Syn má v škole problémy

Mám 8-ročného syna. Neboli s ním nikdy problémy.
V tomto polroku však už má 4 poznámky v žiackej knižke - pobil sa so spolužiakom, opľul spolužiačku počas hodiny, zničil náradie v telocvični a zničil spolužiakovi učebnicu (musel som to zaplatiť)
V rodine nemáme problémy s manželkou. Poznámky sme riešili dohovorom a aj zvýšeným hlasom, ale žiadna náprava neprišla (jedným uchom dnu a druhým von)
Známky v škole má dobré - zhoršil sa len v matematike.
Kolegovia v práci mi odporúčili ísť s ním ku psychológovi a ten mi vraj pomôže ho skrotiť.
Väčšina kolegov mi však hovorilo, že možno by pomohla aj bitka - výprask varechou, prípadne aj remeňom. Vraj sa potom upokojí. A bude mať väčší rešpekt.
Ja som ho nikdy nebil, ale v poslednom období som sa o tom rozprával s manželkou a myslím, že by to nebolo až také zlé riešenie, možno by to pomohlo.
Otázka na vás:
Myslíte, že by pomohla návšteva u psychológa vyriešiť náš problém?
Bolo by správne za poznámky v žiackej knižke dať výprask 8-ročnému chlapcovi?
Dali ste niekedy dieťaťu výprask varechou, remeňom alebo nejakým iným spôsobom a pomohlo to?

Mali sme štyri deti,niekedy dostali symbolicky aj po zadku od mami, ja som deti netrestal ale mal som vždy záujem ich čímsi zmysluplne zamestnať, priviesť k akémusi koníčku. Takýto postup odporúčam. To čo vystrája váš syn, je ozaj aj práca pre psychológa. Čosi to napovedá o autistickom konaní, ale aj o nedostatočnom zamestnaní a dozore zo strany pedagógov. Tiež si treba vážnejšie pohovoriť s triednym učiteľom, učiteľkou. Poradiť sa s ňou.

Vzhľadom k tomu,ako dnes poklesla úcta k autoritám a poslušnosť detí,mám dojem ,že svetské,novodobé názory na výchovu sú častokrát úplne zcestné! A verím,že "obyčajná" babka, a mamička z "lazov" vie o výchove viac,ako takzvaní odborníci!
Niektorí z nich dokonca tvrdia , že je neetické a nemorálne, keď rodičia presadzujú svoju autoritu. No ak je rodič povoľný, vedie to k tomu, že dieťa je zmätené, rozmaznané a požadovačné. A samozrejme -neposlušné! A to mu rozhodne nepomôže, aby sa z neho stal zodpovedný človek.
Každé dieťa je iné,a často musí byť aj prístup rozličný. Niekedy stačí aj dohovor,vysvetlenie a poukázanie na to,že nejakým konaním ubližujeme iným,sebe,rodičom,atd!
Ale niekedy naozaj musíme byť prísnejší a dôslednejší, a dieťa musí byť aj nejak ukáznené! A tak niekedy sa nevyhneme ani primeranému trestu.
Príslovie hovorí...:"Sluha sa nedá napraviť iba slovami, pretože rozumie, ale nevšíma si".
A to môžme vztiahnuť aj na dieťa. Dieťa vie/počuje naše dohovory/ ako by malo konať,ale ignoruje naše rady/nevšíma si/,mysliac si,že sa mu to "prepečie". A aj preto musí dieťa pochopiť,že za chyby,zlé správanie musí niesť aj dôsledky!
Ak by ich nepocítilo,naklonili by sme tým naše dieťa k zlému konaniu.
„Ten, kto sa drží kázne, je chodníkom k životu,“ pokračuje nabádanie z Prísloví......., „ale kto opúšťa karhanie, dáva podnet k blúdeniu.“ (Príslovia 10:17)
To potvrdzuje aj zásada z Kazateľa 8:11....."Pretože sa rozsudok za zlý skutok nevykoná rýchlo, srdce ľudských synov sa v nich úplne naklonilo ku konaniu zla."
V každom prípade je životne dôležité, aby sme sa pevne pridŕžali kázne a nevzdali sa naprávania! A aby sme v tom boli dôslední!
Pretože ak ak ste vo výchove povoľný a nevyvodíte dôsledky, dieťa nebude mať motiváciu zmeniť sa. (Biblická zásada: Príslovia 23:13)........" Neboj sa dieťa potrestať; keď ho prútikom vyšibeš, nezomrie na to. 14 Vyšib ho prútom, dušu mu zachrániš pred zničením"!
Podotýkam, že ten "prút" neznamená vždy doslovný prút/ale niekedy môže/, ale akúkoľvek primeranú formu nápravy.
Keď ste už sľúbili, že za neposlušnosť príde trest, tak dodržte slovo. Nedajte sa zatiahnuť do vyjednávania či nekonečných debát o tom, prečo ste urobili nejaké rozhodnutie. Pre vaše dieťa — aj pre vás — bude oveľa jednoduchšie, ak sa naučí, že „vaše Áno znamená áno, vaše Nie nie“.
Účinný spôsob naprávania by preto mal byť založený na láske. Keď musíme riešiť nejakú zvlášť náročnú situáciu, nerobme to nikdy v hneve. Vtedy je lepšie počkať dovtedy, kým sa neupokojíme a s chladnou hlavou si nepremyslíme vhodný postup káznenia..
Jedno je isté,......vďaka výchove, ktorej súčasťou je aj disciplína, vyrastú z detí zodpovední ľudia. Nielenže sa naučia poslúchať, ale ich to tiež uistí o vašej,našej láske.

