť osobne sa stretnúť s Reaganom uprostred vojny, podali sme si ruky a žiadal som ho, aby zastavil vojnu proti Nikarague.
Mal som príležitosť stretnúť sa aj s prezidentom Carterom. Keď mi povedal, že teraz, keď Somosa odišiel, je čas, aby sa Nikaragua zmenila, povedal som mu: „ Nie je to Nikaragua, ktorá sa má zmeniť. Kto sa musí zmeniť, sú Spojené štáty; Nikaragua nikdy nenapadla USA, nikdy nepodmínovala vaše prístavy, Nikaragua nikdy nehodila ani len kameň proti severoamerickému národu. Nikaragua nenastolila vlády USA: vy ste tí, čo sa musia zmeniť a nie Nikaragujčania.
Ešte počas vojny som mal príležitosť stretnúť sa aj s Georgom Bushom starším, keď bol čerstvo zvolený za prezidenta USA. Pri stretnutí v Kostarike v roku 1989 sme sedeli naproti sebe. Vtedy Bush povedal: „ Sú tu novinári, pretože si myslia, že prezident USA a prezident Nikaraguy sa budú hádať. Neurobíme im tú radosť“.
Nikaragua bola vtedy ešte vo vojne, ktorú začali USA. Ohľadne obžaloby, ktorú Nikaragua predložila medzinárodnému súdnemu tribunálu v Haagu, súd jasne rozhodol že: „USA majú zastaviť všetky svoje vojenské akcie, mínovanie prístavov a financovanie vojny; že musia označiť podmínované miesta, čo nechceli urobiť. Okrem toho súd rozhodol, že vláda USA musí nahradiť Nikarague škody, ktoré vznikli Nikarague v dôsledku hospodársko - obchodnej blokády.
Boj, ktorý vedieme v Nikarague, v Strednej Amerike a v Latinskej Amerike na prekonanie analfabetizmu, môžeme realizovať len vďaka bezpodmienečnej a nezištnej spolupráci kubánskeho národa, vďaka Fidelovi, ktorý presadil tieto solidárne procesy alfabetizácie a vďaka terajšiemu prezidentovi Raúlovi Castrovi, ktorý pokračuje v týchto programoch otvorených všetkým latinskoamerickým a karibským štátom.
Neskôr sa do nich zapojil aj veľkodušný národ Bolívarov a jeho líder, prezident Venezuely, Hugo Chávez Frías.
Na tomto stretnutí je väčšina prezidentov a predsedov vlád Latinskej Ameriky a Karibiku. Je tu prezident USA, premiér Kanady, ale nie sú tu dvaja veľkí: Kuba, ktorej jediným zločinom je, že bojovala za nezávislosť a zvrchovanosť národov, že prejavuje bezhraničnú solidaritu našim štátom; za toto je súdená, trestaná a vyčlenená. Preto sa necítim dobre na tomto sumite, nemôžem sa na ňom dobre cítiť; hanbím sa, že sa ho účastním, keď tu nie je Kuba.
Druhým štátom, ktorý tu nie je zastúpený, je na rozdiel od nezávislej a solidárnej Kuby, doteraz podrobený kolonialistickej politike; mám na mysli Portoriko.
Pracujeme v prospech jedne veľkej aliancie latinskoamerických a karibských štátov. Príde deň, keď do tejto aliancie bude patriť aj Portoriko.
V päťdesiatych rokoch bola rasová diskriminácia inštitucionalizovaná; patrila ku severoamerickému životnému štýlu, do severoamerickej demokracie. Čierni nemohli ísť do reštaurácií a barov bielych; deti čiernych rodičov nemohli navštevovať školy pre biele deti. O zborenie tohoto múru – lepšie ako my to vie prezident Obama – sa pričinil Martin Luther King, ktorý povedal: „Mám jeden sen“. Sen sa splnil a múr rasovej diskriminácie bol v USA zbúraný vďaka boju severoamerického národa.
Táto schôdza, toto stretnutie, sa začína presne na výročie invázie na Kubu v r. 1961. Keď som sa rozprával s kubánskym prezidentom Raúlom Castrom, poskytol mi nejaké údaje. Povedal mi: „Daniel, prezident Obama sa narodil 4 augusta 1961, mal tri a pol mesiaca, keď sme dosiahli víťazstvo na Pláži Girón; bolo to 19. apríla. Nenesie preto žiadnu zodpovednosť za tento historický počin. 15. apríla nás bombardovali; 16. vyhlásil Fidel socialistický charakter revolúcie; bolo to na pohrebe obetí bombardovania; 17. sa začala invázia, 18. pokračovala a 19. - za menej ako 72 hodín, sme nad ňou zvíťazili.
(Neskôr mi Raúl povedal, že sa pomýlil, keď povedal Ortegovi, že Obama mal tri a pol mesiaca keď sa začala invázia; Obama sa narodil tri a pol mesiaca po invázii).