Vaše myšlienky a podnety sú múdre, ale priamo na môj prípad neviem ako by som ich využil. Ale vďaka za myšlienky, zamyslím sa nad nimi. :-)

presuň malého na inú školu,. tam ti môže byť dobrý aj z matiky, neskúšaj vôbec ísť k psychologovi, pretože záznam o "návšteve" už bude mať a povlečie sa to s ním ďalej...bitku tiež neskúšaj, zlôomíš ho psychicky,. vezmeš mu sebavedomie. ktoré potrebuej tým , že sa pocghváli že hje šikovný a múdry..buďte mui ako rodičia oporou a chlapec sa vám sám rozreční - zverí ak má nejaký problém s neprávom v škole voči nemu,.

Chyba nie ej v tvojom synovi , ktorý je zrejme živší, veď má na to vek ,..ale zrejme v pedagogickom prístupe a v žiackom kolektíve.

ja som synovi nikdy nevyčítala poznámky typu " cez prestávku nesedel ale stál, .." hodil gumu po spolužiakovi" , počas vyučovania učiteľku perušuje otázkami, na Tv zlomil hokejku.. a podobné kraviny..hokejka bola napr. už prasknutá../a po rozhovore so synom som zistila že veci sa majú trochu inak ako to učiteľka "podáva v poznámkach..-.a za poznámku som synovi kúpila sladkosť..čo malo neočakávaný efekt ../ dodnes mám žiacku z 8 ročníka ZŠ plnú poznámok odloženú a raz sa spolu na nej zasmejeme.

A "poznámky" som riešila návštevou triednej, či iného učiteľa a vydiskutovala som si.....) chlapec mi už zmaturoval s vyznamenaním a študuje ďalej, je šikovný a bezproblémový..
preto nie je na škodu zájsť za tým pedagom a opýtať sa na konkrétner veci ohľadom syna, hľadať príčinu jeho "správania" sa v škole ako to je v poznámkach a budeš prekvapený..niektoré pedagogičky "živé" deti nezvládajú..dobrý pedagóg ani poznámku nenapíše ale so žiakom sa porozpráva..

martinus, naozaj ti odporúčam presunúť malého na inú školu..

Vďaka za názor. Vážim si každú radu. Trochu nesúhlasím. Myslím, že v súčasnosti veľa rodičov má podobný názor ty. Chyby hľadať všade len nie vo svojom synovi. Kedysi to bolo iné. Môj oco ani nepomyslel na to, že by bola chyba v učiteľovi, keď som priniesol domov poznámku. Doma ma čakal sekec a bolo to vyriešené. Vedel som, že si mám nabudúce dávať pozor. Ja viem, dnes je to iné. Ale nemyslím si, že by bola chyba v učiteľovi alebo v učiteľke. Ostatní žiaci nemajú také problémy. Rozprával som sa s rodičmi spolužiakov môjho syna a oni sa nesťažovali na nič. Ale ďakujem za postreh a za podelenie sa so skúsenosťami.

(6.) Bitka a kricanie su nanic tresty, pretoze vo vacsine pripadov dietatu nic nevezmu. Najlepsi prevychovny trest podla mna mu je vsetko zakazat, -vezmi mu co ma rad a nepovol, iba tak ho naucis ze za nevhodne spravanie pride primerana odplata.

Podľa mňa je bitka taký signál pre neho, ktorý mu dá najavo, že prekročil hranice a má niečo zmeniť na svojom správaní. Také sú moje skúsenosti.

(10.) Nezmysel. Bitka je kratkodoba zalezitost - ak nie je zbite pred publikom, tak ani nema dovod pocitovat hanbu. Clovek nie je pes, aby si ho dokazal vyucovat skovou terapiou, to funguje max tak pre 3-4 rocne deti, ale nei pre skolakov.

Ja nehovorím o šokovej terapii. Nikdy som ho nezbil, ale ak by som to mal spraviť, tak by som si s ním sadol - vysvetlil by som mu čo spravil zle a potom by som ho potrestal. Samozrejme nie tak, aby mal modriny. Nie som tyran a ani nechcem byť. A čo sa týka bitky vo výchove v školskom veku - ja som dostal od otca aj v 9. ročník na základnej škole. Vedel som za čo som dostal, lebo mi vopred oco povedal, čo som spravil zle. Myslím, že to malo význam.

(13.) Fyzicky trest je na nic podla mna, ale rob ako uznas za vhodne. Ja som bol slusne dieta a aj ked som parkrat dostal na zadok, dovod bol vzdy nezmyselny ked nad tym uvazujem v retrospektive, a teraz by som dieta este aj podporil v tom co som ja vtedy robil a za co som dostal bitku.

Tu môže byť ten problém, že si dostal za niečo nezmyselné. Potom sa ti zdalo, že si bol nespravodlivo potrestaný. Mne sa to nestávalo. Keď ma oco zbil, vedel som že to bolo zaslúžene. Sám som si parkrát po výprasku povedal: "som blbý, načo som to robil..."

(5.) Ak v jeho veku opluva spoluziacky,, bije sa, nici skolsky/sukromny majetok tak nie je trocha zivsi, ale je nevychovany hulvat.

Neviem, či by som použil taký výraz - je to trochu tvrdé vyjadrenie. A čo riešenie? Aké by si navrhol?

(8.) Ak si tvoj syn neuvedomuje, ze oplutie niekoho je neakceptovatelna vec, tak je nevychovany co je samozrejme aj tvoja chyba; a ak ho niekto teraz nenauci ze sa to nema robit, tak ho to potom nauci niekto neskor a bude ho to boliet.