Toto je história. V roku 2002, takisto v apríli, konkrétne 11. prišlo ku štátnemu prevratu v Bolívarovej republike Venezuela, v ktorom sa snažili zavraždiť riadne zvoleného venezuelského prezidenta Huga Cháveza. Uniesli ho a mali rozkaz, aby ho zavraždili. Vláda USA prostredníctvom svojho hovorcu uznala novú vládu a priklonila sa k pučistom.
Ku tomuto násilnému činu vykonanému proti zákonnému prezidentovi venezuelského pokrokového, solidárneho a revolučného národa, došlo len pred necelými šiestimi rokmi.
Myslím si, že čas, ktorý som si tu zobral, je menší ako tri hodiny, ktoré som strávil v lietadle na letisku.
Sloboda prejavu musí byť rovnaká pre veľkých aj malých: Belize, Kostarika, Guatemala, Honduras, Nikaragua, Panama, Salvador a pridružená Dominikánska republika. Celkové spoločné územie má 568 988 štvorcových kilometrov a 41,7 miliónmi obyvateľov.

Navrhujeme, aby bol udelený TPS (Status dočasnej ochrany) všetkým emigrantom v USA, aj keď príčinou ich emigrácie je chudoba a zaostalosť stredoamerických štátov.
Jedinný spôsob, ako zabrzdiť tento prílev utečencov do USA, nie je postaviť múr a posilniť hraničné stráže.
USA potrebuje pracovnú silu zo Strednej Ameriky, tak ako aj z Mexika. Keď jej už ale má dosť, tak prichádzajú reštriktívne politiky, na ktoré používa fondy bez politických podmienok a podmienok Medzinárodného menového fondu.
Máme nevďačnú úlohu strážcov hraníc USA, aby sme zadržali drogy. Vlani, len v Nicarague, štátna plícia zhabala viac ako 360 ton koky smerujúcej do USA; množstvo, ktoré na severoamerickom trhu predstavuje miliardu dolárov.
Akou sumou prispievajú Spojené štáty Nikarague za stráženie ich hraníc? Je to 1,2 milióna USD.
Nie je to spravodlivé, nie je to adekvátne, nie je morálne, aby len G-20 prijímala rozhodnutia; prišiel čas, aby to bolo G-192, teda všetky štáty OSN!
Tí, ktorí rokovali s Medzinárodným menovým fondom vedia veľmi dobre, čo Fond znamená; ako obetoval sociálne programy, poľnohospodárske a výrobné programy na získanie prostriedkov na platenie dlhov, dlhov nastolených normami globálneho kapitalizmu. Nebolo to nič iné ako jeden z nástrojov metropole, ako v nich nastoliť kolonialistické, neokolonialistické, imperialistické politiky.
Mahatmá Gandhi vo svojom hrdinskom boji za oslobodenie sa Indie z područia Anglicka povedal: „Anglicko použilo štvtinu prostriedkov tejto planéty, aby dosiahlo súčasný rozvoj. Koľko prostriedkov potrebuje India, aby dosiahla rozvoj veľkej Británie“? Nielen teraz v 21. storočí, ale už od konca 20., nebolo to len Anglicko, ale všetky vyspelé kapitalistické štáty, ktoré založili svoju hegemóniu na úkor ničenia planéty a ľudského rodu tým, keď sa konzumizmus stal modelom tohoto systému.
Jediným spôsobom ako je možné zachrániť planétu, zároveň s udržateľným rozvojom, je položenie základov nového hospodárskeho, sociálneho a politického poriadku, skutočne spravodlivého, solidárneho a demokratického.
V projekte známom ako Petrocaribe a Alba sú okrem karibských a južných štátov aj niektoré stredoamerické, ako napr. Belize, Guatemala, Honduras, Dominikánska republika, Nikaragua a Panama.
Šéfovia štátov a vlád Bolívie, Kuby, Dominiky, Hondurasu, Nikaraguy a Venezuely, členovia ALBA, považujeme návrh záverečnej deklarácie V. summitu Amerík za nedostatočný a neprijateľný z nasledujúcich dôvodov:

(Hneď nato prečítal vyhlásenie krajín ALBA, týkajúce sa návrhu deklarácie summitu Amerík).

Neodpovedá na problémy svetovej hospodárskej krízy, a to aj napriek tomu, že je to najväčšia výzva svetu za posledné desaťročia.

Nespravodlivo vyčleňuje Kubu beztoho, aby sa dokument zmienil o všeobecnom konsenze regióna na odsúdení blokády a pokusoch o izoláciu ostrova, ktorého vláda a národ bola objektom zločinných útokov.

Čo momentálne prežívame, je globálna systémová a štrukturálna hospodárska kríza a nie jedna z cyklicých kríz.

Kapitalizmus zapríčinil ekologickú krízu tým, že podrobil nevyhnutné podmienky pre život na planéte obchodu a zisku.

Aby sa predišlo katastrofálnemu vývoju, je nevyhnutný nový alternatívny model spoločenského systému, ktorý bude v súlade s našou matkou Zemou; ktorý ju nebude drancovať, likvidovať jej prírodné zdroje; systém kultúrnej rôznorodosti a nie potláčania kultúr a zavádzania a presadzovania hodnôt cudzej kultúry vzdialených našim národom; systém pokoja a mieru založeného na sociálnej spravodlivosti a nie vojnovej politiky imperializmu; systém, ktorý z nás nebude robiť len spotrebiteľov alebo tovar.
Čo sa týka blokády USA proti Kube, krajiny Bolívarskej alternatívy pre národy našich Amerík ALBA, potvrdzujeme deklaráciu podpísanú všetkými štátmi Latinskej Ameriky a Karibiku 16. decembra 2008 "O potrebe zrušenia hospodárskej, obchodnej a finančnej blokády, postavenej vládou USA proti Kube, včítane smutne známeho tzv. Helms-Burtonovho zákona."
V mojej krajine, Nikarague, sa predchádzajúce vlády do bodky riadili neoliberálnou politikou. Bolo to 16 rokov; od odchodu Sandinovského frontu v 1990, až do jeho návratu 10. januára 2007.
Keď zvíťazila revolúcia v Nikarague, v r. 1979, predchádzajúce tyranie a vlády nasadené a udržiavané vládami USA a tými, ktorí sa sami nazvali demokratmi, zanechali v krajine 60 % analfabetov.
Našou prvou veľkou úlohou bolo zlikvidovať analfabetizmus. Dokázali sme ho znížiť na 11,5 – 12 %. Nemohli sme urobiť viac, pretože nám Reaganova vláda nanútila politiku vojny.
Keď sme odchádzali z vlády mali sme 12 % analfabetov a keď sme znovu nastúpili v roku 2007, už ich bolo 35%.
Toto nie sú údaje vymyslené vládou. Sú to údaje, ku ktorým sa dopracovali odborné inštitúcie z oblasti vzdelania a kultúry.
Taký je výsledok neoliberalizmu, ktorý sa uplatňoval v Nikarague, privatizácií aplikovaných v Nikarague, keďže bolo sprivatizované zdravotníctvo, školstvo a boli vyčlenení chudobní. Pre iných to bolo dobré, pretože zbohatli. Model je veľmi úspešný na hromadenie bohatstva, úspešný na rozširovanie chudoby. Je veľkým zhromaždeľovateľom bohatstva a násobiteľom biedy a chudoby.
Je to etický problém, od ktorého závisí budúcnosť; a to nielen tých najchudobnejších krajín, akými je predtým spomenutých 5 štátov Latinskej Ameriky a Karibiku. Sme štáty, ktoré nemajú ani veľmi o čo prísť ak nie o reťaze v prípade, že nedôjde ku zmene etiky, ku zmene morálky, ak nedôjde ku zmene hodnôt. Jej zmena by nám umožnila, aby sme boli reálne udržateľné.
Tu už nejde o ideológiu, nie je to záležitosť politická; tu ide o prežitie. V tom sa vezieme všetci, počnúc G-20 a končiac G- 5 – najchudobnešou z Latinskej Ameriky a Karibiku.
Myslím si, že ku tejto kríze, ktorou dnes trpí celý svet a ktorá si vyžaduje rozhovory a výmeny stanovísk pri hľadaní východiska, sa musíme postaviť s vedomím, že súčasný model rozvoja už nie je vyhovujúci, nie je udržateľný.
Jediný spôsob záchrany je, zmena modelu.
Ďakujem za pozornosť.

Slová Daniela Ortegu na summite Amerík boli ako údery zvona zvoniaceho do hrobu politike stáročí, ktorá sa ešte pred pár mesiacmi aplikovala národom Latinskej Ameriky a Karibiku.
Je 19:58 hodín. Počúval som prejav prezidenta Huga Cháveza. Zdá sa, že sa venezuelskej televízii podarilo prepašovať na „tajný summit“ kameru, aby mohla vysielať slová svojho prezidenta. Včera sme videli ako prijal podanie ruky prezidenta Obamu, od ktorého to bolo veľmi inteligentné gesto.
Tentokrát Chávez podišiel ku Obamovi, ktorý sedel na čele obdĺžnikovej miestnosti spolu Michellom Bacheletom, aby mu odovzdal známu Galeanovu knihu „Otvorené žily Latinskej Ameriky“ neustále actualizovanú autorom. Neviem presne kedy to bolo, ja som spomenul len čas, kedy som ho počúval.
Hovorí sa, že summit sa skončí zajtra naobed.
Prezident USA bol veľmi aktívny. Podľa správ nestretol sa iba s plénom, ale aj so všetkými regionálnymi podskupinami. Jeho predchodca chodieval spať veľmi skoro a spával dlho. Zdá sa, že Obama spáva málo a pracuje veľa.

Dnes 19. 4. o 11:57 som nevidel nič nové. Televízny kanál CNN nemá žiadne čerstvé správy. Počúvam 12 úderov hodín; v tej chvíli pristúpil ku tribúne summitu predseda vlády Trinidadu a Tobaga. Započúval som sa do jeho slov a zistil som niečo zvláštne. Manningova tvár je napätá. Neskoršie sa ujíma slova Obama a odpovedá na otázky novinárov; zdá sa mi, že je drsnejší, aj keď pokojný. Čo ma najviac zaujalo bolo, že sa zvolala tlačová konferencia, ale že na nej neprehovoril ani jeden z oponentov deklarácie.
Manning, keď sa ujal slova, povedal, že dokument sa pripravoval pred dvoma rokmi, kedy ešte kríza nebola, a preto nedefinuje jasne aktuálne problémy. Pomylel som si, že je jasné, že tu chýba McCain. Určite OAŠ, Leonel a Dominikánska republika si zapamätali dobre meno vojenského votrelca z roku 1965, ktorý spolu s 50 000 vojakmi okupoval krajinu, aby zabránil návratu Juana Boscha, ktorý ani nebol marxistom leninistom.
Na konferencii boli: premiér Kanady, skutočný pravičiar, jedinný, ktorý bol surový voči Kube; ďalej tam bol prezident Mexika Felipe Calderón, Martin Torrijos z Panamy a samozrejme, Patrick Manning. Jeden Karibčan a traja Latinskoameričania, rešpektovali Kubu. Ani jeden z nich ju nenapádal, ba naopak, vyjadrili sa proti jej blokáde.
Obama hovoril o vojenskej sile USA, ktorá by mohla byť nápomocná v boji proti organizovanému zločinu a o význame severoamerického trhu. Uznal, že programy, ktoré realizuje Kuba, ako napr. vysielanie lekárov do Latinskej Ameriky a Karibiku, sú pri získavaní vplyvu v regióne efektívnejšie ako uplatňovanie vojenskej sily Washingtonom.
Ibaže my, Kubánci, to nerobíme kvôli vplyvu; je to naša tradícia, ktorá sa začala v r. 1963 v Alžírsku, ktoré vtedy bojovalo proti francúzskej kolonizácii. Odvtedy sme to urobili v množstvách štátov Tretieho sveta.
Bol strohý a vyhýbavý, keď sa na tlačovke hovorilo o blokáde; ibaže už aj on bude mať 4. augusta 48 rokov.
O deväť dní neskôr, v ten istý mesiac, budem mať 83 rokov; takmer dvojnásobok; teraz mám ale viacej času na rozmýšľanie. Chcel by som mu pripomenúť jeden etický prvok v súvislosti s Kubou: akákoľvek nespravodlivosť, akýkoľvek zločin v akomkoľvek čase, nemá ospravedlnenie pre svoje pretrvávanie; surová blokáda postavená proti kubánskemu národu stojí ľudské životy, stojí utrpenie; okrem toho poškodzuje hospodárstvo, na ktorom je závislý celý národ a obmedzuje možnosti spolupráce kubánskeho zdravotníctva, školstva, športu, odvetvia úspory energií a ochrany životného prostredia s početnými chudobnými štátmi vo svete.

Fidel Castro Ruz, 19. apríla 2009, 14:32 hod.
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

dnes, 02:25,  mučeník Jozef Tiso?
dnes, 02:15,  Na psychopata zavolám záchranku. :)
dnes, 02:14,  To je dôvod, prečo mám i ja tak veľmi rád prírodu. Najradšej trávim čas práve v nej....
dnes, 02:11,  19. to je niekde pri BB ? [ alebo neodpovedaj, psychopat špehuje]
dnes, 02:10,  31. tu nie si doma ty deviantny úchylák :)
dnes, 02:08,  16. páči sa mi, vela zelene. na také miesto by kazdy velmi rád chodil ;-)
dnes, 01:59,  btw, pametáš si ešte na nukleona z tvojho predchádzajúceho fórum motion ? on mi nechal...
dnes, 01:58,  Nedá sa zájsť hlbšie do dediny, takže len takto. Chalupa je až za obchodom s požiarnou...
dnes, 01:57,  Od 14 novembra. Chcem to potiahnuť až do 1 februára s ukončovačkou do 1 marca. *19
dnes, 01:56,  Toto je pre mňa to malebné miesto, kde trávim veľa času a tam som i vyrastal:...
dnes, 01:54,  13. jaj ty si uz začal. hej ty sa nezdáš ;)
dnes, 01:52,  lehni kurvo :)
dnes, 01:52,  Samozrejme, jesť zdravo je dobré. Ale pokiaľ praktizuješ pravidelné hladovky, nemusíš na...
dnes, 01:49,  Včera na stužkovej sa po mne ľudia pozerali, prečo nič z tej hostiny nejem. Musel som...
dnes, 01:47,  A tak ho armáda prinútila odstúpiť. Uvidíme čo bude ďalej.
dnes, 01:47,  Tento indián, prvý prezident z pôvodného obyvateľstva, sa snažil o pozdvihnutie chudoby....
dnes, 01:46,  10. ved jedzte zdravo a je . nemusíte robit detox :)
dnes, 01:46,  no, ja si nemyslím, že som silný. Najťažšie je prekonať prvé 3 dni a to sa mi nie vždy...
dnes, 01:44,  29. zalez do búdy ty kreatúra , čo furt špehuješ ty diagnóza
dnes, 01:43,  Zober si, ako to funguje v prírode: napr. medvede počas roka naberajú na hmotnosti a cez zimu...
neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Chceš realizovať svoje sny? Prebuď sa!
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(64 549 bytes in 0,689 seconds